26. kapitola

Deti, ktoré velebili Boha

PREMÝŠĽAL si niekedy o tom, prečo máš ústa? Ako ich používaš? —

Je pravdou, že ústa potrebujeme k jedeniu. Ale ústa nie sú len na jedenie. Väčšina z nás je len niekoľkorazy za deň. Či nie je pravdou, že ústa používaš omnoho viac k hovoreniu? — Všetko, čo je v ústach, tvoje pery, jazyk, zuby, podnebie, to všetko je potrebné k tomu, aby sme mohli hovoriť.

Premýšľaj, aké by to bolo, keby si nemohol hovoriť. Aké by to bolo smutné, keby si nikdy nemohol niekomu inému povedať, čo si myslíš. Nie si rád, že nám Jehova dal ústa? — A keď nám dal ústa, nemyslíš si, žeby sa mali používať spôsobom, ktorý by ho ctil? —

Tak zmýšľal i kráľ Dávid, ktorý bol Božím služobníkom. Povedal: „Jehovovu chválu budú hovoriť moje ústa.“ Myslíš si, že je správne, aby tak hovorili i naše ústa? — Teda budeme spolu opakovať jeho slová: „Jehovovu chválu budú hovoriť moje ústa.“ — Žalm 145:21.

Bolo jedno mladé izraelské dievča, ktoré tak hovorilo. V dobe, keď žilo, bolo medzi sýrskym a izraelským národom nepriateľstvo. Jedného dňa Sýrčania bojovali proti Izraelitom a toto mladé dievča zajali.  Poslali ho do domu vojvodcu, ktorý sa volal Náman. Tam sa stalo slúžkou Námanovej ženy.

Náman mal chorobu nazvanú malomocenstvo. Žiaden z lekárov mu nemohol pomôcť. Ale mladé izraelské dievča malo veľkú vieru v Jehovu. Vedelo, že môže robiť podivuhodné veci. A verilo, že jeden z Božích zvláštnych služobníkov, prorok, by mohol Námanovi pomôcť. Náman a jeho žena prirodzene v Jehovu neverili. Mali iné náboženstvo. Malo im mladé dievča povedať, čo vedelo? Snáď by to ani nechceli počuť. Čo by si urobil ty? —

Dievča vedelo, že by malo hovoriť. Bolo by to láskavé a ukazovalo by to jej lásku k Bohu. Preto povedalo: ‚Keby len mohol Náman ísť k Jehovovmu prorokovi do Izraela. Tak by mohol byť vyliečený z malomocenstva.‘

Náman veľmi túžil po uzdravení, preto dievča poslúchol a šiel za Jehovovým prorokom. Keď urobil to, čo mu prorok povedal, bol uzdravený. To spôsobilo, že sa Náman stal ctiteľom pravého Boha. Ako musel byť rád, že sa mladé izraelské dievča nebálo velebiť Jehovu! — 2. Kráľov 5:1-15.

Chcel by si tiež niekomu pomôcť, aby sa niečo dozvedel o Jehovovi, ako to urobilo to mladé dievča? —  Kto to je, komu by si mohol pomôcť? —

Títo ľudia si asi nemyslia, žeby potrebovali pomoc. Ale mohol by si s nimi hovoriť o dobrých veciach, ktoré koná Jehova. A možno budú počúvať. Nebolo by krásne, keby nakoniec milovali Jehovu ako ty? — Také veci sa stávajú, keď svojimi ústami velebíš Jehovu.

Biblia nám tiež rozpráva o mladom mužovi Timotejovi. Jeho otec nebol Jehovovým ctiteľom. Ale jeho matka bola a rovnako tak i jeho stará matka. Timotej ich počúval a od svojho útleho detstva poznal Bibliu. Aby sme mohli velebiť Jehovu, musíme tiež poznať Bibliu, ktorá nám o ňom rozpráva.

Keď Timotej vyrástol, získal si veľmi dobrú povesť. Jedného dňa navštívil Pavol, apoštol Ježiša Krista, mesto, kde Timotej žil. Poznal, ako veľmi by si Timotej želal slúžiť Jehovovi. Preto pozval tohto mladého muža, aby šiel s ním a slúžil Bohu ešte rozsiahlejším spôsobom. Cestovali spolu do iných miest a všade hovorili ľuďom o Božom kráľovstve a o Ježišovi. — Skutky 16:1-5.

Timotej sa od apoštola Pavla mnoho naučil o tom, ako velebiť Boha. Videl, ako Pavol hovoril k veľkým skupinám ľudí. Videl, ako Pavol chodil za ľuďmi do ich domovov, aby ich tiež učil. Ale Timotej nechodil s Pavlom len ako divák: zúčastnil sa takisto tohto diela. Pavol o ňom povedal: ‚Timotej vykonával Jehovovo dielo tak ako ja.‘ — 1. Korinťanom 16:10.

Keď Timotej hovoril o Bohu, nepáčilo sa to každému.  Ale on sa tejto práce nevzdal. Nepovedal, žeby chcel ísť domov. Bol rád, že môže svojimi ústami velebiť Jehovu.

Teraz snáď niekto povie, že to môžu robiť len starší ľudia. Ale veríš to? — Veľký Učiteľ vedel, že to tak nie je. Jedného dňa, keď niektorí ľudia chceli zakázať mladým chlapcom, aby velebili Boha, povedal Ježiš: ‚Či ste nečítali v Písmach: „Z úst malých detí bude vychádzať velebenie“‘? — Matúš 21:16.

My všetci môžeme velebiť Jehovu, keď skutočne chceme. Nie je to ťažké. Boh nám dal ústa, ktorými môžeme hovoriť. Nemusíme vedieť všetko z Biblie, keď začneme. Môžeme iným rozprávať práve to, čo sme sa už naučili. Chcel by si to robiť?

(Ďalšie texty, ktoré povzbudzujú mladých ľudí, aby slúžili Bohu, sú: Žalm 148:12, 13; Kazateľ 12:1; 1. Timotejovi 4:12.)