20. kapitola

Deti vzkriesené z mŕtvych

NIE je krásne vedieť, že ťa má niekto rád? — Je to dobré, že máš ľudí, ktorí sa o teba naozaj starajú. Ale vieš, že je niekto, kto ťa miluje viac ako ktokoľvek na zemi? — Je to Jehova Boh.

Ako veľmi nás miluje Jehova? — Myslí na nás len keď sme tu, a zabudne na nás, keď sme odišli? Alebo sa na nás skutočne pamätá? — Biblia hovorí, že ani ‚smrť ani život, ani prítomné, ani budúce veci nás nemôžu oddeliť od Božej lásky‘. — Rimanom 8:38, 39.

Boh teda nezabúda. Pamätá sa na ľudí, ktorí mu slúžia, a pamätá sa tiež na ich malé deti. I keby zomreli, privedie ich opäť k životu.

Keď bol Boží Syn Ježiš na zemi, ukázal, že sa Jehova stará o malé deti. Ježiš si urobil čas, aby hovoril s deťmi o Bohu. Dokonca používal Božiu silu, aby kriesil deti z mŕtvych! Chcel by si počuť, ako to Ježiš urobil jednej rodine? —

Vtedy žil muž, ktorý sa volal Jairus. On a jeho žena a ich dvanásťročná dcérka žili v blízkosti Galilejského mora. Otec a matka veľmi milovali svoju dcérku. Bola ich jediným dieťaťom.

Preto si vieš predstaviť, ako boli smutní, keď malé dievča ťažko ochorelo. Robili všetko čo mohli, aby jej pomohli, ale bolo jej stále horšie. Jairus poznal,  že jeho dcérka zomrie. A nebolo nič, čím by jej on alebo lekár mohli pomôcť.

Ale snád by mohol pomôcť Ježiš. Jairus počul o tomto podivuhodnom mužovi i o tom, ako môže uzdravovať ľudí. Preto ho Jairus išiel hľadať. Našiel Ježiša na brehu Galilejského mora, práve keď poučoval mnoho ľudí.

Jairus si prekliesnil cestu zástupom a padol k Ježišovým nohám. Povedal mu: ‚Moja malá dcérka je veľmi chorá. Prídeš a pomôžeš jej? Prosím ťa, príď!‘

Ježiš šiel hneď s Jairom. Zástup, ktorý prišiel za veľkým Učiteľom, ich tiež nasledoval. Ale keď prešli kus cesty, vyšlo niekoľko mužov z Jairovho domu a povedali mu: „Tvoja dcéra zomrela. Prečo ešte máme učiteľa obťažovať?“

Ježiš počul mužov, keď to hovorili. Vedel, ako je Jairus smutný, keďže stráca svoje jediné dieťa. Preto mu povedal: ‚Neboj sa. Dôveruj Bohu. Tvoja dcéra bude opäť zdravá.‘

Šli ďalej, až prišli k Jairovmu domu. Rodinní priatelia tam plakali. Boli smutní, lebo ich malá priateľkyňa zomrela. Ale Ježiš im povedal: ‚Neplačte. Dieťa nezomrelo, ale spí.‘

Keď to Ježiš povedal, začali sa mu ľudia vysmievať, lebo vedeli, že dievčatko zomrelo. Ale Ježiš povedal, že len spí, aby im udelil poučenie. Chcel, aby vedeli, že môže Božou mocou priviesť mŕtveho človeka k životu tak ľahko, ako my môžeme prebudiť človeka zo spánku.

Ježiš teraz poslal von všetkých ľudí z miestnosti,  okrem svojich troch apoštolov a rodičov dieťaťa. Potom šiel tam, kde bolo dieťa. Vzal ho za ruku a povedal: ‚Dievčatko, vstaň!‘ A ihneď vstala a začala chodiť! Otec a matka boli naplnení radosťou. — Marek 5:21-24, 35-43; Lukáš 8:40-42, 49-56.

Mal si už kamaráta, ktorý zomrel? — Chcel by si, aby sa vrátil k životu, takže by si sa mohol opäť radovať z jeho spoločnosti? — Myslíš, že je to možné? —

Keď Ježiš mohol priviesť k životu toto malé dievčatko, môže urobiť to isté i po druhý raz, však? — Ale urobí to skutočne? — Áno, lebo sám Ježiš povedal: „Prichádza hodina, kedy všetci v pamätných hrobkách počujú jeho hlas a vyjdú.“ A táto doba príde už čoskoro pod vládou Božieho kráľovstva. — Ján 5:28, 29.

 Predstav si, ako to bude krásne, vítať ľudí späť k životu! Niektorí z nich budú ľudia, ktorých sme poznali. A budeme vedieť, kto sú, keď sa vrátia z mŕtvych, práve ako Jairus poznal svoju dcéru, keď ju Ježiš vzkriesil. Ostatní budú ľudia, ktorí zomreli pred niekoľkými tisícročiami. Ale Boh na nich nezabudne len preto, že žili už dávno.

Nie je krásne vedieť, že Jehova Boh a jeho Syn Ježiš nás toľko milujú? — Chcú, aby sme žili, nielen niekoľko rokov, ale navždy!

(O nádhernej biblickej nádeji pre mŕtvych čítajte tiež Skutky 24:15; 1. Korinťanom 15:20-22 a Izaiáša 25:8.)