Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Dobrý blížny

Dobrý blížny

8. kapitola

Dobrý blížny

POZNÁŠ niekoho, kto má inú farbu pleti ako ty? — Na niektorých miestach má väčšina ľudí čiernu alebo hnedú farbu pleti. Na iných miestach má takmer každý bielu kožu. Tak sa narodili.

Si snáď lepší ako iní ľudia, ak máš inú farbu pleti ako oni? — Mal by si niekto, kto má čiernu pleť, myslieť, že je lepší ako ten, ktorého pleť je biela? Alebo by si mal niekto, kto je bielej pleti, myslieť, že je lepší ako ten, ktorého pleť je čierna? Čo myslíš? —

Ak počúvame veľkého Učiteľa, Ježiša Krista, budeme láskaví ku každému. Nezáleží na tom, z akého národa človek pochádza alebo akú má farbu kože. Mali by sme milovať ľudí každého druhu. To učil Ježiš.

Jedného dňa prišiel akýsi Žid, aby položil Ježišovi ťažkú otázku. Tento muž si myslel, že Ježiš nebude vedieť odpovedať. Povedal: ‚Čo musím robiť, aby som žil večne?‘

To bola ľahká otázka pre veľkého Učiteľa. Ale namiesto aby na ňu odpovedal sám, Ježiš sa spýtal muža: ‚Čo hovorí Boží zákon, že musíme robiť?‘

Muž odpovedal: ‚V Božom zákone je napísané: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, a budeš milovať svojho blížneho ako samého seba.“‘

Ježiš povedal: ‚Odpovedal si správne. Rob tak ďalej a získaš večný život.‘

Ale ten muž nechcel milovať každého. Chcel si preto nájsť nejakú výhovorku. Pýtal sa Ježiša: „Kto je v skutočnosti môj blížny?“ Ako by si ty odpovedal? Kto je v skutočnosti tvoj blížny? —

Možno, že tento muž chcel, aby Ježiš povedal: ‚Tvoji blížni sú tvoji priatelia.‘ Ale čo ostatní ľudia? Sú to tiež naši blížni? —

Ako odpoveď vyrozprával Ježiš príbeh. Týkal sa jedného Žida a jedného Samaritána. Povedal:

Jeden muž šiel po ceste z mesta Jeruzalema do Jericha. Bol to Žid. Po ceste ho prepadli lupiči. Zrazili ho a vzali mu peniaze a šaty. Zbili ho a nechali ho polomŕtveho ležať pri ceste.

Čoskoro nato išiel po ceste kňaz. Videl muža, ktorý je ťažko zranený. Čo urobil? Čo by si urobil ty? —

Kňaz prešiel na druhú stranu cesty a ani sa nezastavil. Neurobil vôbec nič, aby pomohol človekovi.

Potom išiel po ceste iný veľmi nábožný muž. Bol to levita, ktorý slúžil v chráme v Jeruzaleme. Zastaví sa, aby mu pomohol? Urobil presne to isté ako kňaz. Nepomohol mu. Bolo to správne? —

Nakoniec šiel po ceste Samaritán. Uvidel Žida, ktorý tam ležal s ťažkým zranením. Samaritáni a Židia sa väčšinou nemali navzájom radi. Nechá tedy Samaritán muža bez pomoci? Povie si: ‚Prečo by som mal pomôcť tomuto Židovi? On by mi nepomohol, keby som bol zranený‘?

Ale tento Samaritán sa pozrel na muža, ktorý ležal na kraji cesty, a bolo mu ho ľúto. Nemohol ho opustiť a nechať zomrieť.

Samaritán tedy zostúpil zo zvieraťa. Pristúpil k mužovi a ošetril mu rany. Polial ho olejom a vínom. To malo pomôcť, aby sa rany zahojili. Potom rany obviazal látkou.

Samaritán opatrne vyzdvihol raneného muža na svoje zviera. Potom išli pomaly ďalej, až prišli k hostincu alebo malému hotelu. Tu Samaritán muža ubytoval a dobre sa o neho postaral.

Ježiš sa teraz spýtal muža, s ktorým hovoril: ‚Ktorý z týchto troch mužov bol podľa tvojho mienenia dobrým blížnym‘? Ako by si odpovedal ty? Bol to kňaz, levita alebo Samaritán? —

Muž odpovedal: ‚Samaritán bol dobrý blížny. Zastavil sa a postaral sa o zraneného muža.‘

Ježiš povedal: ‚Máš pravdu. Choď tedy a rob to isté.‘ — Lukáš 10:25-37.

Nebol to pekný príbeh? — Ukazuje jasne, kto sú naši blížni. Našimi blížnymi nie sú len naši dobrí priatelia. Našimi blížnymi nie sú len ľudia z našej vlastnej krajiny alebo ľudia, ktorí majú rovnakú farbu pleti ako my. Našimi blížnymi sú ľudia každého druhu.

Čo by si teda robil, keby si videl nejakého zraneného? — Čo keď pochádza z inej krajiny alebo má inú farbu pleti ako ty? — Je vždy tvojím blížnym. Preto by si mu mal pomôcť. Keby si si myslel, že si veľmi malý, aby si mu pomohol, môžeš ma poprosiť o pomoc. Alebo môžeš zavolať strážnika alebo učiteľa. Potom budeš ako Samaritán.

Veľký Učiteľ chce, aby sme boli láskaví. Chce, aby sme pomáhali iným bez ohľadu na to, kto sú. Preto rozprával príbeh o mužovi, ktorý bol dobrým blížnym.

(O tom, ako by sme sa mali pozerať na ľudí inej rasy alebo meno národa, čítajte tiež Skutky apoštolov 10:34-35; 17:26; Matúš 5:44-48.)