30. kapitola

Dvaja muži, ktorí slávili narodeniny

MÁŠ rád spoločenské zábavy? — Ak sú to dobré zábavy, môžu Ti spôsobiť mnoho radosti.

Ale nie všetky spoločenské zábavy sú dobré. Niektoré sú tak hlučné, že sa súsedia hnevajú. A sú niektoré zábavy, ktoré ani Boh neschvaľuje. Vedel si to? — Chcel by si byť na zábave, o ktorej by si vedel, že ju Boh neschvaľuje? —

Biblia hovorí o slávnostiach. Veľký Učiteľ šiel raz do spoločnosti i so svojimi apoštolmi. Bola to slávnosť usporiadaná pri príležitosti svadby. Bol si niekedy na takej slávnosti? —

Biblia tiež hovorí o spoločnostiach na oslavu narodenín. Usporiadala sa snáď jedna z nich na oslavu narodenín veľkého Učiteľa? — Nie. Obe tieto slávnosti boli na oslavu narodenín mužov, ktorí neslúžili Jehovovi.

Jedna zo spoločností bola na oslavu narodenín kráľa Herodesa Antipa. Bol vládcom Galileje, keď tam Ježiš žil.

Kráľ Herodes robil mnoho zlých vecí. Vzal si za ženu manželku svojho brata. Volala sa Herodias. Boží služobník, Ján Kristiteľ, povedal Herodesovi, že  to nie je od neho správne. Herodesovi sa to nepáčilo a dal Jána zavrieť do väzenia. — Lukáš 3:19, 20.

Zatiaľ čo bol Ján v žalári, prišiel deň Herodesových narodenín. Herodes usporiadal veľkú slávnosť. Pozval mnoho vážených ľudí. Všetci jedli a pili a radovali sa.

Potom vstúpila Herodianina dcéra a tancovala im. Všetkým sa jej tanec tak páčil, že si kráľ Herodes želal dať jej veľký dar. Zavolal si ju a povedal: ‚Čokoľvek si odo mňa vyžiadaš, dám ti, až do polovice svojho kráľovstva.‘

O čo mala žiadať? O peniaze? O pekné šaty? O vlastný palác? Dievča nevedelo, čo má odpovedať. Preto šla k matke Herodias a povedala: „O čo mám požiadať?“

Herodias veľmi nenávidela Jána Krstiteľa. Preto povedala dcére, aby žiadala jeho hlavu. Dievča prišlo späť ku kráľovi a povedala: ‚Želám si, aby si mi ihneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.‘

Kráľ Herodes nechcel Jána zabiť, lebo vedel, že je to dobrý človek. Ale Herodes dal sľub a bál sa, čo by si ostatní prítomní pomysleli o ňom, keby sľub nesplnil. Tak poslal do žalára muža, aby Jána sťal. Muž sa čoskoro vrátil. Mal Jánovu hlavu na mise a dal ju dievčaťu. Dievča utekalo a dalo ju svojej matke. Nebolo to hrozné? — — Marek 6:17-29.

A ktorá bola druhá slávnosť na oslavu narodenín, o ktorej hovorí Biblia? Bola lepšia? —

 Túto slávnosť usporiadali na oslavu egyptského kráľa. Pri nej dal tiež jednému človekovi sťať hlavu. A potom ho dal obesiť, aby mohli vtáci jesť jeho mäso. — 1. Mojžišova 40:20-22.

Nazdávaš sa, že Boh súhlasí s takýmito slávnosťami? — Chcel by si byť pri nich? —

Teraz vieme, že všetko, čo je v Biblii, má nejaký dôvod. Biblia nám rozpráva o dobrých ľuďoch, aby sme ich mohli napodobniť. A rozpráva nám o zlých ľuďoch, aby sme nerobili to, čo robia oni. Biblia hovorí len o dvoch oslavách narodenín a obe boli strašné. Čo myslíš, že nám Boh hovorí o oslavách narodenín? Chce, aby sme oslavovali narodeniny? —

Je pravda, že sa dnes pri podobných slávnostiach nikomu hlava nestína. Ale zvyk oslavovať narodeniny začal u ľudí, ktorí také veci robili. Boli to pohania. Boli to ľudia, ktorí neslúžili Jehovovi. Chceme byť takí ako oni? —

A čo veľký Učiteľ? Oslavoval narodeniny? — Nie. V celej Biblii sa nehovorí nič o oslave Ježišových narodenín.

Ani keď Ježiš zomrel, neoslavovali jeho verní nasledovníci jeho narodeniny. Nechceli byť ako pohania. Ale neskoršie boli ľudia, ktorí chceli oslavovať Ježišove narodeniny. Nemohli používať skutočný dátum Ježišovho narodenia, lebo Biblia nehovorí,  kedy to bolo. Preto si zvolili dátum, kedy mali pohania sviatok. Bolo to 25. decembra. I dnes sa oslavuje tento deň, keď ľudia slávia vianoce. Myslíš si, že to Boh schvaľuje? —

Väčšina ľudí vie, že vianoce nie sú dňom narodenia Ježiša. Ale mnohí ich napriek tomu oslavujú. Nestarajú sa skutočne o to, čo si Boh myslí. Ale my sa chceme Jehovovi páčiť, však? —

A preto, keď poriadame slávnosť, chceme si byť istí, že sú to dobré slávnosti. Môžeme ich mať kedykoľvek, po celý rok. Nemusíme čakať na istý deň. Môžeme jesť zvláštne jedlo a hrať sa rôzne veselé hry. Páčilo by sa ti to? — Ale skôr, ako si urobíme plány, chceme mať istotu, že je to slávnosť, ktorú schvaľuje Boh.

(Ako je dôležité konať vždy to, čo Boh schvaľuje, je ukázané i u Jána 8:29, Rimanom 12:2, Prísloviach 12:2 a v 1. Jána 3:22.)