10. kapitola

Jeden z malomocných oslavuje Boha

PRIPRAVILA ti dnes matka dobré jedlo? — Bolo to od nej pekné, že to urobila, však? — Poďakoval si jej? — Niekedy zabudneme poďakovať, keď nám niekto preukáže láskavosť, však? Keď bol na zemi veľký Učiteľ, zabudli mu raz niektorí malomocní poďakovať.

Vieš, kto je to malomocný? — Malomocný je človek, ktorý má nemoc nazvanú malomocenstvo alebo lepra. Táto nemoc môže dokonca spôsobiť, že odpadávajú kusy mäsa z tela. Keď žil Ježiš na zemi, nesmeli malomocní bývať spoločne s inými ľuďmi. A keď malomocný videl niekoho prichádzať, musel volať: ‚Som malomocný. Nepribližujte sa!‘ Inak sa mohli ľudia od neho nakaziť malomocenstvom.

Ježiš bol veľmi láskavý k malomocným. Jedného dňa na svojej ceste do Jeruzalema, sa Ježiš priblížil k malému mestu. Desať malomocných vyšlo, aby ho videli.

Malomocní neprišli príliš blízko k Ježišovi. Stáli v istej vzdialenosti. Počuli, že Ježiš má od Boha moc liečiť choroby každého druhu, i malomocenstvo. Preto naňho volali: ‚Ježišu, Učiteľu, pomôž nám!‘

Je ti ľúto ľudí, ktorí sú chorí? — Ježišovi ich bolo  ľúto. Vedel, ako je smutné byť malomocným. Preto im odpovedal a riekol: ‚Choďte a ukážte sa Božím kňazom.‘

Prečo im Ježiš povedal, že to majú urobiť? — Pre zákon, ktorý dal Jehova svojmu ľudu. Tento zákon hovoril, že sa Boží kňaz má pozrieť na telo malomocného. Kňaz to mal povedať malomocnému, keď ho nemoc úplne opustila. Potom mohol znovu bývať spolu so zdravými ľuďmi. — 3. Mojžišova 13:16, 17.

Ale týchto desať malomocných bolo stále ešte chorých. Pôjdú a vyhľadajú kňaza, ako im to povedal Ježiš? — Áno, urobili to. Títo muži museli veriť, že ich Ježiš môže uzdraviť z ich choroby.

A čo sa stalo? — Kým boli na ceste ku kňazovi, nemoc ich opustila. Ich telá sa uzdravili. Boli zdraví! Ich viera v Ježišovu moc bola odmenená. Akú radosť cítili!

Ale čo mali teraz urobiť, aby ukázali vďačnosť? Čo by si bol urobil ty? —

Jeden z uzdravených mužov sa vrátil k Ježišovi. Začal oslavovať Jehovu a hovoriť dobré veci o Bohu. Muž padol tiež k nohám veľkému Učiteľovi a ďakoval mu. Tak bol vďačný za to, čo Ježiš urobil.

Ale čo bolo s ostatnými deviatimi mužmi? Ježiš sa spýtal: ‚Bolo predsa desať malomocných, ktorí boli uzdravení, však? Kde je tých ostatných deväť? Len jeden sa vrátil, aby oslavoval Boha?‘

Áno, tak to bolo. Len jeden z desiatich oslavoval Boha a vrátil sa, aby poďakoval Ježišovi. A bol to Samaritán, muž z inej krajiny. Ostatných deväť  mužov sa nepoďakovalo Bohu; ba ani Ježišovi nepoďakovali. — Lukáš 17:11-19.

Ktorému z týchto mužov sa podobáš? — My obaja by sme predsa chceli byť ako Samaritán, že áno? — Keď nám tedy niekto preukáže láskavosť, čo nemáme zabudnúť urobiť? — Máme vyjadriť svoju vďaku.

Ľudia často zabudnú poďakovať. Ale je dobré ďakovať. Je správne tak robiť. A keď to robíš, páči sa to Jehovovi Bohu a jeho Synovi Ježišovi.

Keď o tom premýšľaš, spomenieš si, že iní ľudia pre teba mnoho urobili. Pamätáš sa, že si bol chorý? — Asi snáď si bol veľmi prechladnutý alebo ťa bolel žalúdok. Starala sa o teba tvoja matka alebo otec? — Máš radosť, že ti pomohli, aby ti zas bolo dobre? —

Samaritán ďakoval Ježišovi, lebo ho uzdravil, a Ježiša to potešilo. Myslíš, že tvoji rodičia budú mať radosť, keď im poďakuješ za to, čo pre teba robia? — Áno, budú mať radosť.

Niekedy pre nás ľudia robia niečo každý deň alebo každý týždeň. Azda je to ich povinnosť, aby to robili. Snáď sú dokonca šťastní, že to môžu robiť. Ale my im možno zabúdame poďakovať.

 Tvoja učiteľka sa asi veľmi namáha, aby ťa mnohému naučila. Je to jej povinnosť. Ale poteší ju, keď jej poďakuješ, že ti pomáha pri učení.

Niekedy pre teba ľudia urobia maličkosť. Podržal ti už niekto dvere? — Alebo podal ti niekto pri stole jedlo? — Je dobré poďakovať sa i za také maličkosti.

Ak na to myslíme, že máme poďakovať ľuďom na zemi, mali by sme ešte viac myslieť na to, aby sme poďakovali svojmu Otcovi na nebesiach. A ako mnoho toho je, za čo môžeme ďakovať Jehovovi! Dal nám život a všetko dobré, čo robí život príjemným. Preto máme všetky dôvody oslavovať Boha tým, že každý deň o ňom dobre hovoríme.

(O vyjadrovaní vďaky čítajte tiež Žalm 92:2 a Efezanom 5:20.)