41. kapitola

Jedlo, ktoré nám pomáha spomínať

POVEDZME, žeby si dostal od niekoho neobyčajný dar. Aký by si mal pocit? — Povedal by si len „ďakujem“ a potom by si už na darcu zabudol? Alebo by si si chcel pripomínať, čo urobil? —

Jehova nám dal naozaj neobyčajný dar. Poslal svojho vlastného Syna na zem, aby za nás zomrel. Preto môžeme byť oslobodení od chorôb a smrti. Ako láskyplne obaja konali! Istotne nechceme zabudnúť, čo pre nás Boh a jeho Syn urobili, však? —

Vedel si, že Boží Syn nám zvláštnym spôsobom ukázal, ako si môžeme jeho čin pripomínať? — Chcel by si niečo o tom vedieť? —

Predstav si, že si v hornej miestnosti jedného domu v Jeruzaleme. Je noc. Pozrime sa, kto je v tejto miestnosti: je tu veľký Učiteľ so svojimi apoštolmi a ležia na ležadlách okolo stola. Pred sebou majú pečeného baránka, ploché bochníky chleba a červené víno. Nie je to však obyčajná večera, ale slávnostné jedlo. Vieš prečo? —

Toto jedlo im má pripomenúť niečo veľmi dôležitého, čo sa stalo o niekoľko storočí skôr. Bolo to v tú noc, kedy Jehova oslobodil svoj izraelský ľud z egyptského otroctva.

 Jehova vtedy povedal svojmu ľudu: ‚Zabite baránka pre každú rodinu a potrite jeho krvou veraje dverí svojich domov.‘ Potom povedal: ‚Choďte do svojich domov a jedzte baránka.‘

Izraeliti poslúchli a tej noci prechádzal egyptskou krajinou Boží anjel, ktorý vo väčšine domov usmrtil prvorodené deti. Ale kde anjel uvidel krv na verajách dvier, ten dom prešiel. V tých domoch deti nezomreli. Keby si tam bol, v ktorom dome by si chcel byť? —

Egyptský kráľ bol podesený tým, čo Jehovov anjel urobil. Povedal Izraelitom: ‚Ste voľní! Vyjdite z Egypta!‘ Potom naložili si svoje veci na ťavy a oslice a odchádzali.

Ale Jehova nechcel, aby jeho ľud zabudol, ako ho oslobodil. Povedal: ‚Raz za rok budete jesť jedlo, ako to, ktoré ste jedli tej noci. A mali by ste rozprávať svojim deťom, čo sa stalo tej noci v Egypte.‘

Toto zvláštne jedlo nazývalo sa pasach. Vieš prečo? Lebo tej noci Boží anjel ‚prešiel‘ okolo ich domov, ktoré boli označené krvou; a „pasach“ znamená „prejdeme“. Spomínaš si?

Ježiš a jeho apoštoli na to myslia, keď jedia jedlo pasach. Potom Ježiš robí niečo veľmi dôležité. Dávaj dobre pozor.

Berie jeden z ostávajúcich bochníkov chleba. Keď sa nad ním pomodlil, láme ho, podáva ho svojim učeníkom a hovorí: „Vezmite a jedzte.“ A ďalej hovorí: ‚Tento chlieb znázorňuje moje telo, ktoré dám, keď za vás zomriem.‘

Potom berie Ježiš pohár červeného vína a po ďalšej  ďakovnej modlitbe ho podáva dookola. Hovorí: „Pite z neho, vy všetci.“ A ďalej: ‚Toto víno znázorňuje moju krv. Čoskoro vylejem svoju krv, aby som vás oslobodil od hriechov. Robte to stále znovu, aby ste si ma pripomínali.‘ — Matúš 26:26-28; 1. Korinťanom 11:23-26.

Všimol si si, že Ježiš povedal, že to majú robiť stále, aby si ho pripomínali? — To znamená, že už to nebude jedlo pasach. Namiesto toho majú mať raz za rok zvláštnu večeru, pri ktorej budú spomínať na Ježišovu smrť. Je to takzvaná „Pánova večera“. Nazývame ju tiež pamätná slávnosť, lebo ju slávime na pamiatku toho, čo Ježiš a jeho Otec pre nás urobili.

Pôjdeš so mnou na pamätnú slávnosť, ktorá bude nabudúce? — Ak áno, uvidíš, ako sa tam podáva okolo stola nekvasený chlieb a pohár červeného vína. Na čo si pri tom spomínaš? —

Chlieb nám má pripomenúť Ježišovo telo. Bol ochotný vzdať sa svojho tela, aby sme mohli získať večný  život. A čo červené víno? — To by nám malo pripomenúť Ježišovu krv, ktorá bola vyliata, keď ho usmrtili na mučeníckom kole.

Ježišova krv je omnoho cennejšia ako krv baránka pasach v Egypte. Vieš prečo? — Ježišova krv nám môže priniesť odpustenie hriechov.

Vieš, čo to bude znamenať, ak nám budú odňaté všetky naše hriechy? — Potom už nikdy nebudeme robiť nič zlého. Nebudeme už chorí, nebudeme starnúť a umierať! Na to by sme mali myslieť, keď ideme na pamätnú slávnosť.

Má každý človek na pamätnej slávnosti jesť chlieb a piť víno? — Nie, Ježiš povedal tým, ktorí to robia: ‚Budete mať účasť na mojom kráľovstve a sedieť so mnou na trónoch v nebi.‘ To znamenalo, že pôjdu do neba, aby kráľovali s Ježišom. Len tí, ktorí majú túto nádej, si môžu vziať z chleba a vína.

Ale i keď nejeme z chleba a nepijeme víno, mali by sme byť prítomní na pamätnej slávnosti. Vieš prečo? — Lebo Ježiš dal život i za nás. Keď ideme na pamätnú slávnosť, ukazujeme, že sme to nezabudli. Pripomíname si Boží neobyčajný dar, ktorý nám dal prostredníctvom Ježiša.

(Iné texty, ktoré sa môžu prečítať, aby sa poukázalo, ako je dôležité zúčastniť sa pamätnej slávnosti, sú Lukáš 22:19, 20, 28-30; 1. Korinťanom 11:27.)