38. kapitola

Láska k Božiemu domu

MÁŠ radosť, keď ťa niekto k sebe pozve na obed? — Čo, keby sme boli pozvaní do Božieho domu, chcel by si tam ísť? —

Možno, namietneš, že Boh nebýva v dome. Máš pravdu, Boh nebýva v takom dome ako my.

Ale veľký Učiteľ povedal, že Boh má „dom“. A Ježiš tam chodieval, keď bol ešte malý chlapec. Tento dom bol nádherný Jehovov chrám v meste Jeruzaleme. Chrám patril Bohu a slúžil na jeho uctievanie. Preto sa nazýval „Jehovov dom“.

Keď bol Ježiš malý chlapec, býval ďaleko od „Jehovovho domu“. Vtedy ešte nikto nemal auto a neboli vlaky, ktorými by sa mohlo cestovať. Museli ísť peši, keď sa chceli dostať do chrámu. To nebola len hodina cesty z toho miesta, kde bývali. Museli ísť peši najmenej tri dni, aby sa tam dostali. A spiatočná cesta trvala ďalšie tri dni. Stálo za toľko námahy, podniknúť takú cestu? Bol by si ty putoval tak ďaleko, aby si mohol stráviť chvíľu v „Božom dome“? —

Ľudia, ktorí milovali „Boží dom“, nemysleli, že je to príliš ďaleko. Ježišovi rodičia chodievali každý rok k uctievaniu do Jeruzalema a Ježiš chodil s nimi.

Keď raz nastúpili cestu domov, Ježiš s nimi nebol. Nik to nespozoroval, až keď prešli kus cesty. Jeho  rodičia sa preto vrátili, aby ho hľadali. A kde myslíš, že bol? —

Našli ho priamo v chráme. Počúval učiteľov, kládol otázky a keď sa ho oni niečo pýtali, odpovedal im. Boli udivení, ako výborne odpovedal.

Keď ho rodičia konečne našli, s uľahčením si oddýchli. Ale Ježiš si nerobil žiadne starosti. Vedel, že je dobré byť v chráme. Preto sa ich spýtal: „Či ste nevedeli, že musím byť v dome svojho Otca?“ Vedel, že chrám je „Boží dom“ a bol v ňom rád. — Lukáš 2:41-49.

Nebolo to len raz za rok, kedy Ježiš a jeho rodičia chodili do zhromaždenia, aby uctievali Boha. Každý týždeň boli schôdzky za účelom uctievania v meste, v ktorom žili.

Pri týchto zhromaždeniach vždy niekto povstal a čítal z Biblie. Vtedy ju nemali celú v jednej knihe. Bola napísaná na dlhých zvitkoch. Museli zvitok rozvinúť až po miesto, ktoré hľadali, a tak začali čítať. Potom to vysvetľovali. Biblia hovorí, že to bol Ježišov „zvyk“ byť prítomný na zhromaždeniach. To znamená, že prichádzal pravidelne. — Lukáš 4:16.

My by sme to mali tiež robiť. Ale kde je dnes „Boží dom“? Kde máme ísť, aby sme ho uctievali? —

Chrám v Jeruzaleme, ktorý navštevoval Ježiš, už nestojí. Bol zničený. Tam chodiť nemôžeme.

Ale Boh má stále ešte „dom“. Nie je to dom vystavaný z kameňa, ale skladá sa z ľudí. Ako je to možné? Dom je miesto, kde bývame. A Boh hovorí, že býva so svojím ľudom. Neopúšťa  pre to nebo a nezostupuje dolu na zem. Ale je tak blízko pri svojom ľude, že ten má pocit, akoby Boh bol priamo s ním. — 1. Petra 2:5; Efezanom 2:22; 1. Timotejovi 3:15.

Kam by sme preto mali ísť, ak chceme navštíviť „Boží dom“? — Mali by sme ísť tam, kde sa Boží ľud zhromažďuje k uctievaniu. Môže to byť veľká budova, ale i celkom malý byt. Dôležité je, aby tam bol skutočne Boží ľud. Ale ako to poznáme? —

Čo robia na svojich zhromaždeniach tí, ktorí patria k tomuto ľudu? Učia skutočne to, čo je v Biblii? Čítajú z nej a hovoria o nej? Tak počúvame Boha, však? — A istotne očakávame, že v „Božom dome“ počujeme to, čo hovorí Boh. —

A čo, keď niekto hovorí, že netreba žiť tak, ako tvrdí Biblia? Nazdávaš sa, že patrí k Božiemu ľudu? —

Ešte jedna vec je na zamyslenie. Biblia hovorí, že Boh má ‚ľud pre svoje meno‘. Aké je Božie meno? — Jehova. Môžeme sa preto pýtať ľudí, či je ich Bohom Jehova. Ak odpovedia „Nie“, vieme, že nie sú jeho ľudom. — Skutky 15:14.

To však nestačí, ak považuje niekto Jehovu za  svojho Boha. Treba to dokázať skutkami; predovšetkým, že bude o ňom a o Božom kráľovstve hovoriť s inými ľuďmi. Tiež treba mať vieru v Božieho Syna a prejavovať lásku k Bohu tým, že dodržiavame jeho zákony. — Izaiáš 43:10.

Poznáme ľudí, ktorí to všetko robia? — Tak by sme sa s nimi mali schádzať k uctievaniu. A mali by sme byť pri tom pravidelní. Mali by sme počúvať tých, ktorí vyučujú, a odpovedať na otázky, ktoré kladú. To robil Ježiš, keď bol v „Božom dome“. Ak nasledujeme jeho príklad, ukazujeme, že i my naozaj milujeme „Boží dom“.

(Mali by sme mať radosť z toho, že pravidelne navštevujeme zhromaždenia s Božím ľudom. Čítajte, čo sa o tom hovorí v Žalme 122:1; Hebrejom 10:23-25.)