14. kapitola

Moc nad vetrom a vlnami

BOL si niekedy vonku v búrke, keď fúkal veľmi silný vietor? — Bál si sa? — Je dobrebyť v takej dobe opatrný. Pretože pri veľkej búrke by si mohol byť zranený.

Čo by si tedy mal robiť, keď začne fúkať silný vietor alebo keď vidíš na nebi blesky? Čo myslíš? — Je múdre ísť do domu. Keď nejdeš dnu, mohol by na teba vietor strhnúť konár zo stromu. Alebo by ťa mohol zasiahnuť blesk. Stovky ľudí každoročne zahynú v búrke.

Ani ty ani ja nemôžeme zadržať silný vietor. A nemôžeme ukľudniť veľké vlny na mori. Skutočne, nežije človek, ktorý by to mohol urobiť. Ale vieš, že raz žil na zemi niekto, kto mal moc nad vetrom a vlnami? — Bol to Ježiš, veľký Učiteľ. Chcel by si počuť, čo urobil? —

Neskoro večer jedného dňa, keď učil pri Galilejskom mori, povedal svojim učeníkom: „Prejdime na druhú stranu jazera.“ Nasadli tedy do člnov a išli cez jazero.

Ježiš bol veľmi unavený. Celý deň ťažko pracoval. A tak odišiel do zadnej časti člnu a uľahol na vankúš. Čoskoro tvrdo usnul.

Učeníci zostali hore, aby udržali čln v správnom smere. Všetko bolo chvíľu v poriadku, ale tu sa  náhle zodvihol silný vietor. Fúkal stále silnejšie a silnejšie a vlny boli stále vyššie. Voda začala striekať do člnu a čln sa začínal plniť vodou. Učeníci sa báli, že sa potopí.

Ale Ježiš sa nebál. Stále spal vzadu v člne. Konečne ho učeníci zobudili a povedali: ‚Učiteľu, učiteľu, zachráň nás; zahynieme v tejto búrke.‘

Nato Ježiš vstal a prehovoril k vetru a vlnám. Povedal: „Ticho! Upokojte sa.“ Vietor okamžite prestal fúkať. Jazero sa ukľudnilo.

Učeníci boli ohromení. Ešte nikdy predtým nevideli niečo podobné. Začali si spolu hovoriť: „Kto je, keď rozkazuje dokonca vetru a vode a tie ho počúvajú?“ — Marek 4:35-41; Lukáš 8:22-25.

Vieš, kto je Ježiš? — Vieš, od koho dostáva tú veľkú moc? — Učeníci sa nemuseli báť, keď bol Ježiš s nimi, lebo Ježiš nebol obyčajný človek. Mohol robiť podivuhodné veci, ktoré nikto iný nemohol robiť. Povieme si ešte o niečom inom, čo raz urobil na rozbúrenom mori.

Bolo to o niečo neskoršie, v iný deň. Keď bol večer, povedal Ježiš učeníkom, aby vstúpili do člna a išli pred ním na druhú stranu mora. Potom Ježiš vystúpil sám na vrch. Bolo to kľudné miesto, kde sa mohol modliť k svojmu Otcovi, Jehovovi Bohu.

Učeníci vstúpili do člnu a išli cez more. Ale čoskoro začal viať vietor. Vial silnejšie a silnejšie. Teraz už bola noc.

Muži sňali plachtu a začali veslovať. Ale nedostali sa ďaleko, lebo silný vietor vial proti nim. Čln  zmietali vysoké vlny sem a tam a voda doňho striekala. Muži sa veľmi namáhali, aby sa dostali na breh, ale nepodarilo sa im to.

Ježiš bol stále ešte sám na vrchu. Bol tam dlho. Ale teraz zbadal, že jeho učeníci sú v nebezpečí vo vysokých vlnách. Zišiel tedy z vrchu na breh mora. Neskočil do vody a nezačal plávať, ani sa nebrodil vodou. Nie, ale Ježiš začal kráčať po vrcholkoch rozbúreného mora akoby kráčal po zelenej tráve!

Čo by sa stalo, keby si sa ty pokúšal kráčať po vode? Vieš to? — Potopil by si sa a mohol by si sa utopiť. Ale Ježiš bol iný. Mal zvláštne sily.

Ježiš musel újsť dlhú cestu — asi päť až šesť kilometrov — aby sa dostal k člnu. Bolo to za ranného svitania, keď učeníci videli Ježiša prichádzať smerom k nim ponad vodu. Ale nemohli uveriť tomu, čo videli. Veľmi sa báli a kričali v svojom strachu.

Ježiš k nim prehovoril: „Vzmužte sa, to som ja; nebojte sa.“

Ihneď ako Ježiš vstúpil do člna, búrka prestala. Učeníci boli opäť prekvapení. Padli pred Ježišom a povedali: „Ty si skutočne Boží Syn.“ — Matúš 14:23-33; Ján 6:16-21.

Nebolo by nádherné vtedy žiť a vidieť Ježiša, ako robí také  veci? — Áno, môžeme žiť v dobe, keď Ježiš bude robiť veci, ktoré sú rovnako nádherné.

Biblia hovorí, že Boh urobil Ježiša vládcom Božieho kráľovstva a čoskoro bude len jeho vláda panovať nad zemou. Nikto, kto bude potom žiť, nebude musieť mať strach z búrky. Ježiš použije svoju moc nad vetrom a vlnami k požehnaniu všetkých, ktorí ho budú počúvať. Nebude nádherné potom žiť? —

(Iné texty, ktoré ukazujú veľkú moc Ježiša ako jediného, ktorého Boh urobil vládcom Božieho kráľovstva sú: Matúš 28:18; Daniel 7:13, 14; Efezanom 1:20-22.)