Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Nemilosrdný otrok

Nemilosrdný otrok

15. kapitola

Nemilosrdný otrok

UBLÍŽIL ti už niekedy niekto? — Zranil ťa alebo ti povedal niečo neláskavé? — Istotne ťa to bolelo, pravda? —

Keď sa ti niečo takého stane, mal by si sa zachovať voči takému človekovi podobným neláskavým spôsobom, ako sa on zachoval voči tebe? — Mnohí ľudia to tak robia.

Ale veľký Učiteľ povedal, žeby sme mali odpúšťať tým, ktorí nám ublížili. Aby ukázal, ako veľmi dôležité je odpúšťať, Ježiš rozprával príbeh. Chcel by si ho počuť? —

Bol raz jeden kráľ. Bol to dobrý kráľ. Bol veľmi láskavý. Dokonca požičal svojim otrokom peniaze, keď potrebovali pomoc.

Ale prišiel deň, keď kráľ chcel mať svoje peniaze späť. Preto si zvolal otrokov, ktorí mu boli dlžní peniaze a vyzval ich, aby mu splatili dlhy. Jeden muž bol kráľovi dlžen 60 miliónov peňazí! To je množstvo peňazí. Je to viac, ako som kedy mal v živote.

Otrok spotreboval kráľove peniaze a nemal nič, čo by mu mohol splatiť. Tu poručil kráľ, aby bol tento otrok predaný. Kráľ tiež povedal, aby boli predaní aj otrokova žena a deti, i všetko, čo mu patrilo. A peniazmi, ktoré by za to dostal, mal byť splatený dlh kráľovi. Čo myslíš, ako asi bolo tomu otrokovi? —

Otrok prosil kráľa: ‚Prosím, neurob mi to! Dožič mi času a ja ti splatím všetko, čo som ti dlžný.‘ Čo by si bol urobil s tým otrokom, keby si bol kráľom? —

Dobrý kráľ mal súcit s tým otrokom. Preto mu povedal, že nič nemusí splácať. Nemusel zo 60 miliónov peňazí skutočne vrátiť ani jediný? Ako ho to muselo obšťastniť!

Ale čo urobil potom otrok? Keď vychádzal, stretol iného otroka, ktorý mu bol dlžen 100 peňazí. To istotne nie je mnoho v porovnaní so 60 miliónmi. Muž chytil svojho spoluotroka za golier a začal ho hrdúsiť. A povedal mu: ‚Splať mi tých sto peňazí, ktoré si mi dlžen.‘

Môžeš si predstaviť, žeby to niekto mohol urobiť? — Dobrý kráľ mu toľko odpustil. A teraz on napadol svojho spoluotroka a žiadal, aby mu splatil sto peňazí. To nebolo istotne láskavé.

Otrok, ktorý mu bol dlžen len 100 peňazí, bol chudobný. Nemohol ihneď splatiť peniaze. Padol tedy na kolená pred svojím spoluotrokom a prosil ho: ‚Prosím dožič mi času a ja ti splatím, čo som ti dlžen.‘ Mal muž dožičiť svojmu spoluotrokovi čas? — Ty by si to bol urobil? —

Tento muž nebol taký láskavý ako bol kráľ. Keďže jeho spoluotrok mu nemohol ihneď zaplatiť, dal ho uvrhnúť do väzenia. Iste nebol milosrdný.

Ostatní otroci videli, čo sa stalo. Povedali to kráľovi. Kráľ sa veľmi rozhneval na nemilosrdného otroka. Zavolal ho a povedal mu: ‚Zlý otrok, neodpustil som ti, čo si mi bol dlžen? Nemal by si tiež ty odpustiť svojmu spoluotrokovi?‘

Mohol sa niečo naučiť od dobrého kráľa. Ale neurobil to. A preto dal teraz kráľ nemilosrdného otroka uväzniť, kým nezaplatí 60 miliónov peňazí, aby ich splatil. Preto tam zostal, kým nezomrel.

Keď Ježiš skončil svoj príbeh, povedal svojim nasledovníkom: ‚Práve tak sa môj nebeský Otec zachová voči vám, ak každý z vás nebude od srdca odpúšťať svojmu bratovi.‘ — Matúš 18:21-35.

Všetci sme Bohu veľmi mnoho dlžní, však? Náš život pochádza od Boha, ale keďže si často počíname nesprávne, mohol by nám ho vziať. Keby sme sa snažili zaplatiť Bohu peniaze, nikdy, za celý život, by sme nemohli zarobiť toľko, aby sme mu zaplatili, čo sme mu dlžní.

V porovnaní s tým, čo my sme Bohu dlžní, dlžia nám iní ľudia veľmi málo. Čo sú nám dlžní, rovná sa asi sto peniazom, ktoré bol dlžný jeden otrok druhému. Ale čo sme my Bohu dlžní, zodpovedá 60 miliónom peňazí, ktoré bol dlžný otrok kráľovi.

Boh je veľmi láskavý. I keď sme robili zlé veci, odpustí nám. Nechce, aby sme zaplatili dlh tým, že nám vezme navždy život. Ale odpustí nám len vtedy, keď veríme v jeho Syna Ježiša a keď odpúšťame iným, ktorí nám nejak ublížili. Mali by sme o tom trochu premýšľať, však? —

Čo preto urobíš, keď ti niekedy niekto ublíži, ale potom povie, že je mu to ľúto? Odpustíš mu? — A čo, keď sa to stane častejšie? — I vtedy mu odpustíš? —

Pripusťme, že by sme o odpustenie žiadali my. Nechceli by sme, aby nám druhý odpustil? — A my by sme si mali počínať podobne. Nemali by sme len povedať, že mu odpúšťame, ale mali by sme mu skutočne zo srdca odpustiť. Keď to robíme, ukazujeme, že naozaj chceme byť Ježišovými nasledovníkmi.

(K potvrdeniu toho, ako je dôležité odpúšťať, čítajte tiež Matúša 6:14, 15, Lukáša 17:3, 4Príslovia 19:11.)