35. kapitola

Viac šťastia je v dávaní

POZNÁM jedno tajomstvo. Chcel by si o ňom počuť? — Je to tajomstvo šťastia.

Je mnoho ľudí, ktorí nie sú šťastní. Niektorí sú príliš závislí od toho, čo robia iní ľudia. Keď im niekto dá niečo pekného, sú šťastní. Keď pre nich nikto nič zvláštneho neurobí, nie sú šťastní.

Teraz ti prezradím to tajomstvo: Veľký Učiteľ pevedal: „Je viac šťastia v dávaní ako v prijímaní.“ Podľa toho tedy nie je najšťastnejší ten, kto prijíma dary, ale ten, ktorý sám niečo dáva. Vedel si to? — — Skutky 20:35.

Premýšľaj o tom, čo to znamená. Povedal Ježiš, že ten, kto dostáva darček, nie je šťastný? — Nie. Istotne máš radosť, keď dostaneš darček, však? — Ja tiež. Sme šťastní, keď dostaneme niečo pekného.

Ale Ježiš povedal, že sme ešte šťastnejší, keď dávame. A Ježiš má vždy pravdu, však? —

Čo tedy môžeme dať iným? Čo si o tom myslíš? —

Niekedy, keď by si chcel dať darček, stojí to peniaze. Aspoň za darček, ktorý kúpiš v obchode, musíš zaplatiť. Keby si tedy chcel dať taký darček, musel by si si šetriť peniaze, kým by si nemal dosť, aby si ho mohol kúpiť.

Ale všetky darčeky sa nedostanú v obchode. Vysvetlím ti to. Za horúceho dňa nie je nič také dobré  ako pohár čerstvej, studenej vody. Pre tú nemusíš ísť do obchodu. Keď ju však podáš niekomu, kto je smädný, môžeš poznať šťastie, ktoré spočíva v dávaní.

Možno sa ti niekedy stalo, že si mamičke pomáhal pri pečení cukroviniek. Istotne ťa to bavilo a tešil si sa, že si pochutíš. Ale čo myslíš, žeby ťa potešilo ešte viac, ako keby si tie cukrovinky zjedol sám?

Áno, väčšie šťastie je v dávaní. Môže nám urobiť radosť, keď niečo sami zjeme. Ale ak chceme mať ešte väčšiu radosť, môžeme trochu cukroviniek zabaliť a darovať ich niektorému z našich priateľov. Chcel by si to niekedy urobiť? —

Apoštol Pavol poznal šťastie z dávania. Vieš, čo dával iným ľuďom? — Mohol im dať to najlepšie, čo je na svete. Poznal totiž pravdu o Bohu a Kristovi a s radosťou sa o ňu delil s inými. A robil to bez toho, aby prijímal od niekoho peniaze za túto pomoc.

Apoštol Pavol a jeho druh Lukáš vyšli jedného dňa za mesto k rieke, na miesto, o ktorom počuli, že sa tam schádzajú ľudia k modlitbám. Našli tam niekoľko žien.

Pavol im začal rozprávať o Jehovovi Bohu a jeho kráľovstve. Jedna z nich, menom Lýdia, veľmi pozorne počúvala. Veľmi sa jej páčilo to, čo počula. Chcela urobiť niečo, čím by prejavila svoje ocenenie.

Lukáš nám hovorí: „Prosila usilovne: ‚Ak som podľa  vášho úsudku verná Jehovovi, tak poďte do môjho domu a zostaňte.‘ A prinútila nás, aby sme prišli.“ — Skutky 16:11-15.

Lýdia bola šťastná, že mala v svojom dome týchto Božích služobníkov. Milovala ich, lebo jej pomohli poznať Božiu cestu, ktorá vedie ľudí k večnému životu. Robilo ju šťastnou, že im mohla poskytnúť jedlo a odpočinok.

Lýdia bola šťastná preto, že skutočne chcela dávať. A to by sme si mali pamätať. Niekto nás môže požiadať, aby sme mu dali darček. Ale keď to sami nechceme urobiť, dávanie nás v tomto prípade neurobí šťastnými.

Keby si mal napríklad tabuľku čokolády, ktorú by si chcel zjesť, mal by si radosť, keby som ti povedal, že ju máš dať inému dieťaťu? — Ale možno máš tabuľku čokolády a stretneš kamaráta, ktorého máš veľmi rád. Keby si teraz celkom sám prišiel na myšlienku, žeby bolo pekné rozdeliť sa s ním o tú čokoládu, tak by si bol istotne šťastný, však? —

A vieš, že niekedy máme niekoho tak radi, žeby sme mu chceli dať všetko a pre seba si nenechať nič? Taký vzťah by sme mali mať k Bohu, keď postupne rastie naša láska.

Veľký Učiteľ poznal jednu ženu, ktorá tak cítila. Videl ju v jeruzalemskom chráme. Mala len dva malé peniaze; to bolo všetko, čo mala. Ale vhodila ich oba do skrinky ako príspevok alebo darček pre chrám. Nikto ju k tomu nenútil. Urobila to preto, že chcela  a že skutočne milovala Boha. Bola šťastná, že môže niečo dať.

Môžeme teda dávať rôznym spôsobom, však? — A veľký Učiteľ vie, že budeme šťastní, ak dávame, lebo chceme dávať. Preto nám hovorí: „Pestujte dávanie.“ To znamená, zvyknite si dávať iným ľuďom. Keď to budeme robiť, nebudeme smutní, lebo nebudeme čakať na to, až pre nás niekto niečo pekné urobí. Budeme sa sami snažiť obšťastňovať iných ľudí. A ak to budeme robiť, budeme zo všetkých najšťastnejší! — Lukáš 6:38.

(Viac krásnych myšlienok o spôsobe dávania, ktoré prináša šťastie, nájdeme u Matúša 6:1-4, v 2. Korinťanom 9:7 a u Lukáša 14:12-14.)