9. kapitola

Čo sa deje s našimi milovanými zomrelými?

1. Čo prežívajú ľudia, keď im zomrie niekto milovaný?

„ČLOVEK trpí, keď mu zomrie niekto, koho miloval, lebo smrť je strata, ktorá vedie k prázdnote prevyšujúcej každé chápanie.“ To sú slová, ktoré povedal jeden syn, keď mu zomrel otec a krátko nato matka. Jeho bolesť a pocit hlbokej straty spôsobili, že sa cítil, akoby sa „topil v emóciách“. Možno si podobne trpel aj ty. A možno si si kládol otázku, kde sú tí, ktorých si miloval, a či ich ešte niekedy uvidíš.

2. Aké mätúce otázky vznikajú v súvislosti so smrťou?

² Niektorým smútiacim rodičom bolo povedané, že „Boh zbiera najkrajšie kvety, aby si ich vzal do neba“. Je to naozaj tak? Odišli naši milovaní zomrelí do nejakej duchovnej ríše? Je touto ríšou to, čo niektorí nazývajú nirvána opisovaná ako stav blaženosti, ktorý nenarúšajú žiadne bolesti ani žiadosti? Prešli tí, ktorých milujeme, nejakou bránou do nesmrteľného života v raji? Alebo, ako tvrdia ďalší, je smrť pre tých, ktorí sa previnili proti Bohu, pádom do nekonečného mučenia? Môžu mŕtvi ovplyvňovať náš život? Aby sme dostali pravdivé odpovede na tieto otázky, je potrebné pozrieť sa do Božieho Slova, Biblie.

 ČO JE „DUCH“ V ĽUĎOCH?

3. Aký názor na mŕtvych mali Sokrates a Platón a ako to dnes ovplyvňuje ľudí?

³ Starovekí grécki filozofi Sokrates a Platón zastávali názor, že muž a žena majú v sebe vrodené niečo nesmrteľné — dušu, ktorá prežíva smrť a v skutočnosti nikdy nezomiera. Dnes tomu verí milióny ľudí na celom svete. Toto presvedčenie vzbudzuje u mnohých veľký strach z mŕtvych, ale aj veľkú starosť o ich blaho. Avšak Biblia nás učí o mŕtvych niečo celkom iné.

4. a) Čo nám hovorí 1. Mojžišova o duši? b) Čo dal Boh Adamovi, aby ho oživil?

⁴ Keď uvažujeme o stave mŕtvych, musíme pamätať na to, že náš praotec, Adam, nemal dušu. On bol dušou. Bázeň vzbudzujúcim činom stvorenia Boh vytvoril človeka — dušu — zo základných prvkov zeme a potom doňho vdýchol „dych života“. Prvá Mojžišova 2:7 hovorí: „Boh Jehova potom vytvoril človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.“ Adamov život bol udržiavaný dýchaním. Keď však Boh dal Adamovi dych života, nebolo to len vohnanie vzduchu do pľúc človeka. Biblia hovorí o „životnej sile“, ktorá pôsobí v živých tvoroch na zemi. — 1. Mojžišova 7:22.

5, 6. a) Čo je to „životná sila“? b) Čo sa deje, keď „duch“ spomenutý v Žalme 146:4 prestane oživovať telo?

⁵ Čo je tou „životnou silou“? Je to životná iskra, ktorú dal Boh neživému Adamovmu telu. Táto sila bola potom udržiavaná procesom dýchania. Ale čo je „duch“ spomínaný v Žalme 146:4? Tento verš hovorí o človeku, ktorý zomiera, toto: „Jeho duch vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky.“ Keď biblickí pisatelia takto použili slovo „duch“, nemysleli tým odhmotnenú dušu, ktorá po smrti tela žije ďalej.

 ⁶ „Duch“, ktorý pri smrti vychádza z ľudí, je životodarná sila, ktorej pôvodcom je náš Stvoriteľ. (Žalm 36:9; Skutky 17:28) Táto životodarná sila nemá vlastnosti tvorov, ktorých oživuje, tak ako elektrický prúd nenadobúda vlastnosti prístroja, ktorý uvádza do činnosti. Keď niekto zomrie, duch (životodarná sila) prestáva oživovať bunky tela, podobne ako zhasne svetlo, keď sa vypne elektrina. Keď životodarná sila prestane udržiavať ľudské telo pri živote, človek — duša — zomiera. — Žalm 104:29; Kazateľ 12:1, 7.

„DO PRACHU SA VRÁTIŠ“

7. Čo sa malo stať Adamovi, keby neposlúchol Boha?

⁷ Jehova jasne vysvetlil, čo bude pre hriešnika Adama znamenať smrť. Boh povedal: „V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý. Lebo si prach a do prachu sa vrátiš.“ ​(1. Mojžišova 3:19) Kde sa mal Adam vrátiť? Do zeme, do prachu, z ktorého bol vytvorený. Adam mal pri smrti jednoducho prestať existovať!

8. V akom ohľade nie sú ľudia ako duše nadradení zvieratám?

⁸ V tomto ohľade sa ľudská smrť nelíši od smrti zvierat. Aj zvieratá sú duše a energiu im dáva ten istý duch čiže životodarná sila. (1. Mojžišova 1:24) V Kazateľovi 3:19, 20 hovorí múdry muž Šalamún toto: „Ako umiera jeden, tak umiera druhý; všetci majú len jedného ducha, takže [v smrti] niet nadradenosti človeka nad zvieraťom... Všetci pochádzajú z prachu a všetci sa vracajú do prachu.“ Človek bol nadradený zvieratám v tom, že bol stvorený na Boží obraz, a tak odzrkadľoval vlastnosti Jehovu. (1. Mojžišova 1:26, 27) No pri smrti sa tak ľudia, ako i zvieratá vracajú do prachu.

9. V akom stave sú mŕtvi a kam idú?

⁹ V ďalších slovách Šalamún vysvetlil, čo znamená smrť: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si  neuvedomujú vôbec nič.“ Áno, mŕtvi nevedia absolútne nič. Preto Šalamún nabádal: „Všetko, čo nájde tvoja ruka robiť, rob celou svojou silou, pretože nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti v šeole, na mieste, na ktoré ideš.“ ​(Kazateľ 9:5, 10) Kam idú mŕtvi? Do šeolu (po hebrejsky še’ól), všeobecného hrobu ľudstva. Naši milovaní zomrelí si nič neuvedomujú. Netrpia a nemôžu nás ani nijako ovplyvňovať.

10. Prečo môžeme povedať, že smrť nemusí znamenať definitívny koniec?

¹⁰ Musíme my všetci i naši milovaní žiť len niekoľko rokov a potom navždy prestať existovať? Podľa Biblie nie. Hneď ako sa Adam vzbúril, Jehova Boh urobil opatrenia na zvrátenie strašných následkov ľudského hriechu. Smrť nebola súčasťou Božieho predsavzatia s ľudstvom. (Ezechiel 33:11; 2. Petra 3:9) A preto smrť nemusí pre nás ani pre našich milovaných znamenať definitívny koniec.

‚ŠIEL SI ODPOČINÚŤ‘

11. Ako Ježiš opísal stav svojho mŕtveho priateľa Lazara?

¹¹ Jehovovým predsavzatím je oslobodiť nás i našich milovaných zomrelých od smrti zdedenej po Adamovi. Preto Božie Slovo hovorí o mŕtvych, že spia. Napríklad, keď sa Ježiš Kristus dozvedel, že jeho priateľ Lazar zomrel, povedal svojim učeníkom: „Náš priateľ Lazar si šiel odpočinúť, ale idem tam, aby som ho prebudil zo spánku.“ Keďže učeníci hneď nepochopili význam jeho slov, Ježiš otvorene povedal: „Lazar zomrel.“ ​(Ján 11:11, 14) Ježiš potom išiel do mesta Betánie, kde Lazarove sestry Marta a Mária smútili nad smrťou svojho brata. Keď Ježiš povedal Marte: „Tvoj brat vstane,“ Marta vyjadrila svoju vieru v Božie predsavzatie zrušiť pôsobenie smrti na ľudský rod.  Povedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ — Ján 11:23, 24.

12. Akú nádej vzhľadom na mŕtvych mala smútiaca Marta?

¹² Marta nepovedala nič o nesmrteľnej duši žijúcej niekde inde po smrti. Neverila, že Lazar už išiel do nejakej duchovnej ríše, kde bude ďalej existovať. Marta mala vieru v nádhernú nádej na vzkriesenie z mŕtvych. Nemyslela si, že z Lazarovho tela odišla nejaká nesmrteľná duša. Chápala, že jej mŕtvy brat prestal existovať a že to napraví vzkriesenie.

13. Akú moc od Boha má Ježiš a ako túto moc ukázal?

¹³ Ježiš Kristus je tým, komu dal Jehova Boh moc, aby vykúpil ľudstvo. (Hozeáš 13:14) Preto Ježiš odpovedal na Martino vyjadrenie slovami: „Ja som vzkriesenie a život. Ten, kto prejavuje vieru vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť.“ ​(Ján 11:25) Ježiš ukázal v tomto ohľade svoju moc od Boha, keď išiel k hrobke Lazara, ktorý bol mŕtvy už štyri dni, a priviedol ho späť k životu. (Ján 11:38–44) Len si predstav, akú radosť mali tí, ktorí videli toto vzkriesenie alebo ďalšie z tých, ktoré Ježiš Kristus vykonal! — Marek 5:35–42; Lukáš 7:12–16.

14. Prečo je vzkriesenie a učenie o nesmrteľnej duši nezlučiteľné?

¹⁴ Zastavme sa teraz na chvíľu a zamyslime sa: Keby nesmrteľná duša prežila smrť, nikto by nepotreboval byť vzkriesený čiže privedený späť k životu. V skutočnosti by vôbec nebolo láskavé vzkriesiť niekoho, ako bol Lazar, späť k nedokonalému životu na zemi, keby už získal nádhernú nebeskú odmenu. Biblia vôbec nepoužíva výraz „nesmrteľná duša“. Naopak, Písma hovoria, že ľudská duša, ktorá hreší, zomrie. (Ezechiel 18:4, 20) Teda ako na skutočný prostriedok proti smrti poukazuje Biblia na opatrenie vzkriesenia.

 „VŠETCI V PAMÄTNÝCH HROBKÁCH“

15. a) Čo znamená výraz „vzkriesenie“? b) Prečo nebude vzkriesenie jednotlivcov predstavovať pre Jehovu Boha žiaden problém?

¹⁵ Slovo, ktoré Ježišovi učeníci používali na vyjadrenie „vzkriesenia“, doslovne znamená „zodvihnutie“ alebo „vstanie“. Je to zodvihnutie zo stavu smrti, zo stavu bez života — akoby vstanie zo všeobecného hrobu ľudstva. Jehova Boh môže ľahko vzkriesiť človeka. Prečo? Lebo Jehova je Pôvodcom života. Ľudia dnes môžu zaznamenať hlas a výzor mužov a žien na videopásku a môžu si tieto záznamy znovu prehrávať aj po smrti týchto ľudí. A tak aj náš všemocný Stvoriteľ si určite môže detailne zaznamenať každého jednotlivca  a vzkriesiť toho istého človeka a dať mu novovytvorené telo.

16. a) Aký sľub dal Ježiš vzhľadom na všetkých tých, čo sú v pamätných hrobkách? b) Čo rozhodne o tom, akým vzkriesením bude nakoniec vzkriesenie každého človeka?

¹⁶ Ježiš Kristus povedal: „Prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho [Ježišov] hlas a vyjdú, tí, ktorí konali dobro, na vzkriesenie života, a tí, ktorí konali hanebne, na vzkriesenie súdu.“ ​(Ján 5:28, 29) Všetci tí, ktorí sú v Jehovovej pamäti, budú vzkriesení a poučovaní o jeho cestách. Pre ľudí konajúcich v súlade s poznaním o Bohu sa to nakoniec ukáže ako vzkriesenie života. Avšak pre ľudí zavrhujúcich Božie učenie a panstvo sa to nakoniec stane vzkriesením nepriaznivého súdu.

17. Kto bude vzkriesený?

¹⁷ Tí, ktorí išli cestou spravodlivosti ako Jehovovi služobníci, budú, prirodzene, vzkriesení. Nádej na vzkriesenie v skutočnosti mnohých posilnila, aby dokázali obstáť zoči-voči smrti, dokonca aj v prípadoch zúrivého prenasledovania. Vedeli, že Boh ich bude môcť priviesť späť k životu. (Matúš 10:28) Ale milióny ľudí zomrelo bez toho, aby ukázali, či sa chcú prispôsobiť Božím spravodlivým normám. Aj tí budú vzkriesení. Apoštol Pavol, s dôverou v Jehovovo predsavzatie v tejto veci, povedal: „Mám nádej v Bohu... že nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ — Skutky 24:15.

18. a) Aké videnie o vzkriesení dostal apoštol Ján? b) Čo je zničené v „ohnivom jazere“ a čo toto „jazero“ symbolizuje?

¹⁸ Apoštol Ján dostal vzrušujúce videnie vzkriesených stojacich pred Božím trónom. Ján potom napísal: „More vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, a smrť a hádes vydali mŕtvych, ktorí boli v nich, a tí boli jednotlivo súdení podľa svojich skutkov. A smrť a hádes boli  vrhnuté do ohnivého jazera. To ohnivé jazero znamená druhú smrť.“ ​(Zjavenie 20:12–14) Len si pomysli! Všetci mŕtvi, ktorí sú v Božej pamäti, majú vyhliadku na oslobodenie z hádesu (po grécky haidés) čiže šeolu, všeobecného hrobu ľudstva. (Žalm 16:10; Skutky 2:31) Budú mať príležitosť svojimi skutkami ukázať, či chcú slúžiť Bohu. Potom budú „smrť a hádes“ vrhnuté do takzvaného „ohnivého jazera“ symbolizujúceho úplné zničenie, ktoré je tiež označené slovom „gehenna“. (Lukáš 12:5) Všeobecný hrob ľudstva bude vyprázdnený a prestane existovať, keď bude ukončené vzkriesenie. Akou útechou je dozvedieť sa z Biblie, že Boh nikoho nemučí! — Jeremiáš 7:30, 31.

VZKRIESENIE — KAM?

19. Prečo budú niektorí z ľudstva vzkriesení do neba a aké telo im dá Boh?

¹⁹ Určitý obmedzený počet mužov a žien bude vzkriesený k životu v nebi. Ako králi a kňazi s Ježišom sa budú podieľať na odstránení všetkých účinkov smrti, ktorú ľudstvo zdedilo po prvom človekovi, Adamovi. (Rimanom 5:12; Zjavenie 5:9, 10) Koľko bude tých, ktorých Boh vezme do neba, aby vládli s Kristom? Podľa Biblie len 144 000. (Zjavenie 7:4; 14:1) Jehova dá každému z týchto vzkriesených duchovné telo, takže budú môcť žiť v nebi. — 1. Korinťanom 15:35, 38, 42–45; 1. Petra 3:18.

20. Čo zažije poslušné ľudstvo vrátane vzkriesených?

²⁰ Avšak veľká väčšina tých, ktorí zomreli, bude vzkriesená na rajskú zem. (Žalm 37:11, 29; Matúš 6:10) Dôvodom vzkriesenia niektorých ľudí do neba je sčasti aj to, aby bolo dovŕšené Božie predsavzatie so zemou. Ježiš Kristus a 144 000 v nebi postupne privedú poslušné ľudstvo k dokonalosti, ktorú naši prarodičia odvrhli. Bude sa to týkať aj vzkriesených, ako to naznačil Ježiš, keď zomierajúcemu mužovi, ktorý bol vedľa neho  povesený na kôl, povedal: „Budeš so mnou v raji.“ — Lukáš 23:42, 43.

21. Čo sa podľa proroka Izaiáša a apoštola Jána stane so smrťou?

²¹ Smrť, ktorá dnes vedie k pocitom toľkej márnosti, bude na rajskej zemi odstránená. (Rimanom 8:19–21) Prorok Izaiáš vyhlásil, že Jehova Boh „navždy pohltí smrť“. (Izaiáš 25:8) Apoštol Ján dostal videnie o čase, keď poslušné ľudstvo zažije oslobodenie od bolesti a smrti. Áno, „sám Boh bude s nimi. A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ — Zjavenie 21:1–4.

22. Ako na teba pôsobí poznanie o vzkriesení?

²² Jasné biblické učenie odstraňuje zmätok v názoroch na to, čo sa deje s mŕtvymi. Písma otvorene hovoria, že smrť je „posledný nepriateľ“, ktorý bude zničený. (1. Korinťanom 15:26) Akú silu a útechu môžeme čerpať z poznania nádeje na vzkriesenie! A akí šťastní môžeme byť, že naši milovaní zomrelí, ktorí sú v Božej pamäti, sa prebudia zo spánku smrti, aby sa tešili zo všetkých dobrých vecí, ktoré Boh chystá pre tých, čo ho milujú! (Žalm 145:16) Tieto požehnania sa uskutočnia prostredníctvom Božieho Kráľovstva. Ale kedy malo toto Kráľovstvo začať vládnuť? Pozrime sa.

OVER SI SVOJE POZNANIE

Čo je duch v ľuďoch?

Ako by si opísal stav mŕtvych?

Kto bude vzkriesený?

[Otázky]

[Obrázok na strane 85]

Tak ako Ježiš zavolal na Lazara, aby vyšiel z hrobky, budú vzkriesené aj milióny ľudí

 [Obrázok na strane 86]

Keď ,Boh navždy pohltí smrť‘, zavládne na zemi radosť