2. kapitola

Kniha, ktorá zjavuje poznanie o Bohu

1, 2. Prečo potrebujeme vedenie od nášho Stvoriteľa?

JE LEN rozumné, že náš milujúci Stvoriteľ zaobstaral knihu obsahujúcu pokyny a vedenie pre ľudstvo. Veď či nesúhlasíš s tým, že ľudia potrebujú vedenie?

² Pred vyše 2500 rokmi jeden prorok a historik napísal: „Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ ​(Jeremiáš 10:23) Dnes je pravdivosť tohto výroku zrejmejšia než kedykoľvek predtým. Historik William H. McNeill hovorí: „Ľudské pôsobenie na povrchu tejto planéty je takmer neprerušeným radom kríz a rozkladu existujúceho spoločenského poriadku.“

3, 4. a) Ako by sme mali pristupovať k štúdiu Biblie? b) Ako budeme postupovať pri skúmaní Biblie?

³ Biblia uspokojuje našu potrebu múdreho vedenia vo všetkých ohľadoch. Pravda, mnohí, ktorí prvý raz skúmajú Bibliu, sú tak trochu zmätení. Je to obsiahla kniha a niektoré jej časti nie je ľahké pochopiť. Ale keby si dostal právny dokument ukazujúci, čo musíš robiť, aby si získal cenné dedičstvo, nevenoval by si čas tomu, aby si si tento dokument pozorne preštudoval? Keby si zistil, že niektorým častiam dokumentu dobre nerozumieš, pravdepodobne by si vyhľadal pomoc niekoho, kto je  v takých veciach skúsený. Prečo nepristupovať k Biblii podobne? (Skutky 17:11) Ide o viac ako o hmotné dedičstvo. Ako sme sa dozvedeli v predchádzajúcej kapitole, poznanie Boha môže viesť k večnému životu.

⁴ Poďme preskúmať knihu, ktorá zjavuje poznanie o Bohu. Najprv si o Biblii urobíme stručný prehľad. Potom si rozoberieme dôvody, prečo mnohí informovaní ľudia veria, že je inšpirovaným Božím Slovom.

ČO OBSAHUJE BIBLIA

5. a) Čo obsahujú Hebrejské Písma? b) Čo obsahujú Grécke Písma?

⁵ Biblia obsahuje 66 kníh v dvoch častiach, ktoré sa často nazývajú Starý zákon a Nový zákon. Tridsaťdeväť biblických kníh bolo napísaných prevažne v hebrejčine a 27 v gréčtine. Hebrejské Písma, do ktorých patria knihy od 1. Mojžišovej po Malachiáša, hovoria o stvorení a tiež o prvých 3500 rokoch ľudskej histórie. Keď skúmame túto časť Biblie, dozvedáme sa o Božom zaobchádzaní s Izraelitmi — od vzniku ich národa v 16. storočí pred n. l. až po 5. storočie pred n. l. Grécke Písma, obsahujúce knihy od Matúša po Zjavenie, sa zameriavajú na učenie a činnosť Ježiša Krista a jeho učeníkov v prvom storočí n. l.

6. Prečo by sme mali študovať celú Bibliu?

⁶ Niektorí tvrdia, že „Starý zákon“ je pre Židov a „Nový zákon“ pre kresťanov. Ale podľa 2. Timotejovi 3:16 „celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné“. Preto správne štúdium Písiem musí zahrnovať celú Bibliu. Obe časti Biblie sa v skutočnosti vzájomne dopĺňajú a harmonicky sa prelínajú v rozvíjaní celkovej témy.

7. Čo je témou Biblie?

⁷ Možno si roky navštevoval cirkevné bohoslužby a počul si niektoré časti Biblie čítať nahlas. Alebo si  možno sám čítal nejaké výňatky. Vedel si, že Biblia má jednu spoločnú niť, ktorá sa tiahne od 1. Mojžišovej až po Zjavenie? Áno, Bibliou preniká jedna harmonická téma. Aká je to téma? Je to obhájenie Božieho práva vládnuť nad ľudstvom a uskutočnenie Božieho láskyplného predsavzatia prostredníctvom jeho Kráľovstva. Neskôr sa presne dozvieme, ako Boh splní toto predsavzatie.

8. Čo zjavuje Biblia o Božej osobnosti?

⁸ Okrem toho, že Biblia vyjadruje Božie predsavzatie, zjavuje aj Božiu osobnosť. Z Biblie sa napríklad dozvedáme, že Boh má city a že mu záleží na našich rozhodnutiach. (Žalm 78:40, 41; Príslovia 27:11; Ezechiel 33:11) Žalm 103:8–14 hovorí, že Boh je „milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti“. Zaobchádza s nami súcitne, lebo ‚pamätá, že sme vytvorení z prachu‘ a pri smrti sa doň aj vraciame.  (1. Mojžišova 2:7; 3:19) Aké úžasné vlastnosti Boh prejavuje! Či to nie je Boh, akého chceš uctievať?

9. Ako nám Biblia umožňuje jasne vidieť Božie normy a aký úžitok nám môže priniesť také poznanie?

⁹ Biblia nám umožňuje jasne vidieť Božie normy. Niekedy sú tieto normy vyjadrené vo forme zákonov. Ale častejšie sa odrážajú v zásadách vštepovaných pomocou názorných príkladov. Boh dal na náš úžitok zapísať určité udalosti z dejín starovekého Izraela. Tieto poctivé správy ukazujú, čo sa stane, keď ľudia konajú v súlade s Božím predsavzatím, a k akým zlým výsledkom to vedie, keď idú vlastnou cestou. (1. Kráľov 5:4; 11:4–6; 2. Paralipomenon 15:8–15) Čítanie týchto príbehov zo skutočného života nepochybne zapôsobí na naše srdce. Ak sa pokúsime v duchu si predstaviť zaznamenané udalosti, môžeme sa vžiť do situácie ľudí, ktorí ich prežívali. Tak si môžeme odniesť poučenie z dobrých príkladov a môžeme sa vyhnúť osídlam, do ktorých padli tí, čo konali nesprávne. Ale je tu ešte jedna veľmi dôležitá otázka, ktorá si vyžaduje odpoveď: Ako si môžeme byť istí, že to, čo čítame v Biblii, je naozaj inšpirované Bohom?

MÔŽEŠ DÔVEROVAŤ BIBLII?

10. a) Prečo si niektorí myslia, že Biblia je zastaraná? b) Čo nám hovorí 2. Timotejovi 3:16, 17 o Biblii?

¹⁰ Zrejme si si všimol, že mnohé knihy ponúkajúce rady sa už po niekoľkých rokoch stali zastaranými. Ako je to s Bibliou? Je veľmi stará a odvtedy, čo boli napísané jej posledné slová, uplynulo už takmer 2000 rokov. Niektorí si preto myslia, že ju v našej modernej dobe nemožno uplatniť. Ale ak je Biblia inšpirovaná Bohom, jej rady by napriek tomu, že je taká stará, mali byť vždy aktuálne. Písma by stále mali byť „užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne  vyzbrojený pre každé dobré dielo“. — 2. Timotejovi 3:16, 17.

11–13. Prečo môžeme povedať, že Biblia je praktická pre našu dobu?

¹¹ Dôkladné skúmanie odhaľuje, že biblické zásady platia dnes práve tak, ako platili v čase, keď boli prvý raz zapísané. Napríklad, pokiaľ ide o ľudskú povahu, Biblia odráža hlboké porozumenie, ktoré sa dá uplatniť na každú ľudskú generáciu. Dobre to možno vidieť z Ježišovej Kázne na vrchu, ktorá sa nachádza v knihe Matúš v kapitolách 5 až 7. Táto kázeň tak silne zapôsobila na zosnulého indického vodcu Móhandása K. Gándhího, že jednému britskému vládnemu úradníkovi údajne povedal: „Keď sa vaša a moja krajina zhodnú na učení, ktoré vyjadril Kristus v tejto Kázni na vrchu, vyriešime nielen problémy našich krajín, ale aj problémy celého sveta.“

¹² Nie div, že na ľudí tak silne pôsobí Ježišovo učenie! V Kázni na vrchu nám ukázal cestu k pravému šťastiu. Vysvetlil, ako urovnávať spory. Ježiš dal poučenie aj o tom, ako sa modliť. Poukázal na to, aký je najmúdrejší postoj k hmotným potrebám, a určil Zlaté pravidlo pre výborné vzťahy s druhými. V tejto kázni sa okrem iného hovorilo aj o tom, ako odhaliť náboženské lži a ako získať istú budúcnosť.

¹³ V Kázni na vrchu i na ostatných stranách nám Biblia jasne hovorí, čo máme robiť a čomu sa máme vyhnúť, aby sme zlepšili svoj životný údel. Jej rady sú také praktické, že jeden pedagóg bol podnietený povedať: „Som stredoškolský poradca s bakalárskym a magisterským diplomom a prečítal som už veľa kníh o duševnom zdraví a psychológii. Zistil som však, že biblické rady o tom, ako mať úspešné manželstvo, ako zabrániť zločinnosti mladistvých a ako si získať a udržať priateľov, oveľa predstihujú všetko, čo som čítal alebo  študoval na vysokej škole.“ No okrem toho, že Biblia je praktická a aktuálna, je aj spoľahlivá.

PRESNÁ A SPOĽAHLIVÁ

14. Čo ukazuje, že Biblia je vedecky presná?

¹⁴ Hoci Biblia nie je vedeckou učebnicou, je vedecky presná. Napríklad v čase, keď väčšina ľudí verilo, že zem je plochá, prorok Izaiáš o nej hovoril ako o „kruhu“ ​(po hebrejsky chug, čo v tomto prípade nesie význam „gule“). (Izaiáš 40:22) Predstava guľatej zeme bola všeobecne prijatá až tisícročia po Izaiášovi. Ďalej, v Jóbovi 26:7 — čo sú slová napísané pred vyše 3000 rokmi — sa uvádza, že Boh „vešia zem na ničom“. Jeden biblický učenec hovorí: „Ako mohol Jób poznať pravdu dokázanú astronómiou, že zem visí bez podpory v prázdnom priestore, je otázka, na ktorú nemôžu ľahko odpovedať tí, ktorí popierajú inšpirovanosť Svätého Písma.“

15. Ako posilňuje dôveru v Bibliu spôsob, akým táto kniha podáva správy?

¹⁵ Spôsob, akým Biblia podáva správy, takisto posilňuje našu dôveru v túto starú knihu. Na rozdiel od mýtov sú udalosti opísané v Biblii spojené s konkrétnymi ľuďmi a dátumami. (1. Kráľov 14:25; Izaiáš 36:1; Lukáš 3:1, 2) A zatiaľ čo starovekí historici takmer vždy zveličovali víťazstvá svojich panovníkov a zatajovali ich porážky a omyly, biblickí pisatelia boli otvorení a čestní — dokonca aj keď išlo o ich vlastné vážne hriechy. — 4. Mojžišova 20:7–13; 2. Samuelova 12:7–14; 24:10.

KNIHA PROROCTIEV

16. Čo je najsilnejším dokladom toho, že Biblia je inšpirovaná Bohom?

¹⁶ Splnené proroctvá sú rozhodujúcim dokladom toho, že Biblia je inšpirovaná Bohom. Biblia obsahuje mnoho proroctiev, ktoré sa dopodrobna splnili. Je  zrejmé, že na tom nemohli mať zásluhu len ľudia. Čo je teda za týmito proroctvami? Biblia sama hovorí, že „nikdy nebolo proroctvo vyslovené z vôle človeka, ale ľudia hovorili z Boha, ako boli unášaní svätým duchom“ čiže Božou činnou silou. (2. Petra 1:21) Pouvažujme o niektorých príkladoch.

17. Aké proroctvá predpovedali pád Babylona a ako sa splnili?

¹⁷ Pád Babylona. Izaiáš i Jeremiáš predpovedali pád Babylona do rúk Médov a Peržanov. Čo je pozoruhodné, Izaiášovo proroctvo o tejto udalosti bolo zaznamenané asi 200 rokov pred dobytím Babylona! Nasledujúce časti proroctva sú dnes historicky podloženými skutočnosťami: vysušenie rieky Eufrat odvedením jej vôd do umelého jazera (Izaiáš 44:27; Jeremiáš 50:38); nedbalé zabezpečenie babylonských brán na rieke (Izaiáš 45:1); dobytie Babylona panovníkom menom Cýrus. — Izaiáš 44:28.

18. Ako sa vzostupom a pádom „gréckeho kráľa“ splnilo biblické proroctvo?

¹⁸ Vzostup a pád „gréckeho kráľa“. Daniel videl v jednom videní capa, ktorý zrazil barana na zem a zlomil mu jeho dva rohy. Potom bol capovi zlomený veľký roh a na jeho mieste vyrástli štyri rohy. (Daniel 8:1–8) Danielovi bolo vysvetlené: „Baran, ktorého si videl, čo má dva rohy, predstavuje kráľa Médie a Perzie. A chlpatý cap predstavuje gréckeho kráľa; a veľký roh, ktorý mal medzi očami, ten predstavuje prvého kráľa. A keď sa ten zlomil, takže nakoniec namiesto neho narástli štyri, sú štyri kráľovstvá, ktoré vyrastú z jeho národa, ale nie s jeho silou.“ ​(Daniel 8:20–22) Asi o dve storočia „grécky kráľ“, Alexander Veľký, v súlade s týmto proroctvom premohol dvojrohú Médo-perzskú ríšu. V roku 323 pred n. l. Alexander zomrel a napokon bol nahradený štyrmi svojimi generálmi. No ani jedno z týchto následných kráľovstiev sa v sile nevyrovnalo Alexandrovej ríši.

19. Aké proroctvá sa splnili na Ježišovi Kristovi?

 ¹⁹ Život Ježiša Krista. Hebrejské Písma obsahujú množstvo proroctiev, ktoré sa splnili pri narodení, službe, smrti i vzkriesení Ježiša. Napríklad, vyše 700 rokov vopred Micheáš predpovedal, že Mesiáš čiže Kristus sa narodí v Betleheme. (Micheáš 5:2; Lukáš 2:4–7) Micheášov súčasník Izaiáš predpovedal, že Mesiáš bude bitý a budú naňho pľuvať. (Izaiáš 50:6; Matúš 26:67) Päťsto rokov vopred Zechariáš prorokoval, že Mesiáš bude zradený za 30 kúskov striebra. (Zechariáš 11:12; Matúš 26:15) Dávid predpovedal okolnosti spojené so smrťou Ježiša Mesiáša vyše tisíc rokov pred tým, ako sa to stalo. (Žalm 22:7, 8, 18; Matúš 27:35, 39–43) A asi päť storočí vopred Danielovo proroctvo odhalilo, kedy sa objaví Mesiáš, ako dlho bude trvať jeho služba a kedy zomrie. (Daniel 9:24–27) To je len malá ukážka proroctiev  splnených na Ježišovi Kristovi. Určite bude stáť za to, keď si neskôr o ňom prečítaš oveľa viac.

20. Akú dôveru by sme mali získať z dokonalého splnenia biblických proroctiev?

²⁰ Mnoho ďalších dlhodobých biblických proroctiev sa už splnilo. Možno sa však spýtaš: ,Ale ako sa to všetko dotýka môjho života?‘ Nuž, keby ti niekto veľa rokov hovoril pravdu, mal by si zrazu pochybnosti, keby ti povedal niečo nové? Nie! Boh v celej Biblii hovorí pravdu. Nemalo by to v tebe vybudovať dôveru v to, čo Biblia sľubuje, napríklad v jej proroctvá týkajúce sa prichádzajúceho pozemského raja? Áno, môžeme mať rovnakú dôveru, akú mal Pavol, jeden z Ježišových učeníkov v prvom storočí, ktorý napísal, že ,Boh nemôže luhať‘. (Títovi 1:2) Okrem toho, keď čítame Písma a uplatňujeme ich rady, prejavujeme múdrosť, ktorú ľudia sami nemôžu dosiahnuť, lebo Biblia je kniha, ktorá zjavuje poznanie o Bohu vedúce k večnému životu.

,ROZVÍJAJ SI TÚŽBU‘ PO POZNANÍ BOHA

21. Čo by si mal robiť, ak sa ti niektoré veci, ktoré sa dozvedáš z Biblie, zdajú skrušujúce?

²¹ Pri svojom štúdiu Biblie sa pravdepodobne dozvieš veci, ktoré sa líšia od toho, čo si sa učil v minulosti. Možno dokonca zistíš, že niektoré náboženské zvyky, ktoré si starostlivo zachovával, sa Bohu nepáčia. Dozvieš sa, že Božie normy pre to, čo je správne a čo nie, sú vyššie ako tie, ktoré sú bežné v tomto povoľnom svete. Spočiatku sa to môže zdať skrušujúce. Ale buď trpezlivý! Pozorne skúmaj Písma, aby si získal poznanie o Bohu. Buď ochotný správne zareagovať v prípade, že si biblická rada bude od teba vyžadovať zmenu v zmýšľaní a skutkoch.

22. Prečo študuješ Bibliu a ako môžeš pomôcť druhým, aby to pochopili?

²² Tvoji priatelia alebo príbuzní ťa môžu s dobrým  úmyslom odrádzať od štúdia Biblie, ale Ježiš povedal: „Každého, kto vyzná pred ľuďmi, že je spojený so mnou, tiež ja vyznám, že som spojený s ním, pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach; kto ma však zaprie pred ľuďmi, toho aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ ​(Matúš 10:32, 33) Niektorí sa možno boja, že sa zapletieš do nejakého kultu alebo že sa z teba stane fanatik. V skutočnosti sa však iba snažíš získavať presné poznanie Boha a jeho pravdy. (1. Timotejovi 2:3, 4) Ak chceš pomôcť druhým, aby to pochopili, buď rozumný a vyhýbaj sa sporom, keď s nimi hovoríš o tom, čo sa učíš. (Filipanom 4:5) Pamätaj, že mnohí sú „získaní bez slova“, keď vidia doklady toho, že biblické poznanie prináša ľuďom skutočný úžitok. — 1. Petra 3:1, 2.

23. Ako si môžeš ,rozvíjať túžbu‘ po poznaní Boha?

²³ Biblia nás nabáda: „Ako novorodeniatka rozvíjajte túžbu po nefalšovanom mlieku, ktoré patrí k slovu.“ ​(1. Petra 2:2) Malé dieťa je odkázané na výživu od svojej matky a dožaduje sa, aby bola táto jeho potreba uspokojená. Podobne sme aj my závislí od poznania, ktoré dáva Boh. ,Rozvíjaj si túžbu‘ po jeho Slove tým, že budeš pokračovať v štúdiu. Áno, daj si za cieľ denne čítať Bibliu. (Žalm 1:1–3) Prinesie ti to bohaté požehnania, lebo v Žalme 19:11 sa o Božích zákonoch hovorí: „V ich dodržiavaní je veľká odmena.“

OVER SI SVOJE POZNANIE

V akých ohľadoch sa Biblii nevyrovná žiadna iná kniha?

Prečo môžeš dôverovať Biblii?

Čo je pre teba dôkazom toho, že Biblia je Božím inšpirovaným Slovom?

[Otázky]

[Rámček na strane 14]

NAUČ SA DOBRE POUŽÍVAŤ BIBLIU

Oboznámiť sa s Bibliou by nemalo byť problémom. Z obsahu sa dozvieš poradie biblických kníh a miesto, kde sa nachádzajú.

Knihy v Biblii majú pre ľahkú orientáciu kapitoly a verše. V 13. storočí bola Biblia rozdelená na kapitoly a v 16. storočí to bol zrejme istý francúzsky tlačiar, ktorý rozdelil Grécke Písma na verše, ako ich poznáme dnes. Prvou úplnou Bibliou, ktorá mala očíslované kapitoly aj verše, bolo jedno francúzske vydanie z roku 1553.

Keď sú v tejto knihe citované biblické texty, prvé číslo označuje kapitolu a ďalšie čísla sú verše. Napríklad, keď sú uvedené „Príslovia 2:5“, znamená to knihu Príslovia, 2. kapitolu, 5. verš. Vyhľadávaním uvedených textov sa čoskoro naučíš dobre sa v Biblii orientovať.

Najlepší spôsob, ako sa dobre oboznámiť s Bibliou, je čítať ju každý deň. Spočiatku sa ti to môže zdať náročné. Ale ak si za deň prečítaš tri až päť kapitol, podľa toho, aké sú dlhé, prečítaš celú Bibliu za rok. Čo keby si začal už dnes?

[Rámček na strane 19]

BIBLIA — JEDINEČNÁ KNIHA

• Biblia je ,inšpirovaná Bohom‘. (2. Timotejovi 3:16) Hoci slová zapisovali ľudia, ich myšlienky riadil Boh, takže Biblia je skutočne „Božie slovo“. — 1. Tesaloničanom 2:13.

• Biblia bola písaná v priebehu šestnástich storočí a na jej písaní sa zúčastnilo asi 40 mužov pochádzajúcich z rozličného prostredia. No konečný výsledok je od začiatku do konca harmonický.

• Biblia prestála toľko odporu ako žiadna iná kniha. Počas stredoveku boli ľudia upaľovaní na kole len preto, že vlastnili Písma.

• Biblia je svetovým bestsellerom číslo jeden. Celá alebo jej časti boli preložené do viac ako 2000 jazykov. Boli vytlačené miliardy výtlačkov a na zemi sotva existuje miesto, kde by sa táto kniha nenašla.

• Najstaršia časť Biblie sa datuje do 16. storočia pred n. l. Bolo to skôr, ako sa objavil hinduistický spis Rigvéda (okolo roku 1300 pred n. l.) alebo budhistický „Kánon troch košov“ ​(piate storočie pred n. l.), alebo islamský Korán (siedme storočie n. l.), či šintoistický Nihongi (720 n. l.).

 [Celostránkový obrázok na strane 20]