Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Dosiahnuť srdce poslucháčov

Dosiahnuť srdce poslucháčov

Štúdia 15

Dosiahnuť srdce poslucháčov

1.–4. Prečo má pre nás ako zvestovateľov srdce taký význam?

1 Apoštol Pavol sa neprestával modliť k Jehovovi za tých, ktorým kázal dobré posolstvo, aby boli ‚osvietené oči ich srdca‘. (Ef. 1:16–18) Všimni si, že tu nehovoril o mysli, ale o srdci, ktoré má byť osvietené. Čo tým mienil? Aby sme boli pôsobivými rečníkmi a učiteľmi, musíme tomu rozumieť.

2 Prostredníctvom Pavla odhaľoval Jehovov duch to isté, čo hovoril prostredníctvom ostatných oddaných služobníkov Boha, ktorý skúma srdce. (Prísl. 21:2) Napríklad zostarnutý Dávid dal svojmu kráľovskému dedičovi túto zdravú radu: „Syn môj, poznaj Boha svojho otca a slúž mu celým srdcom a dušou plnou potešenia; lebo Jehova skúma všetky srdcia a rozoznáva každý sklon myšlienok. Ak ho budeš hľadať, dá sa ti nájsť; ale ak ho opustíš, navždy ťa odvrhne.“ ​(1. Par. 28:9) Pravé uctievanie zo srdca je to, čo teší Stvoriteľa.

3 Väčší Dávid, Ježiš Kristus, poskytol podobnú múdru radu, keď učil: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou.“ ​(Mar. 12:28–30) Ak sa chceme páčiť Bohu, potom je v prvom rade dôležité to, čo je v našom srdci. Keď si to uvedomíme, budú mať pre nás slová z Prísloví 4:23 ešte väčšiu silu: „Nadovšetko, čo treba chrániť, chráň svoje srdce, lebo z neho sú zdroje života.“

4 Dosiahnuť a ovplyvniť srdce každého poslucháča musí byť záujmom všetkých, ktorí kážu a vyučujú dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Je to v záujme kresťanských rodičov, keď vyučujú svoje deti, a v záujme každého zvestovateľa, ktorý vedie domáce biblické štúdium s ľuďmi, ktorí počúvajú dobré posolstvo. Zasluhuje si to starostlivú pozornosť bratov, ktorí vyučujú z pódia. Za každých okolností sa usilujeme odovzdať cenné posolstvo pravdy do mysle ľudí. Mali by sme sa však usilovať urobiť viac. Chceme dosiahnuť srdce. Chceme ostatných priviesť k tomu, aby ‚dali svoje srdce veľkému nebeskému Otcovi‘. — Prísl. 23:26.

5, 6. Prečo sa musíme usilovať urobiť viac, nielen odovzdať poznanie do mysle iných ľudí?

5 Rozlišuj medzi mysľou a srdcom. Schopný učiteľ dobrého posolstva môže vnášať poznanie do mysle poslucháčov. Čoskoro je študujúci alebo poslucháč sám schopný opakovať a vysvetliť učebnú látku. Pochopil ju, a látka zakotvila v jeho mysli. Vzniká však otázka: Čo s ňou mieni urobiť? Má záujem iba získať poznanie, alebo mu poznanie pomôže, aby konal?

6 Tu prichádza na rad srdce, ktoré je v biblickej reči sídlom pohnútok. Pravý Boží ctiteľ rád vyhlási spolu s inšpirovaným biblickým pisateľom: „V srdci som uchoval ako poklad tvoju reč, aby som nezhrešil proti tebe.“ ​(Žalm 119:11) Niekto môže do mysle prijať výborné poznanie o Božích zámeroch, môže chápať mnohé z vynikajúcich zásad Biblie, a napriek tomu ich nemusí mať v srdci tak, aby tieto zásady a toto poznanie uplatňoval vo svojom živote. Mnoho osôb počulo osviežujúce pravdy Božieho Slova, ale keď dôjde k tomu, aby ich uplatnili vo svojom živote alebo aby ponúkali tú istú príležitosť iným, jednoducho nemajú srdce pre túto činnosť, ktorá zachraňuje životy.

7, 8. Ukáž, aký je rozdiel medzi mysľou a srdcom.

7 Myseľ musí nevyhnutne prijímať a spracúvať informácie. Je sídlom intelektu, strediskom spracovania poznaného. Zhromažďuje informácie, a rozumovými pochodmi a logikou prichádza k istým záverom. Tieto pochody majú priamy vzťah k srdcu — sídlu citov a pohnútok. Sklon srdca v celoživotnom behu sa stáva pre okolie zjavným. Ľudia naokolo možno časom zistia, aký je niekto v skutočnosti, vnútri. Ale Jehova pozná ‚skrytého človeka srdca‘ v každej chvíli. — 1. Petra 3:3, 4.

8 Občas môže srdce prevládať nad rozhodnutím mysle a viesť k počínaniu, ktoré dáva prednosť citom alebo želaniam pred logickými dôvodmi. Človek musí nielen vedieť, čo je správne v Jehovových očiach, ale musí mať v srdci želanie podľa toho aj konať. Táto schopnosť obrazného srdca vybrať si medzi možnými smermi a zamerať sa na jeden z nich vysvetľuje, prečo Biblia hovorí o ľudskom srdci, že ‚robí plány‘ a ‚vymýšľa cestu (tak, že usmerní myseľ)‘. (Prísl. 19:21; 16:9) Pokiaľ ľudia nie sú okolnosťami viac-menej prinútení konať inak, budú pokračovať tak, ako sa to páči ich srdcu. To platí najmä vo veciach mravného a duchovného rázu. — Mat. 5:28.

9, 10. Čo nám pomôže dosiahnuť srdce záujemcu?

9 Dosiahnuť srdce. Ako by mohol kresťanský učiteľ dosiahnuť srdce ľudí? Jedným zo spôsobov je povzbudzovať poučovaných, aby s ocenením uvažovali o tom, čo sa učia. Spomeň si, ako sa hovorí o Márii, Ježišovej telesnej matke, že ‚starostlivo uchovávala všetky tie výroky vo svojom srdci‘. (Luk. 2:51) Správa nehovorí, že ‚vo svojej pamäti‘, aj keď i myseľ spolupôsobila. Bolo to v jej srdci, v sídle náklonnosti a pohnútok, takže sa neskôr stala vernou kresťankou. Aby si dnes pomohol poslucháčom vštepiť pravdu do ich srdca, nájdi si dosť času a vhodným spôsobom rozveď kľúčové body. Neusiluj sa prebrať príliš mnoho látky.

10 Na zistenie, či biblické pravdy, o ktorých sa uvažuje, zapúšťajú korene v srdci záujemcu, sú veľkou pomocou otázky. Po rozhovore o nových pravdách sa budeš chcieť spýtať: „Čo si o tom myslíte teraz? Veríte tomu?“ Nacvičuj si takýto postup, keď máš pridelený prejav študujúceho. Jedine vtedy, keď zistíme, čo je v srdci človeka, môžeme mu pomôcť, aby robil pokroky v Jehovovej službe.

11. Ako môžeme záujemcom zdôrazniť dôležitosť osobného vzťahu k Jehovovi?

11 Aby si vštepil Božie Slovo do srdca záujemcov, ktorých vyučuješ, musíš ich učiť takému spôsobu myslenia, pri ktorom vystupuje do popredia ich osobný vzťah k Jehovovi. A kedy máš lepšiu príležitosť na rozvíjanie tejto schopnosti, ako keď si vypracovávaš pridelené úlohy v škole teokratickej služby? Povzbudzuj tých, ktorých vyučuješ, aby dôverovali Jehovovi celým srdcom, lebo ho milujú, a preto, lebo on miluje nás. Dobre volenými otázkami ich môžeš upozorniť na skutočnosť, že to, čo sa učia z Biblie, pochádza od nášho milujúceho Stvoriteľa Jehovu, ktorý „je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný“. (Jak. 5:11) Keď vedieš štúdium, potom týždeň čo týždeň zdôrazňuj Jehovovu lásku a múdrosť, ktoré sa prejavujú v podivuhodných pravdách, ktoré spoločne študujete. Povzbudzuj záujemcov, aby sledovali, ako to ovplyvňuje ich život a ako ich to bude ovplyvňovať v budúcich dňoch. Často s nimi opakuj biblické zásady, aby sa s nimi dôverne oboznámili. Pomáhaj im vypestovať si zvyk, aby sa vždy usilovali poznať vôľu nebeského Otca prv, ako urobia akékoľvek rozhodnutie. Postupne im pomôžeš uvedomiť si, že náš život a všetko, čo máme, patrí Bohu, lebo „sám dáva všetkým život a dych a všetko“, a že tak v našom srdci, ako i v našej mysli má byť služba Bohu a jeho uctievanie na prvom mieste. — Sk. 17:25.

12.–14. Čo je potrebné, aby sa záujemcovia dozvedeli o pohnútkach, a ako môže človek analyzovať svoje pohnútky?

12 Občas vyzdvihni, že z Božieho hľadiska nie je dôležité to, čo robíme, ale skôr naše pohnútky, prečo niečo robíme. Chce, aby sme jeho vôľu konali s radosťou. Náš nebeský Otec nás podobne ako otec v knihe Príslovia vyzýva: „Syn môj, venuj pozornosť mojim slovám, nakloň svoje ucho k mojim rečiam. Nech ti nezídu z očí. Uchovávaj ich uprostred svojho srdca. Lebo sú životom tým, ktorí ich nachádzajú, a zdravím celému ich telu.“ — Prísl. 4:20–22.

13 Preto tých, s ktorými študuješ, môžeš vyzvať, aby uvažovali o pohnútkach svojho konania a aby sa pýtali sami seba: Prečo chcem robiť to alebo ono? Čo ma núti, aby som si vybral tento spôsob konania? Viem, čo hovorí moja myseľ, ale čo je skutočne v mojom srdci? Usilujem sa páčiť Bohu, alebo uspokojiť svoje vlastné želanie? Sú moje úvahy naozaj úprimné? Alebo sa usilujem oklamať sám seba falošnými úvahami?

14 Môžeš záujemcov varovať aj pred nebezpečenstvami a klamom, ktoré ohrozujú neopatrného. Napríklad človek sa vo svojom srdci zameria na nejaký cieľ, ktorý je možno sám osebe úplne neškodný, ale ktorý by do istej miery narušoval naše uctievanie alebo službu Jehovovi. Inšpirované príslovie k tomu výstižne hovorí: „Kto sa spolieha na svoje vlastné srdce, je hlúpy, ale kto chodí v múdrosti, ten unikne.“ — Prísl. 28:26.

15.–17. Ako môže srdcu prospieť príklad Ježiša a rozhovor o modlitbe?

15 Napokon je vhodné sústrediť pozornosť záujemcu na dokonalý príklad, ktorý máme v Pánu Ježišovi. Bol lojálny voči svojmu nebeskému Otcovi, lebo ‚miloval spravodlivosť a nenávidel zlo, a preto ho Jehova pomazal olejom jasania viac ako jeho spoločníkov‘. (Žalm 45:7) Ako si uchoval takýto správny stav srdca? Neštudoval len preto, aby poznal Boha, ale aj aby sa Bohu páčil. Mal vždy na mysli Otcovu vôľu. Ježiš pravidelne vyhľadával svojho Otca v modlitbe. V modlitbách vlastne Boha žiadal, aby ‚ho skúmal, aby prečistil jeho obličky a vyskúšal jeho srdce‘. (Žalm 26:2) Nechcel sa spoliehať iba na svoje úvahy alebo našepkávanie svojho srdca. „Otče... nie čo ja chcem, ale čo chceš ty,“ znelo jeho zbožné rozhodnutie, keď sa blížila jeho predpovedaná obetná smrť. — Mar. 14:36.

16 Nie je to vari znamenitý príklad, na ktorý môžeme poukazovať záujemcom? Aj oni môžu mať úžitok z toho, keď budú vo svojom živote hľadať Božie vedenie prostredníctvom modlitby — vrúcnej modlitby zo srdca hľadajúceho múdrosť, aby nasledovalo cestu, ktorú schvaľuje Boh. Prečítaj im niektorú z Ježišových modlitieb. Keď Ježiš prišiel na zem, modlil sa k Bohu ako jeho Syn. Učil svojich nasledovníkov, ako sa modliť, a začal vzorovú modlitbu slovami: „Náš Otče v nebesiach.“ (Mat. 6:9) Ten, kto sa modlí, by sa teda mal správať ako syn pristupujúci k otcovi. Naše modlitby, azda viac ako čokoľvek iné, ukazujú, aký vzťah máme k Jehovovi. Je to vzťah vrelý, dôverčivý, dôverný, ako má syn alebo dcéra k otcovi, ktorého si váži a miluje z celého srdca? Alebo je to iba známosť ako so susedom alebo pomerne dobrým priateľom? Snaž sa dosiahnuť srdce tých, ku ktorým hovoríš alebo s ktorými študuješ, a rozprávaj sa s nimi o modlitbe, aký k nej majú postoj a o čo sa modlia. — Prísl. 15:8, 29.

17 Vzhľadom na dôležitosť, ktorú Boh prikladá srdcu, musíme starostlivo uvažovať o srdci aj my, keď vyučujeme Božie Slovo. Už či máš verejnú prednášku, prejav študujúceho, alebo vedieš domáce biblické štúdium, nedávaj si za hlavný cieľ prebrať čo najviac látky. Urob si potrebný čas, aby si druhým pomohol bližšie sa primknúť k Jehovovi a mocne si vštepiť jeho Slovo do srdca.

[Opakovanie:]