Štúdia 31

Presvedčiť poslucháčov, priviesť ich k premýšľaniu

1, 2. Čo je presvedčivé dokazovanie?

¹ Keď rozprávaš, očakávaš, že ťa poslucháči počúvajú, ale to nie je všetko. Bol by si tiež rád, keby prijali predložené argumenty a konali podľa nich. To sa stane, ak sa presvedčia o pravdivosti toho, čo hovoríš, a ak majú správny stav srdca. Presvedčiť niekoho znamená uspokojiť ho dôkazmi. Avšak samotné dôkazy vždy nepostačia. Obvykle je potrebné podporiť ich dokazovaním. Presvedčovanie dokazovaním zahŕňa tri základné činitele: po prvé, samotné dôkazy; po druhé, sled alebo poradie, v akom sú dôkazy predkladané, a po tretie, spôsob a metódy, ktoré sa použijú pri ich predkladaní. V tomto rozbore, ktorého obsahom je „Presvedčivé dokazovanie“ na lístku Rady k prejavom, chceme uvažovať skôr o tom, čo hovoríš a aký dôkaz podávaš, než o tom, ako ho podávaš.

² Presvedčivé dokazovanie sa opiera o rozumné základné úvahy a z tohto hľadiska sa naň bude pozerať tvoj radca. Tvoje dôkazy musia byť presvedčujúce, aj keby ich niekto len čítal čierne na bielom. Ak závisí presvedčivosť tvojho prejavu od spôsobu, akým ho prednášaš, a nie od skutočností, ktoré si použil na potvrdenie svojej otázky, budeš musieť naďalej pracovať na tomto znaku, aby bolo tvoje dokazovanie skutočne pevné a založené na skutočnostiach.

3.–6. Vysvetli, prečo sa musí položiť základ.

³ Položenie základu. Prv ako predložíš svoje argumenty, je nevyhnutné položiť správny základ. Musíš objasniť, čo je predmetom rozhovoru. Je výhodné vytvoriť spoločný základ, a to tak, že zdôrazníš vhodnú látku, na ktorej sa zhodnete.

⁴ V niektorých prípadoch musíš jasne definovať pojmy. Treba vylúčiť všetky veci, ktoré sú nepodstatné. Nebuď unáhlený pri kladení základu. Ak chceš vyvrátiť dajaký sporný bod, analyzuj rôzne stránky používané na jeho podporu, aby si našiel jeho slabiny, a tak si pomohol určiť smer dokazovania i to, ako sa dostať na koreň veci.

⁵ Pri príprave prejavu by si sa mal usilovať vopred odhadnúť, koľko toho tvoji poslucháči už vedia o tvojom námete. To do veľkej miery rozhodne, aký rozsiahly základ budeš  musieť položiť prv, než prikročíš k vlastnému dokazovaniu.

⁶ Taktnosť a kresťanské spôsoby si vyžadujú láskavý a ohľaduplný prístup. To pravdaže nie je bod, na ktorom tu práve pracujeme. Použi vždy úplne svoje poznanie kresťanských zásad a otvor srdce i myseľ svojich poslucháčov.

7.–13. Vysvetli, čo znamená „podať presvedčivý dôkaz“.

⁷ Podaj presvedčivý dôkaz. Vec nie je „dokázaná“ jednoducho tým, že ty ako rečník jej veríš alebo ju vyslovíš. Musíš vždy pamätať na to, že tvoji poslucháči majú plné právo sa pýtať: „Prečo je to pravda?“ alebo „Prečo hovoríte, že je to tak?“ Ako rečník musíš byť vždy schopný odpovedať na otázku: „Prečo?“

⁸ Otázky ako? kto? kde? kedy? a čo? prinášajú v odpovediach len skutočnosti a poučenie, avšak otázka prečo? prinesie odôvodnenie. Táto otázka je ojedinelá svojho druhu a vyžaduje si od teba viac ako iba fakty. Je skúškou tvojej schopnosti premýšľať. Preto si pri príprave prejavu dávaj opätovne otázku: „Prečo?“ Potom sa ubezpeč, že na ňu môžeš odpovedať.

⁹ Ako dôvody na svoje výroky môžeš často citovať niekoho, kto sa považuje za autoritu. To proste znamená, že ak to povedal on, musí to byť pravda, lebo je uznávaným znalcom. To je dostatočný dôvod, aby sme tomu verili. Najvyššou autoritou v tomto ohľade je prirodzene Jehova Boh. Ak teda cituješ na podporu svojho výroku text z Biblie, je to dostatočný doklad na dokázanie toho bodu. Nazývame to „svedeckým“ dokladom, lebo spočíva na „svedectve“ uznávaného svedka.

¹⁰ Pri predkladaní svedeckého dokladu si musíš byť istý, že tvoj svedok je prijateľný tvojim poslucháčom. Ak cituješ ľudské autority, vezmi do úvahy ich povesť a to, ako sa na nich pozerajú ľudia. Mnohí prijmú Bibliu ako božskú autoritu, ale iní ju považujú za ľudské dielo a nie je teda pre nich absolútnou autoritou. V takýchto prípadoch sa možno obrátiš k iným dokladom alebo najprv potvrdíš vierohodnosť Biblie.

¹¹ A teraz jedno upozornenie. Všetky doklady sa musia uplatniť poctivo. Nevytrhni citát zo súvislosti. Uisti sa, že hovoríš presne to, čo mala na mysli autorita, ktorú cituješ.  Buď presný vo svojich odvolaniach. Buď tiež opatrný v uvádzaní štatistických údajov. Ak ich použiješ nevhodne, vráti sa to ako bumerang s ničivým výsledkom. Pamätaj na muža, ktorý nevedel plávať a utopil sa v rieke, ktorej priemerná hĺbka bola iba meter. Zabudol totiž, že rieka má v strede hĺbku tri metre.

¹² Okolnostný doklad je niečo iné ako ľudské tvrdenie alebo božská autorita. Je to doklad, ktorý je založený skôr na záveroch odvodených zo skutočností ako na svedeckých údajoch. Aby si mohol odôvodniť svoje závery a aby bol tvoj okolnostný doklad presvedčivý, musíš mať dostatok skutočností a argumentov na podporu svojich záverov.

¹³ Ak celkové dôkazy, ktoré predkladáš (nerozhoduje vždy ich poradie), môžu dostatočne uspokojiť poslucháčov, ktorým rozprávaš, bude to tvoj radca považovať za dostatočné. Radca sa na to bude pozerať z hľadiska poslucháčov a položí si otázku: „Presvedčil ma?“ Ak áno, potom ťa pochváli za tvoj prejav.

14. Čo je účinné zhrnutie?

¹⁴ Účinné zhrnutie. K presvedčivému dokazovaniu je obvykle potrebné nejaké zhrnutie. Je to záverečný podnet na uvažovanie, ktorý zvyšuje ocenenie pre použité argumenty. Zhrnutie by nemalo byť len opakovaním skutočností, aj keď v podstate povieme „keďže toto je takto a tamto je tak, dochádzame k záveru, že...“. Zhrnutie by teda malo spojiť všetky body a vyvodiť z nich záver. Často je to práve účinné zhrnutie, čo vštepí argumenty poslucháčom do mysle tak, že ich naozaj presvedčí.

**********

15, 16. Prečo musíme povzbudiť poslucháčov k premýšľaniu?

¹⁵ Aj keď sú azda argumenty, ktoré v prejave použiješ, rozumné, nestačí uviesť iba skutočnosti. Musíš ich predložiť tak, aby si pomohol poslucháčom premýšľať, porozumieť tvojim argumentom a dôjsť k tým istým záverom ako ty. Na lístku Rady k prejavom je to uvedené ako „Priviesť poslucháčov k premýšľaniu“.

¹⁶ Mal by si si želať osvojiť si tento znak, lebo aj Boh nás vedie k premýšľaniu. Aj Ježiš svoje podobenstvá učeníkom vysvetľoval a vyzbrojoval ich, aby boli spôsobilí učiť iných tie isté pravdy. Teda ak chceš pomôcť poslucháčom, aby uvažovali, musíš použiť také metódy, ktoré by im pomohli pochopiť tvoj argument, aby prišli k podobným záverom  a mohli byť vyzbrojení na použitie tvojich argumentov pri vyučovaní dakoho iného.

17, 18. Ako udržíme spoločný základ?

¹⁷ Udrž spoločný základ. Ak chceš na začiatku svojho prejavu vytvoriť spoločný základ, je veľmi dôležité dávať pozor na to, čo hovoríš a ako to hovoríš. Tento spoločný základ však nesmieš stratiť ani v priebehu prejavu, inak stratíš aj svojich poslucháčov. Musíš stále vyjadrovať myšlienky takým spôsobom, aby zapôsobili na myseľ tvojich poslucháčov. To si vyžaduje, aby si bral do úvahy ich názor na námet, o ktorom rozprávaš, a tak im pomáhal pochopiť rozumnosť svojich argumentov.

¹⁸ Klasickým príkladom toho, ako možno vytvoriť spoločný základ a až do konca ho udržať, to znamená viesť poslucháčov k premýšľaniu, je dokazovanie apoštola Pavla, zaznamenané v Skutkoch 17:22–31. Všimni si, ako na začiatku vytvoril spoločný základ a taktne ho udržal počas celej svojej reči. Keď skončil, presvedčil niektorých zo svojich poslucháčov o pravde, vrátane jedného z prítomných sudcov. — Sk. 17:33, 34.

19.–23. Uveď spôsoby, ako môžu body byť dostatočne rozvinuté.

¹⁹ Dostatočne rozviň body. Ak majú poslucháči premýšľať o námete, musia mať k dispozícii dosť informácií predložených tak, aby neodmietli argumenty len preto, že im úplne neporozumeli. Záleží na tebe, aby si im pomohol.

²⁰ Ak si chceš počínať účinne, dbaj na to, aby si nepoužil mnoho bodov. Hodnota tvojej látky sa stráca, ak ju predložíš náhlivo. Urob si čas, aby si mohol svoje body dôkladne vysvetliť, aby ich poslucháči nielen počuli, ale im aj porozumeli. Ak vyslovíš dôležitú myšlienku, urob si čas, aby si ju mohol rozvinúť. Odpovedz na otázky: Prečo? Kto? Ako? Čo? Kedy? Kde? a tak pomáhaj svojim poslucháčom plnšie pochopiť myšlienku. Občas môžeš predniesť dôvody za určitý bod a proti nemu, aby si zdôraznil rozumnosť svojho názoru. Podobne keď uvedieš dajakú zásadu, môže byť dobré ju znázorniť, aby poslucháči videli jej praktické uplatnenie. Musíš však prejaviť rozlišovaciu schopnosť. Od čoho závisí, do akej miery rozvinieš určitý bod? Od času, ktorý máš k dispozícii, a od toho, aký dôležitý je príslušný bod pri námete rozhovoru.

²¹ Otázky vždy pomáhajú poslucháčom, aby premýšľali. Rečnícke otázky, teda také, ktoré poslucháčom predkladáme  bez toho, že by sme od nich očakávali odpoveď, spolu s vhodnými prestávkami, podnecujú myslenie. Ak hovoríš iba jednej alebo dvom osobám, napríklad vo svedeckej službe, môžeš im otázkami pomôcť vyjadriť sa, a tak sa ubezpečiť, že chápu a prijímajú predkladané myšlienky.

²² Keďže chceš viesť myseľ svojich poslucháčov, musíš stavať na veciach, ktoré už poznajú, či už z vlastnej skúsenosti, alebo zo skoršej časti tvojho rozboru. Určiť, či si dostatočne rozviedol určité body, znamená teda vziať do úvahy, čo už tvoji poslucháči o námete vedia.

²³ Je vždy dôležité sledovať reakciu poslucháčov, aby si sa ubezpečil, či ťa sledujú. Keď je to nutné, vráť sa a objasni určitý bod, kým prejdeš k ďalšiemu argumentu. Ak im nepomôžeš, aby premýšľali, môžu ľahko stratiť sled tvojich myšlienok.

24. Na čo je dobré vysvetliť uplatnenie argumentov poslucháčom?

²⁴ Vysvetli poslucháčom uplatnenie. Keď predkladáš akýkoľvek argument, ubezpeč sa, že si jasne vyzdvihol, ako sa dotýka rozoberanej otázky. Zahrň do prejavu podnet k činu, povzbudzuj poslucháčov, aby konali podľa predložených skutočností. Ak boli naozaj presvedčení o tom, čo si hovoril, budú ochotní konať.

[Opakovanie:]