Súvislá stavba prejavu
Štúdia 30
Súvislá stavba prejavu
1.–3. Akú úlohu má súvislosť prejavu a ako ju možno dosiahnuť?
1 Súvislý prejav je taký, ktorý môžu poslucháči ľahko sledovať. Ale ak prejavu chýba súvislosť, pozornosť poslucháčov sa čoskoro rozptýli. Je teda zrejmé, že je to niečo, čo si zaslúži vážnu pozornosť pri príprave prejavu; preto je znak „Súvislosť pomocou spojovacích slov“ uvedený na lístku Rady k prejavom a musíš o ňom starostlivo uvažovať.
2 Súvislosť je vnútorná súdržnosť, pevné spojenie jednotlivých častí, ktoré spolu tvoria logický celok. Mnoho ráz to môžeš do značnej miery dosiahnuť iba logickým usporiadaním jednotlivých častí. Ale vo väčšine prejavov sú časti, ktoré treba spojiť ešte inak, nielen usporiadaním látky. V takýchto prípadoch si vyžaduje súvislosť most, ktorý spojí jeden bod s druhým. Je potrebné použiť také slová alebo výrazy, z ktorých by bol zrejmý vzťah nových myšlienok k myšlienkam predošlým. Tým sa vyplnia medzery, ktoré vznikli zmenou v čase alebo zmenou zorného uhla. To je súvislosť, ktorú docielime spojovacími slovami.
3 Napríklad úvod, hlavná časť a záver prejavu sú jeho samostatné časti, oddelené jedna od druhej, no napriek tomu musia byť úzko spojené pomocou prechodov. Okrem toho musia byť v prejave spojené i hlavné body, najmä vtedy, ak priamo nesúvisia s myšlienkovým obsahom. Niekedy sú spojovacie slová potrebné i na spojenie viet a odsekov.
4.–7. Čo znamená použitie prechodových výrazov?
4 Použitie prechodových výrazov. Často môžeš postaviť most medzi dvoma myšlienkami jednoducho vhodným použitím spojovacích slov alebo výrazov. Niektoré z nich sú: teda, okrem toho, ďalej, ešte, hlavne, podobne, tak teda, z týchto dôvodov, preto, vzhľadom na to, tak, podľa toho, avšak, naproti tmu, naopak, prv, predtým a tak ďalej. Takéto slová účinne spájajú vety a odseky.
5 Ale tento rečnícky znak si vyžaduje často viac, nielen spojovacie slová. Keď nestačí slovo či výraz, je potrebný prechod, ktorý prevedie poslucháčov cez myšlienkovú medzeru na druhú stranu. Môže to byť úplná veta, alebo dokonca vsuvka s obšírnejšie vyjadrenou prechodovou myšlienkou.
6 Jednou z možností na preklenutie takýchto medzier je použiť predchádzajúci bod ako súčasť úvodu pre bod nasledujúci. To často robíme v službe z domu do domu.
7 Dakedy je však potrebné spojiť nielen body, ktoré sú tesne za sebou, ale aj body, ktoré sú v prejave dosť vzdialené. Napríklad záver prejavu má byť spojený s úvodom. Azda môžeš použiť v závere dajakú myšlienku alebo znázornenie, ktoré si uviedol na začiatku prejavu, a to tak, že sa odôvodní alebo ďalej ukáže vzťah znázornenia alebo myšlienky k účelu prejavu. Opätovné uvedenie nejakého hľadiska toho znázornenia alebo myšlienky sa stáva spojivom a vytvára súvislosť.
8. Ako závisia od poslucháčov prechody, ktoré použiješ, aby si dosiahol súvislosť?
8 Súvislá stavba prispôsobená poslucháčom. Rozsah používania spojovacích slov závisí do istej miery od poslucháčov. Nejde azda o to, že by niektorí nepotrebovali žiadne prechody. Niektorí poslucháči ich potrebujú skôr viac, lebo nie sú natoľko oboznámení s myšlienkami, ktoré sa majú navzájom spájať. Jehovovi svedkovia napríklad rýchle spoja biblický text o konci starého, zlého sveta s textom, ktorý hovorí o Kráľovstve. Ale ten, kto považuje
Kráľovstvo za stav mysle alebo za niečo vo svojom srdci, by nepochopil tak rýchlo toto spojenie, a preto by bolo potrebné uviesť dajaký prechod, aby bolo spojenie jasné. Naša služba z domu do domu si stále vyžaduje takéto úpravy.**********
9.–13. Čo je to logická stavba prejavu a aké sú dve základné metódy postupu pri dokazovaní?
9 Úzko s tým súvisí rečnícke hľadisko „Logická súvislá stavba“. Je taktiež uvedené na lístku Rady k prejavom. Je to základná požiadavka presvedčivej reči.
10 Čo je to logika? Pre náš účel by sme mohli povedať, že logika je náuka o správnom myslení alebo rozumovom uvažovaní. Umožňuje porozumenie, lebo je prostriedkom na objasnenie námetu pomocou jeho navzájom pospájaných častí. Logika ukazuje, prečo tieto časti spolu súvisia a prečo patria k sebe. Výstavba prejavu je súvislá, ak sa sled myšlienok postupne rozvíja tak, aby boli všetky časti spojené do logického celku. Logická stavba môže spočívať v zoradení podľa dôležitosti, v chronologickom poriadku alebo v prístupe od problému k riešeniu, alebo v iných možnostiach.
11 Sú dve hlavné metódy, ktoré možno použiť pri rozvíjaní argumentov: 1. Predlož poslucháčom pravdu priamo a uveď skutočnosti na jej potvrdenie. 2. Zaútoč na dajaké mylné stanovisko, po ktorého vyvrátení sa pravda sama presadí. Potom je už iba potrebné, aby si pravdy, o ktorých sa práve hovorí, správne uplatnil.
12 Neexistujú dvaja rečníci, ktorí by uvažovali úplne rovnako. Výstižným príkladom rôznych prístupov k tomu istému námetu je zapísanie štyroch evanjelií. Štyria Ježišovi učeníci nezávisle od seba napísali záznamy o jeho službe. Každý záznam je inakší, a pritom všetci pisatelia napísali rozumnú, logickú správu. Každý rozvinul látku tak, aby dosiahol istý cieľ, a každý to urobil úspešne.
13 V tejto súvislosti musí radca rozpoznať cieľ tvojho prejavu a snažiť sa zhodnotiť sled tvojich myšlienok podľa toho, či si stanovený cieľ dosiahol, alebo nie. Môžeš pomôcť jemu — ako aj svojim poslucháčom — keď svoj cieľ urobíš zrejmým, a to najmä spôsobom, akým látku uvedieš, a keď potom v závere ukážeš, ako ju možno uplatniť.
14, 15. Vysvetli, prečo je logické usporiadanie látky také dôležité.
14 Logické usporiadanie látky. Pri usporiadaní látky alebo osnovy sa najprv uisti, že neuvádzaš nijaké tvrdenia alebo myšlienky, pre ktoré by si najprv nevytvoril príslušný podklad. Stále sa pýtaj: Čo by bolo najprirodzenejšie povedať ďalej? Akú najlogickejšiu otázku by bolo možné položiť v tejto chvíli? Keď na túto otázku prídeš, jednoducho na ňu odpovedz. Tvoji poslucháči by mali byť vždy schopní povedať: „Z toho, čo si už povedal, spoznávam, že je to tak.“ Ak pre niektorý bod nie je položený nijaký základ, budú sa poslucháči obvykle nazdávať, že tento bod nezapadá do logického sledu. Niečo chýba.
15 Pri zostavovaní látky by si mal dbať na tie časti, ktoré spolu prirodzene súvisia. Mal by si sa usilovať spoznať vzťah týchto častí a podľa toho ich usporiadať. Je to podobne ako pri stavbe domu. Ani jeden staviteľ by sa nepokúšal stavať stenu bez toho, že by predtým nepoložil základ. Takisto by nekládol všetky inštalačné rúrky na omietnutú stenu. Tak by to malo byť aj pri stavbe prejavu. Každá časť má prispievať svojím dielom k stavbe pevného a dobre skĺbeného celku, pekne po poriadku, každá môže dačo pridať k časti, po ktorej nasleduje, a pripraviť cestu pre časti, ktoré prídu. Mal by si mať vždy dôvod pre poradie, v akom predkladáš skutočnosti vo svojom prejave.
16.–20. Ako sa môžeme uistiť, že v našom prejave je len vhodná látka?
16 Použi iba vhodnú látku. Každý bod, ktorý v prejave použiješ, musí s prejavom úzko súvisieť. Ak to tak nie je, bude vidno, že nemá vzťah k námetu, nezapadne; bude to nevhodná látka. Nevzťahuje sa na veci, o ktorých sa hovorí, a nie je s nimi spojená.
17 Tvoj radca však neoznačí za nevhodné niečo, čo sa možno nezdá po vonkajšej stránke príbuzné, ak je to úspešne spojené s ostatnou látkou. Je možné, že si sa rozhodol použiť taký bod za osobitným účelom; ak sa hodí k téme, stáva sa prirodzenou časťou prejavu a je uvedený v logickom slede, tvoj radca ho prijme.
18 Ako môžeš pri príprave prejavu rýchlo a ľahko zistiť, ktorá látka sa doň nehodí? Účinnou pomocou je tu heslová osnova. Pomáha ti roztriediť podklady. Snaž sa používať kartičky alebo niečo podobné a dbaj, aby si mal na každej kartičke veci, ktoré spolu súvisia. Potom znovu usporiadaj tieto kartičky podľa prirodzeného poriadku, v ktorom by
podľa tvojho názoru mali byť myšlienky prednesené. Pomôže ti to nielen pri rozhodovaní, ako by si mal pristúpiť k námetu, ale budeš môcť zistiť tiež všetko, čo nesúvisí s témou. Body, ktoré sa nehodia do sledu myšlienok, majú sa patrične prispôsobiť tak, aby sa hodili, ak sú dôležité pri dokazovaní. No ak nie sú nevyhnutné, mali by sa vynechať, lebo nesúvisia s témou.19 Z toho môžeš rýchle poznať, že téma, ktorú si si zvolil kvôli poslucháčom, a účel prejavu rozhodujú o tom, ktorý bod je závažný. Za istých okolností môže byť niektorý bod vzhľadom na tvojich poslucháčov nevyhnutný na dosiahnutie cieľa, zatiaľ čo pri iných poslucháčoch alebo pri inom námete môže byť zbytočný alebo úplne nevhodný.
20 V akom rozsahu by si teda mal vzhľadom na to vysvetliť látku, ktorá ti bola pridelená? Nemal by si obetovať logickú, súvislú stavbu reči len preto, aby si hovoril o každom bode, ktorý by azda mohla tvoja úloha zahrnovať. Bolo by preto najlepšie zvoliť si rámec, ktorý ti dovolí zahrnúť do prejavu toľko látky, koľko je praktické, lebo prejavy študujúcich sú poučnou časťou programu školy. Samozrejme, nemôžeš vynechať kľúčové myšlienky, ktoré sú podstatné pre spracovanie témy.
21. Prečo je dôležité nevynechať kľúčové myšlienky?
21 Nevynechaj kľúčové myšlienky. Ako zistíš, či je niektorá myšlienka kľúčová, alebo nie? Podstatná je vtedy, ak bez nej nemôžeš dosiahnuť cieľ svojho prejavu. To platí najmä pre logickú stavbu. Čo by si napríklad robil, keby ti staviteľ postavil dvojposchodový dom a zabudol by v ňom na schodište? Tak ani prejav, ak sú z neho vynechané niektoré podstatné body, nemôže mať logickú a súvislú stavbu. Niečo chýba, a tak časť poslucháčov stratíš. To sa však nestane, ak je stavba prejavu súvislá a logická.
[Opakovanie:]