Štúdia 23

Sila hlasu a prestávky

1, 2. Prečo musíme hovoriť dosť hlasno?

¹ Ak ťa iní dobre nepočujú, stráca sa hodnota toho, čo hovoríš. Ak naproti tomu hovoríš príliš hlasno, môže to poslucháčov popudzovať a odvádzať od znamenitých myšlienok,  ktoré si si pripravil. V mnohých sálach Kráľovstva sa stáva, že tí, čo sedia vzadu, nepočujú tých, ktorí dávajú komentáre vpredu. Niekedy rečník na pódiu nehovorí dosť nahlas, a preto nenadchne svojich poslucháčov. Aj vo svedeckej službe sa stretávame s ľuďmi, ktorí zle počujú, a musíme prekonávať rušivé zvuky tak z domácností, ktoré navštevujeme, ako i zvonku. Z toho všetkého je zrejmé, že musíme dávať dobrý pozor na správnu silu hlasu.

² Dosť hlasno, aby sa príjemne počúvalo. Pri rozhodovaní o použití správnej sily hlasu je najlepšie položiť si najprv otázku: Hovoril som dosť silným hlasom? To znamená, počuli ma tí, čo sedeli vzadu a neohlušovalo to pritom poslucháčov sediacich vpredu? Pre nového študujúceho môže byť táto úvaha dostatočná, avšak pokročilejší by sa mali usilovať o zvládnutie i ďalších hľadísk. Dozorca školy by mal rozhodnúť, do akej miery ktorému študujúcemu udelí rady k tomuto znaku.

3.–10. Aké okolnosti nám pomôžu určiť, ako hlasno by sme mali hovoriť?

³ Sila hlasu zodpovedajúca okolnostiam. Rečník si musí uvedomovať rozmanité okolnosti, za ktorých rozpráva. To zväčší jeho rozlišovaciu schopnosť a umožní mu to väčšiu pružnosť, čím si ľahšie získa a udrží poslucháčov.

⁴ Podmienky sa odlišujú podľa miesta a aj podľa počtu poslucháčov. Aby si zvládol situáciu, musíš ovládať silu hlasu. Pri prejave v sále Kráľovstva je potrebná väčšia sila hlasu ako v obývacej izbe nového záujemcu. Keď hovoríš k menšej skupine, ktorá je v sále pred pódiom, napríklad na schôdzke pred svedeckou službou, stačí menšia sila hlasu, ako keď je sála plná, napríklad pri služobnom zhromaždení.

⁵ Ani tieto podmienky nie sú trvalé. V sále i vonku vznikajú neočakávané zvuky. Okoloidúce auto alebo približujúci sa vlak, hlasné zvuky zvierat, detský plač, oneskorený príchod — podľa toho všetkého treba meniť silu hlasu. Ak si to neuvedomíme a neprispôsobíme podľa toho silu hlasu, môže sa stať, že vyjde niečo nazmar, možno dokonca najdôležitejšia myšlienka.

⁶ Mnohé zbory majú ozvučovacie zariadenie. Ale ak sa nepoužíva pozorne a hlasitosť veľmi kolíše, môže byť  potrebné dať študujúcemu radu, aby vzal tieto okolnosti do úvahy. (Pozri 13. štúdiu.)

⁷ Niekedy sa môže stať, že je pre rečníka ťažké ovládať silu hlasu jednoducho pre kvalitu jeho hlasu. Ak je to aj tvoj problém a jednoducho s hlasom nestačíš, dozorca školy vezme túto okolnosť do úvahy pri dávaní rady. Možno, že ti navrhne nejaké cvičenie alebo program, ktorý by ti pomohol rozvinúť a posilniť si hlas. Kvalita hlasu je však samostatným bodom pri dávaní rád a nebude sa zdôrazňovať, kým pracuješ na sile hlasu.

⁸ Pri jedinom prejave nemožno posúdiť všetky možné okolnosti. Rada by mala byť udelená k práve prednášanému prejavu, a nie k všetkým možnostiam, ktoré by azda mohli nastať. Ak to však dozorca školy považuje za potrebné, môže študujúceho varovať pred problémami, ktoré by mohli nastať za iných okolností. Študujúci je za daný prejav pochválený a na jeho lístku rád je zapísané „D“.

⁹ Ako môže študujúci poznať, či hovorí dosť nahlas? Jedným z najlepších ukazovateľov je reakcia poslucháčov. Skúsený rečník bude už pri úvode starostlivo pozorovať tých, čo sedia vzadu, a z ich výrazu a celkového správania zistí, či dobre počujú, a podľa toho upraví silu hlasu. Keď nadobudne „cit“ pre sálu, nebude mať ťažkosti.

¹⁰ Inou možnosťou je sledovať ostatných rečníkov v tom istom programe. Dobre im rozumieť? Ako hlasno hovoria? Zariaď sa podľa toho.

11, 12. Prečo je veľmi dôležité, aby sila hlasu zodpovedala látke?

¹¹ Sila hlasu zodpovedajúca látke. Ak hovoríme o sile hlasu z tohto hľadiska, nesmieme ju zamieňať s moduláciou. Teraz nás zaujíma iba to, aby sila hlasu zodpovedala preberanej látke. Študujúci zrejme použije odlišnú silu hlasu, ak napríklad číta z Biblie obvinenie, ako keď číta radu o láske medzi bratmi. Porovnaj aj Izaiáša 36:11 s veršami 12 a 13 a všimni si, ako odlišne sa museli tieto výroky vysloviť. Sila hlasu sa musí prispôsobiť látke, ale nikdy nesmie byť nadmerná.

¹² Pri rozhodovaní o tom, ako hlasno máš hovoriť, starostlivo uvažuj o látke a účele prejavu. Ak chceš zmeniť zmýšľanie poslucháčov, nerozptyľuj ich prílišnou hlasitosťou. Ale ak ich chceš povzbudiť k horlivej činnosti, môžeš  hovoriť hlasnejšie. Ak si látka vyžaduje intenzitu, neoslabuj ju tým, že by si hovoril príliš jemne.

**********

13.–16. Ukáž hodnotu prestávok.

¹³ Pri prednese prejavu sú správne umiestnené prestávky takmer také dôležité ako primeraná hlasitosť. Bez nich sa význam výrokov ľahko stáva nejasným a hlavné body, ktoré by si poslucháči mali zapamätať, nezanechajú trvalý dojem. Prestávky ti dodávajú dôveru a vyrovnanosť, dovolia ti lepšie ovládať dych a umožnia zachovať pokoj pri ťažkých bodoch prejavu. Prestávky sú pre poslucháčov dokladom, že ovládaš situáciu, že nie si nepatrične nervózny, že berieš ohľad na poslucháčov a že im chceš povedať niečo, čo musia počuť a zapamätať si.

¹⁴ Rečník začiatočník by si mal čo najskôr osvojiť schopnosť účinne používať prestávky. Predovšetkým musíš byť presvedčený, že to, čo chceš povedať, je dôležité a že chceš, aby si to poslucháči zapamätali. Keď matka napomína dieťa, použije niekedy pri svojich radách slová, ktoré majú vzbudiť pozornosť. Až potom povie, čo má na mysli. Chce sa uistiť, že dieťa neprehliadne, čo mu hovorí, a že si to bude pamätať.

¹⁵ Niektorí ľudia nikdy nerobia prestávky ani v každodennej reči. Ak je to aj tvoj problém, istotne chceš rozvíjať schopnosť robiť prestávky, aby si tak zlepšil účinnosť svojej svedeckej služby. Tam rozprávame hovorovým tónom. Ak chceme, aby nás majiteľ bytu neprerušoval, ale aby počúval a čakal, treba robiť prestávky na správnom mieste. Pohotovosť a obratnosť v používaní prestávok je v rozhovore takisto nevyhnutná a odmeňujúca, ako keď sa táto schopnosť používa na pódiu.

¹⁶ Vážny problém v súvislosti so správnym používaním prestávok v reči nastáva vtedy, keď máš príliš mnoho látky. Vyvaruj sa toho. Vyhraď si čas na prestávky; sú nevyhnutné.

17.–21. Vysvetli význam prestávok na vyjadrenie interpunkcie.

¹⁷ Prestávky pri interpunkcii. Prestávky pri interpunkčných znamienkach sú prostriedkom na jasné podanie myšlienky, na oddelenie príbuzných myšlienok, a označenie jednotlivých viet, vetných častí, koncov viet a odsekov. Takéto zmeny sa často naznačujú intonáciou, ale i prestávky dodávajú reči účinnosť ústnou interpunkciou.  A ako majú čiarky a bodkočiarky rôzne významy v rozdelení vety, tak aj prestávky majú byť odlišné.

¹⁸ Nesprávne použitie prestávok môže úplne zmeniť význam vety. Na znázornenie poslúžia Ježišove slová v Lukášovi 23:43: „Amen ti hovorím dnes, budeš so mnou v raji.“ Ak dáme čiarku alebo prestávku medzi slová „hovorím“ a „dnes“, vznikne úplne iná myšlienka, dokladom čoho je všeobecne nesprávny výklad tohto textu. Správne používanie prestávok je teda podstatné, ak chceme vyjadriť zamýšľaný zmysel.

¹⁹ Správnu ústnu interpunkciu vo voľnej reči sa naučíš tak, keď budeš starostlivo dbať na interpunkciu pri čítaní. Jediné písané znamienko, na ktoré niekedy nemusíme dbať pri čítaní, je čiarka. Často je vecou osobnej voľby, či urobíme pri čiarke prestávku, alebo nie. Avšak bodkočiarky, bodky, úvodzovky, rozdelenie odsekov, to všetko treba dodržiavať.

²⁰ Možno zistíš, že pri čítanom prejave alebo pri čítaní častí Biblie je pomocou označiť si text. Urob si krátku zvislú čiarku medzi vetami, kde sa má umiestniť krátka prestávka (hoci iba zaváhanie); dve čiarky alebo „X“ napíš tam, kde má byť dlhšia prestávka.

²¹ No ak pri cvičnom čítaní zistíš, že niektoré vety ti robia problémy a že opakovane robíš prestávky na nesprávnych miestach, môžeš si urobiť ceruzkou znamienka, ktoré spájajú všetky slová, ktoré tvoria vetný celok. Potom pri čítaní nerob prestávky a ani nezaváhaj, kým neprídeš po posledné označené slovo. Takto to robia aj mnohí skúsení rečníci.

22.–24. Prečo treba urobiť prestávku pri zmene myšlienky?

²² Prestávky pri zmene myšlienok. Pri prechode od jedného hlavného bodu k druhému dáva prestávka poslucháčovi príležitosť na premýšľanie. Okrem toho predchádza nedorozumeniu. Myseľ sa takto môže prispôsobiť, môže rozoznať zmenený smer a sledovať, ako sa rozvíja nová myšlienka. Prestávka pri zmene myšlienok je pre rečníka takisto dôležitá, ako je pre vodiča automobilu dôležité, aby v zákrute spomalil.

²³ Pri voľnej reči musí byť látka v osnove usporiadaná tak, aby umožnila urobiť prestávky medzi hlavnými bodmi. To nemusí narušiť plynulosť ani súvislosť prejavu.  Myšlienky musia byť formulované tak dobre, aby si mohol priviesť určitý bod až po vyvrcholenie, potom urobíš prestávku a napokon prejdeš k ďalšej myšlienke. Ak je to potrebné, môžeš si takéto vrcholy a zmeny poznačiť v osnove, aby si si ich pripomenul.

²⁴ Prestávky pri zmene myšlienok bývajú zvyčajne dlhšie ako prestávky pri interpunkcii. Dlhé prestávky sa však v prejave nesmú prehnať, inak sa prednáška stane zdĺhavou. Okrem toho by pravdepodobne vyzneli neprirodzene.

25.–28. Ukáž, ako nám prestávky pomôžu zdôrazniť nejaký bod a zvládnuť rušivé okolnosti.

²⁵ Prestávky na zdôraznenie. Prestávka na zdôraznenie pôsobí obvykle dramaticky. Vzbudzuje očakávanie, lebo poslucháčom poskytuje príležitosť na premýšľanie.

²⁶ Prestávka pred dôležitým bodom vyvoláva očakávanie. Prestávka, ktorá nasleduje, poskytuje možnosť, aby si poslucháči úplne vštepili význam myšlienky. Tieto dva spôsoby použitia prestávky nie sú totožné, a preto sa musíš rozhodnúť, ktorý je v danom prípade najvhodnejší, alebo či sa majú použiť oba.

²⁷ Prestávky na zdôraznenie by sa mali obmedziť na najvýznamnejšie výroky, inak strácajú svoju hodnotu.

²⁸ Prestávky vynútené okolnosťami. Rušivé vplyvy si často vyžadujú, aby rečník ihneď urobil prestávku. Ak nie je vyrušenie príliš vážne a ak môžeš zosilniť hlas a pokračovať, bude to zvyčajne najlepšie. Ak je však narušenie značné, čo by mohlo prejav úplne prerušiť, tak musíš urobiť prestávku. Poslucháči si ocenia tvoju ohľaduplnosť. Okrem toho často ani nepočúvajú, lebo prechodné vyrušenie odviedlo ich pozornosť. Používaj preto prestávky účinným spôsobom, aby si sa uistil, že tvoji poslucháči budú mať plný úžitok z dobrých vecí, ktoré im chceš povedať.

[Opakovanie:]