Štúdia 14

Taktne, a predsa pevne

1. Prečo by sme mali pestovať taktnosť?

¹ Keď Ježiš vyslal svojich učeníkov kázať, dal im jasne najavo, aby boli v tom, čo hovoria, ohľaduplní. Aj keď im prisľúbil, že bude s nimi, nemali si počínať spôsobom, ktorým by vyvolali zbytočné ťažkosti. (Mat. 10:16) Kresťania si majú počínať ohľaduplne v reči a vo vzťahoch i medzi sebou, aby sa navzájom nechtiac nezraňovali. (Prísl. 12:8, 18) Preto je potrebné pestovať taktnosť.

2. Čo je taktnosť?

² Taktnosť sa definuje ako „rozlišovacia schopnosť pre to, čo je vhodné povedať alebo urobiť pri styku s inými“, a „schopnosť počínať si voči iným tak, aby sme nedali príčinu na urážku“. Byť taktný znamená byť dostatočne jemný v reči a konaní, a tak druhých uchrániť pred zranením citov. Nechceme dakoho uraziť tým, ako určité veci hovoríme alebo robíme. To však neznamená, že  nikdy nikoho neurazíme tým, čo hovoríme alebo robíme, lebo pre niekoho je už samo biblické posolstvo urážlivé. (Rim. 9:33; 2. Kor. 2:15, 16) I keď máme taktné spôsoby, zároveň stojíme pevne za Božími pravdami.

3. Vysvetli, ako je ovocie ducha základom pre taktnosť.

³ Byť taktný v každodennom živote nie je ťažké, ak prejavujeme ovocie Božieho ducha. Toto ovocie je základom alebo podstatou taktnosti. (Gal. 5:22, 23) Napríklad ak niekoho podnecuje láska, nechce iných dráždiť, ale úprimne si želá pomôcť im. Kto prejavuje láskavosť, bude si zrejme počínať jemne. A kto má vypestované sebaovládanie a ostáva pokojný i za náročných okolností, získa veľmi pravdepodobne aj inú osobu pre svoj názor. Prudká alebo horkokrvná osoba naproti tomu hovorí o veciach skôr nevyberane, a tak u tých, s ktorými hovorí, vyvolá odpor. (Prísl. 15:18) Naša reč a naše počínanie by mali byť také, aby priťahovali, a nie odpudzovali rozumnú myseľ.

4.–8. a) Ako môžeme prejaviť taktnosť v službe z domu do domu? b) Vyžaduje taktnosť kompromisy?

⁴ Buď taktný vo svedeckej službe. V službe z domu do domu môžeš prejavovať taktnosť tým, že začneš rozhovor o veciach, ktoré majiteľa bytu zaujímajú, a ukážeš mu, že Božie Kráľovstvo urobí nápravu. Apeluj na jeho lásku k spravodlivosti, na jeho schopnosť rozmýšľať a na jeho túžbu po lepších veciach. Výsmech alebo odsúdenie jeho náboženského stanoviska len uzavrie jeho myseľ. Namiesto toho, aby si hovoril o veciach, ktoré rozdúchavajú spory, odvolávaj sa na veci, ktoré ľudia všeobecne považujú za správne. Ak je nevyhnutné prejsť na dačo sporné, nájdi najprv dajaký spoločný, súhlasný bod a zdôrazni zhodu. Ak budeš môcť do mysle majiteľa bytu vštepiť pravdy, ktoré vzbudzujú nádej na Kráľovstvo a jeho požehnania, ostatné veci sa v pravý čas napravia, keď si ten človek začne vážiť Božiu nezaslúženú dobrotivosť.

⁵ Taktný človek neľutuje nijakú námahu, aby povzbudil človeka, s ktorým hovorí, k účasti na rozhovore a k vyjadreniu svojich názorov. Pavol sa usiloval vžiť do postavenia tých, ktorým svedčil, a tak mohol predložiť pôsobivé argumenty v prospech dobrého posolstva. (1. Kor. 9:20–22) Musíme postupovať podobne. Súcitný pohľad na pomery iných ľudí — prečo sú takí, akí sú,  prečo veria a hovoria práve tak — nám pomôže správať sa voči nim taktne a súcitne. Ich spôsob myslenia zrejme ovplyvnili odlišné životné okolnosti, odlišné skúsenosti, spoliehanie sa na odlišné autority. Ak už raz máš kľúč k zmýšľaniu druhej strany, môžeš predkladať dobré posolstvo pozitívnym spôsobom, než zbytočne niekoho urážať, keď nevieš, ako druhá osoba zmýšľa, a nepoznáš dôvody pre jej spôsob myslenia.

⁶ Vziať do úvahy stanovisko druhého neznamená kompromis v tom, čo je správne. Taktnosť neznamená prevracať skutočnosti. Ustavične sa musíme pevne držať toho, čo je správne. Inak by človek mohol zistiť, že namiesto taktnosti sa dopustil kompromisu voči pravde. Zistí, že ho ovláda strach z ľudí viac ako láska k spravodlivosti. Teda taktnosť neznamená kompromisný postoj k pravde, ale skôr správne „načasovanie“, to znamená určenie vhodného času na odovzdanie určitého poučenia. Niekedy je taktné proste nevšímať si, čo sa povedalo. Možno je najlepšie ponechať daktoré veci na neskôr, keď bude na ne poslucháč pripravený. Ako to povedal Ježiš svojim učeníkom: „Ešte vám mám mnoho povedať, ale teraz to nemôžete zniesť.“ ​(Ján 16:12) Aj keď azda nesúhlasíme s človekom, s ktorým sa rozprávame, nemusíme okamžite vyzdvihovať každú chybnú myšlienku. Keby sme to robili, viedlo by to iba k uzavretiu jeho mysle a zabránilo by to ďalšiemu rozhovoru.

⁷ Ak majiteľ bytu poukáže v priebehu rozhovoru na mnohé veci v Biblii, ktoré sú podľa neho nesprávne, je v krátkom čase ťažké taktne prekonať každú námietku. Často je najlepšie nechať jednoducho väčšinu z nich bez povšimnutia a rozhovoriť sa iba o tom, čo bezprostredne súvisí s látkou, o ktorej uvažujeme. Alebo sa majiteľ bytu môže snažiť zatiahnuť ťa do svetských sporov. Nezapleť sa, ale taktne daj biblickú odpoveď na takéto svetské problémy. Takýmto spôsobom napodobníš príklad Ježiša. — Mat. 22:15–22.

⁸ Keď sa stretneš s nahnevaným majiteľom bytu, buď taktný, a predsa pevný. Nedopusti sa kompromisu voči pravde len preto, aby si ho upokojil. Skôr sa usiluj porozumieť, prečo má práve taký postoj, alebo sa ho  dokonca na to spýtaj. Keď sa vyjadrí, môžeš povedať, že teraz by si ho rád informoval ty o dôvodoch pre svoje presvedčenie. Ale bez ohľadu na to, nakoľko si schopný pokračovať v rozhovore, taktnosť prináša najlepšie výsledky. Pripomínaj si radu z Prísloví 15:1: „Odpoveď, keď je mierna, odvracia zúrivý hnev, ale slovo, ktoré spôsobuje bolesť, budí hnev.“ Ak sa však niektoré osoby svojím správaním preukazujú ako nerozumné, potom je najlepšie odísť. — Mat. 7:6.

9, 10. Je taktnosť namieste v styku s našimi kresťanskými bratmi?

⁹ Taktne s kresťanskými bratmi. Taktnosť by sme mali pestovať nielen v styku s tými, ktorí nepoznajú Jehovu, ale vyžaduje sa aj v styku s našimi duchovnými bratmi. Bratia a sestry, ktorí sú veľmi taktní vo svedeckej službe, môžu občas zabudnúť na potrebu taktného počínania v bratských vzťahoch. Jemnosť v reči a skutkoch je nevyhnutná vnútri Jehovovej organizácie v záujme budovania ducha lásky a jednoty a v záujme každodenných dobrých vzťahov. Pavol povedal: „Robme dobro všetkým, najmä však tým, čo sú nám príbuzní vo viere.“ — Gal. 6:10.

¹⁰ Máme záujem o svojich duchovných bratov, najmä o ich duchovné potreby, lebo všetci sme v Jehovovej organizácii. (Fil. 2:2, 4) Taktný človek si však uvedomuje, že zatiaľ čo prejavuje záujem o svojich bratov, nesliedi po ich osobných záležitostiach hoci tým, že by sa pýtal na veci, ktoré by ich priviedli do rozpakov a do ktorých nás nič nie je. Taktnosť nám pomôže, aby sme sa nestali ‚tými, ktorí sa miešajú do záležitostí iných ľudí‘. — 1. Petra 4:15.

11. Ako ukazujú Písma nevyhnutnosť taktnosti u starších v zbore?

¹¹ Taktnosť je zvlášť dôležitá pre starších, ktorí riešia problémy zboru. Keď apoštol Pavol poučoval Timoteja, ako si počínať voči svojhlavým členom kresťanského zboru, zdôraznil potrebu byť jemný a láskavý. Povedal: „Pánov otrok však nemá bojovať, ale má byť ku všetkým jemný... ktorý sa ovláda za zlých okolností a s miernosťou poúča tých, čo nie sú priaznivo naklonení... aby vytriezveli, dostali sa z Diablovho osídla.“ ​(2. Tim. 2:24–26) Apoštol radil použiť tiež ‚ducha miernosti‘ v prístupe k bratovi, ktorý urobil nesprávny krok, prv ako si to uvedomil. (Gal. 6:1) Dávanie rád si vyžaduje od  starších taktnosť, ale súčasne pevnosť v spravodlivých zásadách.

12, 13. Prečo je taktnosť dôležitá v našich domovoch?

¹² Naša taktnosť v správaní voči druhým by sa mala prejaviť i v rodinnom kruhu. Niet žiadneho dôvodu pre nevyberané a neláskavé správanie k osobám vnútri rodiny len preto, že ich dobre poznáme. Zasluhujú si, aby sme sa voči nim správali taktne. Nevyberané, sarkastické alebo hrubé výrazy ich budú odpudzovať. A ak ostatní členovia rodiny nie sú Jehovovými služobníkmi, znamená to, že sa zaobídeme bez taktnosti, keď s nimi hovoríme? V nijakom prípade, lebo taktnosť v počínaní voči neveriacim môže viesť k tomu, že jedného dňa aj oni prijmú pravé uctievanie. — 1. Petra 3:1, 2.

¹³ Používanie teokratickej taktnosti prináša mnoho dobrého ovocia, či už v styku s verejnosťou, s našimi duchovnými bratmi a sestrami, alebo s našimi rodinami. Odráža sa priaznivo na poslucháčoch, ako hovoria Príslovia 16:24: „Príjemné reči sú plásty medu, sladké duši a uzdravením pre kosti.“ Rozhodne teda pestuj taktnosť, ktorá vychádza zo silného želania byť užitočný každému, koho stretneš.

[Opakovanie:]