Štúdia 36

Vhodný záver a časový rozvrh

1.–3. Ako môžeš docieliť, aby mal záver spojitosť s témou?

¹ Čo povieš naposledy, na to si tvoji poslucháči často spomenú najprv. Preto si záver tvojho prejavu zaslúži starostlivú prípravu. Mal by zamerať pozornosť na hlavné body, ktoré by si mali poslucháči zapamätať a vštepiť im tému s konečnou platnosťou do mysle. Skladba tvojho prejavu i prednes by mali podnietiť poslucháčov ku konaniu.  Preto ťa povzbudzujeme, aby si venoval pozornosť znaku „Vhodný, účinný záver“ na lístku Rady k prejavom.

² Záver v priamej spojitosti s témou prejavu. V 27. štúdii sú niektoré myšlienky o tom, ako spojiť záver s témou prejavu. Preto navrhujeme, aby si si túto štúdiu opäť prezrel. Tvoj záver nemusí mnohými slovami opakovať tému prejavu, hoci to azda niektorí študujúci, najmä noví, považujú za pomoc; no mal by na tému obracať pozornosť. Potom na základe témy ukáž, čo môžu poslucháči robiť.

³ Ak nie je záver priamo spojený s témou, potom látku neuzavrie a nespojí ju dohromady. Aj keď použiješ priamy, súhrnný záver, ktorý obsahuje len kostru hlavných bodov, iste budeš chcieť uviesť jednu alebo dve záverečné vety, ktoré by vyjadrili ústrednú myšlienku alebo tému prejavu.

4.–9. Prečo musí tvoj záver poslucháčom ukázať, čo by mali robiť?

⁴ Záver ukazuje poslucháčom, čo majú robiť. Keďže účelom tvojho prejavu je obvykle povzbudiť k nejakému konaniu alebo presvedčiť o určitom názore, mali by záverečné myšlienky prejavu vštepiť tieto body do mysle poslucháčov. Prvoradý účel záveru je teda ukázať poslucháčom, čo majú robiť, a povzbudiť ich, aby tak konali.

⁵ Teda záver by mal objasniť účel tvojho prejavu, ale mal by mať i vážnosť, presvedčivosť a podnecujúcu silu. Často zistíme, že na záver sú výhodné krátke vety, lebo mu dodávajú silu. Avšak bez ohľadu na stavbu viet by mal záver podávať dobré dôvody pre určité konanie a poukázať na úžitok, ktorý vyplýva z tohto spôsobu konania.

⁶ Záver by mal logicky vyplývať z toho, čo sa už v prejave povedalo. Slová tvojho záveru majú teda pomôcť poslucháčom, aby konali podľa toho, o čom sa hovorilo v hlavnej časti prejavu. Tvoj záver im objasní a zdôrazní, čo majú robiť, takže budú konať na základe toho, o čom sa v prejave hovorilo. A sila záveru ich k tomu zvlášť podnieti.

⁷ V službe z domu do domu býva záver rozhovoru často slabý. Stáva sa to vtedy, ak majiteľovi bytu jasne neukážeme, čo od neho očakávame — aby si vzal literatúru alebo súhlasil s opätovnou návštevou, či niečo podobné.

 ⁸ Záver v úlohe študujúceho bude teda slabý, ak je iba zhrnutím látky a nepovzbudzuje poslucháčov ku konaniu. Malo by byť ukázané nejaké uplatnenie látky alebo inak poukázané na hodnotu látky.

⁹ Niektorí rečníci považujú za veľmi užitočné zakončiť biblický prejav krátkym zhrnutím, pričom ako základ zhrnutia použijú kľúčové texty a tému prejavu. Takýmto výťahom z prejavu s niekoľkými textami, ktorý si predniesol ako pri dverách, nielenže objasníš pointu prejavu, ale odovzdáš poslucháčom niečo, čo si môžu odniesť a použiť pri opakovaní hlavných myšlienok prejavu. To je prvoradý účel záveru a táto metóda je nielen vhodná, ale aj veľmi účinná.

**********

10.–14. Uveď niečo o dĺžke záveru.

¹⁰ Správna dĺžka záveru. Dĺžku záveru by nemali určovať hodinky, hoci to často tak býva. Záver má správnu dĺžku, ak je účinný a splní svoj účel. Správnosť dĺžky záveru je potrebné hodnotiť podľa dosiahnutých výsledkov. Tak to bude robiť tvoj radca, keď budeš pracovať na „Správnej dĺžke záveru“ na lístku Rady k prejavom.

¹¹ Na porovnanie dĺžky záveru s dĺžkou hlavnej časti látky si všimni krátky záver k celej knihe Kazateľ, ako je uvedený v Kazateľovi 12:13, 14, a porovnaj ho s Ježišovou kázňou na vrchu a s jeho záverom v Matúšovi 7:24–27. Tu sú dva rôzne druhy záveru a dve rôzne dĺžky záveru, oba však plnia svoj účel.

¹² Záver by nemal zastihnúť poslucháča nepripraveného. Prednesené slová by mali nielen jasne naznačovať koniec prejavu, ale mali by aj obsahovať konkrétnu záverečnú myšlienku. To, čo hovoríš a ako to hovoríš, by malo prirodzene zakončiť tvoju reč. Záver by nemal byť zbytočne rozvláčny. Ak nie si schopný zhrnúť celý prejav a pritom udržať záujem počas celého záveru, mal by si záver prepracovať. Je príliš dlhý.

¹³ Ak si rečník začiatočník, je často najvhodnejšie, ak svoj záver urobíš kratší, i keď sa nazdávaš, že by to nebolo nutné. Urob ho jednoduchý, priamy a pozitívny. Nedopusti, aby pokračoval donekonečna.

¹⁴ Ak prednášaš jeden z prejavov v sympóziu alebo ak hovoríš na služobnom zhromaždení, môže záver tvojho  prejavu nadväzovať na úvod ďalšieho prejavu, a preto môže byť kratší. No každá jednotlivá časť by mala mať záver, ktorý vyzdvihne účel prejavu. Ak je to tak, potom má správnu dĺžku.

**********

15.–18. Čo sa stane, ak nevenujeme starostlivú pozornosť časovému rozvrhu?

¹⁵ Časový rozvrh. Nielen dĺžka záveru je dôležitá, ale pozornosť si zaslúži i časové rozdelenie každej časti prejavu. Preto je na lístku Rady k prejavom rubrika „Časový rozvrh“.

¹⁶ Nemala by sa podceňovať dôležitosť správneho časového rozdelenia prejavu. Ak je prejav dobre pripravený, rečník zobral do úvahy i časový rozvrh. No ak rečník — v úsilí vtesnať do prejavu všetku látku — pretiahne čas, v skutočnosti nedosiahne svoj cieľ, lebo poslucháči sa začnú nepokojne vrtieť, budú sa pozerať na hodinky a nebudú dávať pozor na to, čo hovorí. Záver, ktorý by mal obsahovať uplatnenie a povzbudenie, nevyhnutné na dosiahnutie účelu prejavu, vyznie naprázdno. Aj keď sa odprednáša, poslucháči si z neho v mnohých prípadoch neodnesú nijaký úžitok, lebo rečník prekročil čas.

¹⁷ Ak rečník prekročí čas, budú netrpezliví nielen poslucháči, ale aj sám rečník. Keď vidí, že jeho čas sa končí, a má ešte mnoho látky, bude sa možno usilovať látku zhustiť, čím ju pripraví o účinnosť. To často vedie k strate vyrovnanosti. Naproti tomu, ak rečník zistí, že nemá dosť látky na vyplnenie stanoveného času, môže sa stať, že v snahe o roztiahnutie látky začne strácať súvislosť a bude hovoriť bez ladu a skladu.

¹⁸ Dozorca školy síce naznačí študujúcemu, kedy sa končí jeho čas, ale tak pre študujúceho, ako i pre poslucháčov je to sklamanie, ak musí prejav prerušiť pred ukončením. Rečník by mal mať toľko záujmu o látku, aby ju chcel odprednášať. A poslucháči budú mať pocit, že zostali visieť akoby vo vzduchu, ak nebudú počuť záver. Ten, kto sústavne prekračuje čas vo svojich prejavoch, ukazuje, že nie je ohľaduplný, alebo je to doklad nedostatočnej prípravy.

19, 20. Prečo je časový rozvrh mimoriadne dôležitý na služobných zhromaždeniach alebo na zjazdovom programe?

¹⁹ Ak sa na programe podieľa niekoľko rečníkov, je správne rozvrhnutie času mimoriadne dôležité. Napríklad  služobné zhromaždenie môže mať päť častí. Každý rečník pretiahne svoj pridelený čas možno iba o minútu, spolu to však predĺži zhromaždenie o päť minút. A pritom každý prekročil svoj čas len trochu. A výsledok? Niektorí azda budú musieť odísť pred skončením zhromaždenia, aby stihli autobus domov, alebo neveriaci manželskí druhovia, ktorí po niekoho prišli a musia čakať, budú podráždení. Celkový účinok teda nie je dobrý.

²⁰ Môžu tiež nastať ťažkosti, keď jeden rečník z radu nadväzujúcich prednášok nevyplní svoj stanovený čas. Keby napríklad brat, ktorý má mať na zjazdovom programe polhodinový prejav, skončil za dvadsať minút, mohlo by to spôsobiť v programe medzeru, ak by náhodou nasledujúci rečník nebol pripravený začať ihneď hovoriť.

21.–24. Uveď krátko problémy časového rozvrhu a ich príčiny.

²¹ Jednou z hlavných príčin prekračovania času pri prejave je, pravdaže, mnoho látky. To by sa malo napraviť pri príprave prejavu. Ak si však zvládol iné body, a to tie, ktoré sú na lístku Rady k prejavom pred týmto bodom, nebude pre teba časový rozvrh problémom. Ak si sa už naučil zdôrazňovať hlavné body a pripravovať si správnu osnovu, zistíš, že z toho prirodzene vyplýva správny časový rozvrh. O časovom rozvrhu sa uvažuje na konci lístka Rady k prejavom, lebo závisí vo veľkej miere od rečníckych znakov, o ktorých sa už predtým hovorilo.

²² Častým problémom pri časovom rozvrhu je prekračovanie času. Dobre pripravený rečník má obvykle dostatok poučnej látky, ale musí dávať pozor, aby jej nepoužil viac, ako mu dovoľuje pridelený čas.

²³ Noví alebo neskúsení rečníci majú však občas sklon skracovať prejav. Budú sa preto chcieť naučiť plne využívať čas, ktorý majú k dispozícii. Spočiatku sa im bude možno zdať trochu ťažké pripravovať si prejavy tak, aby presne zodpovedali požadovanej dĺžke, ale mali by sa usilovať priblížiť čo najbližšie k stanovenej časovej hranici. Aj keď bude prejav možno podstatne kratší ako čas preň stanovený, nebude sa časový rozvrh považovať za slabý, ak si študujúci pripravil a predniesol dostatočne ucelenú, uspokojivú reč.

 ²⁴ Či sa má časový rozvrh rečníka považovať za slabý alebo nie, to možno najlepšie rozhodnúť podľa účinku prednesu na poslucháčov. Keď dozorca školy naznačí, že čas uplynul, môže študujúci voľne dokončiť vetu. Ak môže takouto vetou účinne zakončiť svoju reč, aby poslucháči cítili, že si vypočuli ucelený prejav, nemal by sa časový rozvrh považovať za slabý.

25.–29. Ako sa môžeme ubezpečiť, že je náš prejav správne časovo rozvrhnutý?

²⁵ Ako môžeme dosiahnuť správny časový rozvrh? V podstate je to vec prípravy. Je dôležité pripraviť si nielen látku, ktorá bude do prejavu pojatá, ale aj prednes prejavu. Ak si primerane pripravíme vlastný prednes, bude časový rozvrh obvykle správny.

²⁶ Pri vypracovaní osnovy prejavu si zreteľne vyznač hlavné body. Pod každým hlavným bodom môžeš mať niekoľko vedľajších bodov, o ktorých by si chcel rozprávať. Niektoré budú samozrejme dôležitejšie ako iné. Ujasni si, ktoré sú nevyhnutné pre prednes a ktoré môžeš v prípade potreby vypustiť. Ak potom v priebehu prejavu zistíš, že sa oneskoruješ, prednesieš proste iba hlavné body a vedľajšie vynecháš.

²⁷ To si od nás stále vyžaduje svedecká služba. Keď pristupujeme k ľuďom pri ich dverách a oni počúvajú, budeme s nimi hovoriť azda niekoľko minút. Sme však tiež pripravení povedať to isté, ale v zhustenej forme, ak je to potrebné, počas jednej minúty alebo dvoch. Ako to robíme? Máme v mysli kľúčový bod alebo body a najdôležitejšiu podpornú látku. Máme v mysli aj informácie druhoradého významu, ktoré môžeme použiť na predĺženie rozhovoru, ale vieme, že ak si to situácia vyžiada, môžeme sa bez nich zaobísť. Taký istý postup môžeme uplatniť pri prednášaní prejavu na pódiu.

²⁸ Rečníkovi často pomôže, keď si na okraji osnovy prejavu urobí značku, ktorá mu povie, koľko látky by mal prebrať do polovice určeného času, alebo ak je prejav dlhší, môže si ho rozdeliť na štyri štvrtiny. Keď sa blíži k týmto časovým značkám v osnove, mal by sa pozrieť na hodinky, aby vedel, ako je na tom s časom. Ak sa oneskoruje, je načase, aby vynechal látku vedľajšieho významu. Nemá čakať až do poslednej minúty a zhustiť záver, lebo tak oslabí účinok záveru. Avšak veľmi rozptyľuje,  ak sa rečník stále pozerá na hodinky, ak to robí veľmi nápadne alebo ak povie svojim poslucháčom, že jeho čas sa končí, a preto musí látku rýchlo prebrať. Mal by to urobiť prirodzene, bez toho, aby rušil poslucháčov.

²⁹ Ak chceme dosiahnuť správny celkový časový rozvrh, musí mať úvod vhodnú dĺžku, každý kľúčový bod musí byť primerane rozvinutý a treba ponechať dosť času na záver. Neuvažuj teda o tom až vtedy, keď vidíš, že tvoj čas sa končí. Ak dávaš pozor na časový rozvrh už od samého začiatku, bude rozloženie látky v tvojom prednese vyrovnané.

[Opakovanie:]