Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Vypracovanie osnovy

Vypracovanie osnovy

Štúdia 9

Vypracovanie osnovy

1.–4. Ako si možno určiť tému a hlavné body prejavu?

1 Evanjelista Lukáš napísal svojmu priateľovi Teofilovi: „Rozhodol som sa aj ja, lebo som od začiatku všetko presne sledoval, že o tom v logickom poradí napíšem.“ ​(Luk. 1:3) Keďže mal za sebou skúmanie a zhromažďovanie skutočností, ktoré sa dotýkali jeho námetu, rozhodol sa ich zostaviť do zrozumiteľného poradia. Je na náš úžitok, keď pri príprave svojich prejavov postupujeme tým istým spôsobom. To predpokladá vypracovať si osnovu.

2 Výber hlavných myšlienok. Reč, a najmä rozhovory o Božom Slove, má za cieľ odovzdať myšlienky do mysle iného človeka. Preto máme mať myšlienky, ktoré pri prejave odovzdávame, najprv úplne jasne definované v našej vlastnej mysli. Keď si si zhromaždil látku, mal by si byť schopný presne určiť, čo by si tvoji poslucháči podľa tvojho želania mali odniesť, keď skončíš. Usiluj sa to vyjadriť jednou vetou. Ak jadro tvojho prejavu obsahuje ústrednú myšlienku, ktorú by si mali podľa teba poslucháči zapamätať, potom by takáto veta mala slúžiť ako téma tvojho prejavu. Je dobré napísať si ju, takže sa k nej môžeš v priebehu prípravy vracať.

3 Teraz vyber zo zhromaždenej látky hlavné myšlienky, ktoré sú potrebné pri výstavbe ústrednej témy. Tieto myšlienky slúžia ako hlavné body prejavu. Ak si si látku usporiadal na kartičkách, môžeš si ich teraz na stole pred sebou zoradiť do určitej nadväznosti. Teraz vyber ďalšie myšlienky, ktoré by podporili hlavné body, a každú z nich zatrieď na miesto za hlavným bodom, ktorý rozvádzajú. Pri výbere a triedení rôznych hlavných a vedľajších bodov do osnovy azda zistíš, že niektoré z nich nie sú prínosom pre rozbor tvojej témy. V takomto prípade neváhaj a vynechaj ich. Je lepšie ich vynechať, ako prejav zaťažiť nedôležitou alebo nesúvisiacou látkou. Uisti sa tiež, či si myšlienky zoradil do najlogickejšieho alebo najpraktickejšieho poradia. Podľa tu uvedeného postupu ľahko zistíš trhliny v plynulosti osnovy a môžeš ich napraviť. Tak dosiahneš, aby hlavné body osnovy nasledovali logicky za sebou a aby každý ďalší prispieval k rozvíjaniu témy. Každý vedľajší bod by mal teda rozvíjať príslušný hlavný bod, takže výsledkom bude prejav s logickým sledom myšlienok.

4 Vyučujúce body, ktoré si práve zostavil, by mali tvoriť hlavnú časť tvojho prejavu. Budeš však potrebovať aj úvod a záver. Rozhodni sa, čím by si chcel svoj prejav začať, a na základe prednesu, ktorý si si pripravil, zvoľ si taký záver, ktorý tvojich poslucháčov podnieti v súlade s cieľom tvojho prejavu. A teraz si schopný zaznamenať si látku v konečnej podobe na papier. To možno urobiť niekoľkými spôsobmi.

5, 6. Čo je heslová osnova a čo je osnova vetná?

5 Druhy osnov. Dva najbežnejšie druhy sú heslová a vetná osnova. Často sa používa kombinácia oboch. Pri príprave heslovej osnovy si hore na papieri jednoducho poznač tému. Potom si pod tému stručne napíš hlavné body tak, že každý hlavný bod začína pri ľavom okraji. Vedľajšie body môžeš pri písaní pod príslušnými hlavnými bodmi odsunúť smerom doprava, čím ostáva väčší okraj vľavo. Ak sú aj vedľajšie body ďalej rozvinuté nejakými bodmi, tie môžu byť odsunuté ešte viac doprava. Rýchlym pohľadom na papier tak zistíš, ktoré body sú kľúčové a obsahujú hlavné myšlienky na zapamätanie. Tento spôsob záznamu je veľkou pomocou pri prednášaní prejavu, lebo umožňuje zdôraznenie hlavných myšlienok tým, že opakuješ kľúčové slová každej hlavnej myšlienky, a dojem je potom trvalejší. Tak to urob pri každom hlavnom bode, keď ho rozoberáš. Pri tomto druhu osnovy sa kladie dôraz na stručné vyjadrenie každého jednotlivého bodu.

6 Druhou bežnou formou je vetná osnova. Pri tomto druhu sú obvykle všetky rozličné myšlienky vyjadrené ako úplné vety, avšak v zhustenej forme, takže každá veta predstavuje akoby hlavnú myšlienku celého odseku prejavu. Niektoré vety odsúvame aj tu od ľavého okraja smerom doprava, aby vynikli hlavné body prejavu. Rečník si niekedy počas prednesu vetu prečíta, ale potom ju podá voľnou rečou. Každý druh osnovy má svoje výhody. Vetná osnova s úplnejším vyjadrením jednotlivých myšlienok je obvykle vhodnejšia pri prejavoch, ktoré sa vypracúvajú týždne vopred alebo sa prednášajú nanovo v rozpätí niekoľkých mesiacov, ako je to napríklad pri verejných prednáškach.

7, 8. Ako možno pracovať s osnovou pri príprave na prednes prejavu?

7 Pri predbežnej osnove môžeš použiť oba druhy, heslovú i vetnú, a môže byť aj veľmi podrobná. Tak sa ubezpečíš, že zahrnieš všetky jemné detaily, ktoré by si chcel odovzdať svojim poslucháčom. Pre vlastný prednes prejavu však mnohí dávajú prednosť stručnejšej osnove. Keď sa pripravuješ na prednes prejavu, môžeš mať pred sebou obe osnovy. Cvič sa podľa zhustenej verzie osnovy, a to tak dlho, kým ti body, ktoré obsahuje, vyvolajú v mysli všetky detaily, ktoré si si zapísal do predbežnej osnovy. Ak si už schopný vybaviť si zo zhustenej osnovy tieto body, si pripravený na prednes prejavu.

8 To sú v krátkosti hlavné myšlienky o vypracovaní osnovy. Teraz by bolo vhodné dôkladnejšie sa zaoberať tromi hlavnými časťami prejavu.

9.–12. a) Čo je cieľom úvodu prejavu? b) Uveď príklad jedného druhu úvodu.

9 Úvod. Cieľom úvodných poznámok by malo byť prebudenie záujmu poslucháčov. Niekoľko úvodných viet by malo vzbudiť záujem o tvoj námet a objasniť poslucháčom, prečo je pre nich dôležitý. Najmä prvá veta si zasluhuje starostlivú pozornosť. Je žiaduce, aby vytvorila príjemný kontakt s poslucháčmi a nebola dogmatická a nevyvolávala rozpory.

10 Je mnoho rôznych druhov úvodov. Môžeš použiť znázornenie alebo sa odvolať na výrok, ktorý je prítomným dobre známy. Môže sa uviesť problém, ktorý si vyžaduje riešenie. Historické pozadie námetu môže samo vytvoriť určitý úvod. Môže byť predložený rad otázok. Môžeš aj stručne načrtnúť hlavné body, ktoré chceš rozobrať.

11 Je dôležité, aby bol úvod vhodný k prejavu. Veľmi pôsobivé môže byť pútavé znázornenie, najmä ak na ňom rečník stavia i v priebehu prejavu. To urobí prejav nielen zaujímavejším a ľahším na sledovanie a zapamätanie, ale pri vhodne volenom znázornení to takisto pomáha logickej stavbe prejavu.

12 Prednes úvodu značne súvisí s mierou záujmu, ktorý prejavia poslucháči. Rečník má svoj prejav začať pevným tónom, so zdravou sebadôverou a bez zadrhávania alebo potkýnania sa o slová. Z toho dôvodu si niektorí rečníci pomáhajú tak, že si doslova napíšu jednu alebo dve prvé vety svojho prejavu, aby si zaistili hladký začiatok.

13.–16. a) Vysvetli, ako možno rozvíjať hlavnú časť prejavu. b) Akým spôsobom ovplyvňuje časový rozvrh prejavu prípravu jeho hlavnej časti?

13 Hlavná časť prejavu. Je mnoho spôsobov, ako rozvinúť hlavnú časť prejavu. Možno zamýšľaš predniesť najprv menej dôležité body a potom smerovať k vyvrcholeniu, a najsilnejšie body logicky uviesť nakoniec. Látku môžeš predložiť aj chronologicky, ako je to v reči zaznamenanej v Skutkoch 7:2–53. Ďalšia dobrá metóda je rozdeliť prejav na niekoľko hlavných častí podľa toho, ako je celková téma rozvíjaná niekoľkými základnými smermi. Keby bolo témou napríklad „Vykúpenie zo smrti“, mohol by si ju rozvinúť v nasledovných bodoch: „Ako začala existovať smrť?“, „Ľudstvo nemôže poskytnúť výkupné“, „Jedine kto ho môže poskytnúť a prečo?“ a „Požehnanie z poskytnutého výkupného“.

14 Niekedy zistíš, že prejav možno rozdeliť na prirodzené časti, ako keď Pavol dával pokyny najprv celému zboru, potom ženám, ďalej mužom a nakoniec deťom. (Pozri Efezanom 5. a 6. kapitolu.) Alebo môžeš látku rozvinúť od príčiny k následku alebo opäť najprv načrtnúť problém a potom predložiť riešenie. Občas možno pôsobivo spojiť dve alebo i viac týchto metód.

15 Bežnou metódou pri rozvíjaní prejavu je priamy opis udalostí bez chronologického úvodu. Často býva prínosom opisné rozprávanie. Alebo sa môže zaujímavý prejav rozvinúť okolo dajakého aktuálneho problému a môžeme uvádzať argumenty za i proti.

16 S ohľadom na čas nepreplň osnovu množstvom látky. Dobrá látka stráca na hodnote, ak na jej rozbor nie je dosť času. Okrem toho človek nemusí pri každej príležitosti povedať všetko, čo o dajakom námete vie. Z iného uhla alebo pohľadu možno rozobrať ten istý námet dakedy inokedy. Pre každý hlavný bod prejavu si stanov primerané množstvo času a potom realisticky uprav množstvo látky, aby si dodržal čas. Kvalita látky je dôležitejšia ako množstvo.

17.–20. Prečo je záver dôležitý a akým spôsobom sa dá vypracovať?

17 Záver. Záverečná časť každého prejavu si pri príprave zaslúži mimoriadnu pozornosť. Jej účelom je zhrnúť všetky body dokazovania z hlavnej časti prejavu a zaostriť na ne pozornosť spôsobom, ktorý by poslucháčov presvedčil a viedol ich ku konaniu v súlade s týmto presvedčením. Ale súčasne by záver mal byť krátky a vecný.

18 Môžeš si vybrať z niekoľkých spôsobov, a to podľa témy, ktorú si rozvinul. Môžeš zhrnúť hlavné body prejavu v logickom slede, ktorý jednoznačne vedie k záveru. Alebo môžeš ako záver použiť praktické uplatnenie látky, keď poslucháčovi ukážeš, ako sa ho uvedené poučenie dotýka a čo môže na základe toho urobiť. V daktorých prejavoch a hlavne vo svedectve, ktoré predkladáme z domu do domu, je najlepšie použiť záver, ktorý povzbudzuje k činu. Môže napríklad povzbudiť poslucháča, aby si prečítal literatúru alebo aby súhlasil so zavedením biblického štúdia uňho doma.

19 Záver môže byť aj vyvrcholením, ktorým dospejeme ku kľúčovému bodu a ktorý má ostať v mysli poslucháčov. Aby sme prejav pôsobivo uzavreli, je vhodné zahrnúť do záveru niečo, o čom bola zmienka už v úvode. Možno sa odvolať na úvodné znázornenie alebo na úvodný citát. V závere je často vyzdvihnutá naliehavosť urobiť nejaké rozhodnutie alebo sa ho držať. Vynikajúci príklad dal Jozua v závere svojej reči na rozlúčku, krátko pred svojou smrťou. — Joz. 24:14, 15.

20 V krátkosti povedané: Prejav s dobrou osnovou obsahuje úvod, ktorý vzbudzuje záujem. Zahŕňa logický sled starostlivo vybraných kľúčových bodov, ktoré podporujú tému. A mal by mať záver, ktorý poslucháčov podnecuje ku konaniu v súlade s predloženými biblickými radami. Všetky tieto činitele je potrebné pripraviť si pri vypracovávaní osnovy. Dobré zostavenie osnovy ti ušetrí čas a vedie k prejavu, ktorý má zmysel a svojím cenným poučením hlboko zapôsobí na myseľ poslucháčov.

[Opakovanie:]