Správa ročenky 1993 Jehovových svedkov

„SCÉNA tohto sveta sa mení,“ napísal apoštol Pavol spolukresťanom, ktorí žili vo významnom meste Korinte. (1. Kor. 7:31) Korint bol intelektuálne aktívny, hmotne prekvital a bol mravne skazený. Jeho obyvateľstvo tvorila zmes ľudí zložená prevažne z obchodníkov a pocestných, ktorí sa zdržali niekoľko dní a odišli. Podobali sa hercom na javisku, ktorí prichádzajú zo zákulisia, aby zahrali svoju rolu a potom hneď zmizli, kým nezačne ďalšia scéna. Vonkajší spôsob života — scéna — v Korinte so všetkým jeho trblietavým bohatstvom bol pominuteľný, prechádzal zmenami a bol nestály. Pavol preto varoval svojich bratov, aby neužívali svet naplno. Povedal im, aby sa nezahľadeli do sveta pozemských vecí, ktoré nebudú mať dlhú trvácnosť. Zostávajúci čas je príliš krátky na to, aby sa kresťania upínali k vrtkavým ľudským plánom. Pavol preto napomínal: Žite tak, aby ste boli „stále v Pánových službách bez rozptyľovania“. — 1. Kor. 7:35.

 I keď Pavlove slová boli zapísané pred viac ako 19 storočiami, stále znejú pravdivo. Súčasná vonkajšia podoba sveta prechádza neustálymi zmenami. Ako pominuteľná scéna v divadelnej hre, i hmotné veci a namáhavo získané vlastníctvo môžu byť dnes tu a zajtra preč. Záplava, zemetrasenie, hurikán alebo akákoľvek iná prírodná katastrofa môže v okamihu zmeniť ľudský život. Dlhotrvajúce politické alebo ekonomické ideológie, ktoré často viedli k prelievaniu krvi, môžu zmiznúť počas jedinej noci. Napríklad asi pred tromi rokmi boli krajiny vo východnej Európe zdanlivo stabilné. Potom, v novembri 1989, náhle padol Berlínsky múr, a ako kocky domina padajúce po celej východnej Európe, tak padalo presvedčenie, ktoré sa pevne držalo počas desaťročí.

Miliarda hodín!

Hoci sú Jehovovi svedkovia ovplyvnení takýmito meniacimi sa scénami, vždy sa usilujú o to, aby žili spôsobom, ktorý ukazuje, že sú stále v Pánových službách. V priebehu uplynulého služobného roka venoval vrcholný počet 4 472 787 zvestovateľov oznamovaniu dobrého posolstva o Kráľovstve Jehovu Boha 1 024 910 434 hodín v 229 krajinách a 69 558 zboroch! Ktorá iná náboženská organizácia to dokázala?

Okrem zvestovania aj osobne a bezplatne poučovali milióny ľudí o Božom slove. Každý mesiac viedli priemerne 4 278 127 domácich biblických štúdií. Čo bolo výsledkom takéhoto zvestovania evanjelia? Počet tých, ktorí na znak svojej oddanosti Jehovovi boli pokrstení, dosiahol 301 002 osôb. Večer 17. apríla 1992 sa konala posvätná slávnosť — Pamätná slávnosť na pripomienku smrti Ježiša Krista. Zbory Jehovových svedkov po celom svete v ten večer napočítali 11 431 171 prítomných.

 V jednej krajine za druhou boli sály Kráľovstva úplne naplnené. Napríklad v Zambii, kde bol vrchol 80 460 zvestovateľov dobrého posolstva, sa zaradovali, keď na Pamätnú slávnosť prišlo 365 828 osôb — viac ako 4 percenta obyvateľov Zambie! V Mexiku bolo na Pamätnej slávnosti 1 283 203 prítomných. Predstav si, že v tejto krajine sa slávnosť konala v 9 000 zboroch! A v Československu, s vrcholom 25 435 zvestovateľov, navštívilo Pamätnú slávnosť  spolu 54 082 osôb. Prvýkrát sa Pamätná slávnosť konala aj v troch väzniciach, kde bolo prítomných 54 väzňov a ich dozorcovia. Úradníci v jednej väznici prejavili ocenenie za pekný a dobre pripravený program, ktorý obsahoval aj piesne. V ďalšom meste boli bratia veľmi prekvapení, keď do sály Kráľovstva prišiel nielen väzeň, ale aj jeho dozorca, aby sledoval Pamätnú slávnosť.

V Brazílii bolo v marci 332 050 zvestovateľov a na Pamätnej slávnosti sa zúčastnilo 985 252 osôb. Bol to vzrast o 87 513 oproti účasti v predchádzajúcom roku. Aj mladí majú úžitok z toho, že sú prítomní pri tejto zvláštnej príležitosti.

V roku 1990 bol deväťročný Paul jediným svedkom v škole. Učiteľka si všimla jeho dobré správanie. Keď sa však v triede modlila, zbadala, že nesklonil hlavu, a keď požiadala, aby sa všetci žiaci jeden po druhom pomodlili, Paul požiadal, aby bol vynechaný. Na Veľký piatok kresťanstva učiteľka chcela, aby trieda namaľovala Ježiša na kríži. Keď ho Paul nakreslil na kole, pýtala sa prečo. Vysvetlil jej to, nechal jej biblickú literatúru a pozval ju na Pamätnú slávnosť.

Paul dostal aj povolenie, aby s triedou viedol pravidelné biblické štúdium. Každý týždeň sa konalo 40-minútové štúdium pomocou Biblie a Mojej knihy biblických príbehov. Zúčastňoval sa aj riaditeľ školy, sekretárka, Paulova učiteľka a ďalší. V nasledujúcom roku traja ďalší učitelia požiadali o to, aby sa študovalo aj v ich triedach. To sa nepáčilo miestnemu kňazovi. Popudzovalo ho, keď počul, ako deti používajú Božie meno Jehova. Usporiadal stretnutie s rodičmi a povedal, že oni ani ich deti by to meno nemali používať. Rodičia sa sťažovali u učiteľov a oni zasa hovorili s Paulom.

„Ak sa nemôže používať Božie meno, potom nemôžem pokračovať so štúdiami,“ povedal Paul a vysvetlil, že posvätenie  Božieho mena je najdôležitejšou časťou Pánovej modlitby. Po tomto vysvetlení štúdium pokračovalo a teraz, v roku 1992, je tu päť takých tried, vrátane skupiny detí, ktoré sa ťažko učia. Učitelia sú ohromení, pretože keď sa deti učia o Božích predsavzatiach, všetky ticho počúvajú, sú menej neposlušné ako na iných hodinách.

Svedkovia môžu teraz kázať voľne

Dvadsiateho druhého mája 1992 boli výnosom ministra Jehovovi svedkovia legalizovaní v Albánsku. Krátko pred týmto oslobodzujúcim výnosom sa na Pamätnej slávnosti zúčastnilo 325 osôb. V júni roku 1992 tam bolo 56 zvestovateľov dobrého posolstva. Aká je to zmena v porovnaní s deviatimi zvestovateľmi, ktorí podávali správu v júni 1991! Jeden muž povedal na ulici svedkom: „Za komunistov sme Boha všetci opustili. Jedine Jehovovi svedkovia mu zostali verní napriek všetkým skúškam a utrpeniu.“

Angola legalizovala dobré dielo Jehovových svedkov 10. apríla 1992. Po desaťročiach prenasledovania a vojny sa zvestovatelia v tejto krajine zvlášť tešili a vyjadrovali vďačnosť Jehovovi za to, že ‚korunoval rok svojou dobrotou‘. — Žalm 65:11.

Počas mnohých rokov boli misionári, pridelení do tejto krajiny, zakrátko deportovaní. V päťdesiatych rokoch bolo mnoho svedkov uväznených. Niektorí boli odsúdení na 15 aj viac rokov do pracovných táborov, iní boli popravení. Svedkovia nepretržite dávali najavo, že svoju prednosť deliť sa s druhými o dobré posolstvo si chránia ako poklad. Ako bola ich verná služba odmenená?

V mesiaci, keď bolo dielo registrované, bol dosiahnutý nový vrchol 18 911 zvestovateľov, čo je 30-percentný vzrast oproti priemeru minulého roka, a podali správu o 56 075 domácich biblických štúdiách. Správy hovoria o záujemcoch,  ktorí navštevujú bratov doma a žiadajú o domáce biblické štúdiá. V zboroch so 100 a viac zvestovateľmi sa na verejných zhromaždeniach zúčastňuje približne 300 až 500 osôb. Priaznivé podmienky tesne pred zákonným uznaním diela umožnili bratom usporiadať prvé oblastné zjazdy. Na týchto 20 zjazdoch sa zúčastnilo 17 064 osôb. Aké vzrušujúce udalosti to boli!

Niektoré zbory v Angole majú malé obvody a to vyžaduje, aby svedkovia boli pripravení zvestovať každému, koho stretnú. V jednom dome povedal majiteľ svedkom, že nemá záujem, lebo je katolík. Keď išli okolo toho domu o týždeň, brat si všimol ženu, ktorá stála vo dverách, a tak využil príležitosť na rozhovor s ňou. Odpovedala rovnako ako jej manžel, ale dodala príslovie: „Pes nemôže niesť dve kosti.“ Myslela tým, že nikto nemôže súčasne vyznávať dve náboženstvá. Ďalší týždeň brat videl vo dverách toho istého domu stáť dievča. Pretože vedel, že patrí k rodine veriacich, ponúkol jej knihu Mladí ľudia sa pýtajú — praktické odpovede. Pozorne počúvala, knihu prijala a súhlasila, že sa brat môže v priebehu ďalšieho týždňa zastaviť. Brat nevedel, že otec z vedľajšej izby celý rozhovor vypočul. O niekoľko dní neskôr otec zastavil brata na ulici a povedal mu, že jeho dcéra celú knihu prečítala a veľmi sa jej páčila. Požiadal brata, aby ju nezabudol navštíviť, ako sľúbil. Dnes celá rodina študuje a chodí tiež na zhromaždenia.

Utečenci počúvajú dobré posolstvo

Aj vo Švajčiarsku sa scéna tohto sveta mení a obvyklá stabilita pomerov v tejto krajine už nie je taká, ako bývala. Veľa krachujúcich podnikov a rastúce počty nezamestnaných sú pre Švajčiarsko niečím novým. Nikdy dosiaľ sa tam nesťahovalo toľko cudzincov, či už utečencov alebo osôb, ktoré hľadajú lepšie ekonomické pomery — často na svoje sklamanie. A pre vládu začína byť stále ťažšie robiť  rozhodnutia, proti ktorým by ľudia nemali námietky. „To všetko vytvára ovzdušie neistoty,“ píše kancelária odbočky, „mnohým [zvestovateľom] to umožňuje nadväzovať rozhovory o našej nádeji založenej na Biblii.“

Vhodným príkladom je skúsenosť Felicie z Nigérie. Problémy v jej manželstve spôsobili, že odišla od manžela Jimmyho. Svoje malé dieťa nechala opatrovať svojim rodičom a presťahovala sa do Švajčiarska. Dúfala, že v Ženeve nanovo vyštartuje do života, ale beda. Žiadať ako cudzinka o azyl a hľadať prácu a bývanie bolo oveľa ťažšie, ako si predstavovala. Raz v práci hovorila o svojich problémoch s inou prisťahovalkyňou, ktorá v tom čase už študovala Bibliu so svedkami. Povedala Felicii o podivuhodných veciach, ktoré sa dozvedala z Biblie, ako konanie Božej vôle rieši mnoho problémov. Felicia súhlasila s biblickým štúdiom a o osem mesiacov neskôr sa stala nepokrstenou zvestovateľkou. V tom čase začala byť nespokojná so svojimi rodinnými pomermi a zverila sa zborovému staršiemu.

Medzitým prišiel do Švajčiarska jej manžel, s ktorým bola stále v zákonnom manželstve, a veľmi na neho zapôsobili zmeny osobnosti jeho manželky, ktorá mu utiekla. Aj on súhlasil s biblickým štúdiom s bratom v meste, kde býval. Felicia bola pokrstená v novembri 1991, iba 11 mesiacov potom, čo začala študovať. Ihneď začala slúžiť ako pomocná priekopníčka, zatiaľ čo jej manžel sa stal nepokrsteným zvestovateľom a zapísal sa do školy teokratickej služby vo svojom zbore. V tom čase stále žili oddelene, ale teraz obaja začali zmýšľať rovnako a chceli opäť žiť spolu a vychovávať svojho syna v kresťanskej rodine. A tak Jimmy a Felicia predložili starším svojho zboru dôkaz o svojom zákonnom sobáši a vyhlásili, že chcú obnoviť svoj zväzok muža a ženy, aby neprinášali pohanu na Jehovovo meno a na kresťanský zbor. Jimmy bol pokrstený na oblastnom zjazde „Nositelia  svetla“ v Ženeve v roku 1992 a obaja plánujú, že sa vrátia do Nigérie s rozhodnutím vychovávať svojho syna podľa kresťanských zásad.

Švédsko je krajina, ktorá je otvorená pre utečencov. Zbory vyšli v ústrety výzve zvestovať utečencom v ich vlastnom jazyku. Výsledky boli nádherné. Napríklad z 11 oblastných zjazdov, ktoré sa konali minulé leto, bolo len 5 vo švédčine. Ostatné boli v angličtine, arabčine, fínčine, gréčtine, srbštine a španielčine. Na zjazde, ktorý sa konal v angličtine, sa zúčastnilo 696 osôb, ktoré boli zo 77 rôznych národov. Svedecké dielo sa začalo tiež v perzskom a ruskom jazyku.

Počas niekoľkých posledných mesiacov prišlo do Švédska viac ako 50 000 utečencov z bývalej Juhoslávie. Zbory hovoriace po srbochorvátsky sa zamerali na vydávanie svedectva týmto utečencom a majú vynikajúce výsledky. Na zhromaždeniach sa zúčastňuje od 75 do viac ako 100 utečencov. A už po štyroch alebo piatich mesiacoch štúdia urobili niektorí z týchto účastníkov zhromaždení pokrok k oddanosti a krstu.

Svedkovia žijúci v Holandsku zvestujú v 17 rôznych jazykoch. Brat v jednom zo španielskych zborov nadviazal kontakt s mužom, ktorý prišiel do Holandska ako utečenec. V mnohých krajinách slúžil ako veľvyslanec jedného afrického štátu. Dostal sa však do nemilosti svojej vlády a hľadal útočište v Holandsku. Biblické štúdium začalo najprv s ním, zatiaľ čo jeho manželka bola ešte v Portugalsku. Keď sa rodina v Holandsku konečne stretla, všetci, okrem najstaršieho z piatich detí, sa začali podieľať na štúdiu. Robili pekné pokroky a bývalý veľvyslanec je teraz duchovným bratom. Bol pokrstený 25. júla 1992. Jeho manželka a dcéra sa stali nepokrstenými zvestovateľkami. Nový brat poznamenal: „Bol som veľvyslancom kráľa svojej krajiny. Ale teraz som veľvyslancom najvyššieho kráľa a Božieho Kráľovstva.“

 ‚Podporná služba‘ pre bratov v núdzi

ZA DNÍ Claudia, rímskeho cisára z prvého storočia, spustošil krajinu veľký hladomor. Kresťania zo zboru v Sýrskej Antiochii sa „teda rozhodli, že každý z nich podľa svojej možnosti pošle podporu, aby poslúžila bratom bývajúcim v Judei“. (Skutky 11:28, 29) Barnábaš a Saul odovzdali prostriedky na podporu rade starších v Judei, ktorá mala zodpovednosť dohliadať na poskytovanie potrebnej pomoci. To je prvý zaznamenaný prípad, keď kresťanský zbor v takom veľkom meradle poskytol podporu. Podobne dnes, keď sa svedkovia žijúci v jednej časti sveta dozvedia, že ich bratia v inej oblasti sú vo veľkej núdzi, ochotne prispievajú, čím môžu. S rýchlou organizovanou presnosťou je podporná služba uvedená do činnosti. Uvažuj o nasledujúcich príkladoch.

Východná Európa

Na konci roku 1991 vedúci zbor vyzval sedem odbočiek Spoločnosti Strážna veža v západnej Európe, aby poskytli potraviny a oblečenie svojim chudobným bratom vo východnej Európe. * Čo sa stalo, keď sa svedkovia vo Švédsku prvýkrát dozvedeli o tejto potrebe? Z blízkych i vzdialených zborov prichádzalo jedno nákladné auto za druhým. Dokonca aj potom, keď boli priestory švédskej odbočky úplne plné oblečenia a iných vecí, prichádzali ďalšie dary a bolo nutné prenajať halu k priestorom odbočky, aby sa všetky dary uložili. Na pomoc prišli bratia a sestry z blízkych zborov. Šatstvo triedilo a balilo v priemere 35 dobrovoľníkov, kým 15 kamiónov nebolo pripravených s rachotom vyraziť k svojmu cieľu. Ďalšie tri dopravili 51 ton potravín do Ruska.

 V priebehu niekoľkých dní po oznámení bol pripravený prvý náklad zásob potravín, rozdelený do 750 krabíc. V každej bolo asi 20 kilogramov základných potravín, ako je múka, pokrmový tuk, konzervované mäso a sušené mlieko. Miesto určenia — Petrohrad v Rusku. Devätnásteho  decembra 1991, so všetkými riadne vyplnenými colnými dokladmi preloženými do ruštiny, prešlo prvé nákladné auto bez akýchkoľvek problémov hraničnými kontrolami. Svedkovia v Petrohrade zásielku dychtivo očakávali a boli pripravení náklad preložiť do menších áut a dopraviť ho do rôznych distribučných stredísk, odkiaľ sa potraviny mohli rýchlo rozdeľovať tým, ktorí boli v núdzi. Aké prijatie to bolo, keď prišlo prvé nákladné auto! Šťastní bratia, ktorí čakali, srdečne objímali svojich švédskych bratov.

Čo sa týka darov v podobe oblečenia, členovia zborov prezreli svoje skrine a vybrali vkusné a čisté odevy. Iní išli a kúpili nové oblečenie. Jeden svedok sa vybral do obchodu s pánskymi odevami, aby kúpil päť oblekov. To vzbudilo predavačovu zvedavosť. Keď sa dozvedel dôvod, daroval ešte ďalších päť oblekov. Iný brat išiel kúpiť niekoľko balíkov ponožiek, rukavíc a podobných vecí, a vysvetlil dôvod veľkého nákupu. Majiteľ mu súcitne ponúkol 30 nových oblekov za cenu dvoch. Len ťažko skrývajúc svoju radosť, brat ponuku rýchlo prijal. Ďalší brat priniesol do čistiarne veľkú hromadu oblečenia, a majiteľovi sa zmienil o tom, čo sa pripravuje. Ten potom bratovi venoval všetko oblečenie, ktoré si zákazníci nikdy nevyzdvihli. Keď sa majiteľ obchodu so športovými potrebami dopočul, že zásielky idú priamo tým, ktorí sú v núdzi, vzal z políc sto párov nových značkových zimných topánok a čižiem a venoval ich ako dar.

Triediaca skupina bola pripravená. Desať sestier, ktoré mali dobrý odhad kvality, triedilo oblečenie na pánske, dámske a detské. Desať ďalších sestier roztriedené odevy svižne balilo do krabíc. Skupina zdatných bratov krabice zalepovala páskou a ukladala ich na palety, aby boli pripravené na odvoz nákladným autom. Denne sa balilo spolu 40 kubických metrov oblečenia a topánok.

 Aj svedkovia z Holandska a Švajčiarska mali prednosť podieľať sa na tomto podpornom diele. Bratia v Holandsku prispeli 52 tonami potravín a 11 nákladnými autami oblečenia. Švajčiarski bratia pripravili 600 balíkov potravín s celkovou hmotnosťou 12 ton. A čo deti? Keď svedkovia na Ukrajine obdržali 72 ton ošatenia, zistili, že v balíku, ktorý obsahoval detské oblečenie, sú aj hračky, ktoré venovali deti svedkov pre svojich neznámych malých priateľov. Medzi vrstvami šatstva sa našlo miesto aj pre pozoruhodný počet tabuliek čokolády.

A tak sa podpora počas zimy 1991/92 skladala zo 400 ton potravín a z veľkého množstva oblečenia pre mužov, ženy i deti. Tieto prostriedky boli rozdelené prakticky do všetkých častí bývalého Sovietskeho zväzu až po Irkutsk na Sibíri a Chabarovsk blízko Japonska.

Afrika

Štedré dary v podobe potravín a odevov od svedkov z Južnej Afriky a Portugalska umožnili poskytnúť podpornú službu a veľmi potrebné dodávky literatúry do Angoly. Prečo to bolo potrebné?

V roku 1990 trpela Angola krutým suchom, ktoré spôsobilo smrť tisícov ľudí a zničilo úrodu krajiny. Na niektorých miestach sa  bratia zdráhali podieľať sa na verejnej službe pre nedostatočné oblečenie. Svedkovia z Južnej Afriky sa postarali, aby sa ich bratom v Angole bezpečne dopravilo a rovnomerne rozdelilo 25 ton potravín ako podpora. Pretože krajina bola rozpoltená pokračujúcou občianskou vojnou, naďalej bol nedostatok oblečenia. Zbory v portugalskom Lisabone boli vyzvané, aby svedkom v Angole venovali odevy. Odozva bola obdivuhodná. Od marca 1991 do augusta 1992 sa odoslalo sedem šesťmetrových prepravníkov naložených oblečením, potravinami a literatúrou s celkovou hmotnosťou 75 ton!

Severná Amerika

Zavčasu ráno v pondelok 24. augusta 1992 sa od Atlantiku prihnal hurikán Andrew, rútil sa južnou Floridou a potom sa otočil nad Mexickým zálivom, aby udrel na Louisianu. S neustálou rýchlosťou vetra 230 kilometrov za hodinu, s nárazmi o sile najmenej 260 kilometrov za hodinu a s vytím sirény búrka zrovnala so zemou 430 kilometrov štvorcových južnej Floridy. Andrew zanechal 250 000 ľudí bez domova, zničil približne 63 000 domov a nechal za sebou 38 mŕtvych. „Škoda bola v Spojených štátoch bezpríkladná,“ vyhlásil skúsený odhadca jednej poisťovacej spoločnosti, „najhoršia, akú som kedy videl.“

Svedkovia neboli imúnni proti zúrivosti hurikánu Andrew. Bez domova ich zostalo 3 500, pretože 1 120 ich domov bolo zničených a 150 z nich sa už nedalo opraviť. Bolo poškodených aj desať sál Kráľovstva. Vedúci zbor okamžite reagoval. Menoval podporný výbor, ktorý pôsobil v zjazdovej sále 60 kilometrov severne od postihnutej oblasti Floridy, a ihneď zriadil fondy, ktoré boli k dispozícii na získanie potrebného materiálu. Keď vetry hurikánu slabli, začali sa hrnúť pracovníci z radov svedkov, ktorí bývali  mimo zasiahnutej oblasti, aby pomohli. V sobotu 29. augusta dosiahlo množstvo stavebného materiálu dodaného do zjazdovej sály hmotnosť 305 ton. Nasledujúci deň v nedeľu prišlo 70 ťažkých nákladných ťahačov so zásobami. „Z celej krajiny sa do postihnutej oblasti zišlo asi 3 000 dobrovoľníkov z radov svedkov, aby pomohli svojim vlastným, ale aj iným ľuďom,“ uviedol list Miami Herald z 31. augusta.

Na znázornenie, s akou rýchlosťou sa svedkovia namáhali v úsilí pomôcť, sa zamysli nad tým, čo sa stalo krátko potom, keď sa vietor utíšil. Na radnicu v jednej zasiahnutej oblasti prišli dve autá s ľuďmi, ktorí neboli svedkami, a ponúkali svoju pomoc. Polícia ich doviedla k jediným ľuďom, ktorí boli zorganizovaní na vykonávanie opráv — k Jehovovým svedkom.

Svedkovia po celých Spojených štátoch, vrátane tých, ktorí slúžia celým časom vo svetovom ústredí, prispievali v podpornom úsilí. V priebehu jedného týždňa rodina bétel v Brooklyne, Pattersone a na farmách Strážnej veže venovala 26 291,10 dolára. Medzi peniazmi, ktoré prišli na Floridu, bola aj malá plechová krabička, v ktorej bolo 6,81 dolára v minciach. Vnútri bol lístok so slovami: „Drahí bratia, dúfam, že budete v poriadku. Modlili sme sa za vás. Mám šesť rokov. S láskou, Chance.“

Uvedené správy jednoznačne dokazujú, že Jehovovi svedkovia prejavujú rovnakého ducha súcitu a súdržnosti, ktorý bol viditeľný v ranom kresťanskom zbore. (Skutky 4:32) Máme teda pádny dôvod cítiť vďačnosť k Jehovovi Bohu, že v tomto čase konca poskytuje vnímavým ľuďom po celej zemi nielen duchovnú výživu, ale aj udržuje celosvetové bratstvo, ktoré sa môže rýchlo spojiť a v čase núdze poskytnúť hmotné veci. To nám dodáva silný pocit bezpečia a dôvery do budúcnosti, keď bude celý svet obývaný jediným milujúcim spoločenstvom bratov.

 „Zanietení duchom“ vo svetovom ústredí

„NEPONEVIERAJTE sa pri tom, čo robíte. Buďte zanietení duchom. Slúžte ako Jehovovi otroci.“ ​(Rimanom 12:11) Dovedna 12 068 služobníkov, ktorí sú časťou zvláštneho náboženského spoločenstva a slúžia v domovoch bétel po celom svete, si tieto slová apoštola Pavla vzalo k srdcu. Nepripustili, aby ich meniaca sa svetová scéna odvrátila od kresťanskej služby. Ich horlivosť v Pánovom diele je stále vrelá. Dielo, ktoré vykonalo 4 520 členov rodiny vo svetovom ústredí v Brooklyne (New York), na blízkych farmách Strážnej veže a vo vzdelávacom stredisku Strážnej veže v Pattersone (New York), je príkladom úsilia, ktoré všetci bételiti vynakladajú, keď slúžia ako otroci pre Jehovu. Nasleduje niekoľko príkladov rozvoja vo svetovom ústredí.

Budovy na Furman Street

Na ôsmom poschodí budovy na Furman Street 360 bola v septembri a v novembri 1991 uvedená do prevádzky nová práčovňa a čistiareň. Tieto nové prevádzky poskytujú príjemné prostredie pracovníkom, ktorým každý týždeň prejde rukami 25 ton oblečenia od viac ako 3 000 členov brooklynského ústredia.

Čo sa ešte deje v budove na Furman Street? Počas uplynulého služobného roka rozmnožovňa pások vychrlila šesť a pol milióna magnetofónových kaziet. Od roku 1978, keď bolo toto oddelenie otvorené, sa vyprodukovalo viac ako 53 miliónov kaziet. Tesárska dielňa sa v minulom služobnom roku radovala zo svojej dosiaľ najvyššej produkcie — 11 000 skriniek a vybavení izieb. Kancelária dielne uvádza: „V roku 1993 rátame s vyššou produkciou, pretože stavba na Sands Street 90 bude počas dvoch rokov požadovať od 4 000 do 5 000 skriniek ročne a stavba v Pattersone bude potrebovať 4 000 skriniek ročne najmenej počas troch ďalších rokov.“

 Komplex kancelárií

Nemocničná informačná služba (HIS) umiestnená na Columbia Heights 25 pomáha celosvetovému spoločenstvu bratov držať sa pevného rozhodnutia neporušovať Boží jasne stanovený zákon o zaobchádzaní s krvou. (Skutky 15:29) Počas posledných rokov došlo v mnohých smeroch k prenikavým zmenám v postojoch a postupoch určitého počtu lekárov a liečebných ústavov po celom svete.

K týmto zmenám patrí bezkrvná liečba a chirurgické zariadenia,  ktoré ju využívajú. V minulosti to bola len hŕstka lekárov, ktorí vychádzali v ústrety a láskavo spolupracovali so svedkami. Dnes HIS zostavila zoznam 27 420 lekárov ochotných spolupracovať, ktorí žijú v krajinách pod správou 64 odbočiek, kde pôsobí 854 výborov pre styk s nemocnicami. Z veľkej časti je to zásluhou dobrej práce 4 300 starších, ktorí tvoria tieto výbory.

V tejto rastúcej skupine lekárov našla HIS veľké lekárske tímy v súkromných liečebných zariadeniach, ktoré sú ochotné patriť k ústavom, ktoré by liečili Jehovových svedkov bez použitia krvi. Výsledkom bolo, že v Spojených štátoch je teraz 14 takýchto ústavov. Titulok na prvej strane novín The Denver Post znel:  „Univerzitná nemocnica teraz uskutočňuje ‚bezkrvné‘ chirurgické zákroky.“ Iné noviny použili nadpis: „Lekári prehodnocujú krvné transfúzie“, s podnadpisom: „Program určený na pomoc Jehovovým svedkom je výhodný pre každého.“

V ďalších krajinách sú výsledky podobné. V Nórsku si návrh HIS vypočulo 79 lekárov a zdravotných sestier najväčšej tamojšej nemocnice na liečbu rakoviny. Tento ústav teraz prijíma Jehovových  svedkov, a nikto z personálu neodmieta spolupracovať na tomto programe. Nemecko podáva správu, že v krajine je päť ústavov, ktoré poskytujú bezkrvnú liečbu. Španielsko uvádza, že ako v Barcelone, tak v Madride sú dva takéto ústavy. V Austrálii je jeden ústav. Aj Taliansko ukazuje, že sa stále viac prikláňa k ústavom poskytujúcim bezkrvnú liečbu. Riaditeľ jednej kliniky v Peru povedal: „Radi by sme vám oznámili, a vaším prostredníctvom všetkým vašim bratom, Jehovovým svedkom, že na našej klinike môžete počítať s akoukoľvek lekárskou pomocou, ktorú by ste mohli potrebovať, [bez] krvných transfúzií.“

Postoje zdravotníckych odborníkov sa menia. V Rakúsku povedal vedúci lekár jednej z najväčších viedenských nemocníc našim bratom: „Vďaka vášmu náboženskému postoju ste boli na správnej ceste skôr ako my.“ Vedúci lekár nemocnice v Aucklande na Novom Zélande povedal, že bol „nesmierne ohromený“ výskumom, ktorý bol viditeľný z informácií o bezkrvnej liečbe, ktoré poskytla HIS. Profesor pediatrie z toho istého ústavu uviedol: „Jehovovi svedkovia nám preukázali službu, keď nám poskytli informácie a podnietili nás, aby sme preskúmali svoj postoj k transfúzii.“ Uznávaný chirurg na detskej ortopédii v Spojených štátoch povedal: „Na základe toho, čo dnes vieme o nebezpečenstvách vyplývajúcich z krvi, môžeme povedať, že Jehovovi svedkovia sú ospravedlnení.“ Vedúci lekár pre kardiothorakálnu anestéziu v jednej univerzitnej nemocnici v Spojených štátoch vyhlásil: „Všetci pacienti, vrátane Jehovových svedkov, majú prospech z vášho úsilia informovať lekársku obec o alternatívach ku krvnej transfúzii. Nadšene chválime vašu skupinu aj vaše úsilie.“

V kancelárskej budove na Columbia Heights 30 sídli stavebná kancelária, ktorá koordinuje stavebné projekty odbočiek v asi 50 krajinách, od Antiguy po Zimbabwe. A právne oddelenie má radosť, že „články v našich časopisoch, ktoré sa týkali starostlivosti o dieťa a potrieb detí z rozvedených manželstiev, majú priaznivú odozvu medzi právnymi zástupcami,  sociálnymi pracovníkmi a psychológmi“. Jedna sestra, ktorá mala spor o starostlivosť o dieťa, s prekvapením zistila, že sprostredkovateľ súdu pre záležitosti rodiny teraz pravidelne používa Prebuďte sa! z 22. októbra 1988 s hlavným námetom „Starostlivosť o dieťa — Bolestivá sporná otázka“, aby pomohol svojim klientom vyriešiť nezhody. Sprostredkovateľ ocenil neutrálny postoj článku a vyjadril pocit, že článok je užitočný pre všetkých rodičov v takej situácii.

Oddelenie video–služieb podáva správu, že bolo vyrobených viac ako 500 000 kópií prvého vydania videokazety Jehovovi svedkovia — organizácia za týmto menom. Teraz je vyrobená v 5 jazykoch, a čoskoro bude dostupná v ďalších 22 jazykoch. Odbočka v Holandsku spolupracovala na tomto projekte, a píše: „Pre našu rodinu bétel bolo podnetné, že sme sa mohli podieľať na nahrávaní tohto videoprogramu v 19 rôznych jazykoch, vrátane niekoľkých jazykov východoeurópskych.“

Ako ukazuje nasledujúci list z kancelárie odbočky na Fidži, na jednom tichomorskom ostrove bolo predvedenie tohto videoprogramu neobvyklé: „Jeden zo zborov je na vzdialenom ostrove Rotuma, 500 kilometrov od Suvy. Aj keď na ostrove nie je žiadna pravidelná dodávka elektrického prúdu, cestujúci dozorca so sebou vzal videoprogram Spoločnosti a dúfal, že sa dohodne s niekým na ostrove, kto má generátor, videorekordér a televízny prijímač, aby zbor s 13 zvestovateľmi mohol videoprogram vidieť. Zdalo sa, že nádej je mizivá. Veľmi ho prekvapilo, keď sa dozvedel, že neďaleko sály Kráľovstva býva obchodník, ktorý má všetky tri potrebné veci. Keď ho brat požiadal, muž súhlasil, aby sa videoprogram predviedol u neho doma. Bratia prišli do mužovho domu a našli tam nemalú skupinu ľudí, ktorá sledovala nejaký kovbojský film. Film bol ihneď prerušený a premietal sa videoprogram Spoločnosti. Všetci zostali a pozerali sa. Dohromady tam bolo 80 ľudí, ktorí videoprogram sledovali. Bez ohľadu na svoju odlúčenosť sa bratia radovali, že videli veľkosť Jehovovej organizácie, a cítili, že sú jej časťou. Videoprogram  podnietil jednu ženu k tomu, aby navštívila budúce zhromaždenie v sále Kráľovstva. Povedala, že to bol ten najlepší videoprogram, aký kedy videla!“

Nový videoprogram The Bible—​Accurate History, Reliable Prophecy (Bibla — presná história, spoľahlivé proroctvá) je teraz pripravená na rozširovanie. Je to prvá časť trojdielneho súboru.

Farmy Strážnej veže

Farmy Strážnej veže slúžia ako hlavné stredisko pre výrobu a dodávky potravín pre rodinu bétel v Spojených štátoch. Je to aj dočasné sídlo biblickej školy Strážnej veže Gileád, kde sú bratia a sestry z celého sveta školení pre misionársku službu. Okrem toho sa tu nachádzajú prevádzkarne na tlač časopisov Strážna veža a Prebuďte sa!, ktoré sú určené na rozširovanie v Spojených štátoch.

Vďaka celosvetovému mnohojazyčnému počítačovému systému Spoločnosti pomáha dnes oddelenie počítačov na farmách Strážnej veže pri kompozícii, prekladaní a vydávaní biblickej literatúry ešte v ďalších troch jazykoch — oproti 208 jazykom v minulom roku. Ďalším vynikajúcim pokrokom bolo vydanie New World Translation of the Holy Scriptures—​With References on Diskette (Prekladu nového sveta Svätých písiem s odkazmi — na diskete). Táto verzia Prekladu nového sveta na diskete umožní užívateľom počítačov rýchle hľadať v Biblii.

Projekt v Pattersone

Stavba vzdelávacieho strediska Strážnej veže postupuje vpred s udivujúcou rýchlosťou. Deväť budov je už dokončených, takisto ako zberňa a čistiareň odpadových vôd. Deväť budov sa v súčasnosti stavia a práce na ďalších štyroch začnú v priebehu tohto roka. Pracovnú silu na projekte tvorí viac ako 800 bratov a sestier denne. Toto stredisko sa stane konečným sídlom školy Gileád. Vedúci zbor tiež oznámil, že niekoľko oddelení, ktoré majú spojitosť s celosvetovým vzdelávacím dielom, sa presunie z Brooklynu do vzdelávacieho strediska.

 Rastúci úžitok školy dodatočného služobného vzdelávania

POČAS služobného roka 1992 bolo vyškolených 14 tried dodatočného služobného vzdelávania. Prvýkrát sa škola konala v Austrálii, Mexiku, Nigérii a Švédsku. To umožnilo viacerým bratom získať toto zvláštne školenie. Študenti z Austrálie a Nového Zélandu, ktorí navštevovali prvú triedu v Sydney, vyjadrili svoje ocenenie a povedali, že na nich hlboko zapôsobila kvalita a rozsah kurzu. Členovia prvej triedy v Mexiku vyhlásili, že výsledkom ich štúdia bolo, že sa viac priblížili k Jehovovi a jeho organizácii. List od triedy v Nigérii vyjadroval rozhodnutie študentov zlepšiť kvalitu ich zborovej a zvestovateľskej  služby, pretože teraz si plnšie oceňujú mnohé stránky Jehovových opatrení. Škola vo Švédsku prebiehala v angličtine, a trieda sa skladala zo slobodných starších a služobných pomocníkov z Dánska, Fínska, Holandska, Nórska a Švédska. Viac než kedykoľvek predtým pochopili, že je nutné, aby všetky stránky ich života, vrátane zborového vyučovania a pastierskej činnosti a tiež zvestovateľskej služby, boli založené na Božom slove.

Vo všetkých krajinách, kde škola prebiehala, bratia vyjadrili svoje rozhodnutie správne niesť zborové a iné zodpovednosti v Jehovovej postupujúcej organizácii. Absolventi tejto školy teraz slúžia vo viac ako 50 krajinách. Boli menovaní, aby sa starali o zodpovednosti v zboroch, odbočkách a krajoch, ako aj na misionárskom poli.

 Zasväcovanie odbočiek pre Jehovov šťastný ľud

„ŠŤASTNÝ je ľud, ktorého Bohom je Jehova!“ ​(Žalm 144:15) Tak to cítia Jehovovi svedkovia po celom svete. Kde je nová budova odbočky, tam je zvláštny dôvod na radosť. Pretože sa Jehovov ľud nedal oklamať meniacou sa scénou tohto sveta, Jehova mu požehnal rastom.

Fínsko

Trinásty jún 1992 začal v meste Vantaa vo Fínsku ako neobvykle teplý letný deň. Rozširovanie kancelárie odbočky už prebiehalo 15 mesiacov. Teraz nadišiel čas zasvätenia! Bolo pozvaných 99 členov rodiny bétel, viac ako 100 dočasných stavbárov a všetci tamojší cestujúci dozorcovia. V sále  Kráľovstva, v jedálni i v ďalších častiach nových priestorov sa na program zasvätenia zhromaždilo spolu 559 osôb.

Od vybudovania bol domov bétel sedemkrát rozširovaný. Robert Tracy, ktorý navštívil Škandináviu ako zónový dozorca, vo svojom prejave k zasväteniu povedal: „Vo Švédsku, u vašich najbližších susedov, hovoria, že vo Fínsku neustále staviate.“ V pôvodných priestoroch je moderná tlačiareň, kníhväzba, poštové oddelenie, kancelárie a obytné miestnosti. Nové päťposchodové krídlo o rozlohe 7 200 metrov štvorcových zahrnuje 39 izieb domova bétel a tiež zdravotnícke stredisko, sauny a skladovacie priestory. Táto nová prístavba je najväčšia, aká kedy bola k priestorom odbočky pripojená. Celý komplex má teraz plochu 21 600 metrov štvorcových.

 Fínsko je susedom Ruska a desaťročia bolo bránou medzi západným svetom a bývalým Sovietskym zväzom. A tak fínska odbočka tlačí okrem literatúry vo fínčine aj Strážne veže v estónčine a navyše publikácie v litovčine a lotyščine. Zvestovatelia vo Fínsku, ktorých je 18 316, sú veľmi šťastní, že Jehova odmenil svojich služobníkov takými novými prednosťami pri podpore jeho diela vo východnej Európe. Nová prístavba k domovu bétel je veľkým požehnaním a bude slúžiť na úžitok všetkých Jehovových svedkov na tomto území.

Thajsko

Ôsmeho februára 1992 malo Thajsko pádny dôvod na radosť — bol zasvätený nový domov bétel. Bolo to vyvrcholenie viac ako dvojročnej tvrdej práce. Prečo boli tieto nové priestory nevyhnutné?

Prvý domov bétel v Thajsku bol založený v roku 1947, keď v celej krajine slúžilo 31 zvestovateľov dobrého posolstva. V prenajatej budove boli ubytovaní aj misionári. V roku 1962, keď počet zvestovateľov vzrástol na viac ako 300, traja stáli pracovníci bételu spolu s niekoľkými misionármi sa presťahovali do novopostavenej budovy, ktorá patrila Spoločnosti. Počas nasledujúcich 25 rokov sa počet zvestovateľov strojnásobil a rodina bétel sa rozrástla na 16 členov. Pretože rozšírenie v tejto sídelnej oblasti Bangkoku nebolo možné, vedúci zbor odporučil výboru odbočky hľadať nový pozemok. Po dlhom hľadaní bratia v roku 1987 konečne našli vhodný pozemok na novobudovanom sídlisku na okraji mesta.

Skôr než sa mohlo začať stavať, musela sa stavebná parcela o rozlohe 0,6 hektára rozšíriť asi o jeden meter, aby sa predišlo záplavám počas obdobia dažďov. Potom sa tu mala postaviť dvojposchodová budova s celkovou rozlohou 3 000 metrov štvorcových, v ktorej mala byť sála Kráľovstva. Bolo potrebné postaviť aj obvodový múr v dĺžke 370 metrov, ktorý sa mal skladať z asi 1 200 prefabrikovaných betónových panelov  umiestnených na 145 pilótach, ktoré boli 6 metrov dlhé. Kto urobí všetku túto prácu? Bude medzi približne 900 zvestovateľmi toľko dobrovoľníkov, aby vytvorili „stavbársku rodinu“ a poskytli projektu dostatočnú podporu, aby bol dokončený bez prílišnej pomoci zvonku? Predchádzajúci bétel a misionársky domov boli kompletne postavené komerčnou firmou.

Odpoveď na pozvanie rozoslané v roku 1987 do 33 zborov po celej krajine bola veľmi potešujúca. Dobrovoľníkov, ktorí mali odbornú kvalifikáciu, bolo čo do počtu málo, ale mnohí bratia a sestry ‚sa ochotne ponúkli‘ a hojne prispievali svojím časom a silami. Boli pripravení učiť sa nové remeslá priamo na stavenisku. (Žalm 110:3) Odhaduje sa, že počas dvoch rokov výstavby zvestovatelia z ôsmich zborov na území veľkého Bangkoku strávili na stavbe v priemere každý mesiac asi sedem hodín. Čas strávený vo zvestovateľskej službe v priebehu tohto obdobia to napriek tomu takmer neovplyvnilo. Životne dôležitá a veľmi oceňovaná bola pomoc 37 zahraničných dobrovoľníkov, ktorí prišli zo štyroch krajín.

Deň zasvätenia bol skutočne radostnou a pamätihodnou udalosťou pre všetkých 427 pozvaných hostí. Boli medzi nimi zástupcovia zo šiestich odbočiek ázijsko–pacifickej oblasti. Zónový dozorca brat H. V. Mouritz vo svojej prednáške k zasväteniu vyzdvihol, že počas celých dejín Jehova vždy zaobstaral to, čo bolo pre jeho ľud nevyhnutné, aby mohol konať jeho dielo a podieľať sa na uctievaní. Keď sa program chýlil ku koncu, všetci prítomní sa cítili veľmi povzbudení k tomu, aby s obnovenou silou pokračovali vo zvestovateľskom diele.

Ďalším znakom rastu v roku 1992 bolo zasvätenie dvoch odbočiek v Západnej Indii za účasti členov vedúceho zboru. Zasvätenia odbočky na Záveterných ostrovoch sa 2. februára zúčastnil Milton G. Henschel a na zasvätení odbočky na Bahamách 8. februára bol John E. Barr.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 5]

Zvestovaniu dobrého posolstva v 229 krajinách sa venovala viac ako miliarda hodín. Zvestovalo sa aj v Irkutsku na Sibíri.

[Obrázky na strane 12]

Svedkovia vo Švajčiarsku pripravujú balíky potravín a oblečenia pre východnú Európu. Aj bratia z Dánska, Fínska, Holandska, Rakúska, Švédska a Talianska pomáhali podpornou službou

 [Obrázky na stranách 14, 15]

Hurikán Andrew spustošil 24. augusta 1992 južnú Floridu a 3 500 svedkov zostalo bez domova

[Obrázky na strane 19]

O 6.00 začína jedno z vozidiel práčovne Spoločnosti obchádzať jednotlivé obytné budovy v Brooklyne, ktorých je 21

Keď nákladné auto príde na Furman Street 360, celé auto je výťahom zdvihnuté do ôsmeho poschodia a vyloží sa

 [Obrázky na stranách 20, 21]

1. Všetky veci sú skontrolované, či majú identifikačné čísla

2. V jednej miestnosti hučí 14 práčok s kapacitou od 15 do 200 kilogramov. Všetky sú riadené počítačom. Jedna dávka veľkej práčky by sa dala prirovnať k vypraniu viac ako tisíc košieľ vo vašej domácej práčke

3. Vyprané a usušené šatstvo sa posiela do oddelení, kde sa žehlí. Denne sa vyžehlí viac ako 4 500 kusov oblečenia

Čistiarňou prejde každý týždeň 3 000 až 4 000 kusov oblečenia. V roku 1991 sa tu vyčistilo 70 000 kilogramov šatstva

[Obrázky na strane 22]

Tridsaťposchodová obytná veža na Sands Street 90 čnie do výšky a na siluete Brooklynu ju možno ľahko rozoznať. Prvých desať poschodí nad úrovňou ulice by sa podľa plánu malo dokončiť koncom roku 1993

Sands Street 90

[Obrázky na stranách 26, 27]

Texcoco, Mexiko, január 1992

Sydney v Austrálii, august 1992

Igieduma v Nigérii, marec 1992

Örebro, Švédsko, máj 1992

[Obrázky na stranách 28, 29]

Fínsko

Veľká prístavba k odbočke vo Fínsku bola zasvätená 13. júna 1992

 [Obrázky na strane 30]

Bahamy

Odbočka a zjazdová sála na Bahamách boli zasvätené 8. februára 1992

Thajsko

Dňom zasvätenia nového domova bétel v Thajsku bol 8. február 1992

Záveterné ostrovy

Odbočka na Záveterných ostrovoch (Antigua) bola zasvätená 2. februára 1992