Celosvetová správa

Afrika a susedné ostrovy

Africký kontinent je rozdelený na desiatky krajín. Tie sa ďalej delia podľa kmeňov a jazykov. Nie je nezvyčajné, že medzi etnickými skupinami dochádza k násilným zrážkam. Ale medzi týmito národmi, kmeňmi a jazykovými skupinami je vyše 636 000 ľudí, ktorí sú zjednotení v uctievaní pravého Boha, Jehovu. Tí podnecujú ďalších ľudí, aby sa ‚báli Boha a oslavovali ho‘ a mnohí s ocenením reagujú na toto povzbudenie. — Zjav. 14:6, 7.

Niektorí z tých, ktorí boli zapletení do miestnych povier a čarodejníctva, sa od toho všetkého oslobodili, aby mohli slúžiť Jehovovi. V Južnej Afrike, keď sa svedkom po zaklopaní otvorili dvere, ocitli sa tvárou v tvár žene, ktorá bola celá oblečená v odeve Sangomy (čarodejníčky). Chceli sa rýchlo stiahnuť, ale žena naliehala, aby jej oznámili svoje posolstvo. Jeden zo svedkov použil text z 5. Mojžišovej 18:10–12, aby jej ukázal biblický názor na špiritistické praktiky. Čarodejníčka prijala ponuku biblického štúdia. Povedala, že keby sa na základe štúdia Biblie presvedčila, že jej  pôsobenie ako Sangomy je v rozpore s Jehovovu vôľou, prestala by s tým.

Po preštudovaní 10. kapitoly z knihy Môžeš žiť navždy v pozemskom raji na základe Biblie spálila všetky predmety, ktoré súviseli s čarodejníctvom, a začala navštevovať zhromaždenia v sále Kráľovstva. Hoci boli s manželom zákonne zosobášení, 17 rokov žili oddelene. Teraz videla, že je potrebné napraviť túto situáciu. Obaja sú teraz oddanými, pokrstenými svedkami.

Počas minulého roku prišli niektoré z najvzrušujúcejších správ z Malawi. Jehovovi svedkovia na celom svete mali radosť, keď počuli, že 12. augusta 1993 bol zrušený 26-ročný zákaz diela Jehovových svedkov v Malawi! Za tým nasledovala 15. novembra 1993 registrácia Watch Tower Bible and Tract Society a 25. februára 1994 sa skončil zákaz literatúry Jehovových svedkov. Je zaujímavé, že len niekoľko týždňov po registrácii Spoločnosti bolo zničené ústredie organizácie Malawskí mladí pionieri (MYP), ktorá tak brutálne zaobchádzala s Jehovovými svedkami. Všetky ich kancelárie boli zatvorené a mnohí z jej členov boli chytení a zabití príslušníkmi armády. Ostatní utiekli do Mozambiku, aby si zachránili život.

Bratia z Malawi sa znova učia, ako chodiť z domu do domu, ako ponúkať literatúru a zavádzať domáce biblické štúdiá. Hneď po zrušení zákazu literatúry Spoločnosti bola na apríl zorganizovaná celonárodná kampaň, počas ktorej zvestovatelia rozširovali v troch jazykoch traktát Čomu veria Jehovovi svedkovia? Bolo rozšírených viac než 1 000 000 týchto traktátov.

Vyše 30 rokov bola hŕstka pravých kresťanov na ostrovoch Svätý Tomáš a Princov ostrov pri západnom pobreží Afriky prenasledovaná, bitá a väznená preto, že sa  stretávali, aby spoločne študovali Bibliu. Ale v roku 1993 tu bola Jehovovým svedkom poskytnutá náboženská sloboda. V januári roku 1994 mali trojdňový oblastný zjazd „Božské vyučovanie“ v modernej sále s klimatizáciou, najkrajšej v tejto krajine. Výňatky z tohto programu boli dokonca vysielané v národnom rozhlase.

Keď Najvyšší súd v Zaire obnovil právne postavenie Jehovových svedkov, bolo možné v tejto krajine znovu usporiadať oblastné zjazdy. S akým výsledkom? Na jednom zo zjazdov, ktorý sa konal v Kinshase začiatkom služobného roku, bol štadión naplnený vyše 70 000 účastníkmi. Na prvých šiestich oblastných zjazdoch „Zbožná bázeň“ v roku 1994 bola celková účasť 120 127 ľudí, počet pokrstených bol 1155 osôb a bolo naplánovaných ešte ďalších 19 zjazdov tejto série.

V zbore Koumassi Prodomo na Pobreží Slonoviny je služobný pomocník, ktorý je známy ako veľmi mierny brat. Ale takúto povesť nemal vždy. Skôr než spoznal pravdu, veľa pil, fajčil, pohyboval sa v zlej spoločnosti a často riešil svoje problémy päsťami. Tí, ktorí ho poznali, sa o ňom vyjadrujú tak, že bolo najlepšie byť jeho priateľom, alebo s ním neprísť do styku. Ale on hovorí: „Jehova sa nado mnou zľutoval.“ Začalo sa s ním viesť biblické štúdium. Postupne robil zmeny vo svojom živote a o nejaký čas bol pokrstený. Ale nakoľko sa zmenil? Mesiac pred jeho krstom to bolo vyskúšané, keď ho napadli nejakí muži. Nevrátil im to. Niekoľko týždňov po krste sa stalo niečo podobné. Opäť podal dôkaz o tom, že odložil starú osobnosť, ktorá zodpovedala jeho predchádzajúcemu spôsobu správania, že bol obnovený v sile, ktorá podnecuje jeho myseľ, a že si naozaj obliekol novú osobnosť odzrkadľujúcu Jehovovho ducha. — Gal. 5:22–24; Ef. 4:22–24.

 Ázia a tichomorské ostrovy

V krajinách Orientu a na tichomorských ostrovoch je medzi 514 847 tými, ktorí chvália Jehovu, 152 343 takých, ktorí slúžia ako priekopníci.

V Japonsku sa jeden priekopník, ktorý sa snažil každý mesiac vykonať 100 opätovných návštev, rozhodol, že začne vykonávať opätovné návštevy aj u tých, ktorí pri prvej návšteve neprejavili záujem. S tým na mysli si začal robiť záznam o každom, s kým sa rozprával v službe z domu do domu, a potom ho do siedmich dní znova navštívil. Každý raz, keď vydával svedectvo z domu do domu, snažil sa vykonať päť opätovných návštev. Dôkladne si pripravil, čo povie, a konal svoju službu s úplnou dôverou v posolstvo, ktoré prinášal. Do konca mesiaca vykonal 241 takýchto návštev. Na jednej z nich sa mu podarilo začať štúdium s človekom, ktorý povedal: „Vždy som vašich ľudí odmietal. Je to prvýkrát, čo vôbec počúvam.“ Vytrvalosť spolu s láskou priniesla dobré výsledky. Ku koncu mesiaca brat podal správu o desiatich biblických štúdiách.

 V niekoľkých posledných rokoch bol na Novom Zélande zaznamenaný príliv mnohých cudzincov, najmä z Ázie. Nedávno boli vytvorené kórejské a thajské študijné skupiny a bratia očakávajú, že onedlho bude vytvorený čínsky zbor v Aucklande, kde podľa správ čínska populácia vzrástla na vyše 50 000. Ďalšie mestá Severného ostrova, ako je Wellington a Palmerston North, podali tiež správu o veľkom záujme v čínskych komunitách.

Niektorí z tých, ktorí študujú Bibliu, mali úspech, keď reagovali na podnet hovoriť o pravde svojim príbuzným. V meste Tchaj-nan na Tchaj-wane začala študovať jedna mladá žena v domácnosti. Žije s veľkou rodinou, z ktorej mnohí boli poprednými členmi presbyteriánskej cirkvi. Keďže jej cirkev často kritizovala svedkov za to, že ‚útočia na iné náboženstvá‘, dávala si pozor, aby to nerobila, ale sústredila sa na prejavovanie kresťanských vlastností. Na zhromaždenia musela dochádzať 16 kilometrov na motocykli, ale zúčastňovala sa ich pravidelne. Onedlho si členovia jej rodiny začali všímať zmeny, ktoré robila na svojej osobnosti. V dôsledku týchto zmien, ako i jej taktného vydávania svedectva začala študovať jej švagriná. Potom jej manžel súhlasil, že sa pozrie na to, čo sa učí. Ďalej začal študovať jeho brat a bratranec. Potom jej svokra prejavila záujem o to, čo sa učia niektorí členovia jej rodiny. Mladá žena potom vydala svedectvo svojim rodičom, ktorí bývajú od nej 320 kilometrov. Začali študovať. Mladá žena, jej manžel a dvaja príbuzní boli teraz pokrstení, niekoľko ďalších príbuzných robí pekné pokroky v poznávaní pravdy a ďalší manželský pár toho istého náboženstva práve vystúpil z cirkvi, aby sa mohli zúčastňovať na kazateľskej službe. Aké je to požehnanie od Jehovu odporúčať pravdu iným tak slovom, ako i znamenitým správaním!

V roku 1912, keď prvý prezident spoločnosti Watch Tower C. T. Russell navštívil Cejlón, ako sa vtedy volala Srí  Lanka, Matilda mala len 12 rokov. Je na fotografii v knihe Hlásatelia na strane 239, ako sedí na zemi, druhá sprava. Neskôr slúžila viac rokov so svojím manželom ako zvláštna priekopníčka. Teraz má 94 rokov a stále je zamestnaná vydávaním svedectva. Nedávno dokončila rok služby ako pomocná priekopníčka. Môže trochu chodiť o palici — čo je dosť na to, aby mohla využiť príležitosti, ktoré sa jej naskytnú, keď ju navštívia susedia, priatelia, príbuzní, predavači, poštári alebo ktokoľvek iný. Ale aj tak musí vydávať svedectvo najviac písomne. Vyhľadá si mená a adresy v rubrike smútočných oznamov v dennej tlači a niektorým z nich napíše. Aká je šťastná, keď jej príde odpoveď s vyjadrením vďačnosti!

V Kórejskej republike je 31 percent svedkov pravidelnými priekopníkmi a tisícky ďalších sa podieľajú na pomocnej priekopníckej službe. Niektoré obvody sú často prepracovávané. Ale pôsobivým, jednovetným vyjadrením zvestovatelia dosahujú dobré výsledky dokonca aj v domácnostiach, kde ľudia hovoria, že nemajú záujem. Jednej katolíčke, ktorá povedala, že nemá záujem, sestra povedala: „Neviem, akú nádej máte vy, ale“ — poukážuc na traktát Život v pokojnom novom svete — „ja mám nádej žiť v takomto pokojnom novom svete.“ Keď istá staršia pani povedala, že nemá záujem, sestra poukázala na ten istý traktát a opýtala sa: „Keby ste boli pozvaná žiť v raji, aký je na tomto obrázku, neprijali by ste také pozvanie?“ Obe tieto návštevy viedli k domácemu biblickému štúdiu, potom k návštevám zhromaždení a teraz obe ženy smerujú ku krstu.

Na Havaji sa vynakladá sústredené úsilie dostať sa k ľuďom na každom mieste alebo sa s nimi spojiť akýmkoľvek možným spôsobom — či s tými, ktorí bývajú v zamknutých domoch, alebo s tými, ktorí sú v úradoch, či s ľuďmi na uliciach, v parkoch, na plážach alebo kdekoľvek inde. To viedlo k utvoreniu viacerých mapiek obvodov v zboroch  a k dôkladnejšiemu prepracovaniu obvodu. Úspešné bolo vydávanie svedectva telefónom. Takto sa jedna sestra spojila s mladým mužom v námorných silách, ktorý býval v zamknutom obytnom dome. Tento muž prejavil záujem natoľko, že sa zariadilo, aby mu bola doručená brožúra. Nasledujúcu návštevu vykonal brat, ktorý s ním zaviedol biblické štúdium pomocou knihy Žiť navždy. Časom začal tento muž vydávať svedectvo svojim spolubývajúcim a kamarátom na lodi. Pozval ich (zakaždým jedného), aby boli prítomní na jeho štúdiu. Po niekoľkých týždňoch štúdia sa muž opýtal: „Ako Jehova nájde všetkých tých, ktorí chcú poznať pravdu, skôr než príde koniec?“ Brat mu odpovedal: „Myslíte si, že to bola len náhoda, že sa s vami nadviazal kontakt prostredníctvom telefónu v budove, ktorá je nedostupná, nikdy nebola opracovaná, a v čase, keď ste boli doma?“ Muž na chvíľu zauvažoval a povedal: „To je zaujímavé, pretože práve pred tým telefonátom som chcel vedieť, či je nejaký spôsob, ako zistiť, o čom v skutočnosti hovorí Biblia.“

Môže svedok pokračovať v kázaní, aj keď je dlhodobo v nemocnici? To bola náročná úloha, pred ktorou stála jedna sestra na ostrove Tarawa v Kiribati v strednom Tichomorí. Ihneď začala rozširovať brožúru ‚Hľa‘ medzi všetkými spolupacientmi, ktorí boli ochotní si ju vziať. Jedna pacientka si všimla, že naša sestra má pravidelných návštevníkov, a opýtala sa, či sú to všetko jej príbuzní. Keď jej vysvetlila, že sú to jej duchovní bratia a sestry, vrátane starších zboru, na ženu to silne zapôsobilo. Vyjadrila veľké sklamanie, že počas troch mesiacov jej pobytu v nemocnici ani jeden člen jej náboženstva neprejavil záujem o to, aby ju aspoň navštívil, hoci vedeli, že je veľmi chorá. Požiadala o biblické štúdium. Časom aj jej manžel a jej matka súhlasili so štúdiom. Naša sestra mohla nakrátko opustiť nemocnicu, aby sa mohla zúčastniť krajského zjazdu. Akú mala radosť, keď jej spolupacientka a viacerí členovia rodín iných pacientov boli spolu s ňou na tomto zjazde!

 Európa

Uplynulý rok bolo v krajinách Európy, vrátane Ruska, ktoré siaha až za pohorie Ural a k Orientu, venovaných 248 763 468 hodín vydávaniu svedectva o Božom Kráľovstve. V tejto časti sveta bolo pokrstených 89 578 ľudí na znak svojej oddanosti Jehovovi. Ako sa k týmto ľuďom dostalo dobré posolstvo?

V nedávnych rokoch sa tisíce utečencov pokúsilo získať povolenie na vstup do Belgicka. To otvorilo belgickým bratom nové pole činnosti. V tábore, kde je ubytovaných 480 utečencov, viedli bratia počas posledných troch rokov 160 biblických štúdií s ľuďmi zo 43 krajín. Niekedy sa na štúdiu zúčastňovali skupiny desiatich ľudí. Záujem bol taký veľký, že riaditeľ tohto tábora upravil jednu kanceláriu, aby v nej bratia mohli viesť biblické štúdiá.

Jeden mladý katolík, utečenec zo Slovenska, požiadal, aby sa s ním biblické štúdium viedlo dvakrát do týždňa.  Keď napísal svojej matke a vydal jej svedectvo, tá navštívila miestne zhromaždenie na Slovensku, aby zistila, s akými ľuďmi sa jej syn stýka. Bola milo prekvapená a spolu s dcérou prijali biblické štúdium. Mladý muž napísal aj svojej snúbenici. Jej staršia sestra sa ju snažila odradiť, ale onedlho už obidve študovali. Keďže tento mladý muž ďalej písal z utečeneckého tábora svojej rodine, listy čítali všetci členovia jeho rodiny. Teraz sa s jeho príbuznými na Slovensku vedie desať biblických štúdií.

Trpezlivosť sa vypláca — k takému záveru dospela jedna priekopníčka v Českej republike. Rozpráva: „Pred rokom som začala študovať s jednou mladou ženou. Počas prvých dvoch mesiacov jej záujem a schopnosť sústrediť sa na uvažovanie o biblických myšlienkach trvali len 10 až 15 minút. Niekoľkokrát zmenila deň a hodinu nášho štúdia. Ale nikdy som jej nepovedala: ‚Nemám čas,‘ alebo: ‚Toto štúdium je príliš krátke‚‘ hoci čas je pre mňa vzácny a často som stratila až dva večery v týždni len na to, aby som viedla štúdium, ktoré trvalo iba 10 minút. Ale trpezlivosť sa vyplatila. Po dvoch mesiacoch táto mladá žena navrhla, aby naše štúdiá trvali pol hodinu, a neskôr dokonca celú hodinu. Dnes sa zúčastňuje všetkých zhromaždení, pripravuje sa na ne a dáva komentáre. Zanechala falošné náboženstvo a smeruje ku krstu.“

Videokazeta Spoločnosti Jehovovi svedkovia — organizácia za týmto menom prináša veľký úžitok. Jeden manželský pár priekopníkov na Faerských ostrovoch medzi Islandom a Nórskom mal dve videokazety, ktoré požičiavali iným. Raz mali na zozname záujemcov o videokazetu 14 ľudí. Niektorí z tých, ktorým kazetu požičali, ju ukazovali aj ďalším. Jeden učiteľ na dôchodku, ktorý veľa rokov odoberal Strážnu vežu a Prebuďte sa!, si požičal túto videokazetu. Keď sa brat po ňu vrátil, muž bol veľmi nadšený a povedal, že ju ukázal  14 ľuďom v dedine. Brat si však nemohol zobrať videokazetu späť, pretože bola požičaná jednej žene v susednej dedine. Bratovi neskôr povedali, že táto žena ukázala kazetu 15 ľuďom v dedine. Počas Veľkej noci ju učiteľ ukázal ďalším šiestim. Poslednou správou bolo, že videokazeta bola požičaná jednému rybárovi. Bývalý učiteľ ju dal tomuto rybárovi pod podmienkou, že ju ukáže všetkým 11 osobám na palube.

Keď istý starší vo Fínsku viedol jedno dopoludnie schôdzku pred zvestovateľskou službou, povedal skupine: „Nevieme, kam nás dnes Jehova bude v službe viesť, ale je veľmi dôležité, že sme v službe, pretože potom nás Jehova môže použiť spôsobom, akým si on praje.“ Neskôr v obvode mal tento starší silný pocit, že musí vykonať návštevu v dome, vedľa ktorého prechádzali. Jeho spoločník mu povedal, že tam nikto nebýva, ale starší tam chcel ísť aj tak. Otvorila im pani, ktorá povedala, že sa sem s manželom presťahovali len pred krátkym časom. Keď jej bratia povedali, že sú Jehovovými svedkami, poprosila ich, aby vošli do domu, a povedala im, že jej manžel príde každú chvíľu. Keď vošli dnu, povedala: „Práve som sa modlila k Bohu, aby priviedol niekoho z Jehovových svedkov k nám, keďže sme sa práve presťahovali do tohto mesta. Ale ako to, že ste prišli tak rýchlo? Vyslovila som modlitbu len pred desiatimi minútami.“ Keď prišiel domov manžel, prejavil záujem aj on a hneď sa s nimi začalo študovať. Pokrok bol rýchly. Pokrstení boli v máji roku 1994.

Pevne sa rozhodnúť klásť duchovné záujmy pred hmotné veci je dôležitý krok v raste ku kresťanskej zrelosti. To platilo aj v prípade Jacquesa, rybára vo Francúzsku, ktorý pracuje neďaleko jedného prístavu v Stredozemnom mori. Jacques študoval Bibliu s Jehovovými svedkami ešte len  krátko. Chcel sa zúčastniť letného oblastného zjazdu, ale ten pripadol práve na to obdobie roka, ktoré je najlepšie na lov rýb, na čas, keď väčšina rybárov pracuje vo dne v noci, aby priniesla domov sezónny úlovok. Navyše, Jacques mal 12 zamestnancov, ktorí pracovali na jeho lodi. Ako by im vôbec mohol vysvetliť, že niekoľko dní uprostred sezóny nebudú loviť ryby? Hoci ho označili za blázna a musel zniesť veľa posmechu, s pevným postojom dal duchovné veci na prvé miesto a s manželkou a dvoma chlapcami sa zúčastnil zjazdu.

V pondelok po zjazde Jacques opäť vzal loď s posádkou von na ryby. Keď vytiahli siete, zistili, že namiesto obvyklého úlovku okolo 300 kilogramov sardiniek majú takmer tonu pleskáčovcov, vysoko cenených rýb v hodnote päťkrát väčšej, než za akú by pravdepodobne chytili v dňoch, keď tu počas zjazdu neboli! Nikto z rybárov v dedine si nepamätal, že by dakedy niekto mal taký veľký úlovok!

Jednému mladému mužovi bolo vydané svedectvo, keď sa bol počas dovolenky v zime lyžovať. Hoci nemal skutočný záujem, rozhodol sa navštíviť zhromaždenie vo svojom domovskom meste v Holandsku, len aby videl, o čo vlastne ide. Keď niekoľko týždňov navštevoval zborové štúdium knihy, súhlasil s biblickým štúdiom pomocou knihy Žiť navždy. Po niekoľkých mesiacoch začal chodiť aj na nedeľňajšie zhromaždenia, ale neurobil žiadny skutočný pokrok, pokiaľ ide o rozhodnutie slúžiť Jehovovi. Mladý muž vyrastal bez viery v Boha. Ale keď uvidel videokazetu Biblia — presné dejiny, spoľahlivé proroctvá, hlboko to naňho zapôsobilo. Opýtal sa, či by si mohol nechať videokazetu ešte týždeň. Nakoniec povedal: „Boh existuje a Biblia je jeho Slovo.“ Odvtedy bol pokrok rýchly a teraz je tento muž horlivým svedkom Jehovu.

 Stredná a Južná Amerika

Akým úrodným poľom na robenie učeníkov sa stala táto časť sveta! V minulom roku sa v týchto krajinách viedlo 1 613 268 domácich biblických štúdií a 91 126 tých, ktorí študovali Bibliu, dospelo ku krstu vo vode.

V Bolívii pri vydávaní svedectva blízko jazera Titicaca vysoko v Andách mali naši bratia niekoľko vynikajúcich skúseností. Keď sa vo vidieckej komunite nazývanej Atahuallpani predstavili ako Jehovovi svedkovia, mnohí im povedali, že sú svedkami Ježiša Krista. Keď sa ich opýtali, prečo si dali toto meno, odvolali sa na Skutky 1:8. Po tom, čo zvestovatelia v prítomnosti pastorov tejto skupiny viedli konštruktívny rozhovor o mnohých otázkach, vrátane biblického základu pre meno Jehovovi svedkovia, pozvali túto skupinu do sály Kráľovstva v Corpe.

O niekoľko týždňov traja pastori z tejto skupiny naozaj prišli do sály Kráľovstva. Po skončení zhromaždenia zoširoka debatovali so staršími a pozvali ich na svoje miesto  zhromažďovania, aby im starší vysvetlili viac o našich biblických náukách. Starší pripravili sympózium na tému ‚Armagedon‘, ‚Kto ide do neba‘ a ‚Raj na zemi‘. Bolo tam prítomných asi 50 členov tejto cirkvi. Po prejavoch prehovoril vedúci ich skupiny a oznámil všetkým prítomným, že predtým boli ‚zavedení na scestie a boli vo falošnom náboženstve‘. Po tomto stretnutí pastori a niekoľkí ďalší srdečne objali bratov. S členmi tejto skupiny sa začalo veľa biblických štúdií. Pri písaní tejto skúsenosti 25 z nich už bolo pokrstenými svedkami a 10 ďalších robilo na svojich biblických štúdiách pekné pokroky. Predstavte si radosť tejto skupiny úprimných ľudí, keď si uvedomili, že nakoniec prišli k presnému poznaniu Božej životodarnej pravdy!

Vo východnej časti Salvádoru bratia naplánovali návštevu vzdialených oblastí ich vidieckeho obvodu, aby tam kázali dobré posolstvo. Keď kráčali niekoľko hodín po úzkych chodníkoch hore a dole po kopcoch, prišli k malej usadlosti, v ktorej nikdy predtým neboli. V jednom dome prišiel k dverám 11-ročný nevidiaci chlapec a krátko počúval. Potom na bratovo prekvapenie chlapec vyhlásil: „Ja som Jehovov svedok.“ Bol ním naozaj? Aký bol zvestovateľ prekvapený, keď chlapec začal spievať pieseň číslo 32 — „Z domu do domu“! Vedel ju od začiatku do konca. Povedal, že vie zaspievať aj ďalšie, a ihneď začal s piesňou číslo 105 — „Zdrav Jehovovho prvorodeného!“ Potom rozprával bratovi o rajskej zemi. Ako sa tento chlapec, žijúci na takom odľahlom mieste, toto všetko dozvedel? Od iného malého chlapca, ktorý nevedel dokonca ani čítať. Matka toho chlapca pracovala v jednom veľkom meste pre rodinu svedkov a jej syn s ňou chodil na zhromaždenia do sály Kráľovstva. Keď sa vrátili do malej usadlosti, kde bývali, porozprával svojmu nevidiacemu  priateľovi všetko, čo počul. Nevidiaci chlapec sa teraz presťahoval do väčšieho mesta, kde mu bratia usilovne pomáhajú robiť ďalšie pokroky v pravde.

Zvláštny priekopník v severnej Brazílii píše, že keď pricestovali na územie, ktoré im bolo pridelené, zistili, že sú tam štyria zvestovatelia, ktorí chodia 10 kilometrov peši, aby sa dostali na zhromaždenia, pretože cez víkendy tam nechodil žiaden autobus. Priekopníci sa rozhodli usporadúvať zhromaždenia v meste, kde títo zvestovatelia bývali. V prvú nedeľu bolo prítomných 40 osôb. Na druhom zhromaždení bol počet prítomných v dome rovnaký, ale vonku bol pastor cirkvi Boží zbor s pätnástimi členmi jeho skupiny. Boli pozvaní dnu, ale oni dali prednosť počúvaniu vonku. Priekopník hovorí: „Po skončení zhromaždenia som vyšiel von porozprávať sa s nimi a zodpovedať im ich otázky. Povedal som pastorovi, že aj ja som bol pastorom ako on. Opýtal sa? ‚Ako to, že ste teraz Jehovovým svedkom?‘ Pozval som ho k nám domov, aby som mu mohol odpovedať na túto otázku, a on s tým súhlasil. O niekoľko týždňov pastor i niektorí z jeho skupiny opustili svoju cirkev a začali študovať Bibliu s nami.“

Na prvú Pamätnú slávnosť v tomto meste sa 140 ľudí dostavilo už pol hodinu pred začiatkom. Nanešťastie bratia nemali zvukovú aparatúru. Jedna žena — katolíčka — navrhla, že sa ju pokúsi požičať od svojej cirkvi. Keď sa na to opýtala kňaza, povedal: „Je to pre Jehovových svedkov?“ Odpovedala: „Nie. Je tam len osem svedkov. Zvukové zariadenie je potrebné pre vyše 100 katolíkov, ktorí tam sú.“ Tento argument nezabral. Jedna protestantka navrhla niečo podobné, ale kazateľ povedal: „Pre Jehovových svedkov nie!“ Žena namietala: „Ja i ostatní členovia cirkvi sme na to prispeli, a tak máme určité právo to používať!“ Na základe  tohto argumentu im dovolil požičať si aparatúru. Po tejto Pamätnej slávnosti sa začalo veľa nových biblických štúdií. Každý v meste hovoril o tom, ako Jehovovi svedkovia naozaj pomáhajú ľuďom žijúcim v izolovaných oblastiach.

V jedno odpoludnie sa vo vozni metra v meste Caracas vo Venezuele jedna svedkyňa snažila nájsť spôsob, ako vydať svedectvo žene vedľa seba. Svedkyňa začala hovoriť o tom, ako sa ľudská spoločnosť mení a ako si to vyžaduje, aby sme sa tomu prispôsobili.

Žena súhlasila, ale povedala: „To je to, čo hovorím aj môjmu manželovi, ale on je hlúpy. Chce vychovávať naše deti staromódne. On je Jehovovým svedkom.“

Zvestovateľka sa rozhodla, že sa nedá spoznať ako svedkyňa. Namiesto toho povedala: „Tí, ktorých poznám ja, sú vynikajúci ľudia. Povedzte mi, je alkoholik?“ Keď žena odpovedala: „Ó, nie!“, naša sestra pokračovala celým radom vlastností: „Tak potom berie drogy?“ „Určite je sukničkár a vždy chodí domov neskoro.“ „Nuž, učí vaše deti škaredo rozprávať?“ „Už viem. Vy musíte pracovať a starať sa oňho, zatiaľ čo on si sedí doma.“ Na všetko bolo odpoveďou rozhodné: „Nie!“, často s poukázaním na jeho vynikajúce vlastnosti. Preto svedkyňa povedala: „Tak potom tomu nerozumiem. Čo je vlastne na ňom zlé?“

Žena na chvíľu zauvažovala a potom povedala: „No, to, že berie deti na dve hodiny do sály na tie zhromaždenia. Ale ja som mu povedala, aby ich tam už nebral.“

„O čom sa hovorí na tých zhromaždeniach?“ opýtala sa svedkyňa. A potom dodala: „Čo robia vaše deti, keď nejdú na tieto zhromaždenia?“ Svedkyňa sa opäť snažila pomôcť žene uvažovať: „Myslíte si, že je pre ne lepšie pozerať televíziu so všetkým tým násilím, vojnami, vraždami a nemorálnymi seriálmi, než sa učiť o Bohu?“ Svedkyňa  pokračovala: „Poviem vám pravdu, je veľa pekných žien, žien vo vyššom postavení, ktoré hľadajú manžela. Musia brať mužov takých, akí sú, so všetkými ich chybami. Stanú sa z nich alkoholici, narkomani, začnú pestovať promiskuitu, nakazia ženy aidsom a inými chorobami a tie ženy potom vyzerajú hrozne. Ten, ktorého máte vy, je svätec, a vy si ho neceníte? Naozaj vás nechápem. Ak ho nechcete vy, ja by som ho mala rada! Je to muž, akého hľadám. Ak by mi niekto ako on povedal: ‚Poďme do sály [Kráľovstva],‘ povedala by som: ‚Poďme!‘ A keby povedal: ‚Musíme zobrať deti,‘ potešilo by ma to. Vážte si, čo máte.“ Keď žena na stanici vystúpila, usmievala sa a svedkyni poďakovala. Dúfame, že prijala radu zistiť, čo sú to vlastne za zhromaždenia.

Skúsenosť sestry z Paraguaja názorne ukazuje, že je múdre konať s dôverou v Jehovu, keď si plánujeme návštevu zjazdov. Zjazd mal byť v hlavnom meste vzdialenom 580 kilometrov. Naša sestra mala päť malých detí, jej manžel ju pred niekoľkými rokmi opustil a mala veľmi málo peňazí. Napriek tomu si začala šetriť, koľko mohla, aby sa mohla zúčastniť zjazdu so všetkými svojimi deťmi. Ale keď nadišiel deň odchodu, ešte stále nemala dosť peňazí na zaplatenie dopravy. Čo urobí? Keďže to bolo malé mesto a ľudia mali vo zvyku byť k sebe úprimní, išla aj so svojimi piatimi deťmi na autobusovú stanicu. Vysvetlila mužovi, ktorý mal na starosti lístky, že spolu s deťmi potrebuje cestovať do hlavného mesta, ale má peniaze len na dva lístky. Na jej radosť sprievodca jej povedal, aby aj s rodinou nastúpila do autobusu. Potom, keď na začiatku cesty vyberal peniaze na lístky, vybral od nej peniaze len za jeden lístok — za ten jej. Bol to autobus prvej triedy, najdrahší v meste. Aká vďačná bola táto rodina, že neprišla o duchovný pokrm na krajskom zjazde!

 Severná Amerika a Karibské ostrovy

V tejto časti sveta sa pred vyše 110 rokmi začala rozvíjať Jehovova novodobá pozemská organizácia. Vykonalo sa tu rozsiahle kázanie dobrého posolstva, ale Pán žatvy ešte nepovedal, že sa práca skončila. V skutočnosti sa v uplynulom roku na tomto území pokrstili desaťtisíce ľudí.

Jedna priekopníčka v Grenade rozprávala, ako strácala odvahu pri predstave, že má znovu ísť do obvodu, ktorý bol za posledný mesiac viackrát prepracovaný. Ale čo sa stalo? Píše: „Keď som v to dopoludnie navštívila Rossella (jedného 16-ročného chlapca), mal na tvári zvláštny výraz. V tej chvíli som si kládla otázku, či je v poriadku. Neskôr mi vysvetlil, že ten ‚zvláštny‘ výraz mal preto, lebo neočakával, že jeho modlitba bude tak rýchlo vypočutá. Týždeň predtým sa totiž úprimne modlil, aby mu Boh ukázal správny spôsob uctievania, a tu som stála ja a hovorila som mu o Jehovovi.

 Do mesiaca začal navštevovať všetky zhromaždenia v sále Kráľovstva. Rád číta a po dvoch mesiacoch mal už prečítané knihy ‚Staň sa tvoja vôľa na zemi‘, ‚Národy spoznajú, že som Jehova‘ — ako?, Zjavenie — jeho veľkolepé vyvrcholenie je blízko!, Ľudstvo hľadá Boha, Rozhovory, Najväčší človek, ktorý kedy žil, Ročenky 1991 a 1992, väčšinu dostupných brožúr a posledné čísla časopisov Strážna veža a Prebuďte sa!... Bol pokrstený v júli minulého roku na oblastnom zjazde. Naozaj si uvedomil pravdivosť slov žalmistu v Žalme 145:18: ‚Jehova je blízko tých, ktorí ho vzývajú, všetkých tých, ktorí ho vzývajú v pravosti.‘“

Je zaujímavé, že Rossell býval v suteréne tohto domu už dva roky. Počas toho obdobia ani on, ani jeho teta neprišli do styku so svedkami, hoci obvod bol často prepracovávaný. Aké je dôležité prepracovávať obvod dôkladne!

Jedna žena, ktorá sa nedávno začala stýkať so svedkami, išla na záverečný deň oblastného zjazdu „Božská bázeň“ v Antigue a vystúpila z auta blízko vchodu do zjazdovej sály. Neskôr v to dopoludnie zistila, že stratila peňaženku, v ktorej mala vyše 2000 karibských dolárov (740 amerických dolárov). Spomenula si, že ju naposledy videla tesne pred tým, ako vystúpila z auta. Pozorne sa vracala po svojich stopách a hľadala peňaženku ona i strážcovia parkoviska, ale všetko bolo bezvýsledné. Svedkyňa, ktorá ženu pozvala, ju uistila, že „ak sa peňaženka našla na parkovisku alebo v zjazdovej sále, bratia ju vrátia, pretože Jehovovi svedkovia sú čestní a láskyplní ľudia“.

Nasledujúce ráno si žena spomenula, že v peňaženke bol nevyplatený šek splatný na jej meno. Zatelefonovala do kancelárie, ktorá jej ho vystavila. Na jej veľké prekvapenie obchodníčka zvolala: „Práve telefonoval jeden Jehovov svedok a pýtal sa, či vás poznám a kde vás môže nájsť.  Našiel vašu peňaženku včera vo vonkajších priestoroch ich zjazdovej sály.“ Žena je presvedčená viac ako kedykoľvek predtým, že Jehovovi svedkovia naozaj majú bázeň pred Bohom.

Starať sa o členov rodiny, ktorí sú chorí, je zodpovednosťou všetkých kresťanov, či sú v službe celým časom alebo nie. Jedna naša sestra na Aljaške prišla na spôsob, ako pokračovať v priekopníckej službe, hoci zdravotný stav jej dcéry si vyžadoval jej pomoc v čase, ktorý sa nedal predvídať. To obmedzilo jej zvestovateľskú službu na svedectvo telefónom z domu. Potom, keď vec zvážila na modlitbách, rozhodla sa nosiť so sebou do zvestovateľskej služby prenosný telefón. Tak by mohla byť preč z domu, a predsa byť „na telefóne“, keď to bude potrebné. Slúžila ako priekopníčka 28 rokov a nechce sa vzdať tejto vzácnej výsady.

Jedna sestra z ostrova St. Croix na amerických Panenských ostrovoch musela vziať svoje novorodené dieťa do Portorika na lekárske pozorovanie. Jedného dňa vrchná sestra vzala túto sestru do svojej kancelárie a spýtala sa jej: „Ako je to možné, že sa môžete prísť každý deň pozrieť na dieťa a robíte to už tri mesiace? Hotelový účet musí byť veľmi vysoký. Všetky ostatné matky, ktoré prídu z ostrovov, tu nechajú svoje deti a musia sa vrátiť domov.“ Sestra jej povedala o výbore pre styk s nemocnicami a vysvetlila jej, že jeden manželský pár ju vzal k sebe domov a stará sa o ňu, zabezpečuje jej dopravu do nemocnice a tak ďalej. Zdravotná sestra sa jej opýtala, či predtým poznala týchto ľudí. Keď sestra povedala: „Nie, ale sú to moji bratia,“ zdravotná sestra bola ohromená. A urobilo to silný dojem i na celý nemocničný personál. Vrchná sestra povedala: „Toto je náboženstvo, aké dnes svet potrebuje.“

 ‚Hľa, polia sa belejú k žatve‘

Keď Ježiš zdôraznil svojim učeníkom dôležitosť služby, pre ktorú ich školil, prirovnal ju k žatve a povedal: „Hľa, hovorím vám: Pozdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sa belejú k žatve.“ ​(Ján 4:35) Neskôr im povedal: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov do svojej žatvy.“ ​(Matúš 9:37, 38) Aké vhodné sú tieto slová dnes!

Správa za minulý služobný rok ukazuje, že mnohé oblasti prinášajú bohatú úrodu ľudí radostne chváliacich Jehovu. Medzi krajiny, ktoré podali správu o 20-percentnom alebo vyššom vzraste, patrí Albánsko, Bulharsko, Ukrajina, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Angola a Mozambik.

 Pozitívny vývoj, ku ktorému došlo v niekoľkých oblastiach, urýchlil obrovský teokratický rozmach v Mozambiku počas služobného roku 1994. Jedným z hlavných činiteľov bol veľký príliv utečencov vracajúcich sa zo susedných krajín, najmä z Malawi. Počas roku 1993, v čase, keď mal Mozambik v celej krajine len desať krajov, presťahovali sa späť štyri celé kraje. Ďalším činiteľom bola reorganizácia zborov, ktoré mali následkom vojnových podmienok prerušené spojenie s organizáciou. A mnohí ďalší záujemci robia pokroky a smerujú k oddanosti a krstu.

V meste Milange v provincii Zambézia sa v novembri 1993 konal krajský zjazd. Päťstopäť kandidátov na krst — jedna štvrtina z 2023 prítomných — malo v sobotňajšie dopoludnie radosť, keď vstali, aby odpovedali na dve rečníkove otázky. Potom táto veľká skupina, harmonicky spievajúca melódie Kráľovstva, s nádherným vrchom Mlanje pred očami prechádzala stredom mesta, popri katolíckom kostole a 6 kilometrov po ceste k najbližšej rieke, aby boli pokrstení ako svedkovia Jehovu.

Niektorí ľudia podobní ovciam sa chopili pravdy rýchlo. Jedna misionárka, nedávno pridelená do Kambodže, hovorí: „V jednu sobotu, keď som vydávala svedectvo z domu do domu, nechala som brožúru jednej mladej žene. Predviedla som jej, ako prebieha biblické štúdium, a dohodla som sa s ňou, že prídem o dva dni, aby sme v rozhovore pokračovali. V pondelok po našom štúdiu som jej povedala o zhromaždeniach a dala som jej pozvánku na zhromaždenia. Pozrela sa na ňu a povedala: ‚Dovidenia zajtra.‘ Tak sa v utorok zúčastnila zborového štúdia knihy. Na konci som sa jej opýtala: ‚Kedy vás opäť uvidím?‘ ‚Zajtra?‘ opýtala sa. ‚Dobre,‘ odpovedala som, a tak sme mali tretie štúdium v stredu. Na konci tohto štúdia som sa opýtala: ‚Kedy vás znova uvidím?‘ Vytiahla pozvánku a povedala: ‚Zajtra na zhromaždení.‘ A tak v prvý týždeň, čo sme sa zoznámili, študovala trikrát   a navštívila všetky tri zhromaždenia. V pravidelnej účasti pokračovala.“

Porovnanie správ z Ruska za august 1993 s júnom 1994 ukazuje 49-percentný vzrast v počte zvestovateľov a 87-percentný vzrast v počte domácich biblických štúdií. Väčšine nových sa pomáhalo individuálne. Ale v niektorých oblastiach s nadšením prijali pravdu početné skupiny. Jeden muž, ktorý žije v meste neďaleko Sankt Peterburgu, dostal od príbuzných z Gruzínskej republiky knihu Žiť navždy. Keďže tento mladý muž sa delil o poznanie toho, čo sa učil, celá skupina osôb sa začala stretávať na štúdiu pomocou tejto knihy. Na základe toho, čo sa učili, zničili svoje modly a urobili zmeny vo svojej svetskej práci. Potom sa rozhodli vyhľadať Jehovových svedkov, aby dostali pomoc v súvislosti s organizovaním kazateľského diela v tejto oblasti. Prišli sem pomôcť niekoľkí priekopníci a len počas štyroch dní zaviedli 50 biblických štúdií. Teraz je v meste 22 zvestovateľov, z ktorých 7 je pokrstených, a každý z nich vedie deväť alebo desať biblických štúdií. Aj na ostrove Sachalin ďaleko na východe bola vynikajúca odozva. V januári 1991 bolo na tomto ostrove len osem zvestovateľov. Teraz je tu viac než 300 horlivých zvestovateľov spojených so šiestimi zbormi.

Odbočka v Kolumbii organizuje každý rok kampaň s cieľom dôkladne prepracovať obvod a s pomocou dočasných zvláštnych priekopníkov sa dostať do viacerých miest vo vzdialených oblastiach. Tento rok boli zvláštni priekopníci pridelení do 33 miest v izolovaných častiach krajiny, najmä na východných pláňach. Je to rozľahlá oblasť, kde je väčšinou džungľa s niekoľkými cestami spájajúcimi izolované mestá. Napriek náročným podmienkam ich úsilie viedlo k vytvoreniu 22 nových skupiniek. V jednej dedine stretol istý brat muža, ktorý povedal, že jeho manželka rada číta Bibliu. Neskôr tento muž navrhol, aby navštívili aj jeho suseda. Tento sused ich zas predstavil ďalšej rodine, ktorá chcela  študovať. O šesť mesiacov sa päť členov týchto troch rodín dalo pokrstiť a teraz sú dvaja z nich pravidelnými priekopníkmi. Začalo študovať aj niekoľko ďalších príbuzných a susedov. Tam, kde pred 18 mesiacmi neboli žiadni svedkovia, teraz 80 ľudí navštevuje verejné prednášky vo svojej vlastnej sále Kráľovstva.

Donedávna mala jedna izolovaná skupina vo vnútrozemí Guayany len jedného pokrsteného zvestovateľa — jednu sestru. Tá veľmi usilovne pracovala medzi karibskými Indiánmi. Postavili si veľmi peknú sálu Kráľovstva s otvorenými bočnými stranami, s kapacitou pre vyše 500 ľudí. Má zvukovú aparatúru s bezdrôtovými mikrofónmi. V nedeľu ráno o 8.30 mávajú zborové štúdium knihy a štúdium Strážnej veže. Poobede majú teokratickú školu kazateľskej služby a služobné zhromaždenie. Všetky programy sa musia prekladať do karibčiny, jazyka, ktorý nemá písomnú formu. Niektorí musia deň predtým prejsť 40 kilometrov, aby sa dostali na zhromaždenia. Všetci sú pred začiatkom zhromaždenia na mieste a hoci ako sedadlá slúžia lavičky bez operadiel, pohyb je minimálny. V stredu večer sa vedú hodiny čítania a písania v angličtine približne so stovkou účastníkov. V čase písania tejto správy štyri dvojice plánujú dať sa pred oblastným zjazdom úradne zosobášiť. Ďalších šestnásť osôb sa vyjadrilo, že si usporiadajú svoj život tak, aby sa tiež mohli stať oddanými služobníkmi Jehovu.

Jehova naozaj žehná svoj ľud. Je to tak, ako to bolo predpovedané v Izaiášovi 9:3: „Rozmnožil si národ; zväčšil si preň plesanie. Plesali pred tebou akoby plesaním v čase žatvy.“ Nech žijeme kdekoľvek a v akýchkoľvek podmienkach, kiež sa my všetci, ktorí sme služobníkmi Jehovu, jediného pravého Boha, podieľame na veľkolepom diele hlásania Kráľovstva, ktoré sa teraz koná, a to v takej miere, v akej je to len možné.