Jehovovi svedkovia správa ročenky 1995

„DÔVERUJ Jehovovi celým svojím srdcom.“ To je časová biblická pripomienka, ktorú nám priniesol náš ročný text na rok 1994. (Prísl. 3:5) A správy z celého sveta ukazujú, že Jehovovi služobníci si túto pripomienku vzali k srdcu.

Taká dôvera bola prejavená, keď sa v Libérii pripravoval oblastný zjazd Jehovových svedkov v Gbarnge, pevnosti jednej z hlavných libérijských bojujúcich strán. V tejto oblasti je veľa bratov a sestier, a pretože je tu vojna, mnohí z nich už štyri roky nenavštívili nijaký zjazd. Ak sa chceli bratia z kancelárie odbočky dostať do Gbarngy, museli prekročiť frontovú líniu. Ale cesta bola oficiálne uzavretá. Bratia predložili vec v modlitbe Jehovovi a potom požiadali o mimoriadne povolenie na prechod. Dostali ho len niekoľko dní pred zjazdom. Medzi Monroviou a frontovou líniou bolo 17 kontrolných stanovíšť. Keď sa vrchovato naložená dodávka „Núdzovej  pomoci Watch Tower“ zastavovala na kontrolných stanovištiach, nigérijskí vojaci, ktorí mali hliadku, si pýtali časopisy Strážna veža a Prebuďte sa!

V roku 1963 boli v Gbarnge stovky zjazdových delegátov vrátane Miltona Henschela, ktorý je dnes členom vedúceho zboru a prezidentom spoločnosti Watch Tower, zatknuté pre spornú otázku zdravenia zástavy. Tentoraz úrady podporili právo svedkov v pokoji sa zhromaždiť. Z vynikajúceho programu na zjazde v Gbarnge sa tešilo 651 prítomných, z ktorých väčšinu tvorili bratia a sestry vysídlenci alebo utečenci. A akí boli šťastní, keď dostali hmotnú núdzovú pomoc, ktorú im priviezli bratia z Monrovie! Úspešné uskutočnenie tohto zjazdu bolo pre bratov dôkazom, že „nás počuje, nech prosíme o čokoľvek podľa jeho vôle“. — 1. Jána 5:14.

Podobnú dôveru prejavili bratia na ostrove Lifou v južnom Tichomorí, ktorí sa neusilovali o odvetu, keď duchovenstvo podnecovalo miestne úrady, aby zakázali svedkom zhromaždenia, alebo keď boli bití za to, že vydávali svedectvo druhým. (Rim. 12:17–19) Prednedávnom sa situácia zlepšila a naši bratia sú vďační, že môžu slobodnejšie vydávať svedectvo. Dôveru v Jehovu prejavil aj 11-ročný svedok v Myanmare, ktorý pamätal na slová v Kazateľovi 12:1, a preto po vyučovaní a cez víkendy často chodil do zvestovateľskej služby, a dokonca viedol desať domácich biblických štúdií. Takú dôveru prejavil tiež istý bývalý moslimský aktivista v Anglicku, ktorý sa stal pokrsteným služobníkom Jehovu napriek silnému odporu zo strany svojich bývalých náboženských spoločníkov.

Jehova to naozaj urýchľuje!

Prostredníctvom proroka Izaiáša Jehova už dávno predpovedal, že v patričnom čase urýchli zhromažďovanie ľudí milujúcich spravodlivosť. (Iz. 60:22) Správa za uplynulý  služobný rok je dokladom toho, že práve to sa dnes deje. Bol dosiahnutý vrcholný počet 4 914 094 svedkov, ktorí odsunuli nabok iné záujmy, aby sa mohli zúčastňovať na diele kázania o Kráľovstve. Priemerný vzrast vo svete bol 5 percent. Ale vo vyše 20 krajinách bol zaznamenaný vzrast 20 alebo aj viac percent a v ďalších 29 krajinách bol vzrast 10 alebo viac percent.

Kázanie dobrého posolstva dnes prebieha dovedna v 232 krajinách vrátane súostroví. A vykonáva sa s horlivosťou. V uplynulom roku bolo zvestovateľskej službe venovaných 1 096 065 354 hodín, u ľudí prejavujúcich záujem bolo vykonaných 400 393 880 opätovných návštev a v priemere sa s jednotlivcami a skupinami viedlo 4 701 357 biblických štúdií. To prinieslo nádherné ovocie na chválu Jehovu, pretože bolo pokrstených 314 818 ľudí, ktorí tak prejavili poslušnosť voči Kristovmu príkazu pre tých, čo sa chcú stať jeho učeníkmi. (Mat. 28:19, 20) Jeden starší brat, ktorý sledoval krst medzinárodnej skupiny uchádzačov o krst v oblasti severného Kaukazu v Rusku, potom povedal: „Akú nádhernú kyticu priniesol Boží Syn svojmu Otcovi.“

Významným činiteľom v urýchľovaní diela je množstvo tých, ktorí upravujú svoje záležitosti tak, aby sa mohli zúčastňovať na priekopníckej službe. V mnohých krajinách dosahujú zboroví zvestovatelia vo zvestovateľskej službe každý mesiac priemerne asi desať hodín, ale pomocní priekopníci podávajú správu o šesťnásobne väčšom počte hodín a správa pravidelných priekopníkov je ešte o polovicu väčšia ako správa pomocných priekopníkov. Nie div, že v oblastiach, kde je veľa priekopníkov, je vzrast často rýchlejší. V minulom roku sa na rôznych odvetviach priekopníckej služby podieľal na celom svete vrcholný počet 869 917 zvestovateľov.

Medzi služobníkmi celým časom bolo 15 145 členov celosvetovej rodiny bétel. Pomáhajú zabezpečovať literatúru,  dozor a iné užitočné služby na podporu celosvetového diela biblického vzdelávania. Z tohto počtu 5082 slúži vo svetovom ústredí v Brooklyne (New York) a v neďalekých zariadeniach. Všetci sú členmi Rádu zvláštnych služobníkov celým časom, náboženského rádu, ktorý je zasvätený výlučne službe.

Správa z Pamätnej slávnosti v roku 1994 ukazuje celkovú účasť 12 288 917 osôb. V tomto počte je zahrnutých vyše 7 000 000 tých, ktorí nie sú Jehovovými svedkami, ale ktorí nemali zábranu prísť na zhromaždenie Jehovových služobníkov a ktorí majú určitý záujem o biblickú pravdu. Očividne je potrebné vykonať ešte veľa práce, aby mohli jasne pochopiť sporné otázky, ktoré sa týkajú aj ich, a ak ich k tomu podnieti  ich srdce, aby mohli zaujať pevný postoj na Jehovovej strane. (Joz. 24:14, 15; Žalm 83:18) V niektorých krajinách bola účasť na Pamätnej slávnosti päť, šesť alebo sedem ráz väčšia ako počet svedkov. Tak to bolo na Madagaskare, v Čade a v Stredoafrickej republike. V Libérii napriek občianskej vojne dvaja zvestovatelia na izolovanom území zhromaždili na Pamätnú slávnosť 126 ľudí. V Guayane istá izolovaná skupina 8 zvestovateľov podala správu o účasti 867 osôb. Počet prítomných v Togu vzrástol tento rok o 32 percent. V Rusku bolo na Slávnosti prítomných o 55 percent viac ako v minulom roku — celkovo 128 049.

Zjazdy „Zbožná bázeň“

Vrcholnou udalosťou roku boli oblastné zjazdy „Zbožná bázeň“. Tak ako nikdy predtým bola na nich zaostrená pozornosť na dôležitosť zbožnej bázne a na to, ako by sme mali zbožnú bázeň odrážať vo svojom živote. Prejavy boli povzbudzujúce a upevňovali presvedčenie, že nikto, kto stále lojálne slúži Jehovovi, to nerobí nadarmo. (1. Kor. 15:58) Vynikla aj myšlienka naliehavosti. Po pripomenutí biblickej správy o Lótovi a jeho rodine i o mužoch, ktorí sa mali stať jeho zaťmi, bolo ukázané, že ,verný otrok‘ nežartuje, keď varuje pred hroziacim zničením súčasného zlého systému. (Porovnaj 1. Mojžišovu 19:14, 24, 25.) Teraz je čas podniknúť kroky, aby sme mohli prežiť. Pozornosť bola sústredená aj na skúšku sily medzi Jehovom a Baalom za dní Eliáša. Bolo nám pripomenuté: „Príde ešte väčšia skúška sily, ako bola za dní Eliáša... A prežijú len tí, ktorí budú jednoznačne na Jehovovej strane.“ — 1. Kráľ. 18:21–40.

Predsedajúci jedného zjazdu v Dánsku po vypočutí programu napísal: „Vzbudzovalo to vo mne silný dojem, že verný ,otrok‘ nás skutočne pripravuje na prechod cez veľké súženie. Teraz je čas žiť so zbožnou bázňou, aby sme sa mohli vyrovnať s budúcimi skúškami.“

 Medzinárodné zjazdy plné radosti

Tento služobný rok bol zaujímavý aj niekoľkými mimoriadnymi medzinárodnými zjazdmi. Konali sa v Oriente, v Južnej Amerike a v Afrike.

Dva zjazdy boli naplánované v Hongkongu. Vynikajúcou črtou týchto zjazdov boli otvorené prejavy nadšenia a ocenenia zo strany 3800 delegátov, ktorí prišli z 33 krajín. Pre mnohých miestnych zvestovateľov to bol prvý osobný kontakt s medzinárodným bratstvom. Prekážkou nebol ani jazyk, keď sa v prestávkach medzi programom všetci voľne pohybovali a tešili sa zo vzájomného spoločenstva. Prejavy úprimnej bratskej náklonnosti veľmi prispeli k srdečnému a radostnému duchu.

Tieto medzinárodné zjazdy priniesli veľa konkrétnych výsledkov. Jedna žena, ktorá začala znovu študovať Bibliu tesne pred týmito zjazdmi, bola taká pohnutá láskou a jednotou medzinárodného bratstva, že sa rozhodla splniť požiadavky na zvestovateľa a dnes je už pokrstená. Iný záujemca a jeho manželka boli takí povzbudení tým, čo videli a počuli, že manžel dal vo svojom zamestnaní výpoveď, pretože sústavne musel pracovať nadčas a to mu bránilo navštevovať zhromaždenia. Krátko nato sa stal zvestovateľom.

Príchod tisícov delegátov medzinárodného zjazdu na Filipínach spôsobil na letisku v Manile dosť veľký rozruch. Niekto začul dvoch colníkov, ako sa medzi sebou rozprávajú: „To sú protestantskí delegáti?“ pýta sa jeden. „Nie,“ odpovedá druhý. „To sú svedkovia. Jediná skupina, v ktorej môžu byť bieli aj čierni spolu.“

Potrebám zjazdu slúžilo päť štadiónov v Manile. Delegáti poslali veľa vyjadrení ocenenia. Jedna sestra z Anglicka napísala: „Všetci rozprávame o láske, ktorú ste nám prejavili, o pravej láske. Ja sama nemôžem prestať hovoriť o tom, akí milí boli filipínski bratia. Sú veľmi srdeční a pohostinní a usilovne pracujú v službe.“

 Do tejto série medzinárodných zjazdov boli zahrnuté aj Chile a Kolumbia v Južnej Amerike. Bratia z Chile vynaložili veľké úsilie, aby mohli byť prítomní na zjazde v Santiagu. Cestovali z veľkej diaľky, až z Porveniru na ostrove Tierra del Fuego na juhu, zo severného mesta Arica na hranici s Peru a zo vzdialeného Veľkonočného ostrova. Hoci to znamenalo veľkú obeť v hmotnom ohľade, akí boli radi, že nepremeškali túto pamätnú udalosť! Viete si predstaviť, čo to znamenalo pre zvestovateľov z odľahlých skupín, v ktorých sa stretáva len 10 až 15 osôb? Tu sa ocitli uprostred 80 891 delegátov, ktorí zaplnili Národný štadión! Srdce im búšilo od vzrušenia. Áno, predtým čítali o veľkých zjazdoch na rôznych miestach, ale nikdy plne nechápali, čo to znamená byť medzi toľkými bratmi a sestrami! Jedného zvláštneho priekopníka program podnietil k tomu, že si vzal deväť dní dovolenky, aby si mohol prečítať a preštudovať novú knihu Hlásatelia. Informácie z nej ho tak nadchli, že jednoducho musel o nich rozprávať všade, kde len mohol.

Po zjazde v Chile nasledoval zjazd v Kolumbii, kde sa 3000 delegátov z 31 krajín pripojilo k miestnym svedkom v Bogote. Úradníci, ktorí vybavovali vstup do krajiny, boli spočiatku tak trochu skeptickí. Keď jeden úradník počul, že očakávame 40 000 delegátov, opýtal sa: „Koľko policajtov budete potrebovať na dozor nad tými ľuďmi?“ „Ani jedného,“ odpovedali sme. Vysvetlili sme mu, že v Chile bolo 80 000 prítomných. „Koľko bolo zabitých?“ spýtal sa. „Nikto,“ povedali sme opäť. „Tomu neverím,“ zareagoval. No po tom, čo prišli prvé delegácie a on videl, že všetci sú pekne oblečení a slušne sa správajú, povedal: „Teraz rozumiem, prečo nepotrebujete na svojom zjazde políciu.“

V jednom hoteli, kde bývalo 1500 delegátov, sa bratia po večeroch stretávali v hotelovej hale a v niekoľkých jazykoch spievali piesne Kráľovstva. Duch tejto vrúcnej medzinárodnej  rodiny pôsobil na prizerajúcich sa naozaj silným dojmom. A záver samotného zjazdu — mávanie vreckovkami na rozlúčku, vzájomné obdarúvanie sa a, samozrejme, veľa sĺz po záverečnej piesni — hlboko zapôsobil na všetkých prítomných. Aj keď sa program už dávno skončil, nikomu sa nechcelo odísť.

Ďalšie dva medzinárodné zjazdy boli naplánované v Keni. Prišlo takmer 4000 delegátov zo 44 krajín, čím sa celková účasť zvýšila na 17 875. Celého Nairobi, ako aj iných častí krajiny sa zmocnilo vzrušenie, keď bratia nosili na verejnosti menovky a neformálne vydávali svedectvo.

V Južnej Afrike sa simultánne konali štyri medzinárodné zjazdy — v Johannesburgu, v Durbane, v Kapskom Meste a v Pretórii. V nedeľu bolo na verejnej prednáške prítomných dovedna 75 312 ľudí a 1360 bolo pokrstených. Okrem toho sa v Južnej Afrike a v ďalších krajinách, ktorým slúži juhoafrická odbočka, konalo 20 menších oblastných zjazdov, ktorými sa uvedené čísla viac ako zdvojnásobili.

Tieto zjazdy boli niečím mimoriadnym, keďže Južná Afrika mala po prvý raz príležitosť privítať toľko delegátov z iných krajín. Návštevníci prišli z 34 krajín vrátane Japonska, Británie, Spojených štátov, Surinamu a viacerých častí Európy. Prišli aj dva autobusy s radujúcimi sa delegátmi zo Zambie a jeden autobus prišiel z Mozambiku.

Jednotlivé jazykové skupiny sa zhromaždili v oddelených sálach. Ale v prestávkach medzi programom sa tešili zo vzájomného spoločenstva a spoločného jedla. Bolo radosťou vidieť ľudí rozličných rás, ako sa spolu vzrušene rozprávajú, dávajú si darčeky, vymieňajú si adresy a jeden druhého objímajú. Bol to viditeľný doklad predpovedanej jednoty medzi Jehovovým ľudom. — Sof. 3:9; Ján 10:16.

Keď delegáti zo Spojených štátov a z Japonska prišli na Letisko Louisa Bothu v Durbane, čakalo ich tu asi 2000  miestnych svedkov, aby ich privítali piesňami Kráľovstva. Bratia sa vrúcne vítali a objímali. Niektorí iní turisti, ktorí prišli zároveň s delegátmi, ani nepokračovali v ceste do svojich hotelov, ale radšej tu zostali a prizerali sa tejto vzácnej scéne. Medzi tými, ktorí to sledovali, bol jeden význačný vedúci politik. V rozhovore s niekoľkými bratmi povedal: „Keby sme mali rovnakého ducha jednoty ako vy, už dávno by sme vyriešili naše problémy.“

Radosť a lásku, pravé medzinárodné bratstvo, ktoré pocítili účastníci všetkých týchto zjazdov, ako aj účastníci zjazdov, ktoré sa konali už skôr v Kyjeve (Ukrajina) a v Moskve (Rusko), môže vidieť a pocítiť každý, kto si pozrie nový videozáznam spoločnosti Watch Tower pod názvom Zjednotení Božským vyučovaním.

Na zjazd v Addis Abebe v Etiópii, ktorý sa konal v januári, bolo pozvaných len niekoľko sto medzinárodných delegátov. No aj keď ich neboli tisíce, radosť, nadšenie a láska, ktoré sa tam prejavovali, neboli o nič menšie ako na väčších zjazdoch. Akú výsadu mali tí, ktorí boli prítomní na tomto stretnutí ľudí zachovávajúcich rýdzosť! Podrobnú správu o tom priniesla Strážna veža z 15. augusta 1994.

Poskytovanie núdzovej pomoci — doklad lásky vyvierajúcej zo srdca

V uplynulom roku opäť vznikali situácie, keď bola naliehavo potrebná núdzová pomoc. Situácia v Bosne a Hercegovine bola aj naďalej kritická. V priebehu služobného roku tam bolo dopravených 66 ton rozličného materiálu. S tým bolo spojené nielen obrovské množstvo vybavovania na úradoch, ale aj veľké fyzické nebezpečenstvo pre tých, ktorí viezli núdzovú pomoc na nákladných autách do nebezpečných zón.

No s poslednou dodávkou núdzového materiálu dostali bratia aj ďalšie mimoriadne požehnania. Čo to bolo? Konvoj  priviezol okrem potravín, oblečenia a literatúry aj niečo viac. Rozšírená posádka tohto konvoja bola navyše pripravená povzbudiť bratov programom zvláštneho zjazdového dňa. Bol to prvý zjazdový program po troch rokoch, z ktorého sa bratia mohli tešiť. Program sa uskutočnil v Sarajeve, v Zenici a v Tuzle. Ani sa nedalo povedať, kto bol povzbudený viac — či miestni bratia, alebo tí, čo boli vyslaní, aby ich povzbudili. Výsledky boli vynikajúce: 726 prítomných a 55 pokrstených!  Prinieslo to veľkú radosť nielen 219 zvestovateľom v tejto oblasti, ale aj návštevníkom!

Tento rok bol ťažký aj pre bratov v Angole, kde krajinu ďalej pustoší občianska vojna. Výňatok z listu predsedajúceho dozorcu jedného zboru na území, kde sú prudké boje, ukazuje, v akých podmienkach žijú tamojší bratia: „Pokiaľ ide o nás, duchovne sme zdraví, ale náš fyzický stav je vážny... Niektorí bratia už nemajú silu spĺňať si svoje zborové úlohy, a to napriek veľkému úsiliu, ktoré vynakladajú.“

Keď prišiel tento list, urobili sa pohotovostné opatrenia a prenajalo sa malé lietadlo na dopravu 800 kilogramov potravín a liekov bratom v tejto nebezpečnej vojnovej zóne. Vďaka Jehovovi, zásielka sa k nim bezpečne dostala.

Tragédia v Rwande

V správach dominuje najmä situácia v Rwande a v okolitých krajinách. Už niekoľko dní pred tým, ako sa v tlači začali objavovať otrasné zábery a správy o situácii v Rwande, kancelária odbočky v Keni podnikala kroky na evakuáciu troch misionárov a na poskytovanie podpory a vedenia bratom, ktorí boli nevinne zatiahnutí do nepokojov. Bratia z Európy a dokonca až zo Spojených štátov a z Hongkongu spontánne ponúkli pomoc.

Bratia a sestry, tak Hutuovia, ako aj Tutsiovia, od samého začiatku konfliktu riskovali svoj život, aby ochránili spolusvedkov. Niektorí boli ušetrení, ale nie všetci. Medzi približne pol miliónom Rwanďanov, ktorí prišli o život, boli stovky Jehovových svedkov.

Jeden cestujúci dozorca v Rwande riskoval svoj život, keď opakovane podnikal cesty, z ktorých každá merala vyše 200 kilometrov, aby priniesol bratom peniaze, a to nielen na zabezpečenie hmotných potrieb, ale aj na evakuovanie svedkov do bezpečnejších oblastí.

 Hoci komunikácia s kanceláriou odbočky bola nepravidelná, bratia ju udržali až do konca mája. Potom bolo potrebné evakuovať Kigali. Keď sa bratia vydali na sever, pri jednej cestnej zátarase boli zabití dvaja členovia prekladateľského tímu. Asi 200 bratov a záujemcov odišlo na východ do utečeneckých táborov v Tanzánii; niektorí išli na sever do Ugandy a ďalší na juh do Burundi. Okolo 2000 ich utieklo do Gomy (Zair) a na iné miesta. Telesné i emocionálne utrpenie postihlo každú rodinu. Keď utečenci prekračovali hranice, bolo milé vidieť zairských bratov a sestry, ktorí dvíhali v rukách biblickú literatúru, aby ich bolo možné spoznať. V Gome, Bukavu a Uvire boli rýchlo zriadené výbory núdzovej pomoci.

Svedkovia z Kene pohotovo odoslali núdzový materiál pre svojich rwandských bratov. Za obdobie od 23. mája do 27. júla bolo z Kene do Gomy a do táborov v Tanzánii odoslaných celkovo 2367 kilogramov oblečenia. Okrem toho bolo z Nairobi odoslaných asi 2437 prikrývok, 4987 kilogramov mydla a 687 kilogramov zdravotníckeho materiálu. Boli poslané aj veľké plátené stany, ktoré slúžili ako príbytok svedkom, ktorí sa stali utečencami. Bratia v Nairobi odpracovali zmenu navyše, aby vyrobili Strážnu vežu, Našu službu Kráľovstva a iné publikácie v kinjarwandčine a v ďalších jazykoch. Táto literatúra bola letecky poslaná bratom, aby dostali aj duchovnú výživu.

Dňa 22. júla dostala kancelária odbočky vo Francúzsku fax s naliehavou žiadosťou o pomoc vzhľadom na kritickú situáciu utečencov. Šesť týždňov predtým už bolo z Francúzska odoslaných 65 ton oblečenia pre utečencov — väčšinou nového. Teraz, iba za niekoľko minút, bolo rozhodnuté vyslať nákladné lietadlo s ďalšou núdzovou pomocou. Keď sa bratia vo Francúzsku, Belgicku a Švajčiarsku dozvedeli o naliehavej potrebe pomôcť, prispeli darmi v hodnote asi 1 600 000  dolárov. Potraviny, lieky, filtre na vodu a iný dôležitý materiál bol zabalený do škatúľ a dopravený na letisko v Ostende (Belgicko). Dňa 27. júla bola veľkým nákladným prúdovým lietadlom, ktoré si bratia prenajali, odoslaná prvá zásielka do Bujumbury (Burundi). Na druhý deň bol poslaný ďalší zdravotnícky materiál a o dva dni ďalší. Do Gomy odišli aj svedkovia z Belgicka a Francúzska, vrátane lekára a dvoch ošetrovateľov. Spolu s miestnymi bratmi, ktorí mali v liečbe skúsenosti, sa snažili pomôcť tým, čo už boli chorí, a zavedením prísnych hygienických opatrení zabrániť ďalším stratám na životoch. Pri tom všetkom bratia neprehliadali ani duchovné potreby. Pravidelne si rozoberali denný text a organizovali zhromaždenia.

V čase písania tejto správy sa niektorí začali vracať do Rwandy. Ale ich majetok bol vyrabovaný a mnohé domy boli celkom zničené. Aj napriek vojnovému chaosu je očividné, že v Rwande sú ešte ľudia podobní ovciam, ktorí potrebujú pomoc. Skôr ako krajinu zachvátilo násilie, každý svedok tu viedol v priemere tri biblické štúdiá s ľuďmi prejavujúcimi záujem a Pamätnú slávnosť navštívilo vyše 10 000 ľudí.

Zabezpečovanie životne dôležitého duchovného pokrmu

Najväčšou potrebou ľudí všade na svete je duchovný pokrm. Vedúci zbor si plne uvedomuje svoju zodpovednosť dať tento pokrm ľuďom k dispozícii — v dostatočnom množstve a v toľkých jazykoch, v koľkých je to len možné. — Mat. 24:14, 45; 28:19, 20.

Vzhľadom na to nielenže má vedúci zbor v niekoľkých odbočkách bratov, ktorí sú poverení písaním článkov, ale redakčný výbor sa stará aj o prekladanie literatúry. Neustále sa vynakladá úsilie na to, aby boli školené nové tímy prekladateľov a aby sa existujúce tímy zlepšovali v práci.

 Len tri štáty sveta sú menšie než Tuvalu, ostrovná krajina v južnom Tichomorí. V roku 1994 tu navštívilo Pamätnú slávnosť 359 ľudí a z nich je len 47 zvestovateľov. Ale ľudia na Tuvalu, tak ako všade inde, potrebujú dostať príležitosť učiť sa o Božom Kráľovstve. Aby mohli mať aj oni pravidelne k dispozícii biblickú literatúru, v auguste bola vo Funafuti (Tuvalu) postavená sála Kráľovstva, ktorá poskytuje priestory aj pre kanceláriu, kde je možné prekladať. Šesťdesiatštyri bratov a sestier z Austrálie, Havaja a Nového Zélandu si zariadili veci tak, aby sem v auguste prišli na dva týždne a podieľali sa na výstavbe.

Podobne v Godthaabe (Nuuk), hlavnom meste Grónska, je nová sála Kráľovstva, v ktorej sú aj kancelárie pre grónskych prekladateľov. Okrem miestnych svedkov sa na stavebnom projekte podieľala skupina 80 dánskych bratov a sestier. Pre potreby pobaltských štátov bratia z Fínska pomohli postaviť peknú budovu v Talline (Estónsko) a ďalšiu budovu v Rige (Lotyšsko), kde je miesto aj pre služobné, prekladateľské a iné oddelenia. Aj v Litve usilovne pracuje prekladateľský tím.

Prekladatelia na celom svete intenzívne pracujú. Výsledkom toho bolo, že v tomto roku bol vydaný Preklad nového sveta Kresťanských gréckych písiem v poľštine, kórejčine, cebuánčine, ilokánčine, tagalčine a indonézštine. Aj prekladateľské tímy v Afrike mali radosť, že sa im podarilo dokončiť prácu na Preklade nového sveta Kresťanských gréckych písiem do ďalších troch afrických jazykov, do afrikánčiny, jorubčiny a zulu, a poslať ich do Brooklynu na vytlačenie a zviazanie. Akým prínosom budú tieto knihy pre službu v krajinách, kde sa hovorí týmito jazykmi!

Ďalší významný prekladateľský projekt sa týka knihy Jehovovi svedkovia — hlásatelia Božieho Kráľovstva. Táto kniha je k dispozícii už v 28 jazykoch. Okrem angličtiny (vrátane  angličtiny v Braillovom písme) a španielčiny k nim patrí aj 11 európskych jazykov, 7 orientálnych jazykov a 7 afrických jazykov.

Mimoriadny dôraz sa kladie na výrobu literatúry pre krajiny východnej Európy a pre iné miesta, ktoré boli predtým pod komunistickou nadvládou. V uplynulom roku bolo okrem časopisov, brožúr a traktátov preložených do jazykov východnej Európy, Afriky a Orientu 16 kníh, ktoré sa teraz môžu používať v týchto oblastiach.

Úzka medzinárodná spolupráca umožnila aj zvýšenie počtu jazykov, v ktorých sa dnes simultánne vydáva Strážna veža. Pred rokom vychádzala simultánne v 81 jazykoch. No od 1. januára 1995 bude tento materiál simultánne vydávaný v 97 jazykoch. Aký vynikajúci zjednocujúci účinok to má na Jehovov ľud!

Škola služobného vzdelávania preniká do ďalších krajín

Keď bola tlač literatúry — dlhý čas vykonávaná vo Švajčiarsku — pridelená nemeckej odbočke, znížil sa počet členov rodiny bétel vo Švajčiarsku. Bolo rozhodnuté, že priestor, ktorý sa tým vytvoril, bude využitý na školu služobného vzdelávania. Počas služobného roku bolo táto škola otvorená aj v Brazílii, na Filipínach, v Ghane, na Guadeloupe, na Haiti, v Keni, Kórei, Poľsku, Portoriku a Zambii, čiže dovedna v 11 krajinách. Školili sa v nej študenti z 28 krajín. Okrem študentov, ktorí boli pozvaní slúžiť v zboroch vo svojich domovských krajinách, tu bolo niekoľko takých, čo boli poslaní do iných krajín v Afrike a vo východnej Európe.

Školenie prebehlo aj v 15 krajinách, v ktorých bola škola otvorená ešte pred služobným rokom 1994. Zúčastnili sa na ňom študenti z 36 krajín, ktorí teraz vykonávajú zborové a iné zodpovedné úlohy.

 Keď jeden študent z Malawi, kde bol len nedávno zrušený zákaz, prišiel do školy v Zambii, bol prekvapený, keď prvý raz videl zväzky knihy Hlbší pohľad na Písma, viazané ročníky Strážnej veže a Prebuďte sa!, Bibliu s odkazmi, Index publikácií Watch Tower, nehovoriac o videopáskach a kazetách Spoločnosti. Jednou z vecí, z ktorých sa najviac tešil počas svojho pobytu v škole, bolo, že mohol s bratmi chodiť z domu do domu.

Študenti z Kene vyjadrili v liste ocenenie za trpezlivosť inštruktorov a za osobnú pomoc, ktorej sa im dostalo. Boli vďační aj za láskyplnú pohostinnosť miestnych bratov, ktorí im poskytli ubytovanie a jedlo, a za pozitívne zmeny vlastnej osobnosti, napríklad v tom, že sa zvýšila ich duchovná úroveň.

Jeden študent, ktorý navštevoval prvú triedu školy na Filipínach, napísal: ,Školenie mi pomohlo, aby som si spĺňal zodpovedné úlohy v zbore biblicky a teokraticky, s celou vážnosťou.‘ Iný študent napísal: ,Každý deň som pociťoval radosť z toho, že som vyučovaný Jehovom. Je to naozaj najkrajší zážitok v mojom živote.‘

Niektorí študenti robia rôzne zmeny, aby mohli navštevovať túto školu. Mnohí prichádzajú zo zborov, kde je málo starších a služobných pomocníkov. Ďalší majú problém uvoľniť sa zo svojej svetskej práce na čiastočný úväzok. V niektorých prípadoch sú od ich podpory závislí členovia rodiny alebo majú neveriacich rodičov. Jeden mladý brat, ktorý bol pozvaný do školy v Argentíne, práve skončil mimoriadny kurz v banke, kde pracoval. Modlil sa k Jehovovi a potom išiel za svojím vedúcim, aby ho požiadal o dva mesiace voľna. Keď vysvetlil, prečo voľno potrebuje, vedúci mu povedal: „Ak je to na vaše dobro, môžete ísť.“ Istý mladý muž v Bolívii práve podpísal nejakú stavebnú zmluvu, keď dostal pozvanie do školy. Pri práci mu vznikal jeden problém  za druhým, ale projekt dokončil presne v deň, keď mal odcestovať do školy. Po tom všetkom povedal: „Vidím, že táto veľká výsada je hodna akejkoľvek obete. Ak človek hľadá pomoc u Jehovu a koná v súlade so svojimi modlitbami, dostane odpoveď a veľké požehnanie.“

Výstavba v celosvetovom meradle, ktorá uspokojuje naliehavé potreby

Kedysi dávno povedal Jehova prostredníctvom Izaiáša svojej organizácii podobnej žene tieto prorocké slová: „Urob miesto svojho stanu priestrannejšie... Nezadržuj. Predĺž stanové šnúry a stanové kolíky si urob silné.“ ​(Iz. 54:2) To, čo sa dialo ako odozva na toto vyhlásenie, položilo základ pre organizačný vzrast, ktorého sme dnes svedkami. Znova a znova sú potrebné ďalšie priestory. Naliehavo sú potrebné  ďalšie sály, v ktorých sa ľudia môžu zhromažďovať, aby boli vyučovaní z Božieho Slova. S tým súvisí stavebná činnosť a uplynulý rok bol svojimi výsledkami v tejto oblasti výnimočný.

Bratia v Malawi po mnohých rokoch zákazu ešte len začínajú slobodne pracovať a už majú veľký počet prítomných na zhromaždeniach. Veľmi sú potrebné sály Kráľovstva. Vo vidieckych oblastiach sú radi, keď môžu postaviť sály Kráľovstva z nepálených tehál a so slamenými strechami. V mestách sa stále stretávajú v domoch bratov, v kultúrnych strediskách alebo pod holým nebom.

No zbory v Južnej Afrike, ktoré desaťročia používali súkromné domy a školské triedy, teraz stavajú vlastné sály. A nové sály často vedú k veľkému rastu v počte prítomných. Keď po voľbách v apríli 1994 násilie zjavne ustúpilo, regionálny stavebný výbor naplánoval rýchlostavbu sály pre dva zbory v Tokoze. Napriek tomu, že v tejto oblasti opäť prepukla vlna násilia, všetkým dobrovoľníkom rôznych rás sa podarilo prísť do mesta a za niekoľko dní postaviť krásnu sálu Kráľovstva. Bolo tým vydané znamenité svedectvo.

V uplynulých štyroch rokoch vzniklo v Nigérii 657 nových zborov. Nie je nič neobvyklé, že o jednu sálu Kráľovstva sa delí sedem zborov. Vysoká inflácia sťažila bratom získavanie dostatočného množstva peňazí na kúpu pozemku a stavebného materiálu. Ale v roku 1994 kancelária odbočky poskytla technickú pomoc a pôžičky na stavbu a obnovu 709 sál Kráľovstva. S takouto pomocou bratia stavajú príťažlivé a trvalé sály Kráľovstva.

Výstavba sál Kráľovstva prebieha vo veľkom rozsahu aj vo východnej časti Nemecka. Po vyše 40 rokoch komunistickej nadvlády bola v júli 1992 zasvätená prvá sála Kráľovstva vo východnom Nemecku. V uplynulých dvoch rokoch bolo postavených 36 nových sál Kráľovstva. Používa ich 94  zborov, takže 37 percent všetkých zborov v tejto časti krajiny sa stretáva v nových sálach.

V Estónsku verejnosť s úžasom sledovala, ako Jehovovi svedkovia stavajú svoju prvú sálu Kráľovstva v Maardu, ktorá má na poschodí byt pre štyri misionárske dvojice. K miestnym bratom sa pripojili bratia a sestry z Fínska, Švédska, Nórska, Kanady a zo Spojených štátov a stavbu dokončili za tri mesiace.

Našim bratom v Grécku bolo desaťročia odopierané právo mať sály Kráľovstva. Ale v tejto veci sa veľa zmenilo. V Aténach sa bývalý bétel zmenil na komplex sál Kráľovstva so šiestimi sálami, ktoré slúžia 18 zborom. Keď sa v Halkide stavala za pomoci bratov zo všetkých kútov krajiny prvá sála Kráľovstva v Grécku formou rýchlostavby, tento projekt s úžasom sledovala tlač i susedia.

V Paname bolo tohto roku za pomoci novovzniknutého stavebného oddelenia v odbočke postavených sedem nových sál Kráľovstva. So 40 dobrovoľnými pracovníkmi celým časom sú schopní postaviť novú sálu za jeden mesiac. V Kolumbii bratia vyvinuli sústavu potrebných prefabrikovaných dielcov na sály Kráľovstva. Prefabrikácia sa robí v odbočke a dielce sa montujú na stavenisku. V priebehu roka bolo postavených tridsaťsedem nových sál Kráľovstva.

Počas služobného roku 1993 — čo je posledný rok, za ktorý sú k dispozícii kompletné údaje — bolo v Taliansku postavených alebo opravených 50 nových sál Kráľovstva. Medzi septembrom 1993 a májom 1994 sa začalo vybavovanie dokumentov na stavbu alebo obnovu asi 60 ďalších sál a podľa odhadov malo do konca augusta 1994 k tomuto počtu pribudnúť 30 ďalších projektov.

V mnohých krajinách sa budujú aj priestranné zjazdové sály. Za rok bolo v Brazílii zasvätených Jehovovi šesť nových zjazdových sál — dve v severnej časti krajiny (Recife  a Fortaleza), dve na juhu (Pôrto Alegre a Curitiba), jedna v Niterói a jedna v Pindamonhangabe poblíž São Paula. Päť z nich bolo zasvätených v ten istý víkend, 11. a 12. septembra 1993. Dve sály na tropickom severe krajiny sú z troch strán otvorené, aby sa mohol využiť vánok od oceánu. Koncom roku sa používalo už 15 zjazdových sál; v dvoch z nich (v Queimados v štáte Rio de Janeiro a vo Vargem Grande v štáte São Paulo) sa môže pohodlne usadiť po 7000 ľudí.

Švédsko má teraz päť zjazdových sál. Najnovšia sa nachádza v Strängnäse a je to bývalá športová a výstavná aréna, prerobená na zjazdovú sálu s kapacitou 10 000 miest v hlavnej sále. Neďaleko sály je hotel so 156 izbami, ktorý bratia takisto odkúpili a ktorý v čase zjazdu poskytuje ubytovanie najmä starším ľuďom. Keďže bratia majú teraz túto veľkú zjazdovú sálu v strede krajiny a menšie sály na severe a na juhu, je možné, aby používali vlastné sály nielen na krajské zjazdy a zvláštne zjazdové dni, ale aj na oblastné zjazdy. Mimoriadnu radosť mali z toho, že na programe zasvätenia boli prítomní aj C. W. Barber a T. Jaracz z vedúceho zboru, spolu s asi 400 ďalšími hosťami z okolitých krajín.

Nemecku pribudla za rok ďalšia zjazdová sála; tentoraz v Glauchau v bývalom komunistickom teritóriu východného Nemecka.

V Nigérii napredujú plány a v niektorých prípadoch už aj výstavba 11 nových budov pre krajské a oblastné zjazdy. Jedna z týchto budov, dokončená v uplynulom roku v Akure, poskytne miesto pre 5500 osôb. Keď sa istý sudca najvyššieho súdu pri návšteve staveniska dozvedel, že všetci pracovníci sú tu neplatenými dobrovoľníkmi, povedal: „Keby niečo podobné robilo moje náboženstvo, ktokoľvek by získal zmluvu, stal by sa milionárom. Robotníci by rozkradli celé vybavenie. Keď chce moje náboženstvo uskutočniť projekt, ktorý bude  stáť desať miliónov nairí, plánujeme rozpočet na dvadsať miliónov, lebo ľudia sú veľmi nepoctiví.“ Ďalší návštevník, mladý muž, ktorý pozoroval, s akým nadšením bratia pracujú, obrátil sa k svojmu otcovi a spýtal sa: „Oni čítajú tú istú Bibliu ako my?“ Otec mu odpovedal: „Biblia je tá istá. Len spôsob, akým sa oni riadia Bibliou, je odlišný od spôsobu, akým sa ňou riadime my.“ Áno, kontrast medzi pravým a falošným náboženstvom je zrejmý v mnohých ohľadoch.

Táto správa rozhodne nie je úplná. Keby sme mali priestor, radi by sme uviedli podrobnosti o krásnej novej zjazdovej sále, ktorú postavili naši bratia v South Aucklande (Nový Zéland); o prvej zjazdovej sále v Nórsku, ktorá sa nachádza na takom mieste, že ju môže používať polovica zvestovateľov v krajine; o šiestej zjazdovej sále v Japonsku, postavenej s využitím staveniskových panelov; o novej sále v druhom najväčšom meste Portugalska s veľkou kapacitou sedadiel, a tiež s možnosťou vytvorenia dodatočného priestoru, čo umožňuje, aby sa tu konali oblastné zjazdy; o komplexe štyroch sál Kráľovstva na juhu Ukrajiny (Podkarpatská Rus) s posuvnými stenami, čím sa dá vytvoriť priestor pre zjazdovú sálu; o zjazdovej sále na Trinidade, ktorá bola tak veľmi potrebná, že sa v nej konalo deväť zjazdov ešte pred dokončením stavby; o otvorenej sále, ktorá bola so zahraničnou spoluprácou postavená za desať dní v Sinamoge (Západná Samoa); o menšej zjazdovej sále postavenej v Betleheme (Izrael), kde bratia kúpili strechu novej budovy s právom pristaviť ďalšie poschodie; o novej zjazdovej sále s priľahlými priestormi na oblastný zjazd na talianskom ostrove Sardínia; o priestoroch na oblastné zjazdy pripojených k zjazdovej sále v Prate (Taliansko); o piatej zjazdovej sále v Kolumbii, ktorá umožní vytvoriť miesto pre vyše 8000 nových, ktorí boli tento rok pokrstení; o priestornej zjazdovej sále postavenej vo Francúzskej Guayane, okrem štyroch sál Kráľovstva,  kde sa nachádzajú aj izby pre zvláštnych priekopníkov a misionárov — to všetko postavené za pomoci 761 bratov, ktorí si sami platili cestu a na turnusy lietali z Francúzska, aby mohli dokončiť prácu za dva mesiace.

Zasvätenia odbočiek

Prudký vzrast v poli vyvolal potrebu nových a väčších odbočiek. Niektoré boli zasvätené v uplynulom služobnom roku.

Kanada

Dňa 25. septembra 1993 boli zasvätené rozšírené priestory kanadskej odbočky. K predošlým budovám bola pripojená veľká nová administratívna budova, potom dvojpodlažná budova s rozmermi 60 krát 60 metrov, ktorá sa bude používať ako tlačiarenské a distribučné stredisko, nová obytná budova, v ktorej bude ubytovaných asi 330 dobrovoľných pracovníkov bételu a budovy pre služby. Na programe zasvätenia boli medzi mnohými dlhodobými služobníkmi Jehovu prítomní aj dvaja členovia vedúceho zboru: Milton Henschel a John Barr.

Prečo toto rozšírenie? Tunajšia kancelária dozerá nad kázaním dobrého posolstva na obrovskom území, ktoré od východu na západ zaberá vyše 5100 kilometrov a na severe siaha od rieky sv. Vavrinca a Veľkých jazier až k Arktíde. Je to jedna z najväčších krajín sveta. Odkedy sa v roku 1981 odbočka presťahovala na svoje terajšie miesto v Halton Hills, počet svedkov v Kanade vzrástol o 59 percent. Aby bolo možné postarať sa o potreby tohto rastúceho zástupu, bolo potrebné zväčšiť priestory odbočky. Hoci v Kanade sa dobré posolstvo káže už asi 110 rokov, dielo tu v nedávnych rokoch nadobudlo nové rozmery, pretože mimoriadna pozornosť bola sústredená na cudzojazyčné skupiny. Dnes sú tu zbory  a pravidelné zhromaždenia asi v desiatich jazykoch okrem angličtiny a francúzštiny.

Tahiti

Ďaleko v južnom Tichomorí bola 11. decembra 1993 zasvätená nová, pekná odbočka na Tahiti. Milton Henschel, člen vedúceho zboru, ktorý mal prejav na programe zasvätenia, všetkým prítomným pripomenul, že najdôležitejšia nie je krása stavby, ale práca, ktorá sa bude konať vnútri budovy.

Budova, ktorá bola postavená z dobrovoľných príspevkov a na ktorej pracovali dobrovoľníci, bola určite hodna pozornosti novín a televízne správy naozaj informovali o zasvätení vo svojom medzinárodnom vysielaní. Pred 62 rokmi, v roku 1931, zakotvil na Tahiti jeden Jehovov svedok, Sydney Shepherd, a snažil sa tu kázať. Po ňom prišiel Frank Dewar. Ale ani jednému z nich tu nebolo dovolené zostať príliš dlho. Dnes je však na Tahiti a na ďalších ostrovoch Francúzskej Polynézie vyše 1700 svedkov.

Západná Samoa

Zhromažďovanie drahocenných vecí z národov sa neobmedzuje len na väčšie štáty sveta, ale zasahuje aj malé súostrovia v obrovskom Tichom oceáne. Odvtedy, čo sa v päťdesiatych rokoch začalo rozbiehať dielo v piatich krajinách pod správou odbočky v Západnej Samoi, v týchto krajinách slúžilo 26 absolventov Gileádu a 24 ďalších misionárov a zvláštnych priekopníkov zo zámoria. Plody ich práce vidno v podobe 650 zvestovateľov, ktorí dnes slúžia na týchto odľahlých ostrovoch. Asi pred piatimi rokmi vznikla veľmi naliehavá potreba nových priestorov. Prečo?

Okrem bratov rozptýlených na 59 obývaných ostrovoch pod správou tejto odbočky vznikli zbory aj medzi veľkými komunitami emigrantov, ktorí hovoria jazykmi tichomorských ostrovov, a to v Austrálii, na Novom Zélande, na  Havaji a v Kalifornii. Hoci ich je málo, duchovné sýtenie týchto našich drahých bratov je dôležité. (Iz. 42:10, 12) Jehova prejavuje záujem o členov svojho ľudu bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Vedúci zbor odráža tento postoj tým, že pracuje na posilnení prekladania do štyroch polynézskych jazykov, ktoré sa používajú na týchto ostrovoch, a to je samojčina, tokelau, tongčina a tuvalčina. Bratia a sestry sú školení v prekladaní, korektúrach a komponovaní publikácií na počítači.

Bez ohľadu na malý náklad je na preklad publikácií do týchto jazykov potrebné rovnaké množstvo práce, ľudí i priestorov ako na preklad do jazykov, ktorými hovoria milióny ľudí. V roku 1990 bola stará odbočka (prerobený misionársky domov) už využitá do posledného miestočka. Bola potrebná oveľa väčšia budova, preto vedúci zbor schválil stavebný projekt.

Ako však uskutočniť stavebné práce? Tradičné domy v Samoi sú postavené z miestnych materiálov a nemajú žiadne múry, len klady na podporu strechy. Preto väčšina miestnych bratov vôbec nepozná systémy výstavby, aké sa používajú pri stavbe modernej odbočky.

Odpoveď prišla prostredníctvom nášho medzinárodného bratstva. Brooklynská stavebná kancelária a regionálna stavebná kancelária v Austrálii zhotovili projekt budovy, ktorá by vydržala zemetrasenia a cyklóny. V priebehu tri a pol roka stavby poskytlo potrebnú odbornú pomoc 44 medzinárodných služobníkov a 69 medzinárodných dobrovoľných pracovníkov. Títo bratia nielenže školili 38 miestnych bratov a sestier, ktorí pracovali celým časom na projekte, ako aj veľa pracovníkov, ktorí tu boli na určitý čas, ale aj duchovne posilňovali miestne zbory. Skúsenosti a zručnosť, ktoré miestni bratia získali na tejto stavbe, im už pomohli aj pri výstavbe sál Kráľovstva.

 Dňom zasvätenia bol 20. november 1993. John Barr z vedúceho zboru predniesol prejav zasvätenia. Všetci prítomní s nadšením reagovali na rezolúciu, ktorou bola zasvätená odbočka službe pre Jehovu.

Nemecko

Najväčší program rozširovania odbočky, ktorý bol dokončený v uplynulom služobnom roku, bolo rozšírenie odbočky v Selters/​Taunus (Nemecko). Znamenalo to vyvrcholenie triapolročného projektu, počas ktorého vyše 18 600 dobrovoľných pracovníkov pomáhalo viac než zdvojnásobiť veľkosť už i tak najväčšej kancelárie odbočky a tlačiarne Spoločnosti.

Na programe zasvätenia 14.–15. mája boli štyria členovia vedúceho zboru: Carey Barber, Milton Henschel, Karl Klein a Daniel Sydlik. Medzi prítomnými boli bratia 55 národností. Brat Barber vo svojej prednáške poukázal na to, že prevrat vo Východnej Európe priniesol bratom väčšiu slobodu. „Ale nie je možné, aby si zabezpečili všetku potrebnú literatúru a časopisy“ na uspokojenie duchovného hladu ľudí v týchto krajinách, vysvetlil. „Preto im ju dodáva nemecká odbočka a umožňuje im pokračovať v kazateľskom diele.“ Bolo teda veľmi vhodné, že na zasvätenie prišlo veľa hostí z týchto východoeurópskych krajín. Mali radosť, keď prechádzali budovami, videli knihársku dielňu a sledovali, ako pracuje nový veľký ofsetový stroj. Zväčšené priestory umožnia nemeckej odbočke vyrobiť za deň 1,6 milióna časopisov a 80 000 kníh. Teraz sa tu tlačia publikácie už v 42 jazykoch pre 58 krajín.

Možnosť zúčastniť sa sobotňajšieho programu zasvätenia v odbočke malo len 3658 ľudí. Ale k výstavbe tým či iným spôsobom prispeli všetci svedkovia v Nemecku a každý chcel mať úžitok z duchovného povzbudenia pri tejto príležitosti. Preto v nedeľu program pokračoval v bételi a na šiestich  športových štadiónoch po celej krajine. Tentoraz sa k vzdávaniu chvály a vďaky Jehovovi pripojilo 177 902 osôb. Brat Sydlik zhrnul pocity mnohých ľudí slovami: „Bolo to zasvätenie zasvätení. Zostane nám ešte dlho, veľmi dlho v pamäti.“

Ďalšie stavebné projekty

Rýchlym tempom pokračujú aj stavebné práce vo svetovom ústredí v New Yorku — na nových priestoroch v Brooklyne, v Pattersone a vo Wallkille. Na týchto miestach sa v súčasnosti zúčastňuje na stavebných prácach vyše 1040 bratov a sestier. Dúfame, že v marci 1995 sa škola Gileád presťahuje do Vzdelávacieho strediska Watchtower v Pattersone.

Spoločnosť vlastní aj kanceláriu v Českej republike. Nová deväťposchodová budova v Prahe, darovaná Spoločnosti, bola prerobená a teraz slúži ako domov bétel a kancelária. Novopostavený komplex sály Kráľovstva a misionárskeho domova v Maseru (Lesotho) poskytuje priestor aj pre kanceláriu a sklad literatúry.

Keď boli na Šalamúnových ostrovoch potrebné tri nové misionárske domovy, vďaka medzinárodnej spolupráci bolo možné uspokojiť túto potrebu. Skupiny bratov v Austrálii vyrobili prefabrikáty niektorých potrebných častí. Austrálska odbočka ich potom všetky zhromaždila a odoslala na Šalamúnove ostrovy. Medzitým bratia na Šalamúnových ostrovoch pripravili stavenisko a zoťali v lesoch vyše 40 ton dreva, ktoré ručne vyniesli. Všetko bolo včas pripravené na príchod 96 bratov z Austrálie, Nového Zélandu a Havaja, ktorí dobrovoľne obetovali svoj čas a zaplatili si letenky, aby mohli pomôcť pri stavbe, ktorá sa mala v krátkom čase uskutočniť na dvoch ostrovoch. Tri nové domovy boli postavené za tri týždne.

 V uplynulom roku sa veľa urobilo aj pri dokončovacích prácach na odbočke v Kórei, na Tchaj-wane, v Ekvádore, Suriname a na Srí Lanke. Okrem toho sa pracuje na mnohých ďalších projektoch. Rozsiahla výstavba prebieha v odbočke v Mexiku (pozri strany 244 a 245), Španielsku, Dominikánskej republike, Austrálii, na Madagaskare, v Sierra Leone, Írsku, Nikaragui, Paraguaji, Peru, na Jamajke a v Novej Kaledónii. Po mnohých zdržaniach následkom odporu bratia vo Francúzsku napredujú pri rozširovaní odbočky v Louviers. Blízko Sankt Peterburgu (Rusko) vyše 300 dobrovoľných pracovníkov — zo Škandinávie a tiež zo všetkých častí bývalého Sovietskeho zväzu — usilovne pracuje na príprave administratívneho strediska pre Náboženskú organizáciu Jehovových svedkov v Rusku.

Veľa stavebných prác sa koná aj na juhu Afriky. V súčasnosti sa stavajú odbočky v Južnej Afrike, Keni, Mozambiku, na Madagaskare a v Zaire. Južná Afrika má možnosť dodávať do niekoľkých z týchto odbočiek stavebný materiál a vybavenie. Z tohto dôvodu má odbočka veľké oddelenia pre nákup, export a nákladnú dopravu, ktoré sa starajú o potreby tejto odbočky i ďalších odbočiek.

Ďalšia veľká 13-podlažná budova odbočky sa teraz plánuje a projektuje v Japonsku. Okrem pokračujúcej výstavby v Cesário Lange (Brazília) sa robia prípravné práce na stavbu kancelárie, skladu a obytných priestorov v São Paule. V rôznom štádiu rozpracovania je aj veľa ďalších projektov, ktoré umožnia uspokojovať duchovné potreby veľkého zástupu, ktorý prijíma pravé uctievanie.

Ako je to všetko možné? Prostredníctvom Jehovovho ducha. Pod vplyvom jeho pôsobenia Jehovov ľud — tí, ktorí majú možno veľmi málo v hmotnom ohľade, ako aj tí, ktorí majú viac — štedro dávajú zo seba i zo svojich hmotných prostriedkov na pokrok záujmov Kráľovstva. A akú majú radosť, keď vidia, ako Jehova žehná výsledok!

[Obrázky na strane 6]

Za posledných päť rokov bolo pokrstených 1 514 287 osôb, ktoré tým dali najavo svoju totožnosť ako Jehovovi svedkovia

 [Obrázky na stranách 12, 13]

Na medzinárodných zjazdoch „Božské vyučovanie“ bolo zjavné vrúcne a radostné spoločenstvo

1. Hongkong, 2. Filipíny, 3. Keňa, 4. Chile,  5. Kolumbia, 6, 7. Južná Afrika

[Obrázky na strane 14]

Rwandským svedkom bola rýchlo letecky zasielaná núdzová pomoc

[Obrázky na strane 21]

Zjazdová sála v Strängnäse (Švédsko) s kapacitou 10 000 miest v hlavnej posluchárni

 [Obrázky na strane 27]

Nové budovy odbočiek (zhora v smere hodinových ručičiek): Kanada, Západná Samoa, Tahiti, Nemecko (s najnovším tlačiarenským strojom)