Jehovovi svedkovia — správa ročenky 1998

PROROK Joel predpovedal s veľkou naliehavosťou prichádzajúci Jehovov deň. A ukázal, čo je kľúčom k prežitiu, keď napísal: „Stane sa, že každý, kto vzýva Jehovovo meno, bezpečne vyviazne.“ — Joel 1:15; 2:1, 28–32.

Na Jeruzalem prišiel Jehovov deň v roku 607 pred n. l. Bol to čas, keď Jehova vykonal súd. Roky vopred varoval obyvateľov Judska a Jeruzalema, že sa budú vážne zodpovedať za to, že sa k nemu správajú s neúctou. Poznali Jehovovo meno a používali ho, ale nehľadali úprimne jeho vedenie. V skutočnosti si nemysleli, že Jehova ich bude volať na zodpovednosť za to, čo robia. (Neh. 9:26; Sof. 1:4–6, 12) Volať k Jehovovi v deň tiesne by bol z ich strany výsmech a Jehova povedal, že ich nevypočuje. (Jer. 11:10, 11) No keď bol Jeruzalem zničený, tí, čo milovali spravodlivosť, ako Jeremiáš, Báruch, Ebed-melech a synovia Jonadába, boli ušetrení, pretože sa úprimne snažili konať to, čo je správne a čo sa Bohu páči.

Apoštol Peter vysvetlil, že toto Joelovo proroctvo malo splnenie aj v prvom storočí. Peter bol vedený svätým duchom, aby ukázal, že udalosťami na Letnice roku 33 n. l. sa splnilo to, čo napísal Joel o vyliatí Božieho ducha pred prichádzajúcim Jehovovým dňom. Tento Jehovov deň prišiel na Jeruzalem v ničivej zúrivosti v roku 70 n. l. (Sk. 2:16–21) No asi 14 rokov predtým apoštol Pavol napísal kresťanom v Ríme a citoval Joela 2:32. (Rim. 10:13) Prečo? Aby zdôraznil Božiu nestrannosť voči Židom a Grékom. Ako napísal prorok, záchrana  bola možná pre ‚každého, kto vzýva Jehovovo meno‘. Ale prečo bolo potrebné, aby boli kresťania v Ríme upozornení na zničenie, ktoré malo prísť na vzdialený Jeruzalem? Aby zostali mimo nebezpečnej zóny. Ktokoľvek išiel v roku 70 n. l. do Jeruzalema na židovský sviatok Pesach, chytil sa do pasce, keď na toto mesto prišla pohroma. No tí, ktorí dbali na Božie slovo oznámené prostredníctvom jeho  Syna, takmer štyri roky predtým toto odsúdené mesto opustili. — Luk. 21:20–22.

Teraz je priamo pred nami Jehovov deň, ktorý bude mať ešte väčší dosah. Jehova vykoná súd vo všetkých kútoch zeme. No záchrana je možná pre každého — bez ohľadu na národnosť, rasu či jazyk —, kto v úplnej viere vzýva Jehovovo meno a prejavuje vieru v obeť jeho Syna, Ježiša Krista, ktorá je zmierením za hriechy. (Zjav. 7:9, 10) No v Rimanom 10:14 sú položené otázky: „Ako budú vzývať toho, v koho neuverili? A ako uveria v toho, o kom nepočuli?“ Jehovovi svedkovia si uvedomujú, aké naliehavé je dať každému príležitosť počuť.

V minulom služobnom roku, od septembra 1996 do augusta 1997, vydali Jehovovi svedkovia pôsobivé svedectvo o Jehovovi, o jeho Synovi a o mesiášskom Kráľovstve. Správu o verejnom vydávaní svedectva podávali v 232 krajinách vrátane súostroví a iných území. Táto správa ukazuje, že tejto činnosti sa venovalo vyše miliardy hodín, konkrétne 1 179 735 841 hodín! Viedlo sa priemerne 4 552 589 domácich biblických štúdií a nový vrcholný počet 375 923 ľudí sa dal pokrstiť na znak svojej oddanosti Jehovovi.

Toto celosvetové svedectvo je zvlášť pôsobivé, keď si uvedomíme, kto sa na jeho vydávaní podieľal. Boli to ľudia pochádzajúci zo všetkých národov a všetkých rás — hovoriaci stovkami jazykov. Mnohí zápasia podobne ako ľudia vo svete okolo nich s vážnymi ekonomickými problémami. Tisíce z nich  žijú v krajinách rozorvaných vojnou. Mnohí, ktorí verne vydávajú svedectvo, zápasia s vážnymi chorobami. Napriek traumatickým udalostiam, ktoré sa udiali v Rwande, tamojší svedkovia mimo priekopníkov venujú zvestovateľskej službe každý priemerne vyše 20 hodín mesačne. Počas zmätku v Albánsku sa tu zvestovatelia zameriavali na vydávanie svedectva zavčas rána, keď bol relatívny pokoj — skôr ako sa začala streľba.

Každý mesiac sa na celom svete zúčastňovalo na diele hlásania o Kráľovstve priemerne 5 353 078 zvestovateľov. Bol dosiahnutý nový vrcholný počet 5 599 931 tých, ktorí sa niekedy v tomto roku podieľali na zvestovateľskej službe. Patrí k nim obrovská armáda priekopníkov — každý mesiac je ich priemerne 706 270. To je viac ako kedykoľvek predtým. Čo k tomu prispelo?

Nadšená reakcia na mimoriadnu výzvu

Začiatkom roku 1997 zaznela výzva: „Hľadá sa... pomocných priekopníkov.“ V Našej službe Kráľovstva boli predložené praktické návrhy, ako by si mohol niekto na túto službu naplánovať čas. Vrelo sa povzbudzovalo k účasti na priekopníckej službe počas jedného alebo viacerých mesiacov od marca do mája. Každá odbočka si stanovila vlastný cieľ. Napríklad Spojené štáty 100 000, Filipíny 20 000, Kórejská republika 10 000, Nový Zéland 2000, Libéria 350.

Aká bola reakcia? Bol podaný úžasný dôkaz, že Jehovovi služobníci sa naozaj ‚ochotne ponúkajú‘, ako predpovedá Žalm 110:3. V marci bol na Guadeloupe prekročený cieľ v počte pomocných priekopníkov o 43 percent; v Ekvádore o 73 percent. V Portoriku bolo 4173 pomocných priekopníkov, čo bol viac ako dvojnásobok očakávaného počtu. Na Ukrajine napriek ťažkým ekonomickým podmienkam sa ich po zaznení výzvy, že sa hľadá 5000 pomocných priekopníkov, prihlásilo až 10 365. V Spojených štátoch bolo celkovo počas troch  mesiacov kampane 251 880 pomocných priekopníkov; tento počet bol o 130 percent vyšší v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku.

Vynaložilo sa zvýšené úsilie podieľať sa na tejto mimoriadnej kampani. S akými výsledkami? Odbočka v Libérii oznámila: „S mimoriadnou marcovou kampaňou začalo dielo skutočne napredovať. Slúžiť ako pomocný priekopník v tejto krajine rozorvanej vojnou, kde niektorí naši bratia a sestry prišli až tri razy o celý svoj hmotný majetok, je veľkou obeťou. Pre väčšinu je hlavnou činnosťou zaobstarávať pre rodinu aspoň jedno základné jedlo denne, možno pozostávajúce len z misky ‚palmového oleja a ryže‘ alebo ‚bulguru‘, čo je čiastočne uvarená a potom vysušená pšenica. Zdalo sa nepravdepodobné, že dosiahneme cieľ 350 pomocných priekopníkov, čo by bolo okolo 25 percent z priemerného počtu zvestovateľov v minulom roku. No bratia sa spoľahli na Jehovu a zareagovali kladne, takže bol dosiahnutý vynikajúci, doteraz najvyšší vrchol 496 tých, ktorí sa v marci podieľali na pomocnej priekopníckej službe! Spolu so 150 pravidelnými a 29 zvláštnymi priekopníkmi sa na nejakej forme priekopníckej služby podieľalo celých 42 percent všetkých zvestovateľov, ktorí podali za marec správu!“

A čo oblasti, kde bol obvod prepracovávaný už každý týždeň alebo ešte častejšie? V jednej štvrti neďaleko odbočky v Kolumbii jeden muž priekopníkovi povedal: „Nemôžem tomu uveriť. Keď som išiel na autobus do Facatativy, prihovorili sa mi. Celý deň som ich stretával — v autobuse, všade. Teraz je 8 hodín večer a ešte stále kážete.“ Prečo? Lebo Jehovovi svedkovia chcú ľuďom pomôcť dostať sa na cestu života. Chcú byť tiež čistí od krvi tých, ktorí odmietajú túto príležitosť. — Ezech. 3:19; Sk. 20:26, 27.

Marec bol, samozrejme, mesiacom, keď sa konala Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti. Akým znamenitejším spôsobom  by sme mohli prejaviť ocenenie pre to, čo pre nás znamená, než zvýšenou účasťou na diele, ktorým Boží Syn poveril svojich nasledovníkov? — Mat. 28:19, 20; Sk. 1:8.

„Stále to robte“

Smrť a vzkriesenie Ježiša Krista má na život každého pravého kresťana mocný vplyv. Apoštol Pavol napísal: „Podnecuje [nás] láska, ktorú má Kristus... Zomrel za všetkých, aby tí, ktorí žijú, nežili už viac pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený.“ ​(2. Kor. 5:14, 15) Ježiš Kristus v posledný deň svojho ľudského života zaviedol slávnosť na pamiatku svojej smrti. Jeho nasledovníci pomazaní duchom si mali jeho obetnú smrť každý rok pripomínať. Keďže poslúchajú Ježišov príkaz, urobili tak aj 23. marca 1997. (1. Kor. 11:25) Zhromaždili sa s nimi aj milióny ďalších ako pozorovatelia. Celková účasť na celom svete bola 14 322 226, čo bolo značne vyše milióna viac než v roku 1996. Aký úžasný doklad Jehovovej priazne a požehnania!

V mnohých oblastiach Jehovovi svedkovia skutočne horlivo pozývali ďalších, aby boli s nimi prítomní na Pamätnej slávnosti. V Togu sa 19 zvestovateľov v dedine Game Seva tešilo z 820 prítomných. V Kazachstane 209 zvestovateľov tvoriacich zbor v Aksu privítalo na tejto mimoriadnej udalosti 1080 ľudí. V Ekpe v Benine bolo 56 zvestovateľov určite prekvapených a potešených, keď pri tejto príležitosti prišlo 1351 ľudí. Skupina len štyroch zvestovateľov v Gbape v Libérii vykonala v marci opätovné návštevy, aby pripomenula ľuďom dôležitosť Pamätnej slávnosti. Vďaka tomu sa v tejto dedine na nej zúčastnilo 193 ľudí.

Konať podľa poznania, ktoré vedie k životu

Dôležitou súčasťou kresťanskej služby je robenie učeníkov. Ježiš pred návratom do neba svojim nasledovníkom prikázal, aby ‚robili učeníkov z ľudí všetkých národov, krstili ich  a učili‘. (Mat. 28:19, 20) V súlade s tým Jehovovi svedkovia na celom svete pozývajú ľudí, aby využili bezplatný program poskytovania osobného biblického poučovania. V minulom roku sa každý mesiac viedlo priemerne 4 552 589 takýchto štúdií.

Niektoré z nich sa viedli s ľuďmi, ktorí hľadali pravdu. Jeden muž z Libanonu našiel výtlačok Strážnej veže a Prebuďte sa! medzi odpadkami. Keď si ich prečítal a všimol si ponuku bezplatného domáceho biblického štúdia, začal svedkov hľadať.

Niektorí si nemysleli, že by ich to zaujímalo. Keď na Vanuatu v juhozápadnom Pacifiku jeden dedinský náčelník spoznával pravdu, jeho syn sa hneval, že rodičia opustili presbyteriánsku cirkev a stretávajú sa s Jehovovými svedkami. Avšak jedného dňa sa mohol priekopník s týmto synom porozprávať a navrhol mu, že mu „len tak na skúšku“ predvedie biblické štúdium. Použil brožúru Čo od nás Boh vyžaduje? Po prebratí jednej témy chcel mať tento mladík aj druhé a potom tretie štúdium. Zanedlho študoval dva razy do týždňa a navštevoval aj zhromaždenia.

Len čo niektorí ľudia štúdium okúsia, chcú študovať niekoľko ráz do týždňa. Tak to bolo aj u Larsa, muža z Dánska, ktorý sa považoval za ateistu. Keď súhlasil, že si prečíta knihu Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením?, rýchlo nadobudol presvedčenie, že Boh existuje. Potom bol dychtivý dozvedieť sa viac — bol taký dychtivý, že zakrátko študoval knihu Poznanie, ktoré vedie k večnému životu tri razy do týždňa. Na vedení tohto štúdia sa striedali traja bratia.

Samozrejme, nestačí len mať poznanie. Je potrebné konať Božiu vôľu. Zmeny sú niekedy veľmi výrazné. Jeden mladý muž z Indonézie sa správal tak hrozne, že jeho konfuciánski rodičia ho odovzdali príslušným úradom ako nenapraviteľného. Ale úprimnosť a láska, ktorá mu bola prejavená, keď  napokon začal chodiť na zhromaždenia Jehovových svedkov, spôsobila, že chcel spoznávať Jehovu. Už po dvoch mesiacoch štúdia urobil vo svojom živote veľké zmeny — prestal fajčiť i užívať drogy. Zanedlho sa stal zvestovateľom, potom sa dal pokrstiť a stal sa pomocným priekopníkom a zakrátko pravidelným priekopníkom — a to všetko za 15 mesiacov!

Skutočne, ako predpovedá Zjavenie 7:9, 10, „veľký zástup“ zo všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov prichádza slúžiť Jehovovi.

Byť vynachádzaví, aby sme sa dostali k ľuďom

Keď Ježiš slúžil Bohu, chodil tam, kde boli ľudia. Preto chodil do súkromných domov. Vydával svedectvo aj tam, kde rybári čistili siete, pri dedinskej studni i v chráme v Jeruzaleme. (Mat. 13:1, 2; 26:55; Luk. 5:1–3; Ján 4:5–26) Aj apoštol Pavol kázal verejne a chodil „z domu do domu“, pretože to bol najlepší spôsob, ako sa uistiť, že nikto nebude vynechaný. (Sk. 20:20) Jehovovi svedkovia to dnes napodobňujú a tiež chodia tam, kde sú ľudia.

Viac než kedykoľvek predtým sa vydáva svedectvo telefónom. To svedkom umožňuje pravidelný kontakt s ľuďmi, ktorí žijú v bytoch s prísnymi bezpečnostnými opatreniami, v budovách s uzamknutým vchodom a v neprístupných komplexoch domov. Telefón sa využíva aj na to, aby sa posolstvo dostalo k obyvateľom stoviek osamotených ostrovčekov tvoriacich Bahamy. Ich vzdialenosť a náklady na to, aby sa tam niekto dostal, boli vždy obrovskou prekážkou. Teraz sa však pravidelné „návštevy“ vykonávajú cez telefón.

Jeden zvestovateľ v Dominikánskej republike sa teší z vydávania svedectva na letisku. Tento zvestovateľ hovorí: „Obvod na letisku je výnimočný. Nemusím mať ani pas a môžem sa rozprávať s ľuďmi mnohých národností. Ponúkam  im pôsobivé články, ktoré si môžu cestujúci zobrať do lietadla. Prihováram sa aj tým, ktorí cestujúcich odprevádzajú na letisko alebo ktorí čakajú niekoho, kto má pricestovať. Rozšírim približne 30 časopisov za hodinu. Zamestnanci letiska ma teraz už čakajú, aby mohli dostať najnovšie čísla. S jedným zamestnancom som zaviedol biblické štúdium.“ V minulom roku otvorili svedkovia v Dominikánskej republike aj stánok na Medzinárodnom veľtrhu kníh, čo je v tejto krajine veľká udalosť. Pekné rozhovory tu viedli k viacerým biblickým štúdiám.

Starší v jednom zbore na Tchaj-wane zariadili, aby spôsobilí bratia a sestry navštívili veľké nemocnice v obvode ich zboru. Dve sestry navštívili oddelenie dialýzy. Zamerali sa na to, aby boli priateľské k pacientom, ktorí tam museli byť každý deň niekoľko hodín. Prinieslo to dobré výsledky? Napríklad, keď jeden muž prejavil určitý záujem, sestra priviedla svojho manžela a predstavila mu ho. Bolo zavedené štúdium, ktoré sa vedie v nemocnici každý týždeň. Zakrátko začal tento muž pravidelne navštevovať zborové zhromaždenia.

Niekoľkí svedkovia v Austrálii vybrali literatúru, ktorú by mohli ponúknuť správcom pohrebných ústavov. Boli to brožúry Keď vám zomrie niekto milovaný a Skutočne sa Boh o nás stará?, ako aj niektoré traktáty, ktoré sú ideálne pre tých, ktorí smútia. Literatúra bola ochotne prijatá. Bratia tu naďalej pravidelne vykonávajú návštevy, aby dopĺňali zásoby brožúr a traktátov.

V mnohých krajinách značne vzrástol počet väzňov. Kde je to možné, Jehovovi svedkovia kážu aj tým, ktorí sú vo väzení. Svedkovia v São Paule v Brazílii začali asi pred pätnástimi rokmi navštevovať jeden väzenský komplex, ku ktorému patrí väznica, kde je približne 6000 väzňov. Vedie sa tam 45 pravidelných biblických štúdií. Deviati väzni sú teraz hlásateľmi  Kráľovstva, pričom všetci spoznali pravdu vo väzení. Keď sa dali pokrstiť, prihlásili sa za pomocných priekopníkov. Niektorí väzni vedú týždenné biblické štúdiá so svojimi rodinami a jeden učí asi 30 ďalších väzňov čítať a písať. Viedlo to k tomu, že správa väznice chváli dielo, ktoré sa koná medzi väzňami.

Dvaja svedkovia v Južnej Afrike navštívili zmierovacích sudcov, právnikov a úradníkov v budovách súdov. Tu sa stretli so sobášiacou úradníčkou, ktorá sa ich spýtala: „Prečo ste neprišli skôr?“ Vysvetlila, že v to dopoludnie zosobášila už viac než 20 ľudí. Prijala knihu Rodinné šťastie — aké je jeho tajomstvo? a prijali ju aj tri dvojice sediace v jej kancelárii. Teraz sem bratia chodia tri razy do týždňa a mávajú päťminútové prejavy k 60 až 100 poslucháčom. Vysvetľujú Jehovov pohľad na manželstvo a poukazujú na to, že každý piatok sa v tých istých budovách súdu viac ako 100 manželstiev končí rozvodom. Potom ponúkajú knihu Rodinné šťastie, aby pomohli týmto dvojiciam dosiahnuť úspech v manželstve.

Jeden člen rodiny Bétel na Filipínach cestoval na zvláštny zjazdový deň diaľkovým autobusom. Aby vodiči autobusu vyplnili cestujúcim čas, často používajú videoprehrávače a púšťajú im filmy. Ale počas tejto cesty sa náš brat spýtal, či by mohol prehrať videokazetu, ktorú priniesol so sebou. Sprievodca súhlasil. Tak si 70 cestujúcich pozrelo videokazetu Jehovovi svedkovia — organizácia za týmto menom. Naozaj je mnoho spôsobov, ako sa môžu ľudia dopočuť dobré posolstvo.

Radosť z kázania na „nedotknutom území“

Tak ako apoštol Pavol, ktorý mal radosť z kázania v oblastiach, kde sa svedectvo predtým ešte vôbec nevydávalo, aj niektorí novodobí Jehovovi svedkovia sa dávajú k dispozícii na prácu na „nedotknutých územiach“, ako aj v oblastiach, kde sa svedectvo ešte pravidelne nevydáva. — Rim. 15:23.

 Veľké vidiecke oblasti v Moldavsku vo východnej Európe sú prakticky panenským územím, pokiaľ ide o kázanie dobrého posolstva. No keď sa im venuje pozornosť, niektoré z nich sa ukazujú ako veľmi plodné. Zbor v Tighine prepracoval v januári 1997 na takomto území dve dediny. Rýchlo boli zavedené štúdiá a na letnom oblastnom zjazde sa 13 z týchto dedinčanov dalo pokrstiť. Aký dôvod na radosť!

Jedna priekopníčka v Lime v Peru chcela rozšíriť svoju službu vydávaním svedectva v izolovanej oblasti. Cestovala 15 hodín autobusom do svojho rodného mesta v oblasti Andamarca. Medzi 7000 obyvateľmi tejto oblasti neboli žiadni svedkovia. Na svoje prekvapenie si rýchlo našla prácu. Pripojila sa k nej aj jej spoločníčka v priekopníckej službe. Zistili, že je tu prekvapujúco ľahké vydávať svedectvo lekárom, inžinierom, architektom a iným ľuďom, ktorí sú odborníkmi v nejakej oblasti. Niektorí mali skutočný duchovný hlad. Už o niekoľko mesiacov sa tu pravidelne konali tri zborové zhromaždenia s účasťou 15 ľudí. Na Pamätnej slávnosti bolo 66 prítomných.

Priekopnícka dvojica, ktorá slúži v jednej oblasti Guyany, kde je to veľmi potrebné, mala vynikajúce výsledky ešte predtým, ako sa dostala do svojho obvodu. Na mieste, kde títo priekopníci nocovali, kázali niektorým miestnym dedinčanom. Nasledujúce ráno, skôr ako mohli pokračovať v ceste, prišlo k ich stanu mladé dievča a povedalo, že jej matka sa s nimi chce rozprávať. Akí boli prekvapení, keď našli ženu, ktorá už 14 rokov čítala literatúru Spoločnosti! Posielala jej ju sestra zo Spojených štátov. Vplyv literatúry na život rodiny tejto ženy bol taký mocný, že táto rodina opustila katolícku cirkev, a dokonca zniesla i to, že bola vyobcovaná z tamojšej komunity! Nasledujúcu nedeľu bolo zorganizované zhromaždenie. Bolo tam 47 prítomných vrátane 23 členov rodiny tejto ženy. Neskôr tu boli urobené opatrenia na slávenie Pamätnej slávnosti, na ktorej  bolo 66 prítomných. Aké hojné požehnania zažívajú tí, ktorí odpovedajú na výzvu ‚prejsť do Macedónie a pomôcť‘! — Sk. 16:9.

Mladí „chvália Jehovovo meno“

Je povzbudzujúce vidieť, že medzi tými, čo horlivo slúžia Jehovovi, je veľa mladých. Žalm 148:7–13 vyzýva: „Chváľte Jehovu zo zeme... mladí muži a aj panny, starci spolu s chlapcami. Nech chvália Jehovovo meno, lebo jedine jeho meno je nedosiahnuteľne vysoko. Jeho dôstojnosť je nad zemou a nebom.“ Mnoho tisíc ľudí prijíma toto láskavé pozvanie. Ujíma sa príležitostí vydávať znamenité svedectvo aj ústne, aj svojím kresťanským správaním.

Prieskum medzi zvestovateľmi v Ghane ukázal, že 12 percent z vyše 50 000 zvestovateľov je vo veku 6 až 20 rokov. Odbočka v Argentíne oznamuje, že polovica z 3441 pokrstených na poslednej sérii zjazdov boli mladí ľudia od 12 rokov vyššie. Väčšina týchto mladých ešte chodí do školy. Majú prístup k jedinečnému obvodu, do ktorého sa iní nemôžu len tak ľahko dostať. A tento obvod sa často ukazuje ako plodný.

Daniel, šesťročný nepokrstený zvestovateľ z Ghany, vedie desať biblických štúdií, väčšinou s priateľmi zo školy. Jeden z nich, ktorý má 19 rokov, navštívil v marci Pamätnú slávnosť. Keď sa Danielov učiteľ v triede zavádzajúco vyjadril o pôvode života zvierat, Daniel v tom videl príležitosť. Cez prestávku zašiel za učiteľom a zdvorilo mu povedal, že má publikáciu, ktorá vrhá viac svetla na to, čo preberali. Keď si učiteľ brožúru prečítal, napísal Danielovmu otcovi. Tento učiteľ teraz robí pokroky v poznaní, ktoré vedie k večnému životu.

Aj deti v predškolskom veku, ktoré sú školené bohabojnými rodičmi, sa môžu účinne podieľať na vydávaní svedectva. Keď jedna matka v Rusku cestuje so svojou päťročnou dcérkou metrom, rozhovory často začína toto malé dievčatko. Ak vedľa  nich niekto sedí, dievčatko sa opýta: „Prepáčte, pani, viete, že Božie meno je Jehova?“ Odpoveď obyčajne znie: „Nie.“ Potom sa dievčatko obráti k matke a povie: „Mami, vysvetli to, prosím.“

Medzi našimi mladými sú niektorí veľmi odvážni a horliví svedkovia. Bjarki z Islandu, ktorý má teraz desať rokov, často káže svojim spolužiakom. Nedávno o ňom tvrdili, že nie je kresťanom, pretože verí v Jehovu, a nie v Boha, ako sa vyjadrili. Keď sa im to snažil vysvetliť, odmietali uveriť mu. Cestou domov zo školy Bjarki požiadal jedného chlapca zo svojej triedy, aby išiel k nemu domov, pretože má niečo, čo mu musí ukázať. Tam Bjarki otvoril svoju Bibliu na 1. Mojžišovej 2:5, kde sa v islandskej Biblii objavuje v poznámke pod čiarou Božie meno, a použil aj Preklad nového sveta v angličtine, aby kamaráta presvedčil, že Jehova je Božie meno. Potom Bjarki povedal: „Teraz si sám videl, že Jehova je podľa Biblie Božie meno, takže keď chlapci v škole povedia, že Jehova nie je Božie meno, môžeš im povedať, že to, čo hovoria, nie je pravda, pretože si to sám videl v Biblii.“ A tak Bjarki nielenže učil svojho priateľa pravdu, ale ho aj poučil, ako kázať.

Niekedy je možné taktne vydať svedectvo priamo v triede. Jeden mladý brat z Libanonu predniesol svojim spolužiakom referát o Jehovových svedkoch. Zahrnul doň aj premietanie videokazety Jehovovi svedkovia — organizácia za týmto menom. Keď od jednej mladej zvestovateľky v Portugalsku žiadali, aby napísala písomnú prácu o tom, čo robila počas školských „veľkonočných“ prázdnin, napísala aj o tom, že sa zúčastnila na Pamätnej slávnosti. Záujem, ktorý to vyvolalo, viedol k tomu, že jej učiteľka zanedlho súhlasila s biblickým štúdiom a teraz je už nepokrstenou zvestovateľkou.

Horlivosť mnohých mladých podnecuje, aby sa prihlásili za pomocných priekopníkov — a niektorí aj za pravidelných  priekopníkov. Patrí k nim aj Marie Rose z Rwandy. Hoci chodí ešte na strednú školu a usilovne pomáha svojej zostarnutej matke, je aj pravidelnou priekopníčkou a vedie 15 biblických štúdií. Aj Glory z Kamerunu bola pomocnou priekopníčkou, kým chodila do školy, hoci nikto z jej najbližších príbuzných nebol svedkom. Teraz je pravidelnou priekopníčkou a traja ďalší z jej rodiny sa stali pokrstenými svedkami. Glory hovorí: „Priekopnícka služba v čase, keď som chodila do školy, sa ukázala ako najlepší spôsob, ako sa chrániť pred drogami, nemravnosťou a násilím, ktoré sú v týchto dňoch v mnohých školách rozšírené.“

Škola pre tých, ktorí si volia priekopnícku službu

Pre pravidelných priekopníkov, ktorí sú na zozname priekopníkov najmenej rok, je k dispozícii zvláštny školiaci kurz. Prvé pozvania do školy priekopníckej služby boli rozposlané v Spojených štátoch v novembri 1977. Len v Spojených štátoch malo za posledných 20 rokov z tejto školy úžitok vyše 195 000 priekopníkov. Z toho 10 345 ju navštevovalo minulý služobný rok. Toto školenie dostávajú státisíce priekopníkov na celom svete.

Čo je cieľom tejto školy? Cieľom kurzu je pomôcť priekopníkom 1. chodiť s Jehovom podľa vzoru Ježiša Krista, 2. viac oplývať láskou k celému spoločenstvu bratov a 3. ostriť sa v schopnosti kázať a vyučovať, aby účinnejšie svietili „ako zdroje svetla vo svete“. — Fil. 2:15.

Dvaja inštruktori povedali, že okrem praktického školenia do zvestovateľskej služby kurz študentom pomohol, „aby boli v priekopníckej práci vyrovnaní a nedovolili, aby veci tohto systému spôsobili, že stratia zo zreteľa správne zameranie“. To viacerým pomohlo usilovať sa o službu celým časom ako o uspokojujúcu životnú dráhu.

 V posledných ôsmich rokoch, keď boli zrušené zákazy činnosti Jehovových svedkov vo východnej Európe a v Afrike, sa rýchlo urobili opatrenia, aby aj priekopníci v týchto oblastiach mohli mať úžitok zo školy priekopníckej služby. Zo Slovinska prišla správa: „Pozitívny účinok tejto školy vidieť v tom, že sa zlepšuje kvalita a účinnosť služby jednotlivých priekopníkov.“ Nadšenie, ktoré prejavujú tí, čo navštevovali túto školu, často podnecuje k priekopníckej službe ďalších. Tak to bolo v Maďarsku, kde v zbore s 5 priekopníkmi pribudlo ďalších 21 priekopníkov, keď niektorí absolvovali školu priekopníckej služby.

Žatva je skutočne veľká. Sú potrební ochotní, dobre vyškolení služobníci v poli. Škola priekopníckej služby bude nepochybne naďalej pomocou pri uspokojovaní tejto potreby.

Desať rokov školy služobného vzdelávania

Približne desať rokov po otvorení školy priekopníckej služby bola 1. októbra 1987 v Pittsburghu v Pennsylvánii (USA) otvorená škola služobného vzdelávania. Slobodní starší a služobní pomocníci, ktorí dostanú toto školenie, môžu byť pozvaní slúžiť tam, kde je to na celosvetovom poli potrebné. Pred desiatimi rokmi bolo na celom svete 54 911 zborov; dnes je ich 85 256. Sú veľmi potrební spôsobilí muži, aby pásli, vyučovali a ujímali sa vedenia v tomto veľkom evanjelizačnom diele. Škola služobného vzdelávania pripravuje oddaných mužov, aby uspokojovali tieto potreby. — 2. Tim. 2:2.

Od otvorenia tejto školy sa na nej zúčastnilo 3698 bratov v Amerike, 1208 v Afrike, 1804 v Ázii a na tichomorských ostrovoch a 2295 v Európe. Absolventi tejto školy teraz slúžia v 126 rôznych krajinách.

Značný počet absolventov ovláda viacero jazykov. Takéto schopnosti môžu ihneď využiť, či vo svojej vlastnej krajine, kde je veľa etnických skupín, alebo na zahraničnom poli. Ďalší sa naučili jazyky krajín, do ktorých boli vyslaní.

 Stovky absolventov sú vo zvláštnej priekopníckej službe a pomáhajú začínať dielo v izolovaných oblastiach. Úžitok z ich služby majú aj zbory, kde je nedostatok starších a služobných pomocníkov. Niektorí sú pridelení do krajskej služby. Napríklad z Nigérie prišla správa, že 50 absolventov v tejto krajine je v krajskej službe. Približne rovnaký počet je v takejto službe v Mexiku, kde bolo vytvorených mnoho nových zborov. Na Filipínach je v krajskej službe 37 absolventov a 111 ich slúži ako zástupcovia krajských dozorcov. Niektorí absolventi, ktorí sú technicky nadaní, boli pridelení vykonávať potrebné práce v odbočke.

Táto škola sa ukazuje ako znamenité opatrenie na poskytovanie hodnotného školenia bratom, ktorí sa ochotne dávajú k dispozícii, aby slúžili záujmom Kráľovstva. (Žalm 110:3) Keďže sú im zverené väčšie zodpovednosti, viac sa od nich požaduje, no zažívajú aj mnoho požehnaní. — Luk. 12:48b.

‚Budete sa radovať pred Jehovom‘

V starovekom Izraeli sa ctitelia Jehovu pravidelne schádzali na sezónne sviatky. Tí, ktorí chodili na každoročný Sviatok prístreškov, dostali príkaz: „Sedem dní sa budete radovať pred Jehovom, svojím Bohom.“ ​(3. Mojž. 23:40) Podobne sú v našich dňoch časom mimoriadnej radosti medzi Jehovovým ľudom každoročné oblastné zjazdy. Začiatkom služobného roku sa v niektorých krajinách konali ešte oblastné zjazdy „Poslovia božského pokoja“.

Aká vhodná bola táto téma zjazdu v Libérii rozorvanej vojnou! Už niekoľko týždňov vopred bolo našich bratov vidieť, ako hrdo nosia v mestách a dedinách menovky s nápisom „Poslovia božského pokoja“. Jehovovi svedkovia môžu oprávnene nosiť takúto identifikačnú menovku. Obyvatelia Libérie vedia, že len Jehovovi svedkovia sa v rokoch vojny dokázali ako praví poslovia božského pokoja. Kým tisíce členov  iných náboženstiev sa pripojilo k ozbrojeným frakciám a nosili vojnové zbrane, Jehovov ľud bolo všade vidieť, ako nosí v ruke Bibliu a delí sa s Libérijčanmi sužovanými vojnou o posolstvo božského pokoja.

V polovici roku 1997 začala prebiehať séria zjazdov „Viera v Božie Slovo“. Mnohí vyjadrili hlbokú vďačnosť za dramatizáciu „Zachovaj si prosté oko“. Ďalší zamerali pozornosť na časovosť prednášky „Kvalita tvojej viery je teraz skúšaná“. Brožúra Kniha pre všetkých ľudí, ktorá bola daná k dispozícii, bola vydaná už v 58 jazykoch. V Poľsku bolo vrcholným bodom zjazdu vydanie úplného Prekladu nového sveta v poľštine, ktoré bolo simultánne ohlásené nadšeným poslucháčom vo Varšave a vo Vroclavi. Keď poslucháči v Grécku pochopili počas oznamu, že bolo vydané grécke vydanie úplného Prekladu nového sveta Svätých písiem, ešte pred koncom tohto oznamu nastal dlhotrvajúci potlesk a prítomným vyhŕkli slzy radosti a ocenenia.

Okrem oblastných zjazdov prebiehali na rôznych miestach aj iné významné zhromaždenia. Na jednom zhromaždení v novembri 1996 v Dominikánskej republike bola zasvätená nová odbočka so zjazdovou sálou s kapacitou 3000 sedadiel a so sálou Kráľovstva. Medzi prítomnými boli mnohí, ktorí prežili desať rokov krutého prenasledovania za diktátora Trujilla. Bývalá misionárka Juanita Brandtová uviedla, že misionári zostali v krajine, rozvážne vydávali svedectvo, konali nejakú svetskú prácu a povzbudzovali miestnych svedkov, z ktorých boli mnohí uväznení a mučení. V čase, keď Luis Montás, príbuzný diktátora Trujilla, spoznal pravdu, bol pokladníkom politickej strany. Bol prenasledovaný, uväznený a niekoľkokrát bol blízko smrti. No vo svojich 91 rokoch bol prítomný na zasvätení odbočky a mal radosť, že bol medzi 35 678 prítomnými na celonárodnom zhromaždení, ktoré po zasvätení nasledovalo.

 Ďalšie výnimočné zhromaždenie sa konalo v marci 1997 v súvislosti s rozšírenými priestormi odbočky v Brazílii. Na programe zasvätenia boli prítomní svedkovia zo všetkých 26 štátov Brazílie. Okrem toho tam boli delegáti z 24 ďalších krajín a misionári zastupujúci 43 tried školy Gileád, ktorí slúžili v Brazílii. Aká radostná udalosť to bola! Na zvláštnom zhromaždení, ktoré sa konalo nasledujúci deň, mal na štadióne Maracanã v Riu de Janeiro prednášku Milton Henschel, člen vedúceho zboru, pričom tento program počulo aj množstvo ľudí v štyroch ďalších mestách. Celková účasť bola vyše 200 000 osôb. Témou jeho povzbudzujúcej prednášky založenej na 12. kapitole Kazateľa bolo: „Jehova miluje mladých ľudí“. Nabádal mladých, aby ‚slúžili Jehovovi naplno a podieľali sa na priekopníckej službe, skôr ako prídu biedne dni‘.

Neskôr v ten mesiac bola na zhromaždení v Argentíne zasvätená naša vlastná nová zjazdová sála v Cañuelas s kapacitou 9400 miest. Táto sála bude miestom, kde sa budú môcť na oblastných a krajských zjazdoch zhromažďovať ľudia z hlavného mesta Argentíny a z jeho blízkosti. Program zasvätenia zahŕňal okrem iného pútavú správu o činnosti Jehovových svedkov v Argentíne, kde bol napriek zákazu a iným obmedzeniam počas 33 rokov stále teokratický vzrast. Na druhý deň po programe zasvätenia sa konalo zhromaždenie na veľkom štadióne River Plate v Buenos Aires. Štadión bol úplne plný a bratia sedeli aj na hracej ploche. Celková účasť bola vyše 71 800 ľudí. Niektorí pricestovali zďaleka. Z Patagónie vzdialenej 3100 kilometrov prišiel plný autobus. Spolu prišlo na štadión River  Plate asi 1200 autobusov z rôznych častí krajiny.

Pri tejto príležitosti mal prednášku Carey Barber, ktorý má už 91 rokov a je členom vedúceho zboru. Na zasvätení mocne povzbudzoval k pravidelnému čítaniu Biblie a povedal: „Bratia a sestry, čítame všetci Bibliu denne? Je mnoho takých, ktorí tvrdia, že sú príliš zaneprázdnení, než aby čítali Bibliu denne; ale zdá sa, že majú dosť času na tri výborné jedlá denne, a to o niečom jasne svedčí, však? Keby čítali Bibliu každý deň, to by tiež o niečom jasne svedčilo, však?“ Keď nasledujúci deň hovoril na štadióne o tom, „Ako vzdorovať duchu tohto sveta“, prejav bol opakovane prerušovaný potleskom nadšených a pozorných poslucháčov. Keď všetkých povzbudzoval, aby ďalej robili pokroky v tom, čo je dobré a správne, ukázal tiež, že potrebujeme Jehovovu pomoc — jeho ducha —, aby sme boli úspešní. Brat Barber zdôraznil, aké je dôležité „odvracať sa od nečistej reči a nemravného správania sveta“. Potom nabádal: „Nájdite radosť a šťastie v tom, že slúžite Jehovovi, uctievate ho a páčite sa mu.“ Tento zvláštny program na prítomných naozaj zapôsobil.

 „Predĺž stanové šnúry“

V nedávnych rokoch bol na celom svete úžasný vzrast v počte tých, ktorí vystupujú k Jehovovmu slávnemu duchovnému domu, aby sa učili o jeho cestách a chodili po nich. (Iz. 2:2–4) Za posledných päť rokov sa dalo pokrstiť ponorením do vody 1 593 995 ľudí, ktorí tým symbolizovali svoju oddanosť Jehovovi. Sú potrebné sály Kráľovstva, v ktorých by sa mohli zhromažďovať, aby sa učili a aby uctievali Jehovu. Na zvláštne zjazdové dni a na krajské a oblastné zjazdy sú potrebné zjazdové sály. Nevyhnutné sú aj kancelárie odbočiek a tlačiarne, ktoré by poskytovali priestory na prekladanie biblickej literatúry do miestnych jazykov a na jej tlač a odkiaľ by mohla byť koordinovaná činnosť Jehovových svedkov, aby pokiaľ možno každý človek mal príležitosť počuť posolstvo o Kráľovstve. Aké je teda vhodné prorocké vyhlásenie: „Urob miesto svojho stanu priestrannejšie... Nezadržuj. Predĺž stanové šnúry a stanové kolíky si urob silné.“ — Iz. 54:2.

Ako sa zaobstarávajú tieto priestory? Tak, že Jehova žehná zjednotené úsilie svojich svedkov. Kde je to možné, postavia budovu miestni svedkovia, pričom výdavky sa hradia z dobrovoľných darov. Tam, kde je to potrebné — a často je to potrebné — poskytnú pomoc svedkovia z iných častí krajiny alebo poskytne pomoc medzinárodné bratstvo. Pri veľkých stavbách  odbočiek pomáhajú občas dobrovoľníci z piatich, desiatich alebo aj z viacerých štátov.

K stavbám, ktoré boli dokončené a zasvätené minulý služobný rok, patrili početné sály Kráľovstva, niekoľko zjazdových sál a viacero odbočiek. Boli postavené úplne nové budovy odbočky v Dominikánskej republike, vo Francúzskej Guyane, na Jamajke, Madagaskare, Mauríciu, v Rusku a v Sierre Leone a boli tiež rozšírené priestory odbočky v Argentíne, Austrálii a Brazílii. Čo sa v týchto krajinách udialo, že sú potrebné takéto stavby?

ARGENTÍNA: Odkedy bol v Argentíne v roku 1980 zrušený zákaz činnosti Jehovových svedkov, nastala v tejto krajine „explózia“ počtu zvestovateľov Kráľovstva. V roku 1981 tu bolo 38 869 činných svedkov — čo je pomer 1 svedok na 717 obyvateľov. Teraz je tu 116 151 zvestovateľov a tento pomer je 1 ku 281. Bolo nevyhnutné viackrát rozšíriť priestory tlačiarne. Nedávno boli kúpené a zmodernizované dve ďalšie budovy a bola rozšírená obytná časť. To všetko bolo pripojené k už aj tak rozsiahlemu komplexu odbočky.

AUSTRÁLIA: Odkedy sa odbočka presťahovala na terajšie miesto v okrajovej časti mesta Sydney, počet svedkov v krajine sa takmer zdvojnásobil na 60 946. Pribudli nové oddelenia: regionálna projektová kancelária, oddelenie nemocničných informačných služieb, právne oddelenie a ďalšie. V expedičnom oddelení je teraz sklad literatúry pre väčšiu časť tichomorskej oblasti. Na pomoc pri uspokojovaní potrieb diela boli ku komplexu austrálskej odbočky pristavané tri budovy — kancelárska budova, budova služieb a obytná budova.

BRAZÍLIA: Od zasvätenia budov odbočky v Cesáriu Lange v roku 1981 sa tieto priestory trojnásobne zväčšili. Prečo? K radom Jehovových svedkov v Brazílii sa pripojilo vyše 338 600 ďalších. Minulý rok sa venovalo kázaniu dobrého  posolstva viac ako 80 300 000 hodín, boli rozšírené milióny biblických publikácií a viedlo sa priemerne 443 028 domácich biblických štúdií. Z tejto odbočky sa koordinuje činnosť 6960 zborov a 340 cestujúcich dozorcov.

DOMINIKÁNSKA REPUBLIKA: Je tu plodné pole. V Dominikánskej republike vedie 21 007 zvestovateľov Kráľovstva až 35 362 domácich biblických štúdií. Aby bolo postarané o dielo v tejto krajine, boli naliehavo potrebné nové priestory odbočky.

FRANCÚZSKA GUYANA: V jednom období tu kázali zväčša svedkovia, ktorí prišli z Guadeloupe a z Martiniku. V roku 1990 tu podávalo správu 660 zvestovateľov a bola tu otvorená kancelária odbočky — s akým výsledkom? V priebehu piatich rokov sa počet zvestovateľov zdvojnásobil. Kázanie dobrého posolstva v tejto krajine, ktorú z veľkej časti pokrýva amazonský dažďový prales, prekvitá. Teraz je tu pomer 1 svedok na 100 obyvateľov. Skutočnosť, že 1468 zvestovateľov vedie 2167 biblických štúdií a že na Pamätnej slávnosti sa v roku 1997 zúčastnilo 5506 ľudí, naznačuje ďalší vzrast.

JAMAJKA: Na Jamajke sa dobré posolstvo prvý raz kázalo v roku 1897, takže zasvätenie krásnych nových priestorov odbočky v roku 1997 pripadlo na 100. rok vydávania svedectva v tejto krajine. Ku komplexu nových budov patrí nová budova kancelárií odbočky a služieb, domov Bétel, zjazdová sála a sála Kráľovstva. Tieto priestory nepochybne významne prispejú k ďalšiemu teokratickému rozvoju v tejto krajine.

MADAGASKAR: Odkedy v roku 1925 Jehovovi služobníci prvý raz zavítali na Madagaskar, vykonalo sa tu veľa práce. V nedávnych rokoch sa tempo činnosti značne zrýchlilo. V marci 1997, keď sa tu na zvestovateľskej službe podieľalo 8404 zvestovateľov, ktorí viedli 22 321 biblických štúdií, bolo na Pamätnej slávnosti 45 300 prítomných. Nový komplex budov  odbočky pomôže uspokojovať potreby tohto rastúceho zástupu ctiteľov Jehovu.

MAURÍCIUS: Na tomto ostrove v Indickom oceáne bola postavená nová pekná kancelária odbočky a zjazdová sála bez bočných stien. Prečo boli postavené? Lebo ľudia na tunajších ostrovoch reagujú na príťažlivé biblické pozvanie pripojiť sa k chvále Jehovu. (Iz. 42:10) Za posledných osem rokov sa počet svedkov v tejto oblasti takmer zdvojnásobil.

SIERRA LEONE: Zdĺhavá občianska vojna a politický zmätok v tejto krajine viedli k tomu, že mnohí ľudia túžia po bezpečí, ktoré môže priniesť len Božie Kráľovstvo. Uprostred takýchto podmienok sa vďaka výstavbe novej odbočky vydalo znamenité svedectvo. Stavební remeselníci z rôznych krajín slúžili bezplatne ako dobrovoľníci — čo bolo pre verejnosť spočiatku neuveriteľné. A skutočnosť, že cudzinci bielej pleti sa podieľali na fyzicky namáhavej práci spolu so sierraleonskými svedkami, sa stala častou témou rozhovorov. Bolo očividné, že Jehovovi svedkovia sa naučili žiť a pracovať v pokoji ako pravé bratstvo.

RUSKO: Zasvätenie nových priestorov odbočky v Rusku pritiahlo mimoriadnu pozornosť celého sveta. V tejto časti sveta došlo k vynikajúcemu teokratickému vývoju. Na programe zasvätenia 21. júna 1997 boli prítomní ľudia zo 42 krajín.

V roku 1972 bolo v celom Sovietskom zväze 10 000 svedkov. V roku 1991, keď bolo dielo Jehovových svedkov konečne zákonne uznané, podávalo v 15 zväzových republikách správu 49 171 svedkov. V máji 1997 bolo v tejto oblasti činných vyše 215 000 svedkov a v marci sa na Pamätnej slávnosti zúčastnilo okolo 600 000 ľudí.

Rusko a deväť bývalých republík Sovietskeho zväzu spadá pod dohľad ruskej odbočky. Na koordinovanie činnosti v týchto krajinách a kvôli prekladaniu literatúry pre ne boli  asi 40 kilometrov severozápadne od Sankt Peterburgu, neďaleko obce Solnečnoje, postavené nové budovy odbočky. Konalo sa v súlade so zákonnou registráciou Administratívneho centra miestnej náboženskej organizácie Jehovových svedkov v Ruskej federácii. Tento krásny komplex pozostáva zo siedmich obytných budov, v ktorých môže byť ubytovaných asi 250 ľudí, zo sály Kráľovstva a jedálne, z ktorých každá má kapacitu vyše 500 miest, a z priestranného kancelárskeho a skladového komplexu.

Na programe zasvätenia predniesol hlavný prejav „Budovanie pre budúcnosť“ Theodore Jaracz, člen vedúceho zboru. Ďalší rozprávali o zaujímavom historickom vývoji. Na veľkých tabuliach v priestoroch recepcie boli fotografie a skúsenosti dokumentujúce činnosť Jehovových svedkov v Rusku za vyše 100 rokov. Tí, čo si ich pozreli, sa dozvedeli, že už v roku 1892 bol jeden muž, ktorý rozprával ďalším, čo sa dozvedel od Bádateľov Biblie (ako boli vtedy známi Jehovovi svedkovia), poslaný na žiadosť ortodoxného moskovského metropolitu do vyhnanstva do dnešného Kazachstanu. Mohli tu čítať o stovkách Rusov, ktorí sa dozvedeli biblickú pravdu od Jehovových svedkov, keď boli počas druhej svetovej vojny v nacistických koncentračných táboroch. Mohli si prečítať skúsenosti tisícov Jehovových svedkov, ktorí boli v roku 1951, počas Stalinovej diktatúry, poslaní do vyhnanstva na Sibír a na ďaleký ruský východ.

Medzi prítomnými na zasvätení boli mnohí, ktorí pre svoju vieru trpeli dlhé roky vo väzení a v sibírskych pracovných táboroch. Viete si predstaviť, s akým veľkým úžasom a radosťou prechádzali títo starí bratia týmito krásnymi budovami, ktoré stoja na 7-hektárovom pozemku podobajúcom sa záhrade? Nejedny oči sa zaliali slzami, zvlášť keď bratia spoznali tých, ktorých nevideli, odkedy vyšli z väzenia. Akou radosťou bolo vidieť bratov a sestry, ako začali na veľkom nádvorí  spontánne štvorhlasne spievať piesne Kráľovstva, ktoré spievali, keď boli pred desaťročiami vo vyhnanstve na Sibíri!

Na stavbe týchto budov pracovalo spoločne vyše štyroch rokov mnoho stavebných robotníkov približne z 20 krajín. Niektorí opustili svoj domov a urobili v živote radikálne zmeny, aby pomohli svojim ruským bratom. Akou vzrušujúcou udalosťou bolo pre nich zasvätenie, keď sa pripravovali pokračovať v ďalších teokratických prideleniach!

V ústredí Spoločnosti a v odbočkách na celom svete pravidelne pracuje celkovo 16 982 dobrovoľníkov. Pre okolnosti, za akých títo členovia rodiny Bétel slúžia, patria všetci do rádu zvláštnych služobníkov celým časom.

‚Polia zrejú k žatve‘

„Pozdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sa belejú k žatve,“ povedal Ježiš. (Ján 4:35) Teraz to platí v ešte väčšom rozsahu než kedykoľvek predtým. Od roku 1919, keď sa začala  kampaň celosvetového vydávania svedectva o Kráľovstve, bolo na celosvetovom poli zasiate veľké množstvo „semien“. Boli rozšírené miliardy biblických publikácií. S ľuďmi sa viedli desiatky miliárd rozhovorov o Jehovovom predsavzatí. Využívali sa všetky vhodné oznamovacie prostriedky, aby bolo ľuďom predložené životne dôležité posolstvo o Božom Kráľovstve, jedinej nádeji ľudstva. Teraz je čas žatvy.

V Mexiku, v Strednej a Južnej Amerike a na ostrovoch v Karibskej oblasti sa dalo za posledných päť rokov pokrstiť 590 760 ľudí. A v minulom roku sa viedlo priemerne 1 858 462 biblických štúdií s ďalšími v týchto oblastiach, ktorí prejavujú túžbu spoznať Jehovu a slúžiť mu.

Z Afriky a priľahlých ostrovov prišla správa, že od roku 1993 sa tam stalo oddanými pokrstenými služobníkmi Jehovu 274 724 ľudí. Na Pamätnej slávnosti bolo v týchto krajinách 2 863 594 prítomných. V Malawi ich bolo vyše 125 000. V Angole 160 414. V Konžskej demokratickej republike (bývalý Zair) rozorvanej vojnou bolo 574 736 prítomných. Určite sa chopia pravého uctievania aj mnohí ďalší z týchto ľudí.

Odkedy sa v roku 1989 začal rúcať berlínsky múr, v krajinách, ktoré predtým tvorili sovietsky blok, spoznalo pravdu a dalo sa pokrstiť 309 589 ľudí. Prejavujú ochotu nielen byť vyučovaní Jehovom, ale aj konať jeho vôľu.

V Severnej Amerike a v Európe, kde Jehovovi svedkovia kážu už vyše sto rokov, predstavuje úrodné pole na robenie učeníkov veľký počet prisťahovalcov.

Skutočne, keď príde Jehovov deň, „každý, kto vzýva Jehovovo meno, bezpečne vyviazne“. (Joel 2:32) Aké je teda životne dôležité, aby sme teraz pomohli ľuďom spoznať Jehovu, dôverovať mu a prispôsobiť svoj život jeho spravodlivým normám! Ak urobia takéto kroky, budú azda pri príchode veľkého a bázeň vzbudzujúceho Jehovovho dňa medzi tými, na ktorých sa bude Jehova pozerať s priazňou. — Sof. 2:3.

[Obrázky na stranách 4, 5]

Apoštol Pavol citoval Joelovo proroctvo a zdôraznil naliehavosť kázania

[Obrázok na strane 20]

Luis Montás, dlhoročný svedok

[Obrázky na strane 21]

Na štadióne River Plate nabádal Carey Barber vyše 71 800 prítomných, aby vzdorovali duchu sveta

[Obrázok na strane 22]

Nová zjazdová sála v Cañuelase (Argentína) s kapacitou 9400 miest

 [Obrázky na strane 27]

1. Rusko

2. Argentína

3. Sierra Leone

4. Austrália

 [Obrázky na strane 28]

5. Francúzska Guyana

6. Brazília

7. Madagaskar

8. Dominikánska republika

[Obrázky na strane 29]

9. Maurícius

10. Jamajka