List vedúceho zboru

AKO je zaznamenané v 1. Tesaloničanom 5:18, apoštol Pavol nabádal: „Za všetko vzdávajte vďaky.“ V minulom služobnom roku sa nám dostala hojnosť opatrení z Jehovovej štedrej ruky, za ktoré máme všetci dôvod vzdávať vďaky. Jehova v súlade so svojím sľubom otvoril ‚nebeské stavidlá a vylial na nás bohaté požehnania‘, ktoré spôsobovali, že sme opakovane plakali od radosti a vďačnosti. — Mal. 3:10; Žalm 33:1.

Aký hlasný víťazný pokrik bolo počuť po celej zemi, ako to ukazuje Celosvetová správa Jehovových svedkov za služobný rok 1998 na stranách 32 až 39! V chvále Jehovu spojil svoje hlasy nový vrcholný počet 5 888 650 zvestovateľov. (Žalm 66:1, 8) Medzi nimi bolo 316 092 nových, ktorí boli pokrstení. Počet 13 896 312 prítomných na Pamätnej slávnosti naznačuje, že ešte milióny ďalších budú azda vzývať Jehovovo meno. Vzdávame Jehovovi vďaky za túto žatvu. — Žalm 30:4.

Začiatkom služobného roku sa zvestovatelia na celom svete tešili z rozširovania Posolstva o Kráľovstve č. 35. Vďaka tomu, že verne a horlivo podporili túto kampaň, zažívali znamenité skúsenosti a mnohé požehnania. (Prísl. 10:22; 28:20) Krátko nato mali starší a služobní pomocníci úžitok zo školy služby Kráľovstva. Boli ňou veľmi osviežení a školenie si naozaj oceňovali.  Zdôrazňovalo sa pasenie, vyučovanie, evanjelizácia a jednotná spolupráca. Z listov vyjadrujúcich vďačnosť Jehovovi vidno, ako veľa pre nich toto školenie znamenalo.

V máji sa začali konať oblastné a medzinárodné zjazdy. Deviatich medzinárodných zhromaždení v Severnej Amerike sa zúčastnili delegáti zo 160 krajín. Na programe mali účasť a vystupovali v ňom absolventi Gileádu a školy služobného vzdelávania, medzinárodní služobníci, bételiti v zahraničnej službe a ďalší bratia a sestry s misionárskym štatútom. Mnohí z nich vyjadrovali ocenenie za štedré príspevky, vďaka ktorým sa mohli zúčastniť zjazdu vo svojej domovskej krajine.

Tisíce delegátov, ktorí pricestovali na návštevu z rôznych častí zeme, boli ubytované v domovoch svojich kresťanských bratov a trávili čas s ich rodinami. Poslúžilo to na prehĺbenie vrúcnej lásky, ktorá zjednocuje celosvetové bratstvo Jehovovho ľudu. (1. Petra 4:8; 5:9) Láska a pohostinnosť sa rozhojňovali v takom rozsahu, v akom sme to ešte v súvislosti s medzinárodnými zjazdmi nezažili. Listy opisovali dojímavé chvíle, keď sa hostitelia so slzami v očiach a so zovretým hrdlom zoznamovali so svojimi hosťami, ktorí reagovali s podobnými pocitmi. Jeden hostiteľ napísal: „Ďakujeme Vám za najúžasnejší zážitok nášho života.“ A istý delegát z Južnej Afriky napísal: „Privítanie, ktorého sa nám dostalo... bolo zážitkom, na ktorý nikdy nezabudneme... Bude to vždy obohacovať naše ocenenie pre celosvetové bratstvo — úžasný dar od nášho nebeského Otca, Jehovu.“

Delegáti na zjazdoch v Británii, Grécku a Nemecku boli naplnení rovnakým duchom. Boli nadšení programom zjazdu, spoločenstvom so svedkami z iných krajín a prehliadkou odbočky Spoločnosti. Mnohí poslali listy plné ocenenia, v ktorých ďakovali za to, čo zažili.

Týmito zjazdmi bolo vydané obrovské svedectvo. Verejnosť si uvedomila, že za témou „Božia cesta života“, ktorá bola uvedená na obálke programu a tiež na menovkách, ktoré naši bratia nosili, je niečo významné.

 Rezolúcia prijatá na zjazdoch vyjadrovala naše rozhodnutie naďalej kráčať po tejto ceste života a naplno ho dávať najavo vo všetkom, čo robíme — v súkromnom živote, v rodinnom kruhu, v rámci kresťanského zboru i ako celosvetové spoločenstvo bratov. — Tít. 2:11, 12; 1. Petra 2:17.

To, že sme sa rozhodli ďalej kráčať po tejto ceste, nás stavia do veľmi priaznivej situácie. Niet pochýb o nápadnom rozdiele medzi dnešným duchovným stavom Božieho ľudu a stavom odpadlíkov i ďalších ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že poznajú a uctievajú Boha, ale ktorí ho svojimi skutkami zapierajú. (Tít. 1:16) Inšpirované slová zaznamenané v Izaiášovi 65:13, 14 nás na tento rozdiel upozorňujú: „Hľa, moji sluhovia budú jesť... piť... plesať... radostne kričať pre dobrý stav srdca, ale vy [odpadlíci] budete vykrikovať pre bolesť srdca a budete kvíliť pre úplné zrútenie ducha.“ Aké úžasné dedičstvo máme! Kiež sme vždy vďační za všetko, čo Jehova v tomto čase pre svoj ľud robí.

Niektorí z našich spoluslužobníkov podstúpili a podstupujú veľké utrpenie z dôvodu ekonomických ťažkostí, prenasledovania, terorizmu alebo vojen. Značný počet sa stal obeťou takých katastrof, ako sú záplavy, hurikány a výbuchy sopiek. Ale nestrácajú nádej. Jehova ich podporuje vo všetkom súžení, aby tak mohli jasať na jeho cestách a boli schopní zostať pred ním v schválenom stave. — Rim. 5:3–5.

Napriek ťažkostiam, ktoré v týchto ťažkých časoch zažívame, sme požehnaným a šťastným ľudom. (Žalm 3:8; 144:15b) Hľadiac do budúcnosti, túžime pomôcť mnohým ďalším, aby mali úžitok z Jehovovej cesty života práve tak, ako z nej máme úžitok my. Ešte je čas, aby i napriek rušnému životu spoznali Jehovovu cestu a mali úžitok z jeho trpezlivosti, ako to v 2. Korinťanom 6:2 naznačuje náš ročný text na rok 1999: „Hľa! Teraz je deň záchrany.“ Áno, teraz je čas konať! Buďme vďační za výsadu oznamovať to všetkým, ktorí sú ochotní počúvať.

Spolu s Vami radostne ďalej kráčame po Božej ceste života.

Vaši spoluslužobníci,

Vedúci zbor Jehovových svedkov