Vrcholné udalosti minulého roku

Medzi vzrušujúce udalosti minulého roku patrili medzinárodné zjazdy „Božia cesta života“. Poskytli konkrétny dôkaz o tom, že z Jehovových ctiteľov sa skutočne stal „veľký zástup... zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“, ktorý Jehova pripravuje na život vo svojom novom svete. (Zjav. 7:9, 10) Po návšteve jedného z týchto zjazdov istý svedok z Guadeloupu povedal, že vtedy si túto skutočnosť po prvý raz naozaj ‚v srdci uvedomil‘.

Nikdy predtým sme nemali na cestách tak veľa účastníkov medzinárodných zjazdov. Desaťtisíce delegátov cestovali do iných krajín, ba dokonca na iné kontinenty,  aby sa mohli zúčastniť zjazdov. Tým sa stalo nanajvýš zjavným, že svedkovia sú ozaj časťou medzinárodnej rodiny.

Medzinárodné zjazdy „Božia cesta života“ sa konali od konca mája do konca augusta v rôznych mestách Spojených štátov, Kanady a Británie a po nich nasledovali ďalšie zjazdy v Nemecku a Grécku. Na každom z týchto zjazdov mali prejavy členovia vedúceho zboru, často prostredníctvom tlmočníkov. V tom istom čase sa po celej Severnej Amerike a Európe konali stovky oblastných zjazdov.

Keď sa 22. mája v San Diegu (Kalifornia) začal prvý z medzinárodných zjazdov, prítomní sa tešili, že je medzi nimi 45 misionárov zo 14 krajín. O dva týždne sa na tom istom štadióne stretli svedkovia hovoriaci po španielsky. Z 25 181 prítomných na tomto zjazde bolo viac než 3100 zo zahraničia. Ako v programe postupne vystupovali rečníci z Argentíny, Chile, Kostariky, Mexika, Peru, Salvádora, Španielska a Uruguaja, poslucháči sa museli prispôsobovať rôznym prízvukom. Akým šťastným a nadšeným publikom boli!

Nasledujúci týždeň dosiahol počet účastníkov zjazdu v Pontiacu (Michigan) 42 763 a počet zastúpených krajín vzrástol najmenej na 44. Boli tu aj vyše 300-členné delegácie z Británie, Českej republiky a Južnej Afriky. Účastníci zjazdu prišli zo 14 krajín Európy, 8 krajín Afriky, 20 krajín Ameriky a 2 krajín Ázie. V niektorých prípadoch delegátom pomáhali hradiť výdavky celé rodiny, ba celé zbory, aby sa mohol zjazdu zúčastniť aspoň jeden z nich. Zdalo sa, že prítomnosť takého množstva delegátov z iných krajín skutočne poslucháčov nadchla, a prejavy, ktoré predniesli členovia vedúceho zboru — bratia Schroeder, Barr a Sydlik —, hlboko zasiahli ich srdce. To, čo sa odohrávalo — ako povedal istý svedok —, bolo ‚niečo, o čom budú hovoriť budúcim pokoleniam a pravdepodobne aj minulým pokoleniam, keď budú vzkriesené‘! — Porovnaj Žalm 48:1, 12–14.

 Zatiaľ čo prebiehal zjazd v Pontiacu, ďalšie štyri sa konali v Montreale (Quebec, Kanada). Boli vo francúzštine, portugalčine, gréčtine a arabčine. Bratia boli veľmi dojatí úsilím, ktoré vynaložili členovia vedúceho zboru — pričom niektorí z nich sú značne pokročilého veku —, aby im všetkým slúžili. Počet prítomných spolu so 4071 delegátmi z ďalších krajín dosiahol 33 242 osôb. Mnoho ich prišlo z Francúzska a Brazílie, veľa z Belgicka, Guadeloupu a Martiniku. Bolo zastúpených 13 afrických krajín. Medzi delegátmi bola istá dlhoročná priekopníčka z Mali v západnej Afrike, ktorá bola na zjazde vďaka láskavosti jednej obchodníčky, ktorej pravidelne nosí časopisy. Istí brazílski manželia, ktorí predali auto, aby si mohli zaplatiť cestu, povedali: „Boli to najlepšie investované peniaze v našom živote.“

Počas nasledujúcich dvoch júnových víkendov sa ďalšie dva zjazdy konali vo Vancouvri na západnom pobreží Kanady. Celková účasť bola 22 273 prítomných vrátane mnohých delegátov z takých vzdialených miest, ako je juhovýchodná Ázia a severná Európa. Súčasne s posledným zjazdom vo Vancouvri sa ďalší zjazd konal v Toronte (Ontário, Kanada). Okrem kanadských delegátov prišli aj delegáti z Fínska, Nemecka, Poľska, Rakúska a mnohých ďalších krajín Európy a Afriky. Účasť dosiahla 41 381 prítomných. Na kanadských zjazdoch boli prítomní delegáti celkovo z 52 krajín — skutočne medzinárodný zástup!

Od 3. do 5. júla sa v Spojených štátoch neďaleko pobrežia Tichého oceánu v Long Beach (Kalifornia) konalo súčasne sedem zjazdov. Boli v angličtine, čínštine (kantonskej aj mandarínskej), japončine, kórejčine, tagalčine, taliančine a vietnamčine — všetky sa konali v budovách rozsiahleho longbeachskeho zjazdového centra. Účasť sa pohybovala od 552 prítomných na vietnamskom zjazde až po 12 659 na anglickom zjazde. Veľké delegácie z Orientu a Talianska sa tešili zo  spoločenstva s tými, ktorí prišli zo Severnej a Južnej Ameriky, východnej Európy a Afriky. Medzi prítomnými boli niektorí, čo vynaložili mimoriadne úsilie, aby tu mohli byť. Cez prestávku prechádzali delegáti v národných krojoch od jednej jazykovej skupiny k druhej, potriasali si ruky, objímali sa, vymieňali si adresy a fotografovali sa. Istý brat, ktorý bol zapojený do organizovania tamojšieho zjazdu, napísal: „Všetky zjazdy sú dobré; všetky vytvoria akoby vlny, ktoré doznievajú ešte celé mesiace. Tento zjazd sa viac podobal na tsunami. Bol mocný a mal nesmierny vplyv na srdcia delegátov.“

Po víkende, počas ktorého sa v Long Beach konalo viacero zjazdov, nasledoval ďalší španielsky zjazd — tento bol v Houstone (Texas). K 34 257 prítomným patrilo 2820 delegátov zo 14 krajín, ktorí boli ubytovaní v 1217 domácnostiach, kde týchto návštevníkov z celého srdca prijali miestni svedkovia.

Jeden z najmocnejších dojmov urobilo na delegátov vrúcne prijatie — bratská láska, ktorou ich zahŕňali spolukresťania, s ktorými sa nikdy predtým nestretli. Čítali o medzinárodnom bratstve. Vedeli, že Jehova vyučuje svoj ľud, aby prejavoval takú lásku. (Hebr. 13:1, 2; 3. Jána 5–8) Ale teraz to osobne prežívali tak ako nikdy predtým. Na letiskách nadšene vítali delegátov bratia a sestry, mladí i vekom starší. Bolo tiež zariadené ubytovanie delegátov z iných krajín u hostiteľských svedkov. To bolo požehnanie!

V Texase boli stovkami autobusov privezení zahraniční delegáti do zjazdovej sály v Rosenbergu, aby sa tam stretli so svojimi hostiteľmi. Ako tam prichádzali, zástup asi 500 svedkov nadšene tlieskal. V Belleville (Michigan) boli v každú dennú či nočnú hodinu prítomné stovky svedkov, aby privítali unavených delegátov prichádzajúcich autobusmi. Keď delegáti vstupovali do zjazdovej sály, vítal ich viachlasný spev piesní „Zástupy bratov“ a „Sme Jehovovi svedkovia!“  V zjazdovej sále v Mira Lome v Kalifornii ovládali mnohí svedkovia dva jazyky, a tak strofy piesne „Ďakujeme ti, Jehova“ spievali striedavo v angličtine a v španielčine. Bol to krásny pohľad a bolo ťažké nájsť oči, v ktorých by neboli slzy radosti!

V Michigane ponúkli svedkovia dvakrát toľko možností na ubytovanie, ako bolo treba. Mnohí telefonovali a prosili o výsadu postarať sa o niektorého z bratov, ktorí prišli na návštevu. Tí, ktorí nemohli delegátov ubytovať, pomáhali so stravou a pri doprave. Niektorí delegáti zistili, že hostitelia ich nielenže prijali do svojich domovov, ale poskytli im aj vlastné postele, zatiaľ čo oni spali na podlahe. Večer a po zjazdoch sa schádzali skupiny rodín svedkov, ba aj celé zbory na večeru či na piknik s delegátmi. Spievali, tancovali ľudové tance a rozprávali si skúsenosti. Bola to skutočne slávnostná príležitosť! Hoci mnohí delegáti nevedeli hovoriť jazykom hostiteľskej rodiny — alebo vedeli nanajvýš niekoľko slov —, našli spôsoby, ako sa dorozumieť. Keď nastal čas lúčenia, komunikáciu im sťažovalo čosi viac než len jazykové rozdiely. Ich hrdlá boli zovreté dojatím. Položili sa základy priateľstiev na celý život.

Z ubytovania v súkromí nemali úžitok len hosťujúci delegáti. Istí manželia z Kanady, ktorí svoju domácnosť dali k dispozícii delegátom, napísali: „Všetci sme boli zvedaví, aké to bude, mať u seba celý týždeň ľudí, ktorých nepoznáme. Zistili sme, že týždeň je málo!“ Istá osamelá matka napísala: „Mala som veľkú výsadu hostiť jeden manželský pár z Francúzska a pre mňa i pre moje deti to bolo veľmi obohacujúce. Môžem povedať len toľko, že to bola úžasná, príjemná a nezabudnuteľná skúsenosť.“ Ďalšia rodina, ktorá mala hosťa z Toga, napísala: „Nevieme ani opísať radosť a lásku, ktorú sme pociťovali... To je poklad! Jehova nám dal všetko, čo si môžeme želať.“

 Delegátov z 87 krajín zaviedli ich cesty aj do svetového ústredia Jehovovej viditeľnej organizácie, ktoré má hlavné oddelenia svojej činnosti v štáte New York v Brooklyne, vo Wallkille (144 kilometrov od Brooklynu) a v Pattersone (112 kilometrov od Brooklynu). Prichádzali od 28. mája do 20. júla — celkovo ich bolo viac než 14 500! Mnohí povedali, že ‚sa im splnil sen‘. Jedna skupina návštevníkov Vzdelávacieho centra Watchtower v Pattersone vyjadrila, čo cíti, keď sa po obede v jedálni usporiadane postavili a krásne štvorhlasne zaspievali pieseň číslo 42 „To je tá cesta“. Hlboko na nich zapôsobilo to,  čo videli, a láska i pohostinnosť, ktoré zažili. A keď ďakovali bratom a sestrám, ktorí ich sprevádzali, mnohí mali v očiach slzy. Rozrušené neboli len city návštevníkov. Aj členovia rodiny Bétel hovorili, že na tieto dni nikdy nezabudnú!

Zástupy, ktoré sa zúčastnili medzinárodných zjazdov v Európe, mali podobné pocity. V júli začali delegáti prichádzať do Británie. Od 24. do 26. júla sa tu konali zjazdy súčasne v deviatich mestách. Či už v angličtine, francúzštine, španielčine, alebo pandžábčine, všetky mali rovnaký program. Počas prejavov, ktoré prednášali členovia vedúceho zboru, boli miesta zjazdov elektronicky prepojené. Zhromaždili sa tam delegáti z viac než 60 krajín.

 Vrcholným bodom programu boli rozhovory s misionármi a medzinárodnými služobníkmi. Prišli zo 45 krajín. S poslucháčmi sa podelili o radosti i nároky, ktoré prináša služba v zahraničí. Susan Snaithová zo západnej Afriky priznala: „Zvlášť počas prvých pár mesiacov po presťahovaní sa na nové miesto pridelenia vám môže byť veľmi clivo za domovom, a tak v tom, aby ste tam zostali, vám môže skutočne pomôcť, keď viete, že vaši rodičia stoja za vami a povzbudzujú vás.“ Doreen Kilgourová, dlhoročná misionárka  v Južnej Afrike, povedala: „Hlavne musíte milovať ľudí. A ak skutočne milujete ľudí a pomáhate im milovať Jehovu a tiež chodiť po jeho ceste, pomáha vám to zostať na mieste svojho pridelenia.“ Myrna Simmsová z Ekvádora dodáva: „Nezameriavajte sa na to, čo ste opustili, ale na prácu, ktorá je pred vami. Nehľaďte na negatívne veci. Hľaďte za ne a pamätajte na to, že máme pred sebou prácu, ktorú treba vykonať!“ A Anne Crudassová z Libérie rozorvanej vojnou povedala: „Očakáva sa od nás, že budeme miestnych bratov a sestry povzbudzovať, ale v skutočnosti oni veľmi povzbudzujú nás. Vidíme ich horlivosť, ich vieru a ich odvahu počas vojny, keď sa o seba navzájom starajú a jeden pre druhého riskujú život... Osobne zažívame lásku a starostlivosť bratov. Z našich miest pridelenia sme boli doteraz štyrikrát evakuovaní... a keď sme boli utečencami, naši bratia si robili také starosti o naše pocity a o našu duchovnosť, že nám písali krásne budujúce listy... Všetky tieto požehnania  nám uľahčili návrat do Libérie, i keď sú tam nestabilné podmienky.“

Niekoľko dní po tom, čo sa skončili zjazdy v Británii, začali sa ďalšie v Nemecku. Svedkovia v hostiteľských mestách pozvali aj verejnosť. To poskytlo príležitosť objasniť ľuďom, že medzinárodné zjazdy, z ktorých päť bolo usporiadaných v Nemecku, sú súčasťou nášho celosvetového programu biblického vzdelávania. Celý program bol predkladaný v 13 jazykoch. Pri kľúčových častiach programu bolo všetkých päť miest zjazdu (Berlín, Norimberg, Mníchov, Dortmund a Stuttgart) vzájomne prepojených. Vrcholný počet prítomných bol vynikajúcich 217 472, pričom približne 45 000 účastníkov prišlo zo zahraničia. Mnohí delegáti boli z východnej Európy. Medzi prítomnými bolo najmenej 150 misionárov, medzinárodných služobníkov a Bételitov pracujúcich v zahraničných prideleniach.

Pred koncom služobného roku sa od 21. do 23. augusta konal ešte jeden historický medzinárodný zjazd, a to v Aténach v Grécku. Napriek nahnevaným námietkam duchovenstva gréckej ortodoxnej cirkvi sa zišlo 39 324 účastníkov zjazdu z 21 krajín. Kamkoľvek delegáti išli, do Atén alebo na iné miesta celej krajiny, vydávali úžasné svedectvo — svojím správaním, oblečením a úpravou zovňajšku, ako aj kázaním a rozširovaním literatúry. Úprimná pohostinnosť, ktorú grécki svedkovia prejavili, bola taká, že i keď Jehovovi svedkovia sú zvyknutí pociťovať kresťanskú lásku, mnohí mali dojatím stiahnuté hrdlo a nebránili sa slzám radosti. A vidieť, ako sa Gréci a Turci so slzami v očiach objímajú a bozkávajú, ponúkajú a prijímajú pohostinnosť — nuž, to je zázrak, ktorý môže vykonať len Jehova!

Teraz sme v novom služobnom roku a konajú sa ďalšie medzinárodné zjazdy — v Afrike, Latinskej Amerike, Kórei a v Austrálii.

 Rozširovanie Posolstva o Kráľovstve

Jednou z našich prvoradých činností je, prirodzene, naša zvestovateľská služba. Je to práca, ktorú nám prostredníctvom svojho Syna pridelil Jehova. A posolstvo, ktoré oznamujeme, ľudia zúfalo potrebujú. (Iz. 43:10–12; Mat. 24:14) Za posledný rok sa na tejto práci podieľalo 5 888 650 zvestovateľov, pričom zvestovateľskej službe venovali 1 186 666 708 hodín. Aká znamenitá hromada svedectva! Vzrušujúcou stránkou tejto služby v minulom služobnom roku bolo rozširovanie Posolstva o Kráľovstve č. 35, ktoré sa zaoberalo otázkou „Budú mať niekedy všetci ľudia medzi sebou lásku?“ Aké vhodné bolo pôsobiť na ľudí na základe ich túžby byť milovanými, túžby, ktorú do ľudstva vštepil Boh! Toto posolstvo bolo mocné a mnoho ľudí naň zareagovalo priaznivo.

V 166 jazykoch bolo vytlačených takmer 400 000 000 výtlačkov. V 10 z týchto jazykov sme dovtedy nevydali nijakú literatúru a v 27 sa toto Posolstvo rozširovalo v Rusku. Mnohé odbočky zabezpečili rozširovanie traktátu v 10, 20 alebo dokonca v 30 jazykoch, keďže poznajú etnickú rozmanitosť vo svojom obvode.

Keď istá svedkyňa v Ghane rozširovala Posolstvo o Kráľovstve z farmy na farmu, prihovorila sa manželskému páru, ktorý sa veľmi hádal. Svedkyňa im rýchlo ukázala Posolstvo o Kráľovstve č. 35 s jeho pútavým názvom „Budú mať niekedy všetci ľudia medzi sebou lásku?“ Manželia sa ihneď upokojili. Naša sestra sa s nimi o traktáte porozprávala a z Biblie im ukázala príčiny konfliktov i to, čo pre ľudstvo urobí Božie Kráľovstvo. V závere rozhovoru muž povedal: „S týmto letákom vás sem istotne poslal Boh.“ Obaja dychtivo prijali ponuku domáceho biblického štúdia. Aj 1850 ďalších ľudí poslalo odbočke v Ghane žiadosť o bezplatné domáce biblické štúdium. V Malawi prišlo 1900 takých žiadostí od čitateľov;  v Zimbabwe 2717; v Poľsku 1346; v Spojených štátoch 2525. V Rusku 7100 ľudí napísalo odbočke žiadosť, aby s nimi niekto viedol biblické štúdium.

Príťažlivá obálka, názov podnecujúci k zamysleniu a hrejivé informácie vnútri traktátu, práve to bolo potrebné v Srí Lanke rozvrátenej vojnou. Odbočke boli zaslané stovky kupónov požadujúcich brožúru a značný počet z nich obsahoval aj žiadosť o domáce biblické štúdium. Mnohí z tých, ktorí požiadali o štúdium, sú teraz zvestovateľmi dobrého posolstva; niektorí boli už aj pokrstení.

Tridsiati zvestovatelia z Kamerunu si prenajali autobus, aby mohli traktáty rozširovať v obvode vzdialenom asi 70 kilometrov od ich sály Kráľovstva v Garoue. Za dopoludnie obvod s traktátom prepracovali a popoludní premietali obecenstvu zloženému zo 182 ľudí videofilm Jehovovi svedkovia — organizácia za týmto menom. Na záver si mnohí želali ďalšiu literatúru. Bolo zavedených viacero domácich biblických štúdií a zbor vyslal jedného priekopníka, aby tento záujem ďalej podporoval.

Keď sa Posolstvo o Kráľovstve č. 35 rozširovalo v Konžskej demokratickej republike, mnoho ľudí ho prijalo dychtivo; ďalší, otupení ťažkosťami života, ho prijali neochotne. Keď zvestovatelia išli na opätovnú návštevu k jednej žene z tej druhej skupiny, zistili, že je veľmi chorá a nemá peniaze na kúpu potrebných liekov. Zvestovatelia jej lieky zadovážili. To sa dotklo jej srdca a viedlo to k štúdiu s ňou a s jej štyrmi deťmi. V inom prípade si istý mladý muž, ktorý dostal traktát, myslel, že Jehovovi svedkovia sa vychvaľujú. Neskôr cestoval autobusom, ktorý prepadli lupiči. Zanechaný uprostred noci bez peňazí v oblasti, kde nikoho nepoznal, išiel spolu s jedným svedkom, ktorý bol v tom istom autobuse a ktorý bol tiež olúpený. Našli dom svedkov, kde ich privítali, nechali ich  prenocovať a nasledujúce ráno ich vypravili na cestu. Keď sa mladý muž vrátil domov a rozprával túto príhodu priateľom, povedal: „Jehovovi svedkovia sa nevychvaľujú. Majú medzi sebou pravú lásku a milujú svojich blížnych.“ V ten deň s ním bolo zavedené biblické štúdium.

Istý zbor na severe Chile povzbudzoval zvestovateľov, aby dávali traktát každému a všade. Jeden zvestovateľ navštívil miestnu rozhlasovú stanicu. Na rozhlasového hlásateľa posolstvo tak zapôsobilo, že prerušil dopoludňajší program a celé Posolstvo o Kráľovstve č. 35 prečítal rozhlasovým poslucháčom.

V Taliansku sa podarilo zanechať Posolstvo o Kráľovstve č. 35 mníške, ktorá čakala na autobus, a viedlo to ku každodennému 10- až 15-minútovému biblickému štúdiu na zastávke. Po poldruha mesiaci mníšku motivovalo ocenenie pre biblické pravdy k tomu, aby odišla z kláštora. Bola vďačná, keď sa dozvedela, že prostredníctvom Božieho Kráľovstva sa zem stane miestom, kde budú mať ľudia medzi sebou skutočnú lásku bez rasových a jazykových bariér. Vrátila sa do Guatemaly, svojej domovskej krajiny, kde v štúdiu pokračovala so svojou telesnou sestrou, ktorá už bola Jehovovou svedkyňou.

Vzdelávacie stredisko Watchtower

Významnú úlohu v celosvetovom diele vydávania svedectva o Božom Kráľovstve má Vzdelávacie stredisko Watchtower v Pattersone (New York).

V roku 1994 postúpili práce v Pattersone natoľko, že bolo možné začať so sťahovaním určitých väčších oddelení Spoločnosti do Vzdelávacieho strediska Watchtower. Za niekoľko mesiacov boli spolu so všetkými potrebnými podpornými službami presunuté: časť stavebného oddelenia, služobné oddelenie, korešpondenčná sekcia redakčného oddelenia, prekladateľské  služby (ktoré v súčasnosti spolupracujú so skupinami prekladateľov v 116 krajinách), právne oddelenie (ktoré sa zaoberá právnymi záležitosťami pri podpore činnosti Jehovových svedkov na celom svete) a výtvarné oddelenie (ktoré vypracúva detaily pre grafickú úpravu kníh, časopisov, brožúr a tak ďalej).

Škola Gileád sa z Wallkillu presťahovala do nových priestorov v Pattersone v marci 1995. Odvtedy boli absolventi školy Gileád vyslaní do 51 krajín — do Strednej a Južnej Ameriky, Afriky, východnej Európy, Orientu a na morské ostrovy. Škola pre členov výborov odbočiek navyše poskytla špecializované školenie 336 bratom, ktorí prišli zo 106 odbočiek Spoločnosti, kam sa aj vrátili.

Teraz bola vo Vzdelávacom stredisku Watchtower v Pattersone dokončená nová budova so zariadením pre audio- a videoprodukciu. Sťahovanie kancelárií a zariadenia do tejto znamenitej novej budovy sa začalo 20. apríla 1998. Upravené priestory nám umožnia efektívnejšie využívať možnosti v oblasti audiovizuálnej techniky.

Prirodzene, Spoločnosť nezačala pracovať v tejto oblasti len od otvorenia tejto budovy. Okrem nahrávok, ktoré sa robia vo svetovom ústredí, vyrába časť nahrávok na audiokazetách už okolo 30 odbočiek. Môžu obsahovať načítaný text Biblie alebo časopisov, brožúr a zjazdových drám v miestnom jazyku. Rôzne audiokazety sú teraz k dispozícii v 61 jazykoch. V niekoľkých jazykoch sa magnetofónové nahrávky distribuujú do celého sveta. Vyrábajú sa aj kompaktné disky s rôznymi úpravami našich piesní Kráľovstva a v deviatich jazykoch existujú aj kompaktné disky s materiálom na výskum (Knižnica Watchtower).

Videoprogramy sa vyrábajú v 41 jazykoch. Scenáre dodáva svetové ústredie a bola zhromaždená videotéka obsahujúca  viac než 2100 zdrojových pások, z ktorých možno čerpať materiál. Samotné videozáznamy sa nerobia len v Pattersone, ale aj v mnohých ďalších častiach sveta. Strih originálnych videopások anglickej verzie sa teraz robí v nových priestoroch s audio- a videoprodukciou v Pattersone. Programy v iných jazykoch než v angličtine sa pripravujú na rozmnožovanie v štúdiu Spoločnosti v Holandsku. Komentár sa nahráva vo viacerých odbočkách vybavených nahrávacou technikou a potom sa táto nahrávka posiela do Holandska, kde sa zmieša s hudbou a so zvukovými efektmi a kde je doplnená potrebným vizuálnym textom, čím sa pre každý jazyk dokončí predloha videofilmu určená na kopírovanie. Pre krajiny Orientu robí časť tejto práce Japonsko.

Rýchlo sa rozširuje využívanie videokaziet v posunkovej reči. Sčasti to vyplýva z pochopenia skutočnosti, že jazyky posunkovej reči sú odlišné a nie sú len obrazovým podaním hovorených jazykov. Keď nepočujúci začali dostávať videonahrávky v posunkovej reči, niektorí ich považovali za dôkaz, že Jehova na nich nezabudol, ale že sa stará aj o nepočujúcich. Spoločnosť produkuje videonahrávky, v ktorých je do už jestvujúcich audiovizuálnych programov doplnený preklad do posunkovej reči. Existujú aj videonahrávky, ktoré poskytujú úplný vizuálny preklad obsahu tlačených publikácií Watch Tower. Vo väčšine prípadov sa tieto videonahrávky používajú na vedenie domácich biblických štúdií s nepočujúcimi, a tak obsahujú aj študijné otázky, ktoré umožňujú ich interaktívne použitie. Na videopásky bol navyše nahratý spev v posunkovej reči a ten sa používa na vedenie publika pri ukazovaní piesní. Spoločnosť bude vo svojich odbočkách v Spojených štátoch, Mexiku, Brazílii, Japonsku, Dánsku a v Holandsku zabezpečovať nahrávanie videoprogramov v posunkovej reči. Vo väčšine týchto odbočiek sa bude tiež robiť strih programov v posunkovej reči.

 Vydávanie svedectva v posunkovej reči v posledných rokoch veľmi vzrástlo. V Kórei, kde sa tejto potrebe venuje pozornosť už niekoľko rokov, je 17 zborov používajúcich posunkovú reč. V Spojených štátoch pôsobí 19 takých zborov. Rusko má jeden taký zbor a 43 menších skupín. A aj na ďalších miestach vidno dobrú reakciu na pozornosť, ktorá sa venuje špecifickým potrebám nepočujúcich. Na celom svete je asi 80 takých zborov a veľa ďalších menších skupín. Rovnako ako Jehovovi svedkovia, ktorí hovoria počuteľnými jazykmi, aj ich nepočujúci bratia a sestry sa veľmi tešia na čas, keď už rozdiely v jazykoch, či počuteľných, alebo viditeľných, nebudú prekážkou vo voľnej komunikácii. Ale už i dnes, hoci používame mnoho jazykov, všetci hovoríme ‚čistým jazykom‘, a máme teda výsadu zjednotene oznamovať Jehovovu dobrotu. — Sof. 3:9.

Očití svedkovia znamenitých skutkov

Horlivosť, s akou sa Jehovovi služobníci delia o dobré posolstvo o Kráľovstve s druhými, robí Jehovovmu srdcu radosť. Na druhej strane, ich príkladné správanie a znamenité skutky si druhí často nevšímajú a, žiaľ, občas ich aj nechápu správne. Existujú účinné spôsoby, ako by bolo možné o týchto veciach informovať a vzdelávať rozumných, ale nesprávne informovaných ľudí? — 1. Petra 2:12.

Kancelária pre styk s verejnosťou pracuje pod vedením redakčného výboru a usiluje sa rozptyľovať dezinformácie o Božích služobníkoch, aby tak ľudia mohli byť prístupnejší posolstvu o Kráľovstve. Preto sa táto kancelária snaží dosiahnuť, aby verejnosť lepšie rozumela Jehovovým svedkom, a to tým, že poskytuje pozitívne informácie, ktoré možno posielať médiám, pedagógom a ďalším odborníkom.

Prejavy etnického a sektárskeho násilia predstavujú pre svetovú spoločnosť hrozivý problém. Pedagógovia hľadajú  spôsoby, ako vštepovať svojim študentom etické hodnoty, aby tak mladým ľuďom pomohli odmietnuť predsudky a násilné správanie. O čo sa s nimi môžu podeliť Jehovovi svedkovia? Jeden svedok zo Švédska poslal istému významnému vládnemu úradníkovi videofilm Jehovovi svedkovia — pevní zoči-voči nacistickému útoku. Vďaka tomu zástupcovia vlády pozvali svedkov, aby mali účasť na celonárodnom informačnom projekte o holokauste s názvom Živá história. Chceli, aby naši bratia informovali školákov a ľudí všeobecne o Jehovových svedkoch počas nacistickej éry. Učitelia boli potom povzbudení, aby pozývali Jehovových svedkov do tried prednášať o etike a morálke na základe skúseností z holokaustu.

Inde sa ako účinný ukázal videofilm Jehovovi svedkovia — organizácia za týmto menom. Keď bol tento film na Pobreží Slonoviny odvysielaný národnou televíziou, mnoho ľudí si začalo Jehovových svedkov a ich organizáciu viac ceniť.

Niektorí odporcovia sa pokúšajú využívať mylné predstavy o lekárskom používaní krvi na ospravedlnenie obmedzovania našej činnosti v Rusku. (Sk. 15:28, 29) Samotné ruské zdravotníctvo je sužované problémami so zásobami krvi a malo by úžitok z informácií o alternatívnej liečbe. Mnohí lekári, ktorí by boli ochotní liečiť pacientov bez použitia krvi, potrebujú získať v tejto oblasti viac informácií a školenia. Keďže pokiaľ ide o ľudský život a používanie krvi, sa Jehovovi svedkovia pridŕžajú biblických noriem, sú schopní v oblasti vedy, medicíny a práv pacienta poskytnúť informácie, ktoré sú hodnotné pre lekársku komunitu i pre ľudí všeobecne.

Kancelária pre styk s verejnosťou spolu s Nemocničnými informačnými službami naplánovali v nemocniciach v Sankt Peterburgu a v Moskve sériu krátkych prezentácií.  Významní lekári zo Spojených štátov a Európy, ktorí s Jehovovými svedkami pri ich rozhodnutí zdržiavať sa používania krvi spolupracujú, boli na jar 1998 pozvaní, aby prehovorili na rôznych podujatiach. Prednosta oddelenia anestéziológie a medicíny kritických stavov jednej nemocnice v Spojených štátoch, ktorá má na starosti centrum bezkrvnej liečby, povedal: „Naše skúsenosti ukazujú, že bezkrvná chirurgia znižuje náklady na zdravotnícku starostlivosť a zároveň umožňuje poskytnúť pacientovi lepšiu starostlivosť.“ Skupine 400 ruských lekárov povedal: „Transfúzia krvi bola považovaná za niečo, čo zachraňuje život, ale stále viac vidíme niektoré z jej najničivejších účinkov na pacienta.“ O dôležitosti týchto sympózií sa v značnej miere písalo v tlači. Prítomní boli aj významní ruskí špecialisti, ako aj zástupcovia ministerstva zdravotníctva a rôznych zdravotníckych komisií. Krátko nato správy v médiách citovali vyhlásenia uznávaných ľudí lekárskej komunity o nebezpečenstvách spojených s používaním krvi, ktorí zároveň uznali, že rozhodnutie odmietnuť transfúziu krvi by sa nemalo považovať za nerozumné.

Okrem toho, v minulom roku bolo vo vybraných krajinách vynaložené sústredené úsilie na nadviazanie kontaktu s jednotlivcami a organizáciami, ktoré sú zvlášť znepokojené rozpadom rodiny. Bola im ponúknutá kniha Rodinné šťastie. Aký bol ohlas?

Riaditeľ istej elitnej katolíckej školy v Madride v Španielsku objednal 90 kníh Rodinné šťastie, pre každého člena učiteľského zboru jednu. Riaditeľ domova pre problémovú mládež v Rotterdame v Holandsku požiadal o jednu knihu pre každého vedúceho jednotlivých oddelení v domove, lebo si myslel, že by tieto informácie mohli využiť na pomoc mladým. Na Ukrajine noviny, rozhlas a televízia informovali o kampani, ktorú viedli Jehovovi svedkovia na posilnenie  rodiny. Riaditelia 256 organizácií a inštitúcií pozvali svedkov, aby ich pracovníkom prednášali o posilňovaní rodín. (Ef. 5:22–6:4) Vďaka tejto kampani začali zborové zhromaždenia navštevovať niekoľkí učitelia.

Ďalšou otázkou, na ktorú bola tento rok zameraná pozornosť, bola úloha žien. V Prebuďte sa! z 8. apríla 1998 bola séria článkov s názvom „Ženy — čo ich čaká v budúcnosti?“ Hovorila o diskriminácii, s ktorou sa ženy musia vyrovnávať, o hodnote, ktorú má ich práca v spoločnosti, a o pozitívnom náhľade na ženy z pohľadu Biblie. (Prísl. 31:10–31; 1. Tim. 5:1, 2) Mimoriadne úsilie bolo vynaložené na rozširovanie týchto informácií skupinám a organizáciám zaoberajúcim sa otázkami, ktoré ženy ovplyvňujú. Kto okrem Jehovovho ľudu môže poskytnúť také informácie, a to vo viac než 230 krajinách?

Bratia z odbočky v Japonsku poslali sprievodný list, tlačovú správu a výtlačok Prebuďte sa! viac ako 3000 ženským organizáciám. V Portoriku telefonovali záujemcovia, medziiným aj niekoľkí sociálni pracovníci a univerzitný profesor, do odbočky a žiadali o výtlačky tohto mimoriadneho čísla Prebuďte sa! Istá členka Snemovne reprezentantov zákonodarného zboru si prečítala tento časopis a tak na ňu zapôsobil celosvetový vzdelávací program Jehovových svedkov a ich opravdivý záujem o spoločnosť, že svedkov pozvala do svojej kancelárie. Výkonného zástupcu starostu jedného mesta tento materiál tak zaujal, že požiadal o 100 výtlačkov pre päť oddelení mestskej správy.

Nemôžeme zmeniť negatívny názor, ktorý na nás majú mnohí ľudia v tomto svete. Ale sme presvedčení, že Jehova bude naďalej žehnať činnostiam, ktorých cieľom je posväcovanie jeho veľkého mena. Keď budú ľudia, ktorí sú „správne naklonení k večnému životu“, očitými svedkami našich  znamenitých skutkov, uvidia dôvody na to, aby boli medzi tými, ktorí oslavujú Boha. — Sk. 13:48.

‚Predlžovanie stanových šnúr‘

Jehova už dávno svojej organizácii prorocky povedal: „Urob miesto svojho stanu priestrannejšie... Nezadržuj. Predĺž stanové šnúry a stanové kolíky si urob silné.“ ​(Iz. 54:2) Teraz, v splnení Zjavenia 7:9, sa milióny tých, ktorí dychtivo očakávajú život na zemi pod mesiášskym Kráľovstvom, pripájajú k teokratickej organizácii. Aj oni potrebujú priestor.

Aby bolo možné zaobstarať vhodné miesta na biblické poučovanie, v mnohých krajinách je mimoriadne dôležitou vecou výstavba sál Kráľovstva. Prieskum v Ghane ukázal, že je tam v súčasnosti 237 sál Kráľovstva a ďalších 275 je vo výstavbe. Ukrajina podala správu o 84 dokončených sálach Kráľovstva a 61 rozostavaných. V Južnej Afrike bratia spolupracujúci s regionálnym stavebným výborom pomáhajú miestnym bratom položiť základy ich sály Kráľovstva a potom im nechajú stroj na výrobu kvádrov. Miestni svedkovia, zväčša sestry, vyrábajú kvádre a ukladajú ich na seba, aby sa vysušili. Keď sú kvádre pripravené, dobrovoľníci spolupracujúci s regionálnym stavebným výborom sa vrátia a sálu rýchlo postavia. Tento systém im umožňuje stavať dobré sály s minimálnymi nákladmi.

Vhodné sály Kráľovstva pomáhajú urýchľovať dielo žatvy. Na Madagaskare bola pre dva zbory postavená sála Kráľovstva. O niekoľko mesiacov boli v tej oblasti vytvorené dva nové zbory a je vyhliadka na vytvorenie ďalšieho. Ale istá krajina v Afrike, ktorá podáva správu o 28 000 zvestovateľoch, má len jednu sálu Kráľovstva na 10 zborov; iná, kde je vyše 38 000 zvestovateľov, má jednu sálu Kráľovstva na 26 zborov. Jedna kancelária odbočky vo východnej Európe, ktorá podáva správu o vyše 100 000 zvestovateľoch, uvádza, že  majú len jednu sálu Kráľovstva na 13 zborov. V niektorých krajinách chýba vyše 1000 — a niekde dokonca 2500 — sál Kráľovstva. A tak boli koncom služobného roku urobené opatrenia, aby medzinárodní dobrovoľníci pomohli s výstavbou ďalších 8000 alebo viac sál Kráľovstva, ktoré sú naliehavo potrebné v určitých krajinách, kde miestni bratia nemajú dostatočné stavbárske skúsenosti a hmotné prostriedky, aby mohli zabezpečiť miesta na zhromažďovanie mnohých, ktorí prichádzajú do Jehovovej organizácie.

Ako rastie počet zvestovateľov — a minulý rok ich bolo pokrstených ďalších 316 092 —, potrebné sú aj ďalšie budovy odbočiek. V súčasnosti slúži po celej zemi v rodinách Bétel 17 781 bratov a sestier ako členovia Rádu zvláštnych služobníkov celým časom.

KEŇA: V Keni boli 25. októbra 1997 zasvätené nové priestory odbočky. Bol prítomný Milton Henschel z vedúceho zboru a boli tam aj ďalší, ktorí mali účasť na ranom rozvoji diela v Keni. Nadšení svedkovia prišli z celej východnej Afriky — niektorí pešo —, aby sa mohli zúčastniť mimoriadneho programu zorganizovaného na ten víkend.

Táto odbočka dozerá na dielo kázania a robenia učeníkov v oblasti východnej Afriky, kde je celkovo činných vyše 29 000 zvestovateľov. Neohrození priekopníci z Južnej Afriky začali v Keni prvý raz vydávať svedectvo začiatkom 30. rokov. Ale nepretržité svedectvo tu bolo vydávané až od roku 1949, keď sem prišla novopokrstená sestra Mary Whittingtonová z Anglicka. Prví misionári vyškolení v Gileáde, William a Muriel Nisbetovci, prišli v roku 1956. Bratia brata Nisbeta, Robert a George, boli jednými z prvých priekopníkov, ktorí v Keni vydávali svedectvo v 30. rokoch. Pri rozvoji diela v Keni zohrali dôležitú úlohu aj mnohí ďalší misionári, zvláštni priekopníci zo Zambie a Tanzánie a ďalší bratia, ktorí slúžili tam, kde bola väčšia potreba. Štyridsaťjeden rokov  trvalo, kým bola v Keni dosiahnutá hranica 1000 zvestovateľov. Teraz sa každý rok krstí hodne vyše 1000 ľudí!

FRANCÚZSKO: Cez víkend 15. až 16. novembra 1997 zasvätili Jehovovi svedkovia vo Francúzsku nové priestory odbočky v Louviers 100 kilometrov západne od Paríža. Na programe zasvätenia, ktorého hlavnými bodmi boli prejavy Lloyda Barryho a Daniela Sydlika z vedúceho zboru, boli prítomní bratia a sestry zo 42 odbočiek. A aké bolo vzrušujúce na druhý deň vidieť zástup 95 888 ľudí na mimoriadnom programe, ktorý sa konal vo výstavnom centre Villepinte severne od Paríža! Vo Francúzsku to bolo doteraz najväčšie zhromaždenie Jehovových svedkov.

Päťdesiatpercentný vzrast v počte zvestovateľov v osemdesiatych rokoch spôsobil, že Bétel naliehavo potreboval viac priestoru. Uskutočnenie tohto projektu si však vyžiadalo desať rokov. Počiatočné snahy stavať v blízkosti našich už jestvujúcich budov sa stretli s prudkým odporom. Odporcovia sa ďalej usilujú klásť činnosti Jehovových svedkov vo Francúzsku prekážky. Ale 121 000 svedkov vo Francúzsku napriek tomu nepoľavuje vo zvestovaní dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. Dôverujú, že ešte mnoho ďalších zo 100 miliónov francúzsky hovoriacich ľudí na celom svete vďačne prijme pozvanie ‚vziať si zadarmo vodu života‘. — Zjav. 22:17.

ŠPANIELSKO: Aj v tejto krajine mnoho ľudí čestného srdca priaznivo reaguje na dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Odkedy bol neďaleko Madridu v roku 1983 zasvätený komplex odbočky, počet svedkov v Španielsku vzrástol z 53 000 na viac než 103 000. Tlač časopisov Strážna veža a Prebuďte sa! pre Španielsko a Portugalsko tiež prudko vzrástla zo 6 500 000 výtlačkov ročne na temer 23 000 000.  „Mali sme zúfalý nedostatok priestorov na ubytovanie a 150 pracovníkov Bételu bývalo vo vzdialenosti niekoľko kilometrov od pracoviska,“ hovorí John Heidelberg, dozorca domova, „a tiež nám akútne chýbali primerané priestory pre sklad literatúry a expedíciu.“

Zasvätenie rozšírených priestorov odbočky, ktoré sa konalo 28. marca 1998, bolo vyvrcholením piatich rokov usilovnej práce, ktorú vykonalo 25 000 dobrovoľníkov — zväčša zo Španielska a niekoľkí zo zahraničia. Na programe zasvätenia mali podiel William Malenfant a Gerrit Lösch, obaja z brooklynského ústredia. Hoci tento program prebiehal v obmedzených priestoroch, na druhý deň sa 65 775 svedkov zhromaždilo v Madride a Barcelone, aby sa mohli tešiť z ďalšieho výborného programu.

RUMUNSKO: V Rumunsku vytrvávajú Jehovovi svedkovia vo svojej verejnej službe už vyše 80 rokov. Keď bol v roku 1990 zrušený 43-ročný zákaz ich činnosti, bolo tam približne 19 000 zvestovateľov. Teraz ich je tam vyše 37 000 a na Pamätnej slávnosti v roku 1998 sa zúčastnilo 82 000 ľudí. V Rumunsku bola potrebná vhodná kancelária odbočky. Jednou z vrcholných udalostí roku bolo teda zasvätenie ich novej odbočky, ktoré sa konalo 2. mája 1998. Pri tejto radostnej príležitosti boli prítomní bratia z 19 krajín vrátane Gerrita Löscha z vedúceho zboru.

Koncom služobného roku 1998 pracovalo na rôznych stavebných projektoch spolu s miestnymi svedkami 397 skúsených medzinárodných služobníkov a 150 medzinárodných dobrovoľníkov. K týmto projektom patrili väčšie stavby v 38 krajinách a menšie stavby v ďalších 23 krajinách. Ich stavebný program sa teraz rozšíri o tisíce sál Kráľovstva. Skutočne, mnohými spôsobmi sa obrazný stan robí ‚priestrannejším‘ a ‚stanové šnúry dlhšími‘.

[Obrázky na strane 6]

Na všetkých medzinárodných zjazdoch hovorili členovia vedúceho zboru

[Obrázky na strane 11]

Vrcholnými bodmi boli správy misionárov

[Obrázky na stranách 12 – 14]

Účastníci zjazdov prejavovali mimoriadnu lásku a radosť

 [Obrázky na strane 21]

Budova audio- a videoprodukcie v Pattersone

 [Obrázky na strane 29]

Zasvätené budovy odbočiek: 1. Španielsko, 2. Keňa, 3. Francúzsko