Vrcholné udalosti minulého roku

Každoročné zjazdy Jehovových svedkov patria k výnimočným udalostiam roka. Séria oblastných zjazdov, ktorá sa začala v polovici roku 1999, mala námet „Božie prorocké slovo“. Program vyzdvihol hodnotu každodenného čítania Biblie, ktoré zdôraznila i dramatizácia príbehu o Jakobovi a Ezauovi. Prejavy obsahovali prehľad proroctiev z knihy Daniel a podrobný rozbor knihy Habakuk. Program zdôraznil, že koniec starého systému je blízko. Okrem častí programu o diele zvestovania, ktoré teraz vykonávame, sme sústredili  svoje myšlienky na vzrušujúce vyhliadky obsiahnuté v Jehovovom utešujúcom sľube, že ‚urobí všetky veci nové‘. — Zjav. 21:5.

Účastníkov zjazdu potešilo, že dostali novú knihu Venuj pozornosť Danielovmu proroctvu!, ktorá bola vydaná v 47 jazykoch. V Kórei mali ďalší dôvod na radosť — áno, na veľké nadšenie —, lebo dostali Preklad nového sveta Svätých písiem v kórejčine.

Bolo úžasné, že aj napriek vojne v Juhoslávii, ktorá trvala celé mesiace, bolo možné vydať Preklad nového sveta Kresťanských gréckych Písiem v srbčine. Vďaka úzkej medzinárodnej spolupráci boli aj v susedných krajinách vydané Kresťanské grécke Písma v chorvátčine a macedónčine. Delegáti prijali tieto publikácie so slzami radosti.

Bratia v Juhoslávii mali výnimočný dôvod na radosť. V marci sa krajina pripravovala na vojnu. V prípade bombardovania Belehradu by sa nedalo spoliehať na telefonické spojenie a bol by problém dopraviť materiál od prekladateľov v Belehrade do tlačiarne v Nemecku. V utorok 23. marca si bratia boli natoľko istí, že sa začne vzdušný útok, že tí, ktorí pripravovali publikácie na zjazd v Belehrade, sa rozhodli pracovať celú noc. Nasledujúci deň boli potrebné podklady v elektronickej forme na ceste. O niekoľko hodín sa začalo bombardovanie. Prekladateľský tím bol šťastný napriek tomu, že sa musel schovávať v protileteckom kryte!

Ich radosť bola úplná, keď bola Biblia vytlačená a o štyri mesiace na zjazde v Belehrade zverejnená, čo vyvolalo veľké nadšenie. Keď každý dostal svoj výtlačok, miesto zjazdu sa rýchle vyprázdnilo. Bratia odišli tam, kde boli ubytovaní, čítať si Bibliu! Boli obklopení svetom, kde etnické a náboženské rozdelenie viedlo k vraždeniu a zúrivej nenávisti, no boli presvedčení, že nemohli dostať cennejší dar.

 Nasledujúci víkend sa konal prvý zo série ôsmich zjazdov v Indonézii, veľkej krajine Orientu, ktorá je tiež postihovaná násilím páchaným náboženskými a politickými frakciami. Na zjazde v Jakarte bolo 15 666 prítomných z mnohých častí tejto krajiny. Prvýkrát prebiehal krst priamo na mieste zjazdu a v publiku vládlo veľké nadšenie, keď na veľkých televíznych obrazovkách sledovali krst 430 ľudí. Nadšenie však dosiahlo vrchol, keď brat oznámil, že úplný Preklad nového sveta v indonézštine je už v tlači a pravdepodobne bude čoskoro dostupný na rozširovanie.

Ísť po Božej ceste života

Samozrejme, služobný rok 1999 sa začal v septembri 1998. V prvých mesiacoch služobného roku pokračovali medzinárodné zjazdy „Božia cesta života“. Mnohé sa už predtým konali v Spojených štátoch a v Európe. Ale od septembra do januára sa konalo ďalších 13 medzinárodných zjazdov v Afrike, Ázii, Austrálii a Latinskej Amerike.

Prvý z nich v služobnom roku 1999 sa konal v São Paule v Brazílii od 18. do 20. septembra 1998. Zjazdy prebiehali simultánne na 16 ďalších miestach, okrem iného na obrovskom štadióne Maracanã v Riu de Janeiro. Tisíce delegátov pricestovali z 15 krajín. Medzi nimi bolo 54 misionárov, z ktorých 23 odišlo z Brazílie slúžiť do Mozambiku. Keď bola v nedeľu prečítaná rezolúcia, že Božia cesta je najlepšou životnou cestou, úžasný celkový počet 516 333 prítomných na týchto 17 miestach ju prijal burácajúcim Sim (Áno)!

V ten istý víkend sa ďalších 63 886 delegátov zhromaždilo na Olympijskom štadióne v Soule v Kórei. Počas dní pred zjazdom stovky kórejských svedkov vrátane sestier v pestrom tradičnom odeve vítali na letisku 3046 delegátov zo zámoria. Po záverečnej prednáške, keď zahraniční delegáti odchádzali k svojim autobusom, tisíce účastníkov zjazdu  utvorilo akýsi koridor lásky, ako to niektorí nazvali, a keď ním delegáti prechádzali, kórejskí svedkovia volali na svojich návštevníkov: „Dovidenia v Raji!“ a „Milujeme vás!“ Mnohí sa neubránili slzám radosti.

Ešte nestihli vyschnúť slzy delegátov v Soule, keď hurikán Georges zasiahol Portoriko. Ďalší medzinárodný zjazd sa mal začať v Portoriku nasledujúci piatok. Bude to možné? Očakávalo sa, že pre búrku bude celý ostrov niekoľko týždňov bez elektriny. Dodávky vody boli prerušené; letisko v San Juan bolo zatvorené; domy miestnych bratov, ktorí ponúkli ubytovanie tisícom delegátov zo zámoria, boli poškodené. Po katastrofe bolo možné na zjazd použiť len jedno zo štyroch plánovaných miest, štadión Hiram Bithorn. Bolo však prekvapivé, ako sa problémy jeden za druhým vyriešili. Počet návštevníkov na zjazde dosiahol vrchol 15 065!

Asi o mesiac, 30. októbra až 1. novembra, sa konali tri medzinárodné zjazdy v Austrálii (v Brisbane, Melbourne a Sydney). Tieto zjazdy navštívili John Barr, Milton Henschel, Lloyd Barry a Theodore Jaracz, členovia vedúceho zboru. Poslední dvaja spomenutí kedysi slúžili v Austrálii. Boli prítomní aj mnohí horliví misionári pochádzajúci z Austrálie.

Pred koncom roka 1998 sa konali ďalšie medzinárodné zjazdy v Afrike. V Nairobi v Keni sa bratia zo 16 krajín tešili, že mohli byť v decembri medzi 24 502 zhromaždenými v medzinárodnom športovom centre Moi.

Nasledujúci týždeň sa konali štyri medzinárodné zjazdy v Južnej Afrike (v Kapskom Meste, Durbane, Johannesburgu a Pretórii) s celkovou účasťou 83 858 prítomných a 1626 bolo pokrstených. Po medzinárodných zjazdoch sa konalo 18 oblastných zjazdov. Tie navštívilo 53 901 osôb a ďalších 1065 bolo pokrstených. V tom čase bol uverejnený úplný  Preklad nového sveta v jazyku tsonga. Láska a jednota zjavná medzi všetkými účastníkmi zjazdu bola jasným dôkazom toho, že títo účastníci skutočne zodpovedajú opisu, ktorý vyslovil Ježiš: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ — Ján 13:35.

V ten istý posledný decembrový víkend sa konal zjazd v Abidjane na Pobreží Slonoviny v západnej Afrike. Program prebiehal vo francúzštine, angličtine a jazyku twi. Hoci v tejto krajine je len asi 6000 zvestovateľov — a asi 500 ich prišlo zo zahraničia —, počet prítomných dosiahol neuveriteľných 16 009 ľudí, ktorí sa chceli poučiť o Božej ceste života!

Nakoniec túto celosvetovú sériu 32 medzinárodných zjazdov uzatvorilo viac ako 19 000 zvestovateľov v Kostarike, ktorí sa tešili z počtu 34 431 zhromaždených počas prvých troch dní roku 1999. Na letisku sa asi 4000 miestnych svedkov zapojilo do vítania delegátov, ktorí prišli 42 medzinárodnými leteckými linkami. Svedkovia utvorili koridor a vítali prichádzajúcich delegátov potleskom a slovami „Bienvenidos, hermanos!“ ​(Vitajte, bratia!) Náklonnosť, ktorú prejavili títo bratia, dokonca podnietila jedného predavača na letisku, aby požiadal o domáce biblické štúdium!

Séria medzinárodných zjazdov mala pozitívny účinok na mnohých ľudí, ktorí nie sú svedkami, keď videli lásku, ktorú si delegáti navzájom prejavovali. Posilnilo to aj medzinárodné putá medzi Jehovovými svedkami. Bol to viditeľný dôkaz, že Jehova skutočne zhromažďuje „veľký zástup... zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“ — ľudí, ktorí vzhliadajú k Jehovovi a k jeho Synovi, Ježišovi Kristovi, o záchranu —, aby ich zachoval do svojho nového sveta spravodlivosti. — Zjav. 7:9, 10.

 Láska prejavená „skutkom a pravdou“

Láska, ktorú Jehovovi svedkovia prejavujú jeden druhému, je viac ako úsmev a podanie ruky v sále Kráľovstva. Zahŕňa viac ako len pohostinne prijať zjazdových delegátov z iných krajín. Jehovovi svedkovia ako bádatelia Biblie dobre poznajú to, čo je napísané v 1. Jána 3:17, 18: „Ktokoľvek má však prostriedky tohto sveta na živobytie a zbadá svojho brata, ktorý má núdzu, a predsa pred ním zavrie dvere svojho nežného súcitu, ako v ňom zostáva Božia láska? Dieťatká, [prejavujme lásku]... skutkom a pravdou.“ Prudké búrky, sucho a občianske vojny v uplynulom roku priviedli mnohých z Jehovovho ľudu do stavu núdze. Ako reagovalo medzinárodné bratstvo?

V septembri 1998 záplavy pustošili mexický štát Chiapa. O niekoľko týždňov hurikán Georges zasiahol ostrov Svätý Krištof, Nevis, Portoriko, Dominikánsku republiku a Haiti a potom južnú časť Spojených štátov. Asi o mesiac hurikán Mitch s rýchlosťou 290 kilometrov za hodinu postihol Honduras, spôsobil záplavy v časti Nikaraguy a potom sa prehnal cez Salvádor a Guatemalu a utíchol v Mexiku. Okrem 50 sál Kráľovstva a dvoch zjazdových sál zničil alebo vážne poškodil 1800 domov Jehovových svedkov. Úroda bola zničená. Majetok ľudí bol zničený. Na niektorých miestach bolo nutné evakuovať celé zbory.

Boli veľmi potrebné potraviny, voda, oblečenie a lieky. Svedkovia v oblastiach, ktoré neboli zasiahnuté touto búrkou, rýchlo reagovali. Na niektorých miestach len čo svedkovia počuli o škode, začali prichádzať do kancelárie odbočky s potravinami, oblečením a peniazmi na pomoc svojim kresťanským bratom. Tam, kde sa bratia nemohli dostať do postihnutých oblastí autami alebo kamiónmi, aby dopravili núdzovú pomoc, išli na kanoe, na bicykloch  alebo priniesli zásoby v plecniakoch. Miestni starší robili, čo mohli, aby pomohli opäť zastrešiť domy bratov. K dispozícii sa dali i svedkovia, ktorí sú lekármi.

Poskytovanie finančnej pomoci, ako aj dopravu naliehavo potrebných potravín, oblečenia a stavebného materiálu z neďalekých krajín riadil vedúci zbor Jehovových svedkov. Preprava sa uskutočňovala prenajatými lietadlami, loďami a kamiónmi. Bratia a sestry v postihnutých oblastiach znova a znova vyjadrovali hlboké ocenenie za lásku, ktorú prejavilo celosvetové bratstvo.

Regionálne stavebné výbory, ktoré sú vytvorené na pomoc pri výstavbe sál Kráľovstva, pomohli vyčistiť a opraviť domy. Sedem skupín asi po 30 dobrovoľníkov zo Spojených štátov sem pricestovalo na vlastné náklady, aby počas jedného týždňa opravovali domy spolusvedkov na Svätom Krištofe a Nevise. Ďalších 600 dobrovoľníkov prúdilo do Portorika, aby tam pomohli s opravami a rekonštrukciami.  V súlade s biblickým usmernením v Galaťanom 6:10 v prvom rade pomáhali svojim duchovným bratom a sestrám. Ale opravovali aj strechu školy a domy niektorých starších susedov, ktorí nemali deti, aby im pomohli. V Dominikánskej republike miestni svedkovia vyčistili okolie nemocnice.

V Portoriku cestovala skupina bratov do vysokopoloženého mesta Yabucoa, aby pomohli rekonštruovať dom svedkyne, ktorá tam bývala s manželom, ktorý nebol svedok. Susedia sa jej vysmievali, keď povedala, že vie, že jej kresťanskí bratia jej prídu pomôcť. Keď bratia prišli, bola veľmi šťastná. Za niekoľko hodín sa na ulici zhromaždilo asi 200 divákov. Celý deň sa pozerali, ako skupina bratov pracuje. Po tom, čo bratia osadili vchodové dvere, dali sestre kyticu kvetov a kľúče od opraveného domu. Keď rozsvietili svetlá, susedia začali tlieskať. Na základe toho, čo v ten deň videli, mnohí z ulice, ktorí sa predtým svedkom vyhýbali, teraz sú ochotní počúvať posolstvo o Kráľovstve.

Medzitým vážne záplavy na západnej Ukrajine v Európe v novembri a zemetrasenie v Kolumbii v Južnej Amerike v januári zapríčinili ďalšie nešťastie. A takú istú láskyplnú pomoc prejavil Jehovov ľud aj tam.

Keď sa v roku 1999 občianska vojna v Angole opäť vystupňovala, viac ako 1 700 000 ľudí sa stalo utečencami. Bratia usilovne pracovali, aby spolusvedkom, ktorí utiekli spolu s mnohými ďalšími, zabezpečili základné potreby pre život. Tým, ktorí museli opustiť svoje domovy aj mestá, bolo rozdelených 34 ton potravín a šatstva, ktoré boli poslané z odbočiek v Južnej Afrike, Portugalsku a Taliansku.  Niečo z týchto zásob bolo dokonca možné poslať do vojnových zón, kde sa bombardovalo už mesiace.

Keď sa začal služobný rok, odbočka v Kongu (Kinshasa) oznámila vedúcemu zboru, že následkom občianskej vojny potrebuje zásielku núdzovej pomoci pre vyše 200 000 ľudí. Okamžite sa urobili opatrenia, aby odbočky v Belgicku, Británii, Francúzsku, Južnej Afrike a Švajčiarsku poslali potraviny a potrebné finančné prostriedky na nákup ostatných potrebných vecí v ďalších afrických krajinách. Jehovovi svedkovia v Európe zhromaždili a poslali vyše 75 ton humanitárnej pomoci.

No boje v Kongu neutíchali. Vznikla ďalšia kríza. Siedmeho februára 1999 si rodina Bétel vo svetovom ústredí v New Yorku vypočula o situácii v Konžskej demokratickej republike takýto oznam: „Následkom občianskej vojny je 30 000 zvestovateľov na východe krajiny odkázaných na zásielky núdzovej pomoci. Kancelária odbočky v Kinshase sa v dôsledku vojny nemôže spojiť s týmito bratmi. Vedúci zbor však odsúhlasil, aby z Belgicka poslali pomoc lietadlom. Prvý let bude v tomto týždni a druhá misia sa uskutoční 20. februára. S druhou misiou bude vyslaný aj lekársky tím.“ Bratia z Európy pracovali s jedenástimi oficiálne vymenovanými výbormi núdzovej pomoci, ktoré tvorili Jehovovi svedkovia z východného Konga.

Niektorí utečenci ušli do susedných krajín. Tisíce utiekli do susednej Zambie. Veľkú pomoc poskytli tamojšie agentúry núdzovej pomoci; svedkovia prispeli ešte prikrývkami, oblečením a hospodárskym náradím. Keď jeden starší brat dostal prikrývku, omdlel. Nikdy predtým nedostal novú prikrývku, ktorú by si mohol nechať. Keď istý krajský dozorca išiel do Zambie, našiel jedného postihnutého brata pod stromom. Krajský dozorca ho posadil na svoj bicykel a bicykel tlačil. Keď bol nejaký kopec príliš strmý, postihnutý  brat zišiel z bicykla a s kúskami gumených pneumatík priviazanými na kolenách a dlaniach sa namáhavo štvornožky posúval, až kým sa nedostal na kopec. Nakoniec bezpečne prišli do Kaputy v Zambii. Tamojšia odbočka všetkým zabezpečila literatúru vo swahilčine, aby ju mohli použiť na zborových zhromaždeniach. V apríli na zhromaždení, kde bolo vyše 2000 týchto utečencov, bratia z kancelárie odbočky poskytli láskyplné duchovné povzbudenie. A títo utečenci — dospelí aj deti —, väčšina z nich bez spevníkov, zaspievali z celého srdca také piesne ako „Jehova zaobstará únik“, „Jehova je naše útočište“, „Ďakujeme ti, Jehova“ a „Boží sľub raja“.

Horlivo kážu dobré posolstvo

Ešte pozoruhodnejšia je však láska, ktorú Jehovovi svedkovia prejavujú tým, že hlásajú dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Na príkaz, ktorý dal Ježiš Kristus, reagujú tak, že sa usilujú priniesť dobré posolstvo každému, komu len môžu. (Mar. 13:10) Na uskutočnenie tohto poverenia ochotne dávajú k dispozícii seba aj svoje prostriedky. Počas uplynulého roku sa do tejto činnosti zapojil vrcholný počet 5 912 492 zvestovateľov a venovali tejto službe 1 144 566 849 hodín. Mnohí svedkovia si zariadili svoje okolnosti tak, aby mohli slúžiť ako pravidelní alebo pomocní priekopníci.

Títo priekopníci pochádzajú z rôzneho prostredia. Tisíce z nich sú mladí ľudia, ktorí ukončili svetské vzdelanie alebo ktorí si zariadili svoj rozvrh tak, že môžu slúžiť ako priekopníci počas školy. Priekopníčkami sú aj ženy v domácnosti a niektorí z priekopníkov sú muži, ktorí pracujú, aby zabezpečili svoju domácnosť. Jeden kresťanský starší a hlava rodiny na Sv. Lucii môže slúžiť ako priekopník, lebo si starostlivo ‚zachováva svoje oko prosté‘. (Mat. 6:19–22)  Keď mu nedávno ponúkli možnosť mať dobre platené svetské zamestnanie, odmietol, lebo by to znamenalo, že by musel stráviť viac hodín vo svetskej práci, vynechával by kresťanské zhromaždenia, šesť mesiacov by bol preč od svojej rodiny a musel by sa vzdať priekopníckej služby. Zvolil si, že dá záujmy Kráľovstva na prvé miesto, a dôveroval, že Jehova bude aj ďalej požehnávať jeho úsilie zabezpečiť svoju rodinu.

Jedna 95-ročná svedkyňa v Antigue slúži ako pomocná priekopníčka jeden alebo dva mesiace v roku už tak dlho, ako si len pamätá. Keď vysvetľuje, prečo naďalej vynakladá také úsilie, hovorí: „Jehova mi dal výnimočnú silu a energiu a ja to vidím ako príležitosť prejaviť mu svoju lásku.“

Sestra v Dánsku, ktorá má okolo 65 rokov, sa rozhodla, že bude pomocnou priekopníčkou. Prečo? Hovorí: „Myslím si, že to bolo čítanie Biblie, ktoré ma podnietilo... Som presvedčená, že práve tak ako vás môže negatívne ovplyvniť napríklad televízia, môže vás tiež v dobrom ovplyvniť každodenné čítanie Božieho Slova. To mi dalo silnú motiváciu.“

Pretože tlak, aby ľudia mohli primerane uspokojiť svoje telesné potreby, všade narastá, v januári 1999 vedúci zbor urobil úpravu požadovaného počtu hodín pre pravidelných priekopníkov (znížením limitu z 90 na 70 hodín mesačne) i pre pomocných priekopníkov (zo 60 na 50). Ukázalo sa to ako skutočné požehnanie! Mnohým, ktorí už boli v priekopníckej službe, to umožnilo zostať na zozname priekopníkov a tisícom ďalších to umožnilo zapojiť sa do tejto služby. Pre mnohých to bol ďalší dôkaz, že „je Pán láskavý“. — 1. Petra 2:3.

Počas mesiacov po tejto úprave zaznamenala odbočka v Austrálii vyše 400-percentný vzrast v počte tých, ktorí  sa zapojili do pravidelnej priekopníckej služby. V Kolumbii bol vzrast takmer 300-percentný. Na Ukrajine rástol počet priekopníkov každý mesiac a správa ukazuje, že bol o 42 percent vyšší ako minulý rok. V Mikronézii pribudol priemerne viac ako jeden priekopník v každom zbore. V Libérii, kde väčšina bratov žije z ruky do úst z toho, čo získajú z drobného predaja, nasledovalo po úprave požadovaného počtu hodín osem po sebe idúcich vrcholov v počte pravidelných priekopníkov.

Zvýšil sa aj počet pomocných priekopníkov. Počas prvých troch mesiacov roku 1999 ich bolo v Rakúsku o 56 percent viac ako v predchádzajúcom roku. V tom istom čase bolo v Malajzii o 103 percent viac pomocných priekopníkov. Dánsko zažilo 91-percentný vzrast počas prvých šiestich mesiacov roku. V Kórei, kde je január priaznivým mesiacom na zvýšenú činnosť, bolo v tom mesiaci 57 percent zvestovateľov v nejakej forme priekopníckej služby.

Pritom program „Priekopníci pomáhajú ďalším“ naďalej prináša dobré výsledky. Jedna sestra z filipínsky hovoriaceho zboru v Anchorage na Aljaške povedala: „Bola som v pravde 11 rokov. Služba bola pre mňa iba zvykom a neuvažovala som o žiadnych cieľoch.“ Ale po tom, čo určitý čas spolupracovala s tamojšou priekopníčkou, stala sa pre ňu služba zmysluplnejšou. Pochopila naliehavosť tejto práce. Začala sa viac zaujímať o ľudí a bola spôsobilá zaviesť domáce biblické štúdiá. V Južnej Afrike jedna priekopníčka pomáhala inej zvestovateľke nájsť väčšie uspokojenie tým, že sa bude rozprávať s okoloidúcimi, a nie iba čakať na ľudí, ktorí odpovedia cez domový telefón. Sadli si spolu a porozprávali sa o rôznych cieľoch v službe. Na konci tejto šesťmesačnej spolupráce sa zo zvestovateľky stala pravidelná priekopníčka. Spolu so sestrou, ktorá jej pomáhala, teraz nachádza v službe viac radosti ako kedykoľvek predtým.

 Biblická pravda v tlačenej forme

Už odo dní Mojžiša poskytoval Jehova duchovné vedenie v písanej forme, ktoré bolo vždy zdôraznené ústnymi pokynmi. Ale tlačené stránky zohrali dôležitú úlohu v šírení dobrého posolstva. Biblia aj literatúra, ktorá ju objasňuje, sú vydávané vo veľkých množstvách. Iba v uplynulom roku bolo vytlačených 1 026 706 628 výtlačkov Strážnej veže a Prebuďte sa! a Jehovovi svedkovia vytlačili 41 579 805 kníh a 71 221 759 brožúr a brožúrok, ako aj veľké množstvo traktátov. Tieto publikácie boli v 332 jazykoch.

Z tejto činnosti majú úžitok ľudia na mnohých miestach.  Koralové ostrovy, ktoré tvoria Tuvalu, majú iba 9403 obyvateľov. V ich jazyku sa tlačí Strážna veža a 45 ľudí tam teraz uctieva Jehovu. Hoci Stredoafrická republika je vzdialená od priemyselného sveta, Strážna veža a Prebuďte sa! sú tam veľmi rozšírené — v angličtine, arabčine, francúzštine, lingalčine i v jazykoch sango a zande. V tejto krajine je 2305 svedkov a na Pamätnej slávnosti bol minulý rok prítomný viac ako päťnásobok tohto počtu. Angola je zmietaná občianskou vojnou a mnohí ľudia trpia nedostatkom, ale v uplynulom roku začala Strážna veža vychádzať raz mesačne v jazyku umbundu na úžitok dvoch krajov Jehovových svedkov  v Angole a mnohých ľudí, ktorým duchovne pomáhajú. Minulý rok bolo na Ukrajine rozšírených vyše 26 miliónov časopisov. Jeden muž sa po 20 rokoch hľadania pravého Boha presvedčil, že našiel pravdu, keď si prečítal jedno číslo Prebuďte sa! Na Ukrajine malo 107 045 zvestovateľov radosť z toho, že v tomto roku bolo pokrstených ďalších 12 320 ľudí.

V Kolumbii sa traktát Aká je nádej pre milovaných zomrelých? dostal do rúk jednej nešťastnej ženy. Nikdy nemala záujem o náboženstvo, ale keďže jej syn zomrel pri zemetrasení, tento námet ju zaujal. Viedlo to k domácemu biblickému štúdiu. Jeden svedok z Litvy dal istej žene brožúru Skutočne sa Boh o nás stará? Táto žena zúfalo potrebovala pomoc, ktorú jej mohol poskytnúť iba Boh. Prijala ponuku domáceho biblického štúdia a robila rýchle pokroky vedúce k oddanosti a krstu. Áno, tieto publikácie si mnohí oceňujú a sú to hodnotné nástroje pri oboznamovaní ďalších s dobrým posolstvom.

Vyučovaní Jehovom

Mnohými rôznymi spôsobmi Jehova stále učí svojich služobníkov, vyzbrojuje ich pre dielo, ktoré v súčasnosti vykonávajú, a pripravuje ich na ďalšiu činnosť v budúcnosti. (Iz. 54:13) Navyše, ľudia vo viac ako 230 krajinách sú osobne pozývaní, aby mali úžitok z Jehovovho úžasného programu vyučovania. Milióny tých, ktorí sú „správne naklonení k večnému životu“, reagujú a v uplynulom roku bolo s týmito ľuďmi bezplatne vedených každý mesiac priemerne 4 433 884 domácich biblických štúdií. (Sk. 13:48) Aké požehnania dostali, keď videli, ako sa im otvárajú Písma spôsobom, ktorému naozaj mohli porozumieť!

Vyučovanie, ktoré poskytuje Jehova prostredníctvom svojej organizácie, zahŕňa aj špeciálne školenie v rôznych oblastiach. Aj v tomto roku mali tisíce svedkov úžitok zo  školy priekopníckej služby, keď dokončili prvý rok pravidelnej priekopníckej služby. V tomto služobnom roku 40 odbočiek usporiadalo školu služobného vzdelávania. Navštevovali ju spôsobilí bratia z Ameriky, Ázie, Európy, Afriky a morských ostrovov — spolu z 89 krajín. Toto zvláštne školenie dostalo 2174 bratov. Členovia výborov odbočiek zo 43 krajín boli pozvaní do Vzdelávacieho strediska Watchtower v Pattersone v New Yorku, aby sa zúčastnili dvojmesačného programu školenia. Študenti školy Gileád, ktorí mali úžitok z komplexného päťmesačného štúdia Biblie, dostali pridelenie ako kazatelia a učitelia Božieho Slova do 31 krajín.

Navyše, vo Vzdelávacom stredisku Watchtower bola otvorená nová škola pre cestujúcich dozorcov. Prvá trieda so 48 študentmi začala tento osemtýždňový kurz v máji. Boli tu krajskí a oblastní dozorcovia zo Spojených štátov a Kanady. Školenie, ktoré dostali, pozostávalo z vyučovania v triede a z činnosti v služobnom oddelení. Bola venovaná pozornosť každej stránke ich práce a to prinesie veľký úžitok mnohým tisícom bratov a sestier v zboroch a krajoch, kde slúžia. Manželky cestujúcich dozorcov, ktoré sprevádzali svojich manželov, svoj čas v Pattersone strávili prácou v Bételi a zvestovateľskou službou s okolitými zbormi. Každý týždeň chodievali tiež do školy na prednášku, ktorá bola pre ne, ako aj pre bratov zvlášť užitočná.

„Stane sa... to na svedectvo“

Ježiš predpovedal, že jeho nasledovníkov budú ľudia „vláčiť pred kráľov a miestodržiteľov“. Rozsah, v akom sa to v 20. storočí deje na celom svete, je ďalším dôkazom toho, že žijeme v posledných dňoch. Prečo sa to deje? Nie preto, že by Jehovovi svedkovia neposlúchali zákony. Naopak, je to ‚pre meno Ježiša Krista‘ — pretože uznávajú Krista ako nebeského Kráľa a pretože tak ako Ježiš, ani oni „nie sú časťou sveta“. Ježiš tiež predpovedal, že ‚sa to stane na svedectvo‘.  (Luk. 21:12, 13; Mat. 24:9; Ján 17:16) To sa s určitosťou ukázalo ako pravdivé počas uplynulého služobného roku. V mnohých krajinách bolo vydané svedectvo úradníkom, keď bolo vynaložené vážne úsilie obhájiť právo Jehovových svedkov uctievať bez obmedzení.

V roku 1998 sa prípadom týkajúcim sa Jehovových svedkov v Bulharsku zaoberal Európsky súd pre ľudské práva. Čo k tomu viedlo? Bulharská vláda zrušila zákonné uznanie Jehovových svedkov, ako aj približne 20 ďalších náboženských skupín. Najvyšší súd Bulharska odvolanie zamietol, lebo okrem iného Jehovovi svedkovia neveria v Trojicu a v ďalšie nebiblické náuky takzvaného kresťanstva. Viedlo to k zatýkaniu, prerušovaniu zhromaždení určených na uctievanie a konfiškovaniu náboženskej literatúry. Európsky súd vyzval Bulharsko, aby záležitosti s Jehovovými svedkami vyriešilo v duchu priateľstva. Výsledkom bolo, že v októbri 1998 Bulharsko znova zákonne uznalo Jehovových svedkov. To umožnilo vyslať do Bulharska štyroch misionárov zo 106. triedy Gileádu, aby pomohli miestnym zvestovateľom deliť sa s tamojšími ľuďmi o dobré posolstvo o Kráľovstve.

Právne problémy v súvislosti s Jehovovými svedkami vo Francúzsku viedli tiež k vydaniu rozsiahleho svedectva. Svedkovia boli verejne osočovaní. Združenia, ktoré bojujú proti sektám, rozširovali o nich v tlači negatívne správy. Parlamentná správa z roku 1996 klasifikovala Jehovových svedkov ako ‚nebezpečný kult‘ a v januári 1999 vláda uvalila 60-percentnú daň na všetky príspevky, ktoré svedkovia prijímajú, hoci nič podobné nebolo vyrubené žiadnemu inému náboženstvu. Jehovovi svedkovia na to reagovali trojdňovou kampaňou, ktorá sa začala 29. januára 1999 a počas ktorej rozšírili 12 miliónov traktátov s názvom Obyvatelia Francúzska, ste podvádzaní!

V prvý deň kampane sa konala tlačová konferencia, aby  svedkovia vysvetlili dôvod svojho kroku. Napoludnie tieto informácie odvysielali televízne a rozhlasové stanice. Viac ako 60 celonárodných a miestnych novín a časopisov podalo správu o tejto činnosti a používali pritom také titulky ako „Jehova povoláva Francúzsko ako svedka“ a „Jehovovi svedkovia a ich operácia ‚pravda‘“.

V tento prvý deň desaťtisíce zvestovateľov rozširovali traktáty na železničných staniciach, v továrňach, kanceláriách, obchodoch, na trhoch a všade inde. Len málo ľudí traktát odmietlo.

K bratovi, ktorý kázal blízko väznice, pristúpil strážca. Keď mu brat ponúkol traktát, strážca povedal: „Potrebujem viac ako tento jeden; vnútri je veľa ľudí.“ V inom prípade sa niekoľkí starší ľudia vracali autobusom do opatrovateľského domova a vyjadrili sklamanie, že nedostali traktát. Šofér ich vyzval, aby tí, ktorí chcú traktát, zodvihli ruku, a potom išiel na miesto, kde videl stáť svedkov, a vypýtal si potrebný počet traktátov.

Na rozdiel od toho, keď jeden svedok dal traktát žene na trhu v meste Grenoble, žena na svedka slovne zaútočila. Náš brat zostal pokojný. Ale predavačov aj kupujúcich privolal krik tejto ženy a zrazu vykríkli: „Nech žije Jehova!“ Potom odporkyňa odišla.

Aký bol celkový výsledok? Zbory v celom Francúzsku boli touto činnosťou veľmi povzbudené. Stovky zvestovateľov, ktorí boli nečinní, cítili, že ich srdce podnecuje, aby sa zúčastnili na tejto zvláštnej kampani. Zvestovatelia v každej časti krajiny vyjadrili hlboké uspokojenie, že mali príležitosť brániť svoju vieru týmto spôsobom. Kancelária odbočky dostala tisíce telefonátov a listov od verejnosti. Niektoré z nich boli prejavom neznášanlivosti. Mnohé vyjadrovali podporu. Počas toho víkendu ľudia žiadali o návštevy a začalo sa mnoho domácich biblických štúdií.

 A čo dane, ktoré stanovila vláda? Reakciou vysokých vládnych úradníkov na túto akciu bolo preskúmanie rozsiahlej právnej dokumentácie o Jehovových svedkoch — skutočne svedectvo! Proti rozhodnutiu o dani svedkovia podali odvolanie, a ak to bude nevyhnutné, problém predložia aj Európskemu súdu pre ľudské práva.

Mestský obvod Oradell v New Jersey v USA roky prekážal svedkom v kázaní dobrého posolstva. Mestský obvod zaujal stanovisko, že Jehovovi svedkovia nemôžu vykonávať svoju verejnú službu, ak najskôr nedostanú povolenie a nebudú mať zreteľné menovky. Opakované úsilie presvedčiť starostu a mestskú radu o protiústavnom charaktere tejto požiadavky bolo neúspešné. Nakoniec sa na protest proti miestnemu zákonu začal súdny spor na Federálnom okresnom súde Spojených štátov v okrese New Jersey. Bolo to prvýkrát za posledných 50 rokov, čo bola v Spojených štátoch podniknutá takáto akcia na podporu nášho práva vykonávať verejnú službu. V našej súdnej žalobe bolo vhodné vysvetliť charakter našej činnosti a jej biblický podklad, čo poslúžilo ako výborné svedectvo.

Dňa 8. marca 1999 sa federálny okresný zmierovací sudca stretol so zástupcami nášho právneho oddelenia a mestskou radou v Oradelli a nariadil rade zmeniť jej zákony. Dňa 16. marca bolo na stretnutí mestskej rady so starostom prijaté uznesenie, že náboženské organizácie sú vyňaté z povinnosti získať súhlas na svoju činnosť a z požiadavky nosiť menovky. Dobré posolstvo sa môže v Oradelli opäť zvestovať bez protiústavných obmedzení!

Vždy, keď sa meno Jehovu alebo jeho ľudu spomenie na súde, na schôdzi parlamentu alebo v kongrese, ľudia „vo vysokom postavení“, ktorí možno nepočujú posolstvo o Kráľovstve často, dostanú svedectvo. (1. Tim. 2:2) No občas sú  príležitosti na vydanie svedectva bezprostrednejšie a rozsiahlejšie. To sa stalo v Rusku.

V preplnenej súdnej sieni v Moskve v Rusku sa od septembra 1998 do marca 1999 vyvíjalo intenzívne úsilie o zákaz náboženskej činnosti Jehovových svedkov v Moskve. Tento súd však ani zďaleka neumlčal Jehovových svedkov, ale poskytol jedinečnú príležitosť na vydanie mocného svedectva.

Kancelária moskovského prokurátora, ku ktorej sa neskôr pripojilo moskovské Ministerstvo spravodlivosti, spolu s organizáciou zameranou proti kultom, ktorá bola v spojení s ruskou pravoslávnou cirkvou, vzniesli neodôvodnené obvinenia s cieľom dosiahnuť likvidáciu moskovského zboru Jehovových svedkov. Bežne keby sa súd zaoberal nejakým občianskoprávnym prípadom, pozeral by sa na kritický rozbor náboženského presvedčenia a učenia v súdnej sieni ako na nenáležitý. Ale obvinenia vznesené proti presvedčeniu a praktikám Jehovových svedkov sa stali predmetom súdneho sporu.

Zástupkyňa obžaloby na súde tvrdila, že naša literatúra vyvoláva náboženskú neznášanlivosť. Ako? Učíme, že my máme pravé náboženstvo. Nato zástupca obhajoby, sám Jehovov svedok, poskytol sudcovi i zástupkyni obžaloby Bibliu a potom prečítal Efezanom 4:5: „[Je] jeden Pán, jedna viera, jeden krst.“ Pokračujúc v obhajobe na základe Písiem, náš ruský brat vyvrátil ďalšie obvinenia obsiahnuté v žalobe tým, že citoval také biblické texty ako Jakub 1:27; Ján 17:16 a Zjavenie 18:1–4, z ktorých vidno potrebu byť ‚oddelení od sveta‘. Žalobkyňa vzniesla námietku, že posledný spomenutý text, ktorý hovorí o Veľkom Babylone, uráža ľudí ostatných náboženstiev, keď je uplatňovaný na ich náboženstvo. Neskôr však istý profesor filozofie a univerzitný lektor povedal: „Keď odborníci obviňujú Jehovových svedkov za ich učenie, neuvedomujú si, že vlastne obviňujú Bibliu.“

 Súdny proces poskytol možnosť čítať pred súdom z publikácií Jehovových svedkov, ktoré žalobcovia zahrnuli do svojej obžaloby. Tentoraz však boli citáty prečítané v kontexte, a tak bola správne prezentovaná naša viera a tým odstránený akýkoľvek právny podklad na žalobu za prestúpenie zákona. Poprední ruskí odborníci prezentovali najmenej päť vedeckých štúdií, ktoré vyvrátili tvrdenia obžaloby. Bol tiež kladený dôraz na rozhodnutia medzinárodného súdu a na dohovory, ktoré vyžadujú rešpektovanie náboženskej slobody.

Ako by sa vodilo Ježišovi pod ruským zákonom z roku 1997, ktorý poskytol základ na právny postup obžaloby? Počas súdneho procesu sa tým zaoberal jeden kanadský advokát, člen obhajoby, tiež Jehovov svedok. Povedal súdu: ‚Je pravda, že Ježiš kritizoval náboženských vodcov svojich dní a uplatnil na nich slová, ktoré môžeme nájsť v Jánovi 8:44, 45: „Vy ste zo svojho otca, Diabla.“ Ako ukazuje Matúš 15:2–9, Ježiš zavrhol tradície, ktoré boli v rozpore s Božím Slovom. Snažil sa rozdeliť rodiny tým, čo povedal v Matúšovi 10:34–37? Nie, iba vyhlásil, že je to nevyhnutný dôsledok toho, ako budú ľudia reagovať. Aj Lukáš 18:15, 16 uvádza, že Ježiš volal k sebe malé deti. Lákal dospievajúcich a malé deti do kresťanstva? A prečo náboženskí vodcovia chceli zastaviť Ježiša, aby už nekázal? Ján 11:47, 48 ukazuje, že to bolo preto, lebo mnohí nasledovali Ježiša a židovskí náboženskí vodcovia videli, že strácajú členov. Môžeme v tom vidieť určitú podobnosť s dneškom.‘ Bolo zrejmé, že keby Ježiš Kristus kázal v Moskve, obvinenia, ktoré boli v tomto prípade použité proti Jehovovým svedkom, by boli použité aj proti Ježišovi. Ale kto urobil chybu? Je jasné, že tí, ktorí vzniesli obvinenie, lebo Ježiš sa „nedopustil žiadneho hriechu“. — 1. Petra 2:22.

V odpovedi na otázky, ktoré na základe žaloby vyvstali vzhľadom na učenie Jehovových svedkov, ruský právnik, ktorý je naším bratom, prečítal z Biblie Daniela 2:44, 45  a 2. Timotejovi 3:1–5. Neskôr v to popoludnie vypovedal svedok, ktorého rodina patrí k svedkom už tri generácie, a jeho životný príbeh ukázal, že Jehovovi svedkovia pôsobia v Rusku už desaťročia. Jeho svedectvo pripomenulo aj utrpenie, ktoré Jehovovi svedkovia prežili vo vyhnanstve na Sibíri a následkom ďalších skutkov útlaku počas rokov pod zákazom za sovietskeho režimu. — Pozri Prebuďte sa! z 22. apríla 1999, strany 20–25.

Tretia obhajkyňa tiež zastupovala Jehovových svedkov. Nie je Jehovovou svedkyňou, ale je veľmi objektívna a má skúsenosti v otázkach ochrany ľudských práv. Dokonca aj ona mala možnosť otvoriť Bibliu a poukázať súdu na rôzne pasáže. Po tom, čo poukázala na Zjavenie 14:1; 16:16; 20:6 a na Žalm 37:9, 10, vyzvala „odborníka“ na náboženstvo, ktorého si prizvala obžaloba, aby ukázal, v čom sa Jehovovi svedkovia mýlia. Nebol schopný odpovedať.

Je zaujímavé, že 29. apríla 1999 ruské Ministerstvo spravodlivosti opäť zaregistrovalo Jehovových svedkov ako náboženskú organizáciu. To však neviedlo k zamietnutiu prerokovania tohto prípadu v Moskve ani k súdnemu rozhodnutiu v prospech Jehovových svedkov. Súd čaká na analýzu literatúry Jehovových svedkov od „odbornej“ skupiny vymenovanej sudkyňou. Nech sa už dospeje k akémukoľvek záveru, môžeme si byť istí, že to bude „na svedectvo“. — Mat. 10:18.

Okrem svedectva, ktoré dostali úradníci v súdnej sieni, správy o procese sa prostredníctvom novín a televízie rozšírili po celom Rusku. Aj Jehovovi svedkovia v Rusku denne informovali o procese zástupcov tlače a verejnosť. Boli poskytnuté úplné citáty z publikácií spoločnosti Watch Tower, ktoré obžaloba prekrútila, a zverejnené mnoho z histórie svedkov. Prinajmenšom sedem popredných medzinárodných spravodajských agentúr malo na súde v rôznom čase  v priebehu procesu svojich zástupcov. Živý záujem o pojednávania prejavili veľvyslanectvá iných krajín a organizácie pre ľudské práva. Európsky parlament prijal 11. marca rezolúciu, ktorou vyzval ruských vládnych úradníkov na všetkých úrovniach, aby zabezpečili náboženskú slobodu, a tak dodržiavali medzinárodné dohody, ktoré prijala aj ich vláda. Nasledujúci mesiac 11 členov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy podpísalo ďalší dokument vyjadrujúci znepokojenie nad vývojom tohto súdneho prípadu v Moskve.

Medzitým si bratia v Moskve a v celom Rusku veľmi dobre uvedomujú, že sú „predmetom nenávisti“ odporcov posolstva o Kráľovstve. Na zhromaždení zboru v Petrohrade vybuchla plynová bomba. Odporca zaútočil zbraňou na staršiu sestru, keď bola vo zvestovateľskej službe. A zrušením nájomných zmlúv v Moskve prišlo 2000 svedkov o miesta na zhromažďovanie a boli donútení hľadať si miesto na zhromažďovanie niekde inde. Keď neskôr v auguste mali Jehovovi svedkovia zjazd v Moskve, aj napriek preventívnym opatreniam bolo potrebné v sobotu popoludní vyprázdniť štadión pre vyhrážku, že dôjde k bombovému útoku. Jednako bolo na tomto zjazde pokrstených 600 ľudí a viac ako 15 100 ľudí v nedeľu opäť prišlo, aby si vypočuli zvyšok programu.

Vzhľadom na mnohé a rozdielne tlaky vyvíjané proti Jehovovým svedkom na celom svete preto, že konajú svoju službu, bolo vhodné, aby sa zodpovední bratia počas apríla 1999 stretli a rozobrali aktuálne potreby v ‚obhajobe a zákonnom upevňovaní dobrého posolstva‘. — Fil. 1:7.

Jehovovi svedkovia sú pevne presvedčení o tom, čo hovorí Biblia, že žiadna zbraň, ktorá je vytvorená proti ‚Jehovovým sluhom‘, nebude mať úspech. (Iz. 54:17) A v Jeremiášovi 1:19 je zaznamenaný sľub: „Istotne budú proti tebe bojovať, ale nezískajú nad tebou prevahu, lebo ‚som s tebou,‘ je Jehovov výrok, ‚aby som ťa oslobodil‘.“

[Obrázok na strane 6]

Daniel Sydlik pri vydaní knihy „Venuj pozornosť Danielovmu proroctvu!“ v angličtine

[Obrázok na strane 6]

Chong-il Park počas uverejnenia „Prekladu nového sveta“ v kórejčine

 [Obrázky na stranách 12, 13]

Nairobi (Keňa) — jeden z 32 medzinárodných zjazdov

 [Obrázky na strane 14]

Vľavo hore: Nakladanie zásob núdzovej pomoci v Belgicku na odoslanie do Afriky. Dole: Utečenci z Konga dostávajú pokyny a pripájajú sa k spevu úprimnej chvály Jehovovi

[Obrázky na stranách 20, 21]

Príprava literatúry na odoslanie zo svetového ústredia