Celosvetová správa

▪ OCEÁNIA

Počet krajín: 30

Počet obyvateľov: 33 773 304

Počet zvestovateľov: 92 691

Počet biblických štúdií: 44 999

Na jednej odľahlej železničnej stanici vo vidieckej oblasti Nového Južného Walesu v Austrálii majú dvaja zvestovatelia stanovište s literatúrou, kde stoja vždy, keď prichádza niektorý z dvoch medzištátnych vlakov. Keďže tieto vlaky — Indian Pacific a The Ghan — tu stoja až dve hodiny, zvestovatelia sa tešia z mnohých príjemných rozhovorov s cestujúcimi a rozširujú veľa literatúry. Niekoľkí cestujúci na svojej spiatočnej ceste dokonca vykonali u zvestovateľov „opätovnú návštevu“.

Sprievodca vo vlaku The Ghan obyčajne oznamuje cestujúcim, z čoho všetkého sa môžu tešiť, kým vlak stojí na rôznych  miestach. Tento sprievodca požiadal zvestovateľov Kráľovstva o dovolenie, aby do svojich oznamov mohol zahrnúť aj informáciu o ich stanovišti s literatúrou. Áno, vďaka vynachádzavosti týchto svedkov v izolovanej oblasti dostávajú znamenité svedectvo cestujúci z celej Austrálie i zo zámoria.

Jedna misionárska dvojica na ostrove Kosrae v Mikronézii dala knihu Poznanie istému baptistickému kazateľovi, ktorý mal vyše 80 rokov. Kniha bola v jazyku kusaie, ktorým hovorí menej ako 10 000 ľudí. Kazateľ si túto knihu ocenil. Keď k nemu títo manželia prišli na opätovnú návštevu, povedal, že povzbudil členov svojej cirkvi, aby prijímali našu literatúru. Prirodzene, misionári sa opýtali, prečo to urobil. „Pretože naše náboženstvo neponúka knihy v našom jazyku,“ odpovedal. Misionárska dvojica teraz pravidelne vedie rozhovory s týmto duchovným v pokročilom veku.

Na Marshallových ostrovoch bola jedna misionárka požiadaná, aby študovala Božie Slovo s nečinnou sestrou. Keďže misionárka nevidela u nej nijakú reakciu, opýtala sa jej: „Ako sa cítiš, keď ti druhí povedia, že ťa majú radi?“ Sestra, prekvapená touto otázkou, odpovedala: „To mi ešte nikto nikdy nepovedal.“ Vtedy sa k nej misionárka naklonila, objala ju a povedala: „Ja ťa mám rada. A Jehova ťa miluje ešte viac.“ Táto nečinná sestra sa rozplakala a jej postoj k Jehovovi sa zmenil. Začala robiť duchovné pokroky. Začala denne čítať Bibliu, navštevovať všetky zhromaždenia a dokonca sa zapojila do pomocnej priekopníckej služby. V januári 2002 si vyplnila prihlášku do pravidelnej priekopníckej služby. Odvtedy zaviedla mnoho biblických štúdií a jeden mesiac dokonca strávila vydávaním svedectva na vzdialenom ostrove, kde je väčšia potreba zvestovateľov.

Istá misionárka, ktorá v Novej Kaledónii oddychovala na pláži s niekoľkými priateľmi, vydala svedectvo mladej žene  z Francúzska, ktorá tam bola na návšteve u príbuzných. Táto žena bola vojačka a kedysi slúžila v Sarajeve. Misionárka sa jej opýtala, či by chcela žiť medzi ľuďmi, ktorí sa majú naozaj radi. Vojačka povedala, že áno, ale myslela si, že jedine mocná vláda so schopnou armádou by mohla priniesť pravý pokoj.

Misionárka jej potom vysvetlila, že jej priatelia spomedzi svedkov, hoci patria k rôznym národnostiam, sú zjednotení vďaka svojej viere v Boha a láske k nemu. Po príjemnom rozhovore sa dohodli, že nasledujúci deň sa stretnú, aby sa o tom porozprávali viac. Vojačka na dohodnutú schôdzku prišla a tešila sa zo svojho prvého štúdia Biblie. Začala navštevovať všetky zhromaždenia. Jej duchovná chuť rástla a v čase, keď sa jej dovolenka chýlila ku koncu, mávala štúdium každý deň. Potom navštívila zjazd a miestnu kanceláriu odbočky a vrátila sa do Francúzska, kde ďalej robí duchovné pokroky.

Jeannie je mladá zvestovateľka, ktorá žije na Papue-Novej Guinei. Často si berie so sebou do školy knihu Mladí ľudia sa pýtajú — praktické odpovede. Jedného dňa učiteľ angličtiny požiadal celú triedu, aby si pripravili krátky referát na námet, ktorý si sami vyberú. Jeannie si vybrala námet drogy a alkohol a svoj referát založila na 8. oddiele knihy Mladí ľudia sa pýtajú. Na učiteľa jej referát tak zapôsobil, že jej povedal, že ak chce, môže „využiť čas celej vyučovacej hodiny“. Jeannie to aj urobila. Potom sa jej učiteľ opýtal, či by nasledujúci deň nechcela predniesť referát pred triedou druhého ročníka ich strednej školy. Jeannie túto ponuku prijala. Po prejave jej učiteľ angličtiny povedal, že ak škola bude mať diskusný večer, pokúsi sa zahrnúť do programu aj ju. Jeannie vďaka svojim dvom príhovorom dostala žiadosti o 64 kníh Mladí ľudia sa pýtajú. Okrem toho si od nej dve dievčatá vypýtali brožúru Čo od nás Boh vyžaduje? a Jeannie mohla s oboma začať biblické štúdium.

 Mnohí bratia na Šalamúnových ostrovoch prišli pre etnické násilie o majetok a sú vo finančných ťažkostiach. Jedna manželská dvojica, ktorej dom bol zničený, sa rozhodla zapojiť do prepracúvania niektorého neprideleného obvodu napriek tomu, že to znamenalo minúť takmer všetky prostriedky, ktoré ešte mali. Na túto výpravu dali k dispozícii svoje kanoe a to, čo zažili, neskôr opísali ako svoju najlepšiu skúsenosť vo vydávaní svedectva. A už aj plánujú opätovne navštíviť tých, ktorí prejavili záujem. Ako to finančne zvládnu? Asi o týždeň nato, čo sa vrátili zo zriedka prepracúvaného obvodu, pristúpil k nim istý muž, ktorý mal potrebné financie, a ponúkol sa, že kúpi pozemok, z ktorého utiekli v čase bojov.

Na ostrove Santo v súostroví Vanuatu miestna sála Kráľovstva obyčajne slúžila aj ako miesto krajských zjazdov. V roku 2001 však počet zvestovateľov prevýšil kapacitu sály. Bratia teda prenajali malý štadión, ktorý sa dovtedy používal iba na športové podujatia. Správca štadióna mal obavy, že delegáti by mohli poškodiť zariadenie štadióna, a tak účtoval vysokú cenu, hoci ho bratia uistili, že štadión pred zjazdom aj po ňom sami vyčistia a že urobia aj nejaké opravy.

Keďže tento správca vlastní miestny obchodný dom, videl svedkov kupovať prostriedky na čistenie štadióna a na jeho opravu. Zvedavosť ho podnietila, aby sa šiel pozrieť, čo sa tam deje. Keď prišiel na štadión, videl vyše 100 dobrovoľníkov, ako čistia, zametajú a natierajú štadión a ako opravujú toalety. Od úžasu onemel. O štadióne — čistučkom a opravenom — sa čoskoro hovorilo v celom meste. Keď bratia prišli po zjazde zaplatiť za prenájom štadióna, postoj správcu bol celkom iný. Dal im 80-percentnú zľavu a povedal, že v budúcnosti môžu Jehovovi svedkovia použiť tento štadión zadarmo! Tristo zvestovateľov bolo nadšených, keď sa na zjazde zúčastnilo 832 ľudí a 13 bolo pokrstených.

 ▪ ÁZIA A BLÍZKY VÝCHOD

Počet krajín: 47

Počet obyvateľov: 3 869 881 970

Počet zvestovateľov: 561 276

Počet biblických štúdií: 390 151

Odbočka v Indii podáva radostnú správu, že mnohým v tejto krajine bolo vydané znamenité svedectvo vďaka videofilmu, ktorý bol vysielaný v televízii. Istá televízna stanica sa dopočula o videokazete Biblia — jej sila vo vašom živote, ktorú vyrobili Jehovovi svedkovia. Napísali preto do svetového ústredia v New Yorku a požiadali o dovolenie odvysielať tento videofilm v súvislosti s programom Home Shanti (Pokojný domov). Bratia v ústredí žiadosti vyhoveli a indická odbočka uvádza, že videofilm sa začiatkom roku 2002 „dostal televíznym prenosom do domácností na celom území“.

 V Izraeli jedna sestra, ktorá ovláda posunkovú reč, stretla na ulici nepočujúcich manželov Bennyho a Sharon. Namiesto toho, aby sa snažila stihnúť svoj autobus domov, zastavila sa a vydala tejto manželskej dvojici svedectvo a oni ju pozvali k sebe. Bennyho počiatočná zvedavosť sa zmenila na skutočný záujem o posolstvo o Kráľovstve a čoskoro začal navštevovať zborové zhromaždenia. No okrem toho, že nepočuje, aj veľmi slabo vidí. Preto bolo pre neho veľmi ťažké cestovať na zhromaždenia a rozumieť tlmočníkovi. Ale vynakladal úsilie a ďalej menil svoju osobnosť a uvádzal život do súladu s biblickými zásadami.

Keď berieme do úvahy Bennyho hendikep, jeho pokrok je pozoruhodný. Na zhromaždeniach podáva komentáre, v teokratickej škole kazateľskej služby si pripravuje predvedenia, ktoré sú veľmi živé — hoci musí mať tlmočníka —, a nedávno sa stal nepokrsteným zvestovateľom. Jeho manželka Sharon, ktorá tiež slabo počuje i slabo vidí, začala študovať neskôr, ale aj ona robí pekné pokroky. Pochopiteľne, Benny a Sharon sa o svoju novonájdenú vieru už delia s mnohými svojimi známymi, ktorí majú poškodený sluch.

Sestra menom Fukue z Japonska považuje za svoj špeciálny obvod ľudí, s ktorými sa stretáva vďaka svojim trom deťom. Tento obvod zahŕňa najbližších susedov a rodičov, s ktorými sa stretáva v materskej škole, v škole a na rodičovských združeniach. Vždy, keď sa s niekým zoznamuje, jednoducho, ale vrúcne vyjadrí, že jej pri výchove detí veľmi pomáha Biblia. Potom taktne zmení tému rozhovoru. Zisťuje však, že keď prelomí ľady, pri ďalšom rozhovore je potom oveľa ľahšie zmieniť sa o Biblii. Je Fukuina metóda účinná? Áno, Fukue doteraz pomohla už 12 osobám dospieť ku krstu a päť z nich teraz slúži v priekopníckej službe. Fukue sa usilovne snaží vydávať neformálne svedectvo, lebo aj ona sama sa dozvedela o pravde takým spôsobom.

 V jednom malom meste v Kazachstane mala istá žena dieťa, ktoré ochorelo a neskôr zomrelo. Potom jej pri pôrode zomrelo aj druhé dieťa. Žena, fyzicky i emocionálne vyčerpaná, skončila v nemocnici. Keď jedného večera ležala v posteli, začula šepot zdravotnej sestry. Započúvala sa pozornejšie a uvedomila si, že táto zdravotná sestra, ktorá patrila k Jehovovým svedkom, sa za ňu modlí, dokonca sa o nej menovite zmieňuje. Nasledujúce ráno sestra utešovala ženu nádejou na vzkriesenie. Krátko nato ženu z nemocnice prepustili.

Asi po piatich rokoch táto žena jedného dňa počula, že jej príbuzní sa s nejakou ženou rozprávajú presne o tom, o čom jej hovorila zdravotná sestra v nemocnici. Bola presvedčená, že tá neznáma patrí k Jehovovým svedkom, a tak sa jej predstavila a dohodli sa na biblickom štúdiu. Žena bola rozhodnutá nepremrhať ďalších päť rokov, a tak usilovne študovala a robila vynikajúce duchovné pokroky. Zakrátko oddala svoj život Jehovovi a dala sa pokrstiť. Predstavte si, čo musela cítiť, keď na svojom prvom zjazde stretla tú zdravotnú sestru, ktorá ju pred piatimi rokmi utešovala! So slzami v očiach povedala: „Možno by som neprijala pravdu, keby nebolo tvojej tichej modlitby v nemocnici. Mocne to zapôsobilo na moje srdce.“

Sestra, ktorá pracuje s ďalšími 20 ženami v banke na Taiwane, sa rozhodla vyskúšať nový prístup, aby vyvolala u spolupracovníčok záujem o Božie Slovo. Cez jednu poludňajšiu prestávku pripravila písomnú pozvánku s možnosťou „zapojiť sa do bezplatného biblického rozhovoru, ktorý bude trvať asi 30–45 minút týždenne a bude sa konať počas poludňajšej prestávky“. Uviedla, že tieto rozhovory „pomôžu získať základné poznanie Biblie“. Pozvánku podpísala a na každý pracovný stôl položila jednu. Ešte v to popoludnie prijali jej pozvanie štyri ženy.

 V Thajsku sa muž menom Arun začal zaujímať o Jehovových svedkov vďaka priateľovi z práce. Arun vysvetlil: „Všimol som si, že odvtedy, čo sa môj spolupracovník začal stýkať so svedkami, urobil vo svojom živote zmeny k lepšiemu, a to som chcel aj ja.“ Arun hral hazardné hry a užíval drogy. Hoci sa pokúšal s týmito zlými návykmi prestať, nepodarilo sa mu to. Bol ženatý a istý čas si myslel, že by sa mohol stať zodpovednejším, ak budú mať dieťa. Ale keď prišlo na svet ich dievčatko, nič sa nezmenilo. „Moja manželka už dlhšie nemohla znášať tú situáciu,“ povedal Arun, „opustila ma a našu dcérku dala do opatery tete.“

Keď Arun prežíval toto neutešené obdobie života, jeden spolupracovník ho pozval do sály Kráľovstva. Arun prišiel a napriek tomu, že rozumel iba máločomu z toho, čo sa hovorilo na pódiu, tešil sa z vrúcnej, priateľskej atmosféry. Odvtedy navštevoval zhromaždenia pravidelne, prijal ponuku biblického štúdia a začal uplatňovať to, čo sa učil. Keďže túžil zachrániť svoje manželstvo, oslovil v tejto veci svoju manželku, ale ona nemohla uveriť, že sa naozaj zmenil. „Vydal som jej svedectvo a ponúkol som jej, že ju zoznámim s mojimi novými priateľmi,“ povedal Arun, „ale odmietla to a povedala, že som bol zvedený. Ja som ju však ďalej navštevoval a povzbudzoval. Asi po piatich mesiacoch sa mi podarilo obmäkčiť jej srdce, takže so mnou šla na zhromaždenie. Krátko nato aj ona prijala ponuku biblického štúdia.“

Arun, jeho manželka a ich dcérka sú teraz spolu ako zjednotená a šťastná rodina. Obaja rodičia boli pokrstení v roku 2001 na oblastnom zjazde v Bangkoku. Okrem toho Arunov mladší brat, ktorý tiež predtým žil zhýralým spôsobom života, zareagoval na dobré posolstvo podobne a teraz je nepokrsteným zvestovateľom.

 ▪ EURÓPA

Počet krajín: 45

Počet obyvateľov: 727 550 200

Počet zvestovateľov: 1 456 309

Počet biblických štúdií: 647 279

V Tirane v Albánsku žije Eva, ktorá pre vrodenú chybu meria vo svojich 25 rokoch iba 113 centimetrov. No napriek ťažkostiam má radosť, že slúži ako pomocná priekopníčka, hoci sa jej niektorí ľudia pre jej výšku vysmievajú. Eva na to nereaguje s hnevom, ale správa sa ku každému s úctou a stále sa usmieva, a to si pozorní jednotlivci všímajú. Jednou z takých vnímavých pozorovateliek bola žena, ktorej 26-ročná dcéra trpela depresiou. Žena vzala svoju dcéru do nemocnice a vodila ju do rôznych náboženských organizácií, dúfajúc, že sa uzdraví. Jedného dňa si táto žena všimla  Evin radostný postoj a rozhodla sa navštíviť ju. Len čo Eva otvorila dvere, žena sa jej opýtala, či by mohla študovať Bibliu s jej dcérou. Eva, prirodzene, súhlasila. Zanedlho sa dcérin zdravotný stav začal zlepšovať — a to natoľko, že sa matka opýtala, či by sa aj ona mohla pripojiť k štúdiu. Teraz Eva pravidelne privádza matku i dcéru na zhromaždenia a obe robia znamenité duchovné pokroky.

Mladík menom Benjamin vyrastal v kresťanskej domácnosti v Belgicku. Ale keď sa dostal do veku dospievania, začal viesť dvojaký život. Zatiaľ čo predstieral, že žije podľa biblických zásad, pripojil sa ku skupine mladých, ktorí sa opíjali, užívali drogy a fajčili. Počúval tiež úpadkovú hudbu. Netrvalo dlho a Benjamina začali obťažovať démoni a následkom užívania alkoholu upadal do delíria — no naďalej bral tvrdé drogy. Úplne zanedbával osobnú hygienu a vážne ochorel. A v tomto temnom období svojho života zistil, že jeho takzvaní priatelia sa o neho vôbec nezaujímajú! Až vtedy sa Benjamin vážne zamyslel nad svojím životom a nad tým, kam smeruje. Múdro sa rozhodol vrátiť k tým, ktorí ho naozaj milujú, k svojej rodine a k Jehovovi.

Hneď po tomto Benjaminovom rozhodnutí však prišli skúšky. Benjamin zažíval intenzívne démonské útoky a jeho priateľka ho prosila, aby sa nestretával so svedkami. Dokonca za ním poslala katolíckych kňazov a odpadlíkov, aby sa ho pokúsili odradiť. Ale vďaka láskyplnej a trpezlivej pomoci rodičov a zborových starších si Benjamin začal budovať živú vieru v Jehovu a uvedomil si, že Boží zákon je skutočne „dokonalý, privádza dušu späť“. (Žalm 19:7) Tak nakoniec zavrhol svoj predchádzajúci spôsob života, jeho zdravie sa zlepšilo a našiel pravé šťastie.

 Pri vydávaní svedectva na ulici manželská dvojica z jedného francúzsky hovoriaceho zboru v Británii oslovila dve ženy zo Zimbabwe. Svedkovia vysvetlili, že ponúkajú bezplatné domáce biblické štúdiá, a opýtali sa žien, či hovoria po francúzsky. Odpovedali, že po francúzsky nevedia, ale vyjadrili túžbu študovať Božie Slovo. Obe ženy začali čoskoro navštevovať zborové štúdium knihy. Na konci ich prvého štúdia knihy im brat ukázal skúsenosť Nathana Mučinguriho zo Zimbabwe, ktorá je opísaná na 20. strane Ročenky 2002. Keď uvideli fotografiu brata a sestry Mučinguriovcov na 21. strane, vykríkli od prekvapenia. Bola to fotografia ich starých rodičov! Tieto ženy vysvetlili, že kým žili v Zimbabwe, bývali ďaleko od svojej rodiny a stratili s ňou kontakt. Prirodzene, spýtali sa, či by si mohli tú Ročenku nechať. Teraz tieto dve ženy študujú a sú v štúdiu pravidelné, posilnené verným príkladom svojich starých rodičov.

V Českej republike pri službe vo vzdialenom obvode dve sestry stretli priateľskú paniu, ktorá ich pozvala dovnútra. Mala však vyhranený názor na niektoré biblické otázky, ako napríklad čo znamená mať ‚dary ducha‘. (1. Kor. 14:12) Okrem toho odmietala čítať z Prekladu nového sveta Svätých písiem a namiesto toho uprednostňovala svoj ekumenický preklad. Asi po hodinovom rozhovore, ktorý zjavne k ničomu neviedol, sa sestry museli ponáhľať, aby stihli vlak. Boli rady, že majú túto náročnú návštevu za sebou. No jedna zo sestier zistila, že nechala u panej svoju Bibliu a poznámky, čo znamenalo, že sa tam musia vrátiť. A čakalo ich naozaj príjemné prekvapenie! Žena povedala, že si dovolila prezrieť Bibliu tejto sestry. Obdivovala kvalitu prekladu, krížové odkazy a konkordanciu. Potom sa opýtala, či by mohla dostať Preklad nového sveta. A nielen to, dokonca  súhlasila s biblickým štúdiom. Neskôr sa k štúdiu pripojila aj jej matka.

Jedna sestra z Reykjavíku na Islande pracuje v Ústave pre výskum mora, ktorý organizuje školiaci program týkajúci sa rybolovu. Nedávno sa tohto šesťmesačného kurzu zúčastnilo 14 osôb z rôznych rozvojových krajín. Každému účastníkovi kurzu sestra ponúkla knihu Existuje Stvoriteľ, ktorý má o vás záujem? Zaobstarala si túto knihu v angličtine, čínštine, portugalčine, španielčine a vietnamčine. Všetci štrnásti knihu prijali. Keď muž a žena z Vietnamu uvideli publikáciu vo svojom jazyku, ich tváre sa rozžiarili. „Nemôžem tomu uveriť!“ povedal muž. „To je prekvapenie. Ako ste ju získali?“ Muž z Ugandy už túto knihu poznal a odporúčal ju aj ostatným. Jedna pani z Kuby povedala, že aj ona chce tú publikáciu, pretože jej 13-ročná dcéra jej začala klásť otázky o živote, na ktoré je ťažké odpovedať.

Skôr ako účastníci kurzu odišli do svojich domovských krajín, sestra ich informovala, že v triede nechala na stole nejakú literatúru (10 výtlačkov knihy Poznanie, 30 časopisov a 10 brožúr), aby si ju mohli vziať a cestou domov v lietadle čítať. Samozrejme, len čo účastníci v pondelok ráno odišli z triedy, sestra šla k stolu. „Očakávala som, že tam nájdem niekoľko kníh Poznanie a nejaké časopisy,“ povedala, „ale stôl bol prázdny!“

Mladý muž z Lotyšska, ktorého budeme volať Arthur, sa vôbec nezaujímal o Boha. Ale bolo pre neho ťažké prijať názor, že ľudia sa vyvinuli z opíc. V roku 1996 sa Arthur dostal do veľkých ťažkostí a bol uväznený. Tu sa začal vážne zamýšľať nad životom. Keď ho prišli navštíviť rodičia, povzbudili ho, aby čítal Bibliu, lebo si mysleli, že by mu to mohlo pomôcť. Jedného dňa v roku 1998, keď Arthur písal  list, väzeň, ktorý s ním bol v jednej cele, mu podal knihu ako podložku pod papier. Bola to kniha Môžeš žiť navždy v pozemskom raji. Arthur ju zvedavo otvoril, pohrúžil sa do čítania a za tri dni ju prečítal od začiatku až do konca. Ďalší spoluväzeň mal v cele knihu Poznanie. Keď si všimol Arthurov záujem o Bibliu, dal mu ju. Dal mu tiež adresu istého svedka, ktorého poznal.

Arthur tomu svedkovi napísal a začal študovať Bibliu prostredníctvom listov. Keď bol Arthur v apríli 2000 prepustený, okamžite začal navštevovať zborové zhromaždenia. Ale čo jeho rodičia, ktorí ho už skôr povzbudzovali čítať Bibliu? Prirodzene, Arthur sa s nimi podelil o informácie o svojej novonájdenej viere. Aký bol výsledok? Aj oni začali študovať Božie Slovo. Predstavte si ich radosť, keď boli všetci traja pokrstení na tom istom zvláštnom zjazdovom dni v marci 2002!

Istý chirurg na ortopédii v Španielsku ešte ako mladý muž študoval v seminári za kňaza. Plný zmätku odtiaľ po troch rokoch odišiel ako ateista. Hoci mal na Jehovových svedkov negatívny názor, premýšľal, ako je možné, že takí „jednoduchí“ ľudia môžu mať také jasné pochopenie Písiem, zatiaľ čo on, ktorý strávil roky v seminári, vedel iba veľmi málo. Jeho záujem o svedkov vzrástol, keď zamestnanci nemocnice pri jednej príležitosti voči nemu prejavili predsudky. To mu pripomenulo, ako sa niekedy zaobchádza so svedkami. Po tejto skúsenosti chirurg prijal ponuku bezplatného domáceho biblického štúdia. Neprešlo veľa času a veci, ktoré sa učil, naňho tak zapôsobili, že študoval až trikrát do týždňa! Začal tiež navštevovať všetky zborové zhromaždenia a zapojil sa do teokratickej školy kazateľskej služby. Nedávno bol pokrstený.

 ▪ AFRIKA

Počet krajín: 56

Počet obyvateľov: 739 543 571

Počet zvestovateľov: 915 262

Počet biblických štúdií: 1 550 572

V Benine sa vydáva znamenité svedectvo vďaka veľkému nadšeniu, ktoré bratia prejavujú pri výstavbe sál Kráľovstva. Pri zasvätení jednej sály Kráľovstva istý významný člen miestnej komunity jednému Jehovovmu svedkovi povedal: „Váš kostol je tu najkrajším miestom uctievania a vždy ním aj bude. Prečo niečo také hovorím ja, horlivý katolík? Práve nedávno naša katolícka komunita dostala 17 000 000 CFA frankov [takmer 1 000 000 slovenských korún] na dokončenie nášho kostola, ktorý sa začal stavať v 50. rokoch 20. storočia. Ale duchovenstvo tie peniaze spreneverilo. Katolícka  komunita v inej časti mesta ušetrila 3 000 000 CFA frankov [okolo 170 000 slovenských korún] na výstavbu kostola v ich oblasti, ale aj tie ‚zmizli‘. To je dôvod, prečo môžem povedať, že táto budova je a aj zostane najkrajšou budovou v meste.“

V niektorých krajinách ľudia tak lipnú na fetišoch, že pre nových je ťažké zaujať stanovisko na strane biblickej pravdy. Zamyslime sa nad príkladom jednej rodiny z Pobrežia Slonoviny, ktorá každý deň vykonávala rituály pred svojím fetišom. Keď jedno z dievčat zaujalo postoj na strane biblickej pravdy a odmietlo sa zúčastniť na falošnom uctievaní, rodina sa bála, že by na ňu mohlo prísť prekliatie. Dievča napriek tomu zostalo pevné. To viedlo k odporu, takže muselo odísť z domu. No toto dievča nezatrpklo na svojich príbuzných, ale ďalej ich navštevovalo.

Výsledkom bolo, že jej stará matka začala prejavovať záujem o Bibliu, dokonca vnučku poprosila, aby sa vrátila domov, čo aj urobila. Stará matka ďalej duchovne napredovala a vo veku 62 rokov bola pokrstená. To, čo sa dozvedala stará matka, zapôsobilo aj na matku dievčaťa, a tak aj ona začala študovať Božie Slovo a teraz takisto vydáva svedectvo iným. Áno, tri generácie boli oslobodené od falošného uctievania, a to všetko vďaka tomu, že jedno dievča si zachovalo rýdzosť pred Jehovom a neprestalo prejavovať lásku svojej rodine.

V Mozambiku bratia pravidelne navštevujú väznice a vedú kurzy štúdia Biblie s väzňami. V roku 2001 z jednej väznice väzni utiekli. Ale tí, ktorí navštevovali študijný kurz, odmietli utiecť. Správa väznice si to všimla a pochválila Jehovových svedkov za ich prácu. Teraz správa väznice povzbudzuje všetkých väzňov, aby študovali s bratmi. Vďaka pozoruhodnému zlepšeniu správania bol už dvom väzňom  znížený trest. Jeden z nich sa teší na to, že bude na najbližšom oblastnom zjazde pokrstený.

Dvadsaťsedemročná Judith, ktorá žije v Namíbii, pri automobilovej nehode ochrnula od krku nadol. Začala uvažovať o samovražde a premýšľala: ‚Prečo sa to stalo práve mne?‘ Chodili ju navštevovať ľudia z rôznych náboženstiev a modlili sa, aby mohla znovu chodiť. Keď ich modlitby neboli vypočuté, povedali Judith, že Boh ju iste z nejakého dôvodu trestá. To viedlo k tomu, že Judith ešte viac myslela na samovraždu. Ale najprv sa chcela dozvedieť, prečo ju Boh potrestal. A tak jedného dňa poprosila matku, aby pozvala k nim domov pastora miestnej cirkvi. Kým Judith čakala na pastorov príchod, prišli Jehovovi svedkovia. Judith prijala ich ponuku domáceho biblického štúdia pomocou knihy Poznanie s nádejou, že Biblia odpovie na jej znepokojujúce otázky. Pri štúdiu 8. kapitoly s názvom „Prečo Boh pripúšťa utrpenie?“ sa dozvedela, že jej nehoda nebola zásahom od Boha. „Predstavte si, akú úľavu a radosť som cítila, keď som sa dozvedela, že zlé veci nepochádzajú od Jehovu!“ zvolala. Judith pokračovala v štúdiu, oddala svoj život Jehovovi a teraz sa teší na nový systém, v ktorom sa bude opäť radovať z pevného zdravia.

Počas genocídy v Rwande v roku 1994 istá mladá žena menom Chantal utiekla do susedného Burundi. V tejto krajine sa dostala ku knihe Môžeš žiť navždy v pozemskom raji a prečítala si ju od začiatku až do konca. Po návrate do Rwandy nemohla nájsť svedkov, pretože jej rodina žila v izolovanej oblasti. Jej matka však stretla dvoch zvestovateľov Kráľovstva, ktorí vydávali svedectvo na trhu. Aby sa mohli stretnúť so Chantal, napísali na kus papiera dni, v ktoré plánujú prísť na trh, a dali ho Chantalinej matke. V jeden deň si Chantal sadla k vchodu na trhovisko a držala tento papier zdvihnutý tak, aby ho mohol vidieť každý, kto prechádzal okolo.  Mala veľkú radosť, keď ju bratia uvideli a prihovorili sa jej! Bratia videli, že Chantal má skutočný záujem, a tak ju pozvali na blížiacu sa Pamätnú slávnosť. A Chantal ju aj navštívila — hoci musela ísť dva dni pešo, aby sa dostala na miesto zhromaždenia!

Odvtedy Chantal pravidelne chodila na zhromaždenia napriek veľkej diaľke. Žiaľ, jej rodina sa obrátila proti nej. Jeden z jej bratov ju raz dokonca s mačetou v ruke vyháňal z domu! Ale Chantal zostala pevná. O rok sa zhromaždenia začali konať bližšie jej domu, hoci to stále znamenalo ísť pešo asi osem hodín. No Chantal mohla teraz konečne začať študovať Bibliu. Krátko nato oddala svoj život Jehovovi a teraz slúži ako pravidelná priekopníčka. A čo jej rodina? Úplne zmenila postoj. Brat, ktorý ju predtým vyháňal z domu, je teraz pravidelným priekopníkom, ďalší jej brat bol nedávno pokrstený a jej matka je nepokrstená zvestovateľka. Okrem toho bola v tejto oblasti založená izolovaná skupina, takže teraz má táto rodina miesto zhromaždení vzdialené iba na päť minút chôdze.

Thembisile je horlivá sestra, ktorá žije blízko jedného z kráľovských kraalov, ohradených komplexov vo Svazijsku. Chcela vydať svedectvo obyvateľom kraalu, ale bolo to náročné, pretože kraaly sú prísne strážené. Sestra sa v tejto veci pomodlila, pozbierala odvahu a išla do kraalu. Vydala svedectvo strážcom a jeden z nich prijal brožúru Môžeš sa stať Božím priateľom! Potom jej položil niekoľko otázok, vykonal u nej osobnú prehliadku a — na jej veľkú radosť — ju pustil dovnútra. Thembisile ešte viac prekvapilo, akí priateľskí boli obyvatelia. Teraz pravidelne prepracúva tento obvod a zaviedla už tri biblické štúdiá. Navyše policajti ju teraz priateľsky vítajú. Jedného dňa jej strážca dokonca povedal: „Nech sa páči, madam, len vojdite. Robíte úžasnú prácu.“

 ▪ AMERIKA

Počet krajín: 56

Počet obyvateľov: 807 517 534

Počet zvestovateľov: 3 023 062

Počet biblických štúdií: 2 676 288

V jednom malom meste v Argentíne dve zvláštne priekopníčky videli manželský pár, ako tlačí káru so zraneným psom. Priekopníčky sa im ponúkli, že ich aj so psom zavezú k veterinárovi. Manželia to prijali s ocenením zvlášť preto, že nikto zo susedov im pomoc neponúkol. Priekopníčky sa dozvedeli, že muž bol katolíckym katechétom a spolu s manželkou sa zapájali do všetkých miestnych procesií usporadúvaných na počesť svätých. No to, že sa tak horlivo zapájali do aktivít katolíckej cirkvi, im nebránilo vziať si časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! Keď priekopníčky  navštevovali týchto manželov už asi dva roky, pozvali ich na Pamätnú slávnosť. V ten večer veľmi pršalo, ale manželia prišli a vrúcne privítanie, ktorého sa im dostalo, na nich veľmi zapôsobilo. Okrem toho povedali, že po prvý raz pochopili význam Pánovej večere. Teraz sa tešia z pravidelného biblického štúdia, navštevujú všetky zhromaždenia a vôbec si nerobia starosti s tým, čo by mohli povedať ich susedia katolíci.

Pri vydávaní svedectva na Barbadose jedna priekopníčka spolu s inou svedkyňou kráčali ulicou a prechádzali okolo ženy, ktorá stála vo dverách. Začali jej vydávať svedectvo, no boli veľmi prekvapené, keď žena, ktorá budila dojem, že niekoho čaká, povedala: „Nech sa páči, poďte dnu. Donesiem si Bibliu.“ Sestry vošli dnu, sadli si s domácou paňou a predviedli jej, ako prebieha štúdium, pričom prebrali prvú lekciu z brožúry Čo od nás Boh vyžaduje? Potom sa žena opýtala priekopníčky, či to bola ona, čo jej telefonovala a ponúkla, že s ňou ešte v to dopoludnie bude viesť bezplatné biblické štúdium. „Povedala som jej, že ja som to nebola,“ rozpráva priekopníčka. „No nech volal ktokoľvek, zjavne neprišiel. Ale my sme rady, že sme prišli o 11.30, presne v hodinu, na ktorú bolo štúdium dohodnuté.“ Táto pani robí pekné pokroky a už navštevuje aj zhromaždenia.

Otvorené trhovisko môže byť plodným obvodom na vydávanie svedectva. Misionárka z Bolívie rozpráva: „Môj manžel dal traktát panej, ktorá predávala na farmárskom trhu tovar, ktorý mala uložený na voze. Bola priateľská, a tak som za ňou opäť zašla a ponúkla jej biblické štúdium pomocou brožúry Čo od nás Boh vyžaduje? ‚Budeme študovať tu?‘ opýtala sa. ‚Samozrejme,‘ odpovedala som. ‚Som na to zvyknutá.‘ A tak keď teraz prídem, ponúkne mi malú  stoličku a študujeme priamo pri jej voze. Keď prídu zákazníci, obslúži ich a potom pokračujeme v štúdiu.“

Istá žena z Kanady dostala od priateľa výtlačok Prekladu nového sveta Svätých písiem. Z jeho čítania sa veľmi tešila a chcela sa dozvedieť viac. A tak si vyhľadala oficiálnu internetovú stránku Jehovových svedkov (www.watchtower.org) a potom písomne požiadala o biblické štúdium a o knihu Poznanie. Keď ju dve sestry navštívili a priniesli jej knihu, pevne ju zovrela a povedala, že do rána ju bude mať prečítanú! Nasledujúci deň večer po prvý raz navštívila zhromaždenie a medzi bratmi a sestrami sa hneď cítila veľmi dobre. Robila rýchle duchovné pokroky a teraz je z nej nepokrstená zvestovateľka. V blízkej budúcnosti sa chce dať pokrstiť.

V Kolumbii istá žena menom Sol trpela telesnou chybou, pre ktorú bola pripútaná na lôžko. Odmietala návštevu kohokoľvek okrem členov svojej rodiny. Jedného dňa susedka, ktorá patrí k Jehovovým svedkom, dala Solinej matke niekoľko časopisov Strážna veža a Prebuďte sa!, aby ich dala Sol. Nakoniec Sol súhlasila, aby ju susedka navštívila. Sol prijala ponuku biblického štúdia a asi o rok navštívila Pamätnú slávnosť. Bolo to po siedmich rokoch prvý raz, čo vyšla z domu. O dva dni navštívila svoj prvý zjazd. Hoci Sol nemôže ani sedieť, teraz sa zúčastňuje na zvestovateľskej službe. Ako? Bratia ju vozia od dverí k dverám na špeciálnej posteli, ktorú pre ňu vyrobili. Vďaka Solinmu príkladu a povzbudeniu je teraz jej matka pokrstená a dvaja jej súrodenci sú priekopníkmi.

Manželský pár novovymenovaných zvláštnych priekopníkov v Kostarike navštívil vo svojom obvode istú paniu. Keď prišli, povedali jej, že do miestnej kancelárie odbočky Jehovových svedkov volala jej nevesta, svedkyňa žijúca v Spojených štátoch, a poprosila, aby niekto navštívil jej  svokru. „Na naše prekvapenie,“ povedali manželia priekopníci, „táto 65-ročná pani sa rozplakala. Povedala, že nemôže uveriť tomu, že sme už tu, lebo iba nedávno hovorila so svojou nevestou, ktorá ju povzbudzovala, aby počúvala, čo jej chcú svedkovia povedať. Nepredpokladala, že prídeme tak skoro.“

Podľa priekopníkov to bolo prvýkrát, čo bola pani vôbec ochotná hovoriť so svedkami. Bola aktívnou katolíčkou a uplynulých 12 rokov sa venovala hlbokému štúdiu katolíckych náuk, aby ich mohla vyučovať ďalších. Priekopníci mali radosť, že jej mohli objasniť mnoho otázok o Biblii a o Jehovových svedkoch, a potom pani súhlasila s biblickým štúdiom. Aj jej manžel a dcéra sa chcú o Božom Slove dozvedieť viac.

Jeden brat, ktorý je členom rodiny Bétel v Portoriku, rozprával: „Rozhodol som sa zaniesť náčelníkovi hlavnej policajnej stanice časopis Prebuďte sa! z 8. júla 2002 s názvom ‚Policajti — prečo ich potrebujeme?‘ Články naňho veľmi zapôsobili a odporučil, aby som zaniesol toto číslo časopisu miestnemu starostovi a aby som ich vzal aj na ďalšie policajné stanice v tejto oblasti. Jeden z policajných dôstojníkov dokonca zariadil, aby ma na ostatné stanice vzali policajným autom. Okrem toho ma tento policajt oprávnil, aby som dal ďalšie čísla jeho podriadeným. ‚To poskytne policajným zborom to, čo potrebujú — psychickú podporu a duchovnú pomoc,‘ povedal.“ Za jeden mesiac tento bételita navštívil osem policajných staníc a mnohí policajti si pýtali ďalšie časopisy. Celkovo rozšíril 164 časopisov a do jeho trasy s časopismi pribudlo päť ľudí.

Na ostrovoch Trinidad a Tobago istá žena, ktorá bola 25 rokov poprednou členkou nazarénskej cirkvi, prišla na pozvanie svojej spolupracovníčky na prednášku krajského  dozorcu. Po skončení zhromaždenia k nej krajský dozorca pristúpil a priateľsky sa s ňou porozprával. To ju ohromilo, pretože v jej cirkvi mali ľudia sklon stýkať sa iba s ľuďmi rovnakej rasy či spoločenského postavenia. Keďže táto žena bola inej rasy ako jej manžel, spoluctitelia v jej cirkvi sa k nej správali neláskavo. To, čo zažila v sále Kráľovstva, a osobné povzbudenie, ktoré dostala od krajského dozorcu, ju podnietilo, aby prijala ponuku biblického štúdia. Za šesť mesiacov sa z nej stala nepokrstená zvestovateľka, ktorá venovala službe každý mesiac 70 až 100 hodín. Na oblastnom zjazde „Horliví hlásatelia Kráľovstva“ v roku 2002 bola pokrstená a dúfa, že sa stane pravidelnou priekopníčkou. Pomáha tiež svojej sedemročnej dcérke, ktorá teraz máva úlohy v teokratickej škole kazateľskej služby.

V Uruguaji jeden predavač, ktorý chodil od dverí k dverám a predával retiazky s krížikom, prišiel aj k domu istej svedkyne. Sestra využila príležitosť a vysvetlila mu z Biblie, prečo si nechce kúpiť jeho tovar. Tento predavač nielenže prijal jej vysvetlenie, ale prejavil o duchovné veci vážny záujem. Povedal, že bol v spojení už s niekoľkými náboženstvami v snahe nájsť odpovede na svoje otázky, ale bolo to zbytočné. Nakoniec dospel k záveru, že cirkvi sa viac zaujímajú o peniaze než o to, aby duchovne pomáhali ľuďom. Skôr než odišiel, sestra ho pozvala do sály Kráľovstva.

Odvtedy ho nevidela, až kým asi o rok znova neprišiel k jej dverám. Na jej veľké prekvapenie povedal: „Tentoraz som neprišiel preto, aby som niečo predával, ale aby som vám dal vedieť, že študujem už 15. kapitolu z knihy Poznanie.“ Vysvetlil, že celá jeho rodina študuje a navštevuje zhromaždenia. Pri odchode povedal: „Uvidíme sa budúci víkend na zjazde.“

[Obrázok na strane 43]

Nový Zéland

[Obrázok na strane 43]

Tahiti

[Obrázok na strane 43]

Papua-Nová Guinea

[Obrázok na strane 47]

Thajsko

[Obrázok na strane 47]

India

[Obrázok na strane 47]

Japonsko

[Obrázok na strane 51]

Británia

[Obrázok na strane 51]

Albánsko

[Obrázok na strane 51]

Španielsko

[Obrázok na strane 56]

Namíbia

[Obrázok na strane 56]

Benin

[Obrázok na strane 56]

Kongo (Kinshasa)

[Obrázok na strane 60]

Kanada

[Obrázok na strane 60]

Tobago

[Obrázok na strane 60]

Bolívia