Vrcholné udalosti minulého roku

„POĎTE ku mne... a ja vás občerstvím.“ Tieto slová Ježiša Krista, ktoré nachádzame v Matúšovi 11:28, slúžili ako náš ročný text na rok 2002. Počas minulého služobného roku mnohí naozaj prišli — 265 469 ľudí prijalo pozvanie, ktoré Boh predkladá prostredníctvom Ježiša, boli pokrstení a našli občerstvenie spolu s viac ako šiestimi miliónmi tých, ktorí slúžia pod jemným jarmom ako kresťanskí učeníci.

Na nasledujúcich stranách si môžete prečítať správu o tom, ako Jehova ďalej hojne žehná svoj ľud na celej zemi.  Zamyslime sa teraz nad niektorými významnými udalosťami v teokratickom vývoji v služobnom roku 2002.

Oblastné zjazdy roznecujú horlivosť

Jehovovi svedkovia sa podľa svojho zvyku zhromaždili na stovkách miest po celom svete, aby sa zúčastnili na každoročnom oblastnom zjazde. Téma zjazdu v roku 2002/2003 znela: „Horliví hlásatelia Kráľovstva“. Kľúčový prejav zdôraznil, že Boží ľud dnes pri vykonávaní svojej služby napodobňuje horlivosť a odvahu Ježiša Krista. Ďalšie prejavy vysvetlili, že horlivosť sa rozvíja štúdiom Božieho Slova a prejavuje sa konaním dobra, a to najmä zanieteným oznamovaním Božieho Kráľovstva.

Dráma v kostýmoch s názvom „Stoj pevne v ťažkých časoch“ upriamila pozornosť na proroka Jeremiáša. Tento prorok, podobne ako Ježiš, prejavil výnimočnú horlivosť a vytrvalosť napriek ťažkostiam. Jeremiáš vkladal dôveru v Jehovu a nebojácne oznamoval Božie posolstvo. Je pre dnešných kresťanov naozaj vynikajúcim príkladom!

Na tomto zjazde bolo oznámené vydanie dvoch kníh. V piatok delegáti zjazdu dostali knihu Uctievaj jediného pravého Boha. Táto 192-stranová kniha sa bude používať ako druhá biblická študijná pomôcka, aby sa pravda z Božieho Slova lepšie upevnila v srdci tých, ktorí študujú Bibliu. Sme presvedčení, že táto publikácia pomôže novým duchovne rásť a kráčať po úzkej ceste vedúcej k životu v Božom spravodlivom novom svete.

V sobotu bolo oznámené vydanie knihy Priblíž sa k Jehovovi. Táto publikácia je rozdelená na časti, ktoré hovoria o štyroch hlavných Jehovových vlastnostiach: o moci, spravodlivosti, múdrosti a láske. Účel tejto knihy je vyjadrený v úvode: „Kiež ti táto kniha pomôže stále viac sa  približovať k Jehovovi Bohu, vytvoriť si k nemu puto, ktoré sa nikdy nepretrhne, a tak žiť a chváliť ho naveky.“ Zjazdový program spolu s týmito novými publikáciami pomôže ľuďom čestného srdca všade na svete, aby rástli v láske k nášmu Stvoriteľovi.

Vyrovnávanie sa s ‚kritickými časmi‘

Apoštol Pavol napísal Timotejovi, že „posledné dni“ sa budú vyznačovať ‚kritickými časmi, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať‘. (2. Tim. 3:1) Prírodné katastrofy a iné nešťastia prinášajú so sebou náročné situácie a ťažkosti. Ale pre kresťanov sú katastrofy aj príležitosťou prejaviť lásku, ktorú majú k sebe navzájom. V minulom služobnom roku sa stalo mnoho nešťastí. Teraz sa zameriame na dve z nich.

Tragédia Svetového obchodného centra: Graduácia 111. triedy Gileádu, biblickej školy Watchtower, sa konala v sobotu 8. septembra 2001. O tri dni nato, 11. septembra, boli absolventi so svojimi rodinami na prehliadke mesta New York v Spojených štátoch. Deň sa začínal nádherne, bolo teplo a bola jasná modrá obloha. Potom o 8.46 do severnej veže Svetového obchodného centra v dolnom Manhattane narazilo dopravné prúdové lietadlo. O niekoľko minút ďalšie lietadlo narazilo do južnej veže.

O 9.59 sa južná veža zrútila a celý dolný Manhattan zahalil hustý oblak prachu. Všade boli trosky. Potom sa zrútila severná veža. Zomrelo takmer 3000 ľudí. Obidve veže boli dokončené v roku 1973 a každá mala 110 podlaží. Hustý prach zo zrútených budov sa vetrom rozšíril až k brooklynskému Bételu, ktorý sa nachádza asi tri kilometre odtiaľ.

Bratia v kancelárii odbočky v Spojených štátoch začali okamžite zisťovať, ktorých svedkov táto hrozná tragédia zasiahla a aká pomoc môže byť potrebná. Z tohto dôvodu sa  bratia ešte v ten deň do večera skontaktovali s členmi rodiny Bétel zo všetkých troch bételových komplexov — v Brooklyne, Pattersone a Wallkille. Kancelária Gileádu mala už vo štvrtok popoludní od všetkých absolventov správy, že sú i so svojimi rodinami v bezpečí. Medzitým sa odbočka telefonicky spojila s 37 cestujúcimi dozorcami z oblasti New Yorku. Tí sa skontaktovali so zborovými staršími a starší zisťovali, či je každý zvestovateľ v poriadku. Do piatka rána, čo bolo 14. septembra, sa odbočka dozvedela, že 14 našich bratov a sestier buď zomrelo, alebo sú nezvestní. Toto číslo sa už nezmenilo.

Prežijúci rozprávali svoje príbehy. Cynthia Tuckerová, pravidelná priekopníčka, pracovala vo Svetovom finančnom centre na druhej strane ulice oproti Svetovému obchodnému centru. Bola na 37. podlaží, keď uvidela, ako prvé lietadlo narazilo do veže. Myslela si, že to bola strašná nehoda, a tak vyšla von a hľadela na budovu, ktorú zasiahlo lietadlo. Všade boli trosky. Potom ponad jej hlavu, veľmi nízko, preletelo ďalšie lietadlo. Sestra Tuckerová povedala: „To lietadlo bolo obrovské. Uvedomila som si, že smeruje do budovy. Chcela som bežať, ale bola som ako ochromená — nevedela som, čo mám robiť. Zdalo sa, že to lietadlo preletí priamo cez budovu. Hluk bol taký silný, že som mala pocit, akoby som bola pod vodou; cítila som ten zvuk. Vzduch bol ťažký a zdalo sa, že je v ňom piesok. Ťažko sa dýchalo. Ľudia utekali všetkými smermi. Vbehla som do budovy a videla som, ako sa zrútila prvá veža. Ľudia si vyzliekali košele a dávali si ich cez tvár, aby sa chránili pred prachom. Ľudia s deťmi i s domácimi miláčikmi vychádzali z budov. Všetci boli zdesení. Dokonca ani zvieratá nereagovali normálne. Nedokážem opísať tú hrôzu.“ Sestra Tuckerová je vďačná za pomoc starších, ktorí za ňou prišli so slovami útechy z Biblie.

 Nasledujúce mesiace bratia v tejto oblasti New Yorku prinášali ľuďom biblické posolstvo útechy a nádeje. Niekoľkým bratom bolo dovolené slúžiť priamo v postihnutej zóne, na mieste, kde sa zrútili budovy WTC. Jedným z týchto bratov bol Roy Klingsporn, ktorý slúži ako priekopník. Povedal: „Jeden seržant vojenského letectva, ktorý bol zapojený do záchranných prác, s ocenením povedal: ‚Každý nám nosí jedlo, horúcu kávu a suché šaty, ale vy ste prvý, kto nám číta z Písma. V takejto chvíli potrebujeme Boha.‘“

Erupcia sopky vo východnej Afrike: Veľa našich bratov vo východnej časti Konga (Kinshasa) zažilo občiansku vojnu, choroby, chudobu a nezamestnanosť. Niektorí boli alebo ešte stále sú utečencami. K týmto problémom sa ešte pridala náhla erupcia sopky Nyiragongo neďaleko mesta Goma. Vrch začal 17. januára 2002 v priebehu dopoludnia chrliť dym a oheň. Večer sa už zo sopky valila láva a postupovala ku Gome. Tisíce vystrašených ľudí utekali do blízkeho mesta Gisenyi v Rwande. Cesty boli plné ľudí nesúcich tých niekoľko vecí, ktoré si mohli vziať. Aj mesto Gisenyi bolo ohrozené, ale bratia tam zariadili, aby sála Kráľovstva poslúžila ako utečenecký tábor pre bratov z Konga. Niektorí bratia z Gisenyi ihneď ochotne dali svoje domovy k dispozícii tým, ktorí utekali pred sopkou.

Istý tamojší starší povedal: „Keď sme videli, čo sa stalo, spolu s niekoľkými bratmi sme okamžite šli k hlavnej ceste, ktorá spája Gomu s Gisenyi. Mali sme v rukách časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! a držali sme ich zdvihnuté. Bola tma, ale šli sme na miesta, kde nás bolo možné vidieť. Keď naši bratia zbadali časopisy, rozoznali, že sme svedkovia, a my sme ich nasmerovali k našej sále Kráľovstva, ktorá slúžila ako utečenecký tábor. Stáli sme pri ceste až do rána. Urobili sme to isté, čo bratia z Gomy urobili pre nás pred  niekoľkými rokmi. Po vojne v Rwande státisíce ľudí utekalo do Gomy. Svedkovia z Gomy vtedy dňom i nocou stáli pri ceste a držali v rukách časopisy, aby sme ich mohli spoznať. Usmerňovali nás do utečeneckých táborov, ktoré zriadili svedkovia.“

 Väčšina tých, ktorí utiekli pred sopkou, musela stráviť noc pod holým nebom. Medzi nimi boli aj bratia, ktorí pre zmätok alebo pre tmu nevideli bratov, ktorí držali časopisy. Jeden starší rozprával: „Nasledujúci deň skoro ráno bratia a sestry opäť vyšli s časopismi v rukách a prechádzali celým mestom Gisenyi, aby ich každý mohol vidieť. Tak našli všetkých bratov z Gomy, ktorí v predchádzajúcu noc svedkov nezbadali. Zakrátko našu sálu Kráľovstva ohrozovala láva, ktorá sa stále približovala. Okamžite sme zariadili, aby ďalších päť sál Kráľovstva mohlo slúžiť ako utečenecké tábory.“ Niektorí bratia z 24 zborov Gomy utiekli do vnútrozemia Konga, ale väčšina, okolo 2000 bratov, utiekla do Rwandy.

Rwandská kancelária odbočky v Kigali rýchlo nakúpila potraviny, lieky, prikrývky a umelohmotné nádoby na vodu. Tieto zásoby boli okamžite poslané do týchto táborov. Bratia z Gomy boli nesmierne šťastní, keď už na druhý deň po katastrofe prišlo nákladné auto s materiálnou pomocou! Bolo počuť mnoho pochvalných vyjadrení od nesvedkov. Jeden brat počul ľudí hovoriť: „Toto je dobré náboženstvo. Naozaj jeden druhého milujú.“

Asi tretina mesta Goma bola zničená. Mnohí bratia a sestry prišli o všetko. No svedkovia, ktorých domy zostali neporušené, sa dobrovoľne ponúkli, že ubytujú rodiny bratov, ktorých domy boli zničené. (Rim. 12:12, 13) Neskôr sa bratia z Rwandy postarali, aby sa všetci utečenci mohli bezpečne vrátiť do Gomy. Pomohli aj bratia z Európy. Z Belgicka poslali dve lietadlá plné zásob.

Erupcia sopky Nyiragongo bola katastrofálna. Vyžiadala si mnoho životov a zničila mnoho majetku, ale v tejto situácii sa dali spoznať praví kresťania, a to podľa lásky, ktorú si navzájom prejavovali. — Ján 13:35.

 Škola služby Kráľovstva kladie dôraz na duchovnosť

Škola služby Kráľovstva vo forme jednomesačného študijného kurzu sa začala organizovať v roku 1959. Tento kurz prebiehal blízko South Lansingu v Spojených štátoch, v štáte New York. V ďalších krajinách prebiehali kurzy na rôznych miestach podľa toho, kde to zariadila príslušná kancelária odbočky. Spočiatku boli do školy pozývaní zboroví starší (vtedy nazývaní služobníci zboru) a zvláštni priekopníci. Ale v roku 1966 bol kurz upravený; trval už len dva týždne a navštevovali ho iba starší. V priebehu roka 1977 boli urobené opatrenia, aby sa všetci starší mohli zúčastniť na 15-hodinovom kurze. Odvtedy sa každých niekoľko rokov organizovali podobné kurzy, ktoré trvali rôzne dlhý čas. V škole služby Kráľovstva sa od roku 1984 školia aj služobní pomocníci.

V tomto roku škola pozostávala z troch tried. Prvá z nich, ktorá trvala od utorka do štvrtka, bola určená pre cestujúcich dozorcov; druhá, od piatka do soboty, pre zborových starších; a tretia, v nedeľu, pre služobných pomocníkov. Jednotlivé časti kurzu kládli dôraz na to, že je dôležité udržať si duchovnosť. Pred dávnym časom sa Mojžiš modlil k Jehovovi: „Daj mi teraz poznať svoje cesty, aby som ťa poznal, a aby som našiel priazeň v tvojich očiach.“ ​(2. Mojž. 33:13) Túto modlitbu Mojžiš vyslovil až po tom, čo sa stal svedkom desiatich rán, po tom, čo zažil, ako Jehova rozdelil Červené more, po tom, čo 40 dní hovoril s Jehovom na vrchu Sinaj a dostal Desať prikázaní. Mojžiš si uvedomoval svoje duchovné potreby aj ako 80-ročný, po tom, čo ho už Jehova výnimočným spôsobom použil. V súlade s týmto príkladom boli starší a služobní pomocníci povzbudzovaní, aby ďalej robili duchovný pokrok, bez ohľadu na to, ako dlho slúžia Jehovovi.

 Odbočky po celej zemi si študijný materiál tohto kurzu preložili, aby ho mohli použiť. Z mnohých krajín prišli listy vyjadrujúce ocenenie. Jeden starší z Guiney napísal: „Neľutujem obete, ktoré som priniesol, ani 1000 kilometrov dlhú cestu, ktorú som prešiel, aby som sa zúčastnil tejto školy.“ Ďalší napísal: „Nenachádzam slová, ktorými by som vyjadril, ako veľmi si cením toto školenie. Veľmi Vám ďakujem!“

Jeden brat z Kórey napísal: „Škola mi pomohla vážne sa zamyslieť nad tým, či som duchovným človekom, alebo nie.“

Z kancelárie odbočky v Salvádore napísali: „Zvláštna pozornosť bola venovaná novému usporiadaniu pre zborové štúdium knihy. Cítime, že nám to pomôže venovať väčšiu osobnú pozornosť bratom a sestrám v každej skupine.“

Jedna rada starších z Nemecka napísala: „Podnety a usmernenia sú realistické a dajú sa uplatniť na úžitok tých, ktorí sú nám zverení.“

Odbočka vo Švajčiarsku sa vyjadrila týmito slovami: „Škola nám pomohla pri poskytovaní potrebného povzbudenia bojovať proti duchovnej apatii.“

Vývoj právnych prípadov

ARMÉNSKO: Medzinárodnú pozornosť upútal súdny prípad Ľovu Margarjana. Brat Margarjan bol pre svoju činnosť, ktorú vykonával ako jeden z Jehovových svedkov, obvinený z trestného činu. Udanie obsahovalo aj obvinenie z „kázania nezaregistrovaného náboženstva“. Prvostupňový súd 18. septembra 2001 oslobodil brata Margarjana od všetkých obvinení. Bolo podané odvolanie a odvolací súd potvrdil bratovu nevinu a vyhlásil, že jeho náboženské vyučovanie, ktoré vykonáva ako jeden z Jehovových svedkov, nie je trestným činom a že má naň právo zaručené Ústavou  Arménska. Žalobcovia sa potom odvolali na najvyšší odvolací súd krajiny, na Kasačný súd. Šesťčlenná porota tohto súdu potvrdila 19. apríla 2002 oba verdikty o nevine. Zatiaľ čo my sa tešíme z tohto víťazstva, mladí bratia vo veku brannej povinnosti sú v Arménsku naďalej zatýkaní a väznení, pretože z náboženských dôvodov odmietajú nastúpiť vojenskú službu.

GRUZÍNSKO: V Gruzínsku beztrestne pokračuje brutálne násilie páchané na Jehovových svedkoch. Od októbra 1999 tu bolo zaznamenaných vyše 80 násilných útokov, ktorých obeťami sa stalo viac ako 1000 ľudí — mužov, žien, detí, starých i telesne postihnutých ľudí. Domy niektorých svedkov boli vykradnuté, vydrancované a spálené do tla. Bolo podaných viac ako 700 trestných oznámení, ale ani jeden páchateľ nebol za tieto útoky odsúdený. Nakoniec boli v septembri 2001 vznesené obvinenia proti Petremu Ivanidzemu a proti bývalému pravoslávnemu kňazovi Vasilimu Mkalavišvilimu, ktorí boli zapletení do týchto útokov. Mnohé pokusy začať súdne pojednávanie však boli neúspešné, a to pre podmienky, ktoré zavládli v súdnej sieni. Prívrženci obžalovaných mali dovolené vstúpiť do súdnej siene, kde mávali veľkými krížmi, ktoré predtým použili ako zbrane, a transparentmi s nenávistnými heslami proti Jehovovým svedkom. Do 30. mája 2002 bolo pojednávanie odročené sedemkrát. Jehovovi svedkovia podali dve žiadosti na prerokovanie Európskemu súdu pre ľudské práva; v jednej vyjadrujú protest proti nečinnosti vlády, ktorá nezakročila proti bezuzdnému násiliu, a v druhej žiadajú posúdiť rozhodnutie Najvyššieho súdu Gruzínska, ktorý anuloval registráciu dvoch právnych nástrojov Jehovových svedkov. V októbri 2001 Európsky súd pre ľudské práva zlúčil tieto dve žiadosti ako prípad na prednostné prerokovanie.

 Ďalšiu žiadosť podali Jehovovi svedkovia na Európsky súd pre ľudské práva 23. júla 2002. Táto žiadosť sa podrobne zaoberá 30 prípadmi, keď na svedkov v Gruzínsku zaútočili náboženskí extrémisti, pravoslávne duchovenstvo a policajti. S jedným z týchto prípadov súvisí istý významný dokument. Tento dokument vykresľuje plán, do uskutočnenia ktorého bolo zapojených takmer 100 policajtov a ktorého cieľom bolo prerušiť pokojný zjazd Jehovových svedkov v septembri 2000. Tento dokument bol schválený a podpísaný vysokými úradníkmi Ministerstva vnútra v západnom meste Zugdidi.

RUSKO: V Moskve bolo 12. februára 2002 obnovené súdne konanie, ktoré sa týka zákazu Jehovových svedkov. Je to už siedmy raz, čo sa Jehovovi svedkovia musia brániť proti nepodloženým obvineniam. Po dvojmesačnom opätovnom preskúmaní žiadosti prokuratúry súd 4. apríla 2002 vydal príkaz na expertízu náboženskej literatúry Jehovových svedkov a tiež ich vnútornej korešpondencie. Súd vyniesol toto rozhodnutie napriek tomu, že obžaloba nepredložila žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že by Jehovovi svedkovia podnecovali náboženské spory, rozbíjali rodiny alebo porušovali občianske práva a slobody. Súdne pojednávanie sa odročilo až do času, keď budú predložené výsledky expertízy.

JUŽNÁ KÓREA: Do konca decembra 2001 bolo v Južnej Kórei 1640 Jehovových svedkov, ktorí boli uväznení za to, že z dôvodu svedomia odmietli vojenskú službu. Počet uväznených každý rok narastá. Zákon o vojenskej službe určuje, že tí, ktorí odmietnu vziať do rúk zbraň, môžu byť odsúdení až na tri roky väzenia. Južná Kórea neuznáva výnimky z vojenskej služby pre náboženských služobníkov ani pre tých, ktorí túto službu odmietajú z dôvodu svedomia.  Od roku 1950 bolo v Južnej Kórei za odmietnutie vziať do rúk zbraň uväznených viac ako 7000 svedkov. Dňa 29. januára 2002 vrchný sudca Si-hwan Park z Okresného súdu v Soule poslal bezprecedentný prípad brata menom Kjung-su Li na Ústavný súd. Sudca Park žiadal Ústavný súd o názor na tvrdenie brata Liho, že neuznanie jeho práva odmietnuť vojenskú službu z dôvodu svedomia je porušením jeho práva na slobodu náboženstva a svedomia. Po postúpení žiadosti Ústavnému súdu sudca Park odročil súdne pojednávanie a prepustil brata Liho na kauciu. Súdne pojednávanie bude obnovené, až keď sa Ústavný súd vyjadrí, čo o tom hovorí Ústava.

SPOJENÉ ŠTÁTY: Najvyšší súd Spojených štátov amerických vydal 17. júna 2002 historické rozhodnutie v prípade Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. verzus obec Stratton. Tento spor vznikol pre nariadenie obce, že Jehovovi svedkovia si majú zaobstarať povolenie od starostu, skôr než začnú svoju službu od dverí k dverám. Súd vyhlásil: „[Jehovovi svedkovia] na súde vysvetlili, že nežiadali o povolenie preto, lebo oprávnenie kázať im dáva Písmo. [Svedkovia povedali:] ‚Žiadať miestne úrady o povolenie kázať by podľa nás bolo takmer urážkou Boha.‘“ V súvislosti so zrušením nariadenia obce súd uviedol, že nariadenie žiadať o povolenie „je pohoršujúce — a to nielen vzhľadom na hodnoty, ktoré chráni Prvý dodatok, ale aj vzhľadom na samotnú predstavu slobodnej spoločnosti —, že v rámci bežnej verejnej diskusie musí občan najprv informovať miestne zastupiteľstvo o svojej túžbe hovoriť so susedmi a potom si zaobstarať na to povolenie“. Súd ďalej uviedol: „Aj keby získanie povolenia od starostu bolo formalitou, ktorá by bola vybavovaná promptne a bezplatne, zákon, ktorý by požadoval získanie povolenia na to, aby sa človek mohol zapojiť  do takého rozhovoru, predstavuje obrovskú odchýlku od nášho národného dedičstva a ústavnej tradície.“

Súd sa tiež priaznivo vyjadril o obrovskom vplyve, ktorý mali Jehovovi svedkovia na upevňovanie ústavného práva Spojených štátov. Súd uviedol: „V priebehu viac ako 50 rokov tento súd rušil obmedzenia na agitovanie a rozširovanie letákov od dverí k dverám. Nie je len historickou náhodou, že väčšina týchto prípadov sa týkala otázok k Prvému dodatku, ktoré vzniesli Jehovovi svedkovia, lebo agitácia od dverí k dverám sa v ich náboženstve vyžaduje.“ Ako poznamenal súd, tieto „prípady poukazujú na to, že úsilie Jehovových svedkov odolať obmedzovaniu slovného prejavu nie je len bojom za ich vlastné práva“.

Okrem toho 1. júla 2002 Najvyšší súd Južnej Karolíny potvrdil právo istého Jehovovho svedka odmietnuť transfúziu krvi. (Sk. 15:28, 29) Charles Harvey žiadal súdnou cestou od svojho lekára odškodné za to, že lekár úmyselne nerešpektoval jeho rozhodnutie neprijať krv. Brat Harvey pred operáciou jasne informoval lekára o svojom biblickom stanovisku. No keďže po operácii vznikli komplikácie a brat Harvey bol v bezvedomí, lekár získal súhlas podať krv od matky brata Harveyho, ktorá nie je svedkyňou. Najvyšší súd Južnej Karolíny neuznal matkin súhlas a vyhlásil, že „ak bol lekár pred operáciou oboznámený s pacientovým želaním neprijať určitú liečbu alebo zákrok, tento ošetrujúci lekár musí pacientovo želanie rešpektovať“. Preto súd rozhodol, že brat Harvey má právo na rozhodnutie súdnej poroty o tom, či išlo zo strany lekára o nedodržanie súhlasu, že bude liečiť brata Harveyho bez použitia krvi, a o tom, či lekár postupoval nezákonne, keď podal bratovi Harveymu transfúziu bez jeho súhlasu.

 Na počesť ich pevného postoja

Viac ako 30 rokov sa v Buchenwaldskom pamätníku v bývalom nacistickom koncentračnom tábore nedala nájsť žiadna zmienka o Jehovových svedkoch. Svedkovia jednoducho nezodpovedali predstavám, ktoré mala vláda Východného Nemecka o obetiach a odporcoch nacistického režimu. Ešte aj dnes je pre mnohých ľudí v Nemecku ťažké uznať fakty, ktoré poukazujú na jedinečný pevný postoj svedkov. Preto bol 9. máj 2002 mimoriadne významným dňom. Pán R. Lüttgenau, zástupca riaditeľa Nadácie pre pamätníky Buchenwald a Mittelbau-Dora, odhalil pamätnú tabuľu na počesť svedkov, ktorí trpeli v Buchenwalde.

V ten deň bolo nádherné teplé počasie. Bývalý tábor, ktorý sa nachádza na zalesnenom kopci s výhľadom na malebnú krajinu, zdobila svieža zeleň jari. Ľudia však toto miesto volali aj zelené buchenwaldské peklo. Pre väčšinu návštevníkov je dnes takmer nemožné predstaviť si zúfalstvo väzňov v tábore, ktorí pri nástupoch pozerali pomedzi baraky na tú istú nádhernú krajinu, ale bez akejkoľvek nádeje, že sa z nej niekedy budú môcť opäť tešiť na slobode.

 Jehovovi svedkovia však mali nádej založenú na Biblii a úplnú dôveru v Jehovu. Vďaka tomu zostali rýdzi a odvážne nasledovali príklad apoštolov, ktorí povedali: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ ​(Sk. 5:29) V tomto tábore alebo v jeho okolí zomrelo za svoje presvedčenie najmenej 38 svedkov v niektorej z pracovných skupín tábora. Uvedený verš zo Skutkov je citovaný na pamätnej tabuli a za ním nasleduje tento nápis: „Na pamiatku Jehovových svedkov, ktorí tu trpeli a zomreli, prenasledovaní za svoje náboženské presvedčenie.“

Z viac ako 250 000 ľudí, ktorých nacisti v priebehu rokov uväznili v tomto tábore, bolo asi 800 väzňov označených fialovým trojuholníkom prišitým na odeve, ktorý ich  identifikoval ako Bibelforscher (Bádateľov Biblie). Niektorí svedkovia tu boli už v roku 1937 a boli nútení pomáhať pri budovaní tábora. V roku 1945, keď boli prežijúci väzni oslobodení, svedkovia, ktorí boli prepustení, chválili Jehovu za to, že ich oslobodil. Počas existencie nacistického tábora bolo v Buchenwalde takmer vždy okolo 300 až 450 svedkov.

Pamätná tabuľa priznáva väzňom, ktorí nosili fialový trojuholník, náležité miesto medzi obeťami nacistického režimu. Pripomína tiež návštevníkom pevný postoj svedkov. „Táto pamätná tabuľa,“ povedal pán Lüttgenau, „ukazuje, že dnešná spoločnosť vidí a uznáva, aký bol údel Jehovových svedkov.“

Zástupcovia mesta Körmend v západnej časti Maďarska odhalili vo štvrtok 7. marca 2002 pamätnú tabuľu na počesť troch Jehovových svedkov, ktorí zomreli ako mučeníci. Boli to Bertalan Szabó, Antal Hőnisch a Ján Žondor. Všetci traja odmietli nastúpiť vojenskú službu počas druhej svetovej vojny a boli verejne popravení. Na tabuli sa píše: ‚Na pamiatku kresťanov, ktorí boli popravení v marci 1945 ako odpierači vojenskej služby z dôvodu svedomia.‘ Odbočka podáva správu, že pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule vyše 500 ľudí prešlo cez mesto k budove, kde boli bratia popravení, aby sa zúčastnili na tomto spomienkovom obrade.

V Spojených štátoch bol vymenovaný výbor odbočky

V piatok 9. februára 2001 vedúci zbor prečítal rodine Bétel v Spojených štátoch oznámenie, že s účinnosťou od 1. apríla 2001 bude v Spojených štátoch existovať výbor odbočky. V služobnom roku 2002 tento výbor odbočky ďalej postupne preberal na seba zodpovedné úlohy. Odbočka v Spojených štátoch dohliada na dielo kázania o Kráľovstve  v jednotlivých štátoch Spojených štátov amerických, ako aj na ostrovoch Bermudy a Turks a Caicos. V Spojených štátoch je viac ako milión zvestovateľov a 215 000 z nich je spojených so španielsky hovoriacimi zbormi. Z celkového počtu vyše 11 700 zborov je španielsky hovoriacich zborov okolo 2600. Za minulý služobný rok vzniklo 210 nových zborov. Z nich v 123 sa hovorí po španielsky, v 63 po anglicky a v 24 sa hovorí inými jazykmi.

V Spojených štátoch teraz existujú zbory alebo skupiny, v ktorých sa hovorí 37 inými jazykmi, než je angličtina a španielčina. V mnohých španielskych a iných cudzojazyčných zboroch je často viac ako 200-percentná návštevnosť verejných zhromaždení. Niektoré zbory hlásia viac biblických štúdií, ako je počet zvestovateľov. Anglicky hovoriaci bratia a sestry sa učia iné jazyky, aby pomohli v tomto poli, ktoré sa rýchlo rozširuje.

Odbočka v Spojených štátoch je výnimočná tým, že budovy Bételu sa nachádzajú na troch miestach — v Brooklyne, Pattersone a vo Wallkille. Blízko South Lansingu v štáte New York a pri Immokalee na Floride sú farmy, na ktorých sa pestuje ovocie pre rodinu Bétel. Rodina Bétel v Spojených štátoch má celkovo 5465 členov.

V súčasnosti je na celom svete 109 odbočiek. Opatrenie výborov odbočiek, ktoré sa starajú o duchovné potreby bratov žijúcich v rôznych krajinách, je zavedené od roku 1976. Tieto výbory sa držia biblických pokynov a vedenia, ktoré dostávajú od vedúceho zboru. Výbory odbočiek majú zodpovednosť dohliadať na kázanie dobrého posolstva v oblasti, ktorá je odbočke pridelená. Výbor dohliada na kresťanské zbory, misionárov a priekopníkov. Zadeľuje tiež zbory do krajov a oblastí a dáva vedúcemu zboru odporúčania na vymenúvanie krajských a oblastných dozorcov, členov  rodiny Bétel a študentov školy Gileád. Okrem toho, že výbor odbočky má celkový dohľad nad službou v poli, stará sa aj o organizáciu práce v Bételi. Niet pochýb, že Jehova toto usporiadanie bohato žehná.

Prekladateľská práca pomáha uspokojovať mnohé potreby

V posledných rokoch je dostupné veľké množstvo publikácií v stále väčšom počte jazykov. Za týmito číslami sa skrýva usilovná práca stoviek prekladateľov, ktorí sa snažia, aby preložené publikácie boli presné, ľahko zrozumiteľné a také, aby čitatelia mali potešenie z ich čítania.

Základnou potrebou Božieho ľudu je mať verný preklad Biblie. Preto bol už v 44 jazykoch vydaný Preklad nového sveta. Z toho v 29 jazykoch bola vydaná kompletná Biblia. Za posledný služobný rok bolo dokončené vydanie Kresťanských gréckych Písiem v troch afrických jazykoch — cibemba, igboskom a lingalskom — a v afrikánčine bola vydaná kompletná Biblia.

Nedávno vydané preklady Biblie sú veľmi oceňované. Jedna správa z Európy uvádzala: „Bratia pracujúci v čínskom poli si zvlášť ocenili Bibliu v ich jazyku a povedali, že ju považujú za ‚super preklad‘.“ Niektorí čínski záujemcovia, ktorí študujú Bibliu v Kanade, zvolali: „Túto Bibliu museli prekladať Číňania! Dá sa jej tak ľahko rozumieť!“ V Južnej Afrike sa jedna žena z kmeňa Xhosa opýtala: „Odkiaľ ste vzali Bibliu, ktorá sa tak dobre číta?“ V Albánsku istý brat jednoducho povedal: „Spôsob, akým podáva veci Preklad nového sveta, vedie k tomu, že Jehovove myšlienky zasahujú srdce.“ Jeden zvestovateľ z Chorvátska napísal: „Dokážem si veci oveľa lepšie predstaviť a dáva mi to pocit, akoby som tie slová hovoril ja sám. Tento nový preklad znie  tak jednoducho, tak prirodzene, a predsa tak múdro. Teraz môžem plnšie pochopiť, aké nádherné je Jehovovo posolstvo i usmernenia, ktoré pre nás má.“

Aby sa dobré posolstvo o Kráľovstve mohlo šíriť k ľuďom „všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“, stále sú potrebné publikácie, ktoré sa používajú ako základné študijné pomôcky. (Zjav. 7:9) V posledných rokoch sú veľmi účinnou pomôckou brožúry v jazyku la-chu, ktorým hovoria ľudia z kmeňov v hornatých oblastiach severného Thajska a v okolitých krajinách. Jeden misionár napísal: „Brožúra Čo od nás Boh vyžaduje? je v jazyku la-chu rozhodne pomôckou číslo jeden. Bola už rozšírená široko-ďaleko.“ S akým výsledkom? „Sme pozývaní do mnohých dedín, ale pre veľkú vzdialenosť a zlé cesty sme sa nemohli dostať do všetkých. Matúš 9:37 sa v našom prípade ukazuje ako veľmi pravdivý. Dozvedeli sme sa napríklad, že v jednej zapadnutej dedine asi 160 kilometrov severne od mesta Chiang Mai jedna záujemkyňa sama pravidelne vyučuje pomocou brožúry Čo od nás Boh vyžaduje? skupinu sirôt.“

V Spojených štátoch bratia mnohým Indiánom vydávajú svedectvo v ich vlastnom jazyku. V jazyku navaho je teraz dostupných niekoľko publikácií a tiež audiokazety s nahrávkou brožúry Čo od nás Boh vyžaduje? Jeden zvestovateľ napísal: „V navahských horách, na najvzdialenejšom konci nášho obvodu, je jeden vyše osemdesiatročný bývalý pastier oviec, ktorý už dobre nevidí. Jeho vnučka sa ho opýtala, či by si chcel z kazety v navahskom jazyku vypočuť niečo  o Biblii. Povedal, že chce. Vstal z postele a usadil sa na pohovke, aby si kazetu vypočul. Keby ste tak mohli vidieť výraz jeho tváre, keď počul verše z Biblie vo svojom vlastnom jazyku! Tisnú sa mi do očí slzy, keď o tom rozprávam. Potom povedal: ‚Nižóni‘, čo znamená ‚krásne‘.“

V Mozambiku existujú publikácie v piatich jazykoch tejto krajiny. Aby z nich čitatelia mohli mať úžitok, v týchto jazykoch bola vydaná aj brožúra Venuj sa čítaniu a písaniu a v súčasnosti prebieha rozsiahla kampaň na zvýšenie gramotnosti. To natoľko zapôsobilo na mozambického prezidenta Chissana, že vyjadril úprimnú podporu nášmu biblickému vzdelávaciemu dielu a programom na podporu gramotnosti.

Časopis Strážna veža je v súčasnosti k dispozícii v 146 jazykoch a časopis Prebuďte sa! v 87 jazykoch — čo je skutočne medzinárodný rozsah. Na celej zemi sú tieto časopisy vysoko oceňované pre svoju duchovnú a vzdelávaciu hodnotu. Napríklad približne 80 000 obyvateľov Kiribati, skupiny ostrovov v Tichom oceáne, hovorí gilbertčinou. Svedkovia, ktorých je tu menej ako 100, horlivo rozširujú časopisy a v posledných rokoch každý zvestovateľ rozšíril priemerne takmer 20 časopisov za mesiac. V Bulharsku 1200 zvestovateľov rozšírilo v apríli 2002 viac ako 100 000 časopisov.

Niet pochýb, že Jehova vyzbrojuje svoj ľud na konanie diela, ktorým ho poveril. Po celej zemi sa toto dielo vykonáva v mnohých jazykoch. — Fil. 4:20.

 Zasvätenia odbočiek

V priebehu služobného roka 2002 bola zasvätená odbočka na krásnom karibskom ostrove Trinidad. Priestory odbočky tu boli zasvätené Jehovovi v roku 1985, ale odvtedy Trinidad zaznamenal 94-percentný vzrast v počte zvestovateľov. Preto museli byť priestory odbočky značne zrenovované a vďaka prístavbe sa priestory zdvojnásobili. Teraz sa odbočka teší z nových obytných priestorov, kancelárií, knižnice, vstupnej haly s recepciou, jedálne a kuchyne.  Zrenovovaná a rozšírená bola aj priľahlá sála Kráľovstva. Celý tento projekt sa zrealizoval vďaka miestnym dobrovoľníkom.

Na zasvätení 29. septembra 2001 sa okrem 695 miestnych bratov a sestier zhromaždilo asi 220 delegátov zo 14 krajín. Vypočuli si podnetné rozprávanie o teokratickej histórii diela a dozvedeli sa aj o tom, akú úlohu v nej zohrali Evander J. Coward a William R. Brown. Niekoľkí zahraniční misionári, medzi nimi aj jedna 88-ročná sestra, ktorá ešte  stále slúži ako pravidelná priekopníčka, rozprávali niektoré dojímavé skúsenosti zo svojho pridelenia na Trinidade spred viac ako 50 rokov.

Stephen Lett, člen vedúceho zboru, predniesol prejav zasvätenia. Pri rozvíjaní témy „Ceniť si Jehovove predošlé i súčasné domy uctievania“ zdôraznil, že Jehovu uctievajú ľudia, nie budovy. Preto brat Lett láskavo povzbudil bratov, aby ako Boží ctitelia prejavovali svoje ocenenie poslušnosťou a správaním.

Nasledujúci deň sa v meste Port of Spain konalo zvláštne zhromaždenie pre tých, ktorí sa nemohli zúčastniť na samotnom programe zasvätenia. Zúčastnilo sa na ňom vyše 13 000 ľudí. Viac ako 300 bratov na susednom ostrove Tobago si vypočulo tento program prostredníctvom telefonického spojenia. Brat Lett predniesol prejav s názvom „Chráň si svoj vzťah k Jehovovi tým, že si pestuješ pokoru“. Všetci zhromaždení ‚sa len radovali‘ zo zasvätenia týchto rozšírených priestorov odbočky. — 5. Mojž. 16:15.

Nedávno bola rozšírená aj odbočka v Českej republike. Samuel F. Herd, člen vedúceho zboru, sem pricestoval, aby zasvätil prístavbu Bételu a dve zjazdové sály. Program zasvätenia sa konal v sobotu 4. mája 2002. Na prednáške brata Herda sa zúčastnilo 2125 ľudí. Nasledujúci deň sa konalo zvláštne zhromaždenie a z budujúcej prednášky brata Herda s názvom „Neunavíme sa, ak budeme znovu získavať silu“ sa tešilo 5286 poslucháčov. Bratov z Českej republiky tento program veľmi povzbudil.

V zariadeniach odbočiek na celom svete pracuje celkovo 19 823 ordinovaných služobníkov. Všetci sú členmi Celosvetového rádu zvláštnych služobníkov celým časom spomedzi Jehovových svedkov.

 [Časová os/obrázky na stranách 12, 13]

NIEKTORÉ UDALOSTI SLUŽOBNÉHO ROKU 2002

1. septembra 2001

11. septembra: Zničenie Svetového obchodného centra.

29. septembra: Zasvätenie odbočky na Trinidade.

20. novembra: Začína prebiehať škola služby Kráľovstva.

1. januára 2002

17. januára: Erupcia sopky v Kongu.

 4. apríla: Súdne konanie týkajúce sa zákazu činnosti Jehovových svedkov v Moskve je odročené.

1. mája 2002

4. mája: Zasvätenie v Českej republike.

9. mája: Odhalenie pamätnej tabule na počesť svedkov, ktorí trpeli v nacistickom koncentračnom tábore.

17. júna: Najvyšší súd Spojených štátov potvrdzuje právo kázať od dverí k dverám bez toho, aby bolo na to potrebné vydať povolenie.

31. augusta 2002

31. augusta: 6 304 645 zvestovateľov v 234 krajinách.

[Obrázky na strane 11]

Hore: Naši bratia a sestry prejavujú tvárou v tvár takýmto katastrofám lásku podobnú Kristovej

[Obrázok na strane 11]

Dole: Táto sála Kráľovstva v Rwande slúžila ako utečenecký tábor

[Obrázok na strane 22]

Novovymenovaný výbor odbočky v Spojených štátoch, zľava doprava: (vpredu) John Kikot, Max Larson, George Couch, Maxwell Lloyd; (vzadu) Baltasar Perla, Harold Corkern, Leon Weaver, William Van De Wall, John Larson a Ralph Walls

[Obrázok na strane 26]

„Preklad nového sveta“ v afrikánčine

[Obrázok na strane 27]

Brožúra „Čo od nás Boh vyžaduje?“ v jazyku navaho

[Obrázky na stranách 28, 29]

Pri príležitosti zasvätenia trinidadskej odbočky sa k miestnym bratom a sestrám pripojili delegáti zo 14 krajín

[Obrázky na strane 29]

Bratia v Českej republike sa tešili zo zasvätenia prístavby Bételu a dvoch zjazdových sál