Celosvetová správa

▪ EURÓPA

Počet krajín: 46

Počet obyvateľov: 728 162 887

Počet zvestovateľov: 1 476 554

Počet biblických štúdií: 697 044

Cesta k pravde môže byť niekedy dlhá. V roku 1951 si Steponas odpykával trest ako politický väzeň v jednom tábore v Kazachstane. Tu pracoval s Edvardasom, horlivým mladým svedkom z Litvy, ktorý bol uväznený za tlačenie časopisu Strážna veža. Edvardas sa s ním podelil o svoju nádej založenú na Biblii a Steponas nadobudol presvedčenie, že našiel pravdu. V roku 1955 bol Steponas prepustený. Na rozlúčku mu Edvardas povedal: „Možno sa ešte raz stretneme.“ Hoci Steponas nebol pokrstený, Výbor štátnej bezpečnosti si myslel, že patrí k Jehovovým svedkom. Polícia  urobila v jeho byte raziu a skonfiškovala mu papiere, na ktorých boli adresy bratov. Následkom toho stratil kontakt s Božím ľudom.

Prešlo 47 rokov. Celý ten čas Steponas býval v malej dedinke na severe Litvy, kde neboli žiadni svedkovia. Až na jar 2002 sa dostal k nejakej literatúre a poslal do kancelárie odbočky Jehovových svedkov v Litve kupón so žiadosťou o knihu Rodinné šťastie — aké je jeho tajomstvo? Vysvetľuje: „Poslal som kupón, lebo som dúfal, že sa mi podarí znovu nadviazať kontakt s bratmi.“ Jedna manželská dvojica zvláštnych priekopníkov ho začala navštevovať a študovať s ním Bibliu. Ani nie o rok bol Steponas vo veku 80 rokov pokrstený.

Podarilo sa mu opäť stretnúť s Edvardasom, ktorý mu takmer pred polstoročím povedal: „Možno sa ešte raz stretneme“? Áno! Na druhý deň po Steponasovom krste sa títo dvaja muži, teraz duchovní bratia, s radosťou vrúcne objali.

V Británii boli Tim a Sam, obaja jedenásťroční nepokrstení zvestovatelia, vo zvestovateľskej službe s Timovou matkou. Chlapci už potrebovali nové tašky na Bibliu a literatúru, ale ich rodiny na to nemali peniaze. Predtým ako vyšli v ten deň do služby, matky týchto dvoch mladých zvestovateľov sa o túto vec modlili. Pri poslednom dome, ktorý mali v to dopoludnie v pláne navštíviť, Tim oslovil majiteľku domu a prečítal jej biblický verš. Žena ho však prerušila a spýtala sa ho, akého je náboženstva. Keď Tim povedal, že je Jehovov svedok, žena ho za to pokarhala a matke povedala, že nechápe, prečo svedkovia radšej nechajú svoje deti zomrieť, než by im povolili transfúziu krvi.

Timova matka povedala žene, nech sa opýta chlapcov, čo si o tom myslia. Keď to pani urobila, Tim jej vysvetlil, že by si za každých okolností zvolil alternatívnu liečbu, pretože  by nechcel ísť proti svojmu biblicky školenému svedomiu. Nato Sam povedal, že aj jeho sestra prijala alternatívnu formu liečby a že sa jej darilo lepšie ako pacientom, ktorí krv prijali.

Majiteľka domu sa opäť obrátila k Timovej matke. Tentoraz vyjadrila nesúhlas s vodením detí od dverí k dverám. Obaja chlapci na to povedali, že radi vydávajú svedectvo a okrem toho to robia radšej, než keby sa mali potulovať po ulici ako iní chlapci v ich veku. Ich odpoveď na ženu veľmi zapôsobila. Povedala im, aby chvíľu počkali, a vošla do domu. To bolo prekvapenie, keď sa vrátila a každému z nich dala krásnu novú koženú tašku, presne takú, akú potrebovali do služby! Ona totiž takéto tašky predávala. Vzhľadom na jej zmenený postoj sa s ňou chlapci dohodli na opätovnej návšteve. Keď odchádzali, prišla k dverám 94-ročná matka tejto panej, ktorá celý čas počúvala ich rozhovor, a požiadala Timovu matku, aby ju navštívila u nej doma.

Dve sestry v Portugalsku si vo zvestovateľskej službe všimli inzerát vylepený na autobusovej zastávke. Znel takto: „Som študentka psychológie a pripravujem si diplomovú prácu na tému povier. Ak mi môžete pomôcť, prosím, ozvite sa na e-mailovú adresu...“ V to odpoludnie sestry ponúkali článok v Strážnej veži pod názvom „Povery — ovládajú váš život?“ A tak sa rozhodli, že študentke odpíšu a ponúknu jej tento časopis.

O týždeň im študentka, ktorá dala inzerát, poslala odpoveď: „Ďakujem Vám za Váš záujem. Prepáčte mi, že odpovedám až teraz. Budem veľmi rada, keď mi doručíte spomínaný časopis. V poslednom čase vždy, keď ma svedkovia oslovili, ponáhľala som sa do práce alebo na autobus a nemohla som sa s nimi porozprávať. Ak sa nemýlim, ponúkate biblické kurzy, a ja mám o taký kurz záujem.“

 Sestry hovoria: „Na prvej návšteve mala veľa otázok. Dali sme jej knihu Poznanie a dohodli sme sa na biblickom štúdiu. Na každé štúdium je dobre pripravená a teraz už chodí na všetky zborové zhromaždenia.“

Keď bola Lina, zvestovateľka z jedného mesta na juhu Nemecka, v službe na ulici, oslovila ju žena menom Tatjana. „Spomínate si na mňa?“ spýtala sa Tatjana. Lina povedala, že nie. „Vôbec sa nečudujem,“ pokračovala Tatjana. „Stretli sme sa iba raz, pred piatimi rokmi.“ A vysvetľovala ďalej: „Na jar roku 1998 ste ma oslovili na ulici a ponúkli ste mi brožúru Čo od nás Boh vyžaduje? Bola som na vás hrubá, ale vy ste boli milá a priateľská, a tak som si brožúru vzala domov a prečítala som si ju. Jej obsah na mňa hlboko zapôsobil.“ Neskôr pri jej dverách zazvonila dvojica svedkov, ktorí Linu nepoznali. Myšlienky z brožúry Tatjanu podnietili, aby súhlasila s biblickým štúdiom. Keď v roku 2003 Linu znovu stretla, bola už pokrstenou svedkyňou. Dokonca v ten mesiac boli obe, Tatjana i Lina, v pomocnej priekopníckej službe!

Jedna sestra v Pskove v Rusku dostala z kancelárie odbočky adresu muža, ktorý býval v odľahlej oblasti. Trvalo jej dosť dlho, kým sa tam dostala. Keď tam nakoniec prišla, zistila, že muž nemal ani tušenia, že požiadal o biblické štúdium. V jednom stánku si kúpil časopis, v ktorom bol ako záložka vystrihnutý kupón z jedného nášho traktátu. Muž povedal, že si myslel, že môže vyhrať nejakú cenu, a tak kupón vyplnil a poslal. Sestra na to povedala: „Vyhrali ste bezplatné biblické štúdium!“ Muž a jeho rodina prejavili záujem a začalo sa s nimi viesť biblické štúdium. Keďže táto rodina býva ďaleko od sestrinho domu, štúdium sa koná dvakrát mesačne.

 ▪ OCEÁNIA

Počet krajín: 30

Počet obyvateľov: 34 355 946

Počet zvestovateľov: 93 718

Počet biblických štúdií: 47 270

Štrnásťročná Alyce z Austrálie už viackrát použila na prípravu úloh do školy materiál z našich časopisov. Raz napísala esej na tému „Kam tento svet speje?“ Na základe biblických proroctiev v nej vysvetlila význam našich časov. Učiteľka sa jej spýtala, k akému náboženstvu patrí. Alyce povedala, že študuje Bibliu s Jehovovými svedkami, a dala učiteľke na prečítanie niekoľko našich časopisov.

Hoci to učiteľku zaujímalo, iný učiteľ ju odhovoril od toho, aby sa tými vecami ďalej zaoberala. Ale po niekoľkých  mesiacoch, čo pozorovala Alycino pekné správanie, rozhodla sa zistiť si o tomto náboženstve viac. Mala obavy, že Alyce sa zaplietla do nebezpečného náboženského kultu, a tak išla do miestnej knižnice a požičala si knihu Jehovovi svedkovia — hlásatelia Božieho Kráľovstva. Prečítala ju celú za jediný víkend! Teraz bola presvedčená, že našla pravdu. Zatelefonovala Alycinej matke, požiadala o ďalšiu literatúru a začala študovať Bibliu so svedkami. Ani nie o mesiac už chodila na všetky zhromaždenia a presvedčila manžela a svoju matku, aby ju sprevádzali na nedeľné zhromaždenia. Aj oni začali študovať Bibliu a robia pekné pokroky. V priebehu troch mesiacov sa stala nepokrstenou zvestovateľkou a mala svoju prvú úlohu v teokratickej škole kazateľskej služby. O niekoľko mesiacov sa Alyce a jej učiteľka Linda dali v ten istý deň pokrstiť.

Predstavte si, že by ste boli jediným ctiteľom Jehovu na celom ostrove! Presne v takej situácii sa ocitla jedna sestra na Marshallových ostrovoch, ktorej manžel prijal ponuku pracovať na atole Mejatto. Susedia ju pozvali, aby išla s nimi do protestantského kostola, ale ona odmietla. Namiesto toho sa sústredila na vyučovanie svojich detí pomocou Mojej knihy biblických príbehov a delila sa o svoje presvedčenie so susedmi. Keď chodila z domu do domu, mladšie dieťa brávala so sebou. Časom niektorí prejavili záujem a táto osamotená sestra teraz vedie niekoľko biblických štúdií s brožúrou Čo od nás Boh vyžaduje? Každý mesiac posiela správu zo zvestovateľskej služby do svojho bývalého zboru. Spolu s deťmi sa pravidelne zúčastňuje na Pamätnej slávnosti a na zjazdoch, ktoré sa konajú na ostrove Ebeye, hoci to znamená absolvovať dlhú cestu loďou. Členovia zboru na Ebeye jej na povzbudenie posielajú listy so skúsenosťami zo zvestovateľskej služby a s myšlienkami zo zhromaždení. Týchto  zvestovateľov zasa povzbudzuje verný príklad tejto osamotenej sestry.

V mnohých odľahlých dedinách na Papue-Novej Guinei nie je zavedená elektrina. Na pohon elektrických zariadení tu ľudia používajú generátory alebo batérie. Jedna novopokrstená sestra chcela ľuďom vo svojej dedine premietnuť niektoré videofilmy, ktoré vyrobili Jehovovi svedkovia, aby im pomohla lepšie porozumieť Biblii. Keď si predajom plodín, ktoré dopestovala, zarobila nejaké peniaze, zašla za miestnou podnikateľkou, ktorá vlastní televízor, videorekordér i generátor, a poprosila ju, či by jej ich nepožičala. Vysvetlila jej, že chce pozvať celú dedinu na premietanie niekoľkých videofilmov o Biblii, ktoré im podľa nej môžu duchovne pomôcť. Podnikateľka ihneď spustila z ceny za požičanie techniky a navrhla jej úplne symbolickú cenu s tým, že aj ona by si ich chcela pozrieť. Prišla skoro celá dedina. Neskôr mnohí hovorili, že netušili, že dielo Jehovových svedkov sa vykonáva v takom veľkom rozsahu. Zapôsobilo na nich aj naše celosvetové bratstvo, pretože vo svojej cirkvi nič také nezažili. Mnoho ľudí, ktorí predtým odmietali rozprávať sa so svedkami, pozvalo sestru k sebe domov na návštevu, lebo sa chceli dozvedieť viac o našich náukách.

V niektorých dedinách na Savaii, najväčšom ostrove Samoy, miestni vodcovia zakázali Jehovovým svedkom zvestovať. Jedna sestra, ktorá býva v takej dedine, sa pevne pridŕžala pravdy, keď bolo treba zariadiť pohreb jej syna. Keďže pohreb sa mal konať v jej dome, bratia a sestry z dvoch zborov na ostrove jej prišli pomôcť upratať dom a dvor a zabezpečili generátor. Ľudia v dedine si všimli túto láskyplnú pomoc. Spôsob, akým bratia zorganizovali pohreb, i celý jeho priebeh sa značne líšil od samojských zvykov.

 Dva dni po pohrebe sa zišla dedinská rada, aby prediskutovala túto udalosť. Na všetkých jej členov urobilo dojem, ako svedkovia tejto rodine pomohli pred pohrebom i po ňom. Celý pohreb na nich tak zapôsobil, že sa jednomyseľne rozhodli zmeniť pohrebné zvyky na Faa-Molimau a Ieova (Spôsob Jehovových svedkov). O ďalšie dva dni sa v malej sále Kráľovstva niekoľko kilometrov odtiaľ konala každoročná Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti. Rodiny z tejto dediny sa tam odviezli na troch dodávkových autách. Teraz už naši bratia a sestry môžu v tejto dedine, jednej z najväčších na ostrove, voľne zvestovať. Dvaja zvláštni priekopníci tu vedú šesť biblických štúdií. Na zborovom štúdiu knihy sa okrem záujemcov z dediny zúčastňuje aj jeden predstaviteľ dedinskej rady.

Jeden mladý muž na Fidži raz sedel pod stromom a premýšľal o svojom živote a budúcnosti. Išiel okolo nejaký človek a on ho pozval, aby si k nemu prisadol. Okoloidúci bol zhodou okolností náš brat, ktorý túto príležitosť využil na vydanie svedectva. Tento muž už počul o biblickom sľube pozemského raja a rozhovor s bratom oživil jeho záujem. Rozhodol sa, že sa vráti na ostrov, kde žije jeho matka, a začne študovať Bibliu. Po jeho návrate mu členovia rodiny, ktorí boli proti jeho novej viere, zničili plodiny, ktoré začal pestovať. Náčelníci dediny mu prikázali, aby odišiel, pretože nechcú mať v dedine žiadne iné náboženstvo. A tak išiel do dediny na inom malom ostrove, kde býval jeho otec. Tu si vyrobil kanoe zo starého vlnitého plechu a každý týždeň na ňom vesloval cez rozbúrené more, aby sa stretol so svedkami. Odpor v rodine pokračoval a on bol nútený žiť ako pustovník v neobývanej časti ostrova. Nakoniec sa mu podarilo presťahovať na hlavný ostrov blízko jedného veľkého zboru. Naďalej robí duchovné pokroky ako nepokrstený zvestovateľ.

 ▪ AMERIKA

Počet krajín: 56

Počet obyvateľov: 857 137 983

Počet zvestovateľov: 3 095 083

Počet biblických štúdií: 2 898 369

Raz v nedeľu dopoludnia v septembri 2002 išla jedna sestra v Spojených štátoch na opätovnú návštevu k majiteľovi istého obchodu. Mal práve zákazníkov, a tak sa sestra zatiaľ prechádzala po obchode. Všimla si ženu, ktorá vbehla dnu kúpiť si málu, čo je hinduistická obdoba katolíckeho ruženca. Je to vlastne šnúrka, na ktorej sú navlečené hnedé koráliky, a používa sa na opakovanie modlitieb k mnohým hinduistickým bohom. Zdalo sa, že žena — volá sa Shwe — našla málu, s ktorou bola spokojná. Vtedy  k nej pristúpila naša sestra a povedala: „Prepáčte. Môžem sa opýtať: Je tá mála zo santalového dreva?“

„Áno! Už nejaký čas som sa modlila k bohu o dobrú málu a dnes som ju našla. Ovoňajte!“

„Hmmm. Vonia pekne! Ku ktorému bohu sa s ňou budete modliť?“

„No, niekedy ku Ganéšovi, inokedy k Šivovi a občas zase k Durge. Teraz sa budem modliť s touto málou.“

„A mohla by som sa vás ešte opýtať: Zistili ste už, kto je najvyšší boh?“

„V tom nemám jasno. Neviem, kto je najvyšší boh.“

„Ani ja som v tom nemala jasno, keď som bola hinduistka a uctievala som týchto bohov. Ale teraz viem, kto je všemohúci Boh. Pozrite sa. [Prečítala jej Žalm 83:18.] Jehova Boh je Najvyšší nad celou zemou. Je vyšší ako Šiva, Ganéša a Durgá. Ak chcete, ja vám bezplatne pomôžem spoznať všemohúceho Boha.“

„Naozaj by ste mi pomohli spoznať pravého Boha? Dnes boli vypočuté všetky moje modlitby!“

„Ako to myslíte?“

„Každý deň som sa modlila o dobrú málu, pomocou ktorej by som mohla nájsť pravého Boha. Modlila som sa aj o pravú priateľku, ktorá by mi mohla pomôcť, lebo nemám žiadnu. Ako sa voláte?“

„Volám sa Mála. Rada vám budem priateľkou, ktorá vám pomôže spoznať Bibliu.“

„Nemôžem uveriť tomu, že mi Boh dal živú Málu!“

Tieto dve ženy sa dohodli, že budú spolu študovať brožúru Čo od nás Boh vyžaduje? Shwe pravidelne navštevuje zhromaždenia a chce sa dať pokrstiť.

 Istá misionárka v Hondurase, ktorá mala ťažkosti so španielčinou, raz vošla do jedného úradu a nechala recepčnej časopisy. Vtom na recepcii zazvonil telefón a misionárka si myslela, že recepčná jej hovorí, aby si sadla. A tak si sadla. Ale v skutočnosti ju recepčná poprosila, aby odišla. Medzitým sa istá žena v neďalekej kancelárii modlila k Bohu, aby jej pomohol ukončiť nemravný vzťah so ženatým mužom a aby jej pomohol zistiť, aký je prijateľný spôsob uctievania Boha. Potom z recepcie počula hlas našej sestry a pomyslela si, že jej modlitba bola vypočutá. Keď začula, ako recepčná hovorí sestre, aby odišla, zľakla sa, že misionárka odíde a ona sa s ňou nebude môcť porozprávať. No misionárka neskôr povedala: „Vďaka tomu, že som recepčnej neporozumela, ešte som tam sedela, keď tá žena ku mne pribehla. Obidve sme presvedčené, že to bolo Jehovovo vedenie.“ Pred niekoľkými rokmi táto žena čítala publikácie Jehovových svedkov a teraz sa rozhodla, že sa plne zameria na duchovné veci. Od stretnutia s misionárkou už ukončila nezákonný vzťah, ktorý predtým mala, a v súčasnosti študuje Bibliu a pravidelne navštevuje zhromaždenia.

Jedna zvláštna priekopníčka v Salvádore bola pridelená do zboru, v ktorého obvode málo ľudí reagovalo pozitívne na pravdu. Modlila sa k Jehovovi, aby jej pomohol nájsť ľudí, ktorí by mali záujem. Jednu nedeľu stretla mladého muža, s ktorým mala biblický rozhovor. Vzal si knihu Poznanie a súhlasil s opätovnou návštevou. Ale hoci ho viackrát skúšala zastihnúť, nikdy nebol doma. Zakaždým bola doma jeho manželka, ale tá nejavila veľký záujem o Bibliu. Na piatykrát ju žena pozvala dnu, ale povedala, že len „na desať minút“. Sestra sa opýtala, či nemá  poruke knihu Poznanie. Keď žena knihu našla, sestra jej krátko ukázala niekoľko myšlienok a predviedla jej biblické štúdium. Po troch mesiacoch štúdia žena začala chodiť na zhromaždenia a robila zjavné pokroky. A čo jej manžel? Časom sa aj on pripojil k štúdiu. Potom začal chodiť na zhromaždenia spolu so svojou rodinou. Teraz táto dvojica pracuje na legalizácii svojho manželstva. Vytrvalosť spolu s modlitbou priniesli dobré výsledky.

Margarita, ktorá žije v Mexiku, rozpráva o tom, aký úspech mala, keď raz vydala neformálne svedectvo: „Na hodine šitia som sa rozprávala s jednou spolužiačkou o Biblii. Povedala, že Jehovovi svedkovia na ňu pôsobia ako šťastní ľudia, lebo sú vždy usmiati a veselí. Odpovedala som jej, že jej dojem je správny a že pravé šťastie vyplýva z toho, že ľudia dôverujú Jehovovi a žijú podľa biblických zásad.“ Margarita zaviedla so spolužiačkou domáce biblické štúdium a ona teraz pravidelne chodí na zhromaždenia a prehlbuje si poznanie pravdy.

Ana z Dominikánskej republiky nechala brožúru Čo od nás Boh vyžaduje? mužovi, ktorý vyzeral, akoby ho niečo trápilo. Jeho manželka bola v nemocnici, lebo mala rakovinu a čakala ju operácia. Muž povedal, že jeho manželka rada číta, a tak jej brožúru vezme do nemocnice. Neskôr sa Ana stretla s jeho manželkou, ktorá jej povedala: „Môžeme začať študovať. Som pripravená.“ Po nejakom čase vysvetlila, že keď bola v nemocnici, prosila Boha o vedenie, aby mohla nájsť pravé náboženstvo. V tej chvíli jej manžel priniesol brožúru Čo od nás Boh vyžaduje? Keď si ju prečítala, uvedomila si, že je to odpoveď na jej modlitbu, a hneď si dala za cieľ stať sa Jehovovou svedkyňou. I keď musela chodiť na program do sály Kráľovstva  hodinu peši, robila rýchle pokroky a zakrátko bola schválená ako zvestovateľka. „Teraz môžem splniť sľub, ktorý som dala Bohu,“ povedala. Ani nie o šesť mesiacov bola na oblastnom zjazde pokrstená a naďalej radostne slúži Jehovovi.

Martin, 13-ročný zvestovateľ z Paraguaja, rád vydáva neformálne svedectvo. Raz, keď cestou zo školy domov vydával svedectvo jednému okoloidúcemu, všimol si na ceste malý balíček. Zdvihol ho a zistil, že sú v ňom peniaze. Keďže naokolo nevidel nikoho, kto by balíček hľadal, dal si ho do vrecka a išiel ďalej. Po ceste uvažoval: ‚S týmito peniazmi budem môcť zaplatiť trojmesačné školné, ktoré som dlžný, a pomôžem aj rodičom s niektorými výdavkami.‘ Medzitým sa pozabudol a zabočil do ulice, po ktorej normálne nechodí. Tam zbadal muža, ktorý očividne niečo hľadal. Počul ho, ako hovorí, že stratil 115 000 guaraní (okolo 650 slovenských korún) a že to boli všetky peniaze, ktoré mal do konca mesiaca. Martin si okamžite spomenul na slová staršieho, ktorý s ním preberal otázky ku krstu. Ten mu povedal: „Stretneš sa s mnohými skúškami, a zvlášť teraz, keď sa chceš dať pokrstiť.“

Martin tie peniaze súrne potreboval. V ten deň nemal v škole ani poriadne čo jesť, nieto ešte aby mal na zaplatenie školného. Ale s úplnou istotou, že robí, čo je správne, požiadal muža, aby mu ešte raz povedal, akú sumu stratil. Bolo to presne toľko, koľko Martin našiel. Martin mu dal peniaze spolu s traktátom a dodal, že je Jehovov svedok. Muž bol taký natešený, že Martina objal a znovu a znovu mu ďakoval. Dal Martinovi aj svoju adresu, aby ho mohol navštíviť. Martin bol spolu so svojimi rodičmi na nedávnom krajskom zjazde pokrstený.

 ▪ ÁZIA A BLÍZKY VÝCHOD

Počet krajín: 47

Počet obyvateľov: 3 931 574 927

Počet zvestovateľov: 568 370

Počet biblických štúdií: 417 308

U Kumiko, priekopníčky, ktorá býva neďaleko Tokia v Japonsku, sa objavili zdravotné ťažkosti, ktoré jej zabránili naplno sa zúčastňovať na službe z domu do domu. Preto začala viac zvestovať pomocou listov. Bratia a sestry zo zboru jej dávali adresy ľudí, ktorých bolo ťažké zastihnúť doma. Kumiko písala listy a zvestovatelia ich doručovali. Vyše roka nedostala žiadnu odpoveď. Napriek tomu sa nevzdala. Nakoniec, keď už napísala nejakých 1500 listov, dostala pohľadnicu, na ktorej bolo napísané: „Ďakujem  Vám za Váš list. To, čo ste mi napísali, ma veľmi zaujalo. Bývam doma v [tie a tie dni]. Budem vás čakať.“ Sestre vyhŕkli od radosti slzy. Hneď tohto muža navštívila a začalo sa biblické štúdium. Kumiko hovorí: „Spočiatku som mala z písania listov obavy, ale teraz som presvedčená, že ak trpezlivo hľadáme ľudí podobných ovciam, Jehova naše úsilie určite požehná.“

Jedna sestra v Indii bola raz dopoludnia v službe z domu do domu. Keď zaklopala na dvere istého domu, otvorila jej žena so smutným výrazom na tvári. Na dlážke sedeli dve malé dievčatká a pred sebou mali prázdne taniere. Keď naša sestra začala hovoriť utešujúce myšlienky o Božom Kráľovstve a jeho požehnaniach, žena pozorne počúvala. Medzitým sa hladné deti opakovane dožadovali, aby im mama dala jesť. Ona však na ich prosby nereagovala. Sestra jej povedala, že rada počká, kým dá deťom niečo na jedenie. Vtom sa žena rozplakala a povedala, že do jedla dala jed. Práve chcela deťom dať jesť, keď počula, ako niekto klope. Rodinné problémy a jej manžel opilec ju dohnali k rozhodnutiu otráviť seba i deti. Keď to sestra počula, vzala jedlo a vyhodila ho. Potom rýchlo utekala do neďalekého obchodu a kúpila nejaké potraviny. Spolu so ženou uvarili jedlo a dali ho deťom. Posolstvo o Kráľovstve túto ženu veľmi utešilo. Prijala ponuku biblického štúdia a dnes je pokrstenou svedkyňou. Jej dve dcérky chodia na zhromaždenia s ňou. Nedávno začal navštevovať zhromaždenia aj jej manžel a robí pekné pokroky.

SARS! Toto slovo vnieslo do sŕdc mnohých ľudí na Taiwane strach. S obavami sledovali správy o tom, ako táto choroba postihla Hongkong. Potom zasiahla Taiwan! Pre rozšírenú nákazu museli v niekoľkých nemocniciach  vyhlásiť karanténu a mnohí ľudia sa báli, že budú ďalšími obeťami. Ešte skôr ako vláda požadovala pri veľkých stretnutiach merať ľuďom teplotu, kancelária odbočky pomohla zborom zaobstarať teplomery, aby bratia mohli odmerať teplotu každému, kto príde na zhromaždenie.

Potom vláda vyzvala všetky registrované náboženstvá, aby v niektorých obytných oblastiach nekázali. Na služobnom zhromaždení bol zaradený bod programu, ktorý ukázal bratom, ako môžu prispôsobiť svoju kazateľskú činnosť tak, aby sa vyhli zbytočným ťažkostiam. Jedna zvláštna priekopníčka sa rozhodla uplatniť návrh opäť navštíviť aj tých, ktorí prejavili len minimálny záujem. Vďaka tomu sa jej podarilo zaviesť niekoľko nových biblických štúdií. Niektoré z nich veľmi pekne napredujú. Sestra hovorí: „Situácia, ktorá sa na začiatku zdala negatívna, nakoniec viedla k tomu, že mám teraz radosť z produktívnejšej služby.“

Istá sestra na Cypre oslovila v službe ženu, ktorá povedala, že nemá čas. Sestra sa s ňou cez otvorené kuchynské okno krátko porozprávala, prečítala jej Žalm 72:12–14 a dohodla sa s ňou, že sa zastaví opäť v nejakom vhodnejšom čase. Keď prišla na opätovnú návštevu, prekvapilo ju, keď jej žena povedala, že sa na ňu už veľmi tešila. Prečo? Veľmi ju potešil biblický verš, ktorý jej sestra prečítala — celý deň o ňom uvažovala. Sestra jej ponúkla domáce biblické štúdium a žena okamžite súhlasila. Teraz je veľmi vďačná za to, čo sa učí z Božieho Slova.

Polo z Kambodže začal študovať s jedným misionárom a robil pekné pokroky. Chodil aj na všetkých päť zhromaždení, ktoré sa konali v Phnom Penhi. Ale potom mu jeho zamestnávateľ oznámil, že ho presúvajú  do Bătdâmbângu blízko hraníc s Thajskom. V tomto meste nie je zbor, a tak Polo dal misionárovi číslo svojho mobilného telefónu a každú stredu a piatok študovali ďalej vždy pol hodiny cez telefón. Polo chcel mať tiež účasť na štúdiu Strážnej veže. Keďže zbor bol veľmi ďaleko, napísal na papier tri alebo štyri odpovede na najbližšie štúdium Strážnej veže a dal ich svojmu dozorcovi zborového štúdia knihy, aby ich prečítali na zhromaždení. Jeho horlivosť povzbudzuje zborových zvestovateľov. Snaží sa tiež zvestovať ľuďom, ktorých stretáva. Cestou autobusom do Phnom Penha a späť vydáva svedectvo mnohým ľuďom a pozýva ich na zhromaždenia. Jeho cieľom je teraz stať sa nepokrsteným zvestovateľom.

Dve sestry v Mongolsku stretli asi 30-ročného muža. Poprosil ich, aby chvíľu počkali, vošiel do domu a vrátil sa s dvoma knihami: Ľudstvo hľadá Boha a Najväčší človek, ktorý kedy žil. Povedal, že pred dvanástimi rokmi študoval Bibliu s Jehovovými svedkami v Poľsku. Po návrate do Mongolska v roku 1993 ihneď poslal list, v ktorom prosil svedkov o návštevu. V tom čase však v Mongolsku neboli žiadni svedkovia, takže za ním nikto neprišiel. Krátko nato odišiel z Mongolska študovať na vysokú školu do Indie, kde zostal päť rokov. Ani v tom čase, od roku 1994 do roku 1998, nemal kontakt na Jehovových svedkov. Po ukončení štúdia sa vrátil do Mongolska, kde sa konečne stretol s bratmi. Opäť začal študovať Bibliu a v apríli 2003 prišiel prvýkrát na zhromaždenie. V súčasnosti študuje brožúru Čo od nás Boh vyžaduje? a má z toho veľkú radosť.

Jedna žena na Srí Lanke prekvapila dve svedkyne, keď ich srdečne pozvala dnu s tým, že sú odpoveďou na jej  modlitbu! Vysvetlila im, že jej dcéra nedávno spáchala samovraždu, lebo ju za niečo potrestala. Keďže bola budhistkou, išla za budhistickým kňazom, od ktorého očakávala útechu. On jej však povedal, že jej dcéra sa znovu narodí a vráti sa jej pomstiť. To ženu vydesilo. Jedna jej priateľka jej povedala, že kresťania v také veci neveria. A tak sa táto žena modlila o to, aby stretla nejakého pravého kresťana, a myslela si, že za ňou príde nejaký katolík. Namiesto toho prišli dve Jehovove svedkyne a poskytli jej pravú útechu z Biblie. Teraz študuje Bibliu napriek odporu zo strany budhistického kňaza.

Istá mladá žena v Kirgizsku mnoho rokov chodievala do evanjelického kostola. Čítala Bibliu, a tak videla rozdiel medzi tým, čo sa v nej píše, a tým, čo sa vyučuje v kostole. Napríklad nerozumela učeniu cirkvi, že Ježiš Kristus je zároveň Otec i Syn. V presvedčení, že syn musí mať otca, vrúcne sa pomodlila k Otcovi Ježiša Krista a poprosila ho, aby jej pomohol nájsť odpovede na jej biblické otázky. Na druhý deň prišli za ňou dvaja Jehovovi svedkovia. Opýtali sa: „Čo myslíte? Keď Ježiš Kristus učil svojich nasledovníkov modliť sa, ku komu sa mali modliť a čie meno malo byť posvätené?“ Táto otázka ju prekvapila, veď len deň predtým sa modlila k Otcovi Ježiša Krista, aby jej pomohol nájsť na túto otázku odpoveď! Po rozhovore bola úplne presvedčená, že Boh vypočul jej modlitbu. Súhlasila s pravidelným biblickým štúdiom a začala navštevovať zhromaždenia Jehovových svedkov. Keď sa dozvedela, že Ježišovým Otcom je Jehova, začala sa k nemu modliť a oslovovať ho menom. Teraz robí duchovné pokroky a delí sa s príbuznými o poznanie, ktoré získava.

 ▪ AFRIKA

Počet krajín: 56

Počet obyvateľov: 755 145 559

Počet zvestovateľov: 950 321

Počet biblických štúdií: 1 666 518

V mnohých medzimestských autobusoch v Zambii vodiči púšťajú cestujúcim videofilmy, ktorých obsah je často násilný a nemravný. Jedna manželská dvojica misionárov, ktorá cestovala autobusom do hlavného mesta, požiadala vodiča, či by nemohol premietnuť videofilm Biblia — jej sila vo vašom živote. Vodič súhlasil. „Všimli sme si, že cestujúci film pozorne sledovali a počúvali,“ spomína Ruth. „Potom sme sa s nimi rozprávali a ponúkli sme im traktáty a časopisy. Reagovali nadšene.“ Misionári sa spýtali vodiča,  či by video pustil ešte raz. Mysleli si, že ho prehrá neskôr. Ale on ho okamžite pretočil na začiatok a pustil ho znovu. Richard hovorí: „Cestujúci sa tešili, že si môžu video pozrieť ešte raz, a my sme boli radi, že sme vodiča o to požiadali.“

Miranda, dospievajúce dievča z Malawi, ukazovala cez prestávku spolužiačke knihu Rodinné šťastie — aké je jeho tajomstvo? Náhodou ich rozhovor počul učiteľ a zavolal Mirandu do svojho kabinetu. Spýtal sa jej, prečo povedala svojej kamarátke, že by sa mala vydať. Miranda odpovedala, že jej nehovorila, že sa má vydať, ale že jej vysvetľovala, ako môže táto kniha pomôcť rodinám nájsť pravé šťastie. Učiteľ sa rozhorčil a skríkol na Mirandu: „Si príliš mladá na to, aby si niekomu dávala rady do manželstva!“

Miranda odišla z kabinetu rozrušená a roztrasená. O dva dni si ju učiteľ zavolal znovu. Miranda hovorí, čo sa udialo potom: „Učiteľ mi povedal, že ho mrzí, že tak vybuchol, a vysvetlil mi, že s manželkou sa v kuse hádali a nakoniec sa rozišli. Opýtal sa ma, či by som mu nemohla doniesť knihu, ktorú som ukazovala spolužiačke. Veľmi rada som mu ju priniesla. O dva týždne mi povedal, že tá kniha je veľmi praktická a že ju ukázal aj svojej manželke. Časom si k sebe opäť našli cestu.“

Jeden starší muž menom Eric, ktorý žije v Južnej Afrike, študoval mnoho rokov Bibliu s Jehovovými svedkami, ale fajčenie mu bránilo v duchovnom pokroku. Keď sa jeho manželka dala pokrstiť, rozhodol sa, že sa chce dať pokrstiť aj on. Zaobstaral si niekoľko zväčšených kópií biblického textu z 2. Korinťanom 7:1, kde sa píše: „Milovaní, teda keď máme tieto sľuby, očistime sa od každej poškvrny tela a ducha tým, že zdokonaľujeme svätosť v Božej bázni.“ Potom ich rozmiestnil na rôzne strategické miesta  po celom dome. Vždy, keď dostal chuť zapáliť si, prečítal si text a pomodlil sa k Jehovovi, aby mu pomohol prestať fajčiť. Vďaka tomu už viac ako desať mesiacov nefajčí. Eric je teraz nepokrsteným zvestovateľom a chce sa dať na budúcom oblastnom zjazde pokrstiť.

Kým jedna misionárka na Seychelách čakala na trajekt, všimla si ženu, ktorá sedela sama. I keď sestra bola vyčerpaná po celodennom zvestovaní, pristúpila k žene a ponúkla jej traktát. Žena si ho vzala a povedala, že je hinduistka. O niekoľko dní sa opäť stretli na ulici a dohodli sa na biblickom štúdiu. Manžel tejto ženy bol lekár, a hoci bol katolík, po prečítaní knihy Ľudstvo hľadá Boha a Poznanie, súhlasil s tým, že sa pripojí k štúdiu. Raz večer títo manželia pozvali sestru s manželom na mimoriadny piknik pri ohni. Obaja spálili svoje náboženské predmety a nad ohňom uvarili večeru! Krátko nato začali chodiť na zhromaždenia a do zvestovateľskej služby. Po krste obaja začali s pomocnou priekopníckou službou. Keďže ostrov, na ktorom žijú, je malý, brata tu dobre poznajú. „Doktor sa stal kňazom,“ hovoria niektorí ľudia žartom. Brat v súčasnosti slúži ako služobný pomocník a jeho manželka sa teší z pravidelnej priekopníckej služby.

Ishmael sa naučil posunkovú reč, aby mohol pomôcť nepočujúcim ľuďom v Zimbabwe spoznať pravdu. Jedného dňa si v autobuse všimol, ako nejaká nepočujúca žena žobre medzi cestujúcimi o peniaze. Ishmael jej vydal svedectvo a dohodol sa s ňou, že sa opäť stretnú. Keď sa jej spýtal, ako jej cirkev vysvetľuje, prečo nepočuje, odpovedala: „Hovoria, že je to Božia vôľa.“ Ishmael jej vysvetlil, že to nie je Božia vôľa, aby ľudia nepočuli, ale že príčinou je zdedený hriech a nedokonalosť. Povedal jej aj o tom, že Boh čoskoro odstráni všetky neduhy. Nato mu žena  povedala: „Chcela by som zistiť, prečo ma moja cirkev učila lži.“ Keď sa s ňou Ishmael stretol tretíkrát, povedala: „Odteraz som jedna z vás. Už nechcem počúvať lži.“ Teraz sa s ňou vedie biblické štúdium, pravidelne chodí na zborové zhromaždenia a dúfa, že sa čoskoro bude môcť stať nepokrstenou zvestovateľkou.

Mnohí ľudia v Ghane musia ťažko pracovať, aby si zarobili na živobytie, a tak im zostáva len málo času na to, aby sa venovali duchovným veciam. Istá pravidelná priekopníčka oslovila v službe z domu do domu mladého muža a spýtala sa ho, či by nemal 5 minút na biblický rozhovor. Odpovedal: „Cez deň nemám nikdy čas. Prichádzam domov až po ôsmej večer, a to len vyspať sa.“

Sestra sa ho opýtala: „Mohli by ste pred spaním venovať nejakú tú minútu štúdiu Biblie?“

Povedal: „Iba ak prídete po ôsmej.“ Na druhý deň prišla sestra s manželom k mužovmu domu presne o ôsmej večer. Práve sa vrátil z práce. Zaviedlo sa s ním biblické štúdium a čoskoro začal chodiť na zhromaždenia. Neskôr sa stal nepokrsteným zvestovateľom a časom sa dal pokrstiť. Zmeny, ktoré v živote urobil, tak zapôsobili na jeho manželku, že aj ona súhlasila s biblickým štúdiom a zakrátko bola spôsobilá stať sa nepokrstenou zvestovateľkou. Susedia a väčšina tých, ktorí poznali predchádzajúci spôsob života tohto mladého muža, neverili vlastným očiam, keď ho videli zvestovať z domu do domu. Mnohí chceli vedieť, ako sa takýto človek, ktorý bol známy ako opilec, zlodej a narkoman, mohol zmeniť. Viedlo to k tomu, že 22 ľudí v tom meste požiadalo o biblické štúdium. Dvanásť z nich už pravidelne chodí na zborové zhromaždenia a vyzerá to tak, že sa čoskoro stanú nepokrstenými zvestovateľmi.

[Obrázok na strane 43]

Steponas a Edvardas, Litva

[Obrázok na strane 47]

Alyce so svojou učiteľkou Lindou, Austrália

[Obrázok na strane 51]

Mála, Spojené štáty

[Obrázok na strane 56]

Kumiko, Japonsko

[Obrázok na strane 61]

Ruth a Richard, Zambia