Vrcholné udalosti minulého roku

HOCI svet sa potáca od jednej krízy k druhej, Boží ľud zažíva radosť v duchovnej krajine, ktorá je stále krajšia a bohatšia. (Mal. 3:12, 18) Tento stály pokrok nám pripomína sľub, ktorý dal Ježiš, skôr ako vystúpil do neba: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“ — Mat. 28:20.

Aj to, čo sa udialo v minulom roku, dokazuje, že Ježiš plní svoj utešujúci sľub. Pouvažujme najskôr o duchovnej hostine, ktorú zažili Jehovovi služobníci na oblastných zjazdoch s názvom „Choďme s Bohom“.

 Zjazdy „Choďme s Bohom“

Prorok Micheáš poukázal na rozdiel medzi spravodlivým a nespravodlivým, keď predpovedal: „Všetky národy, tie budú chodiť každý v mene svojho Boha; ale my, my budeme chodiť v mene Jehovu, nášho Boha, na neurčitý čas, áno navždy.“ ​(Mich. 4:5) Rečník v kľúčovom prejave povedal, že tieto slová vyjadrujú postoj Enocha, Noacha a ďalších verných mužov, ktorí v staroveku chodili s Bohom vo veľmi nepokojných časoch. (1. Mojž. 5:22–24; 6:9, 22) Akou výsadou je napodobňovať ich v tom!

Posilnil oblastný zjazd vaše rozhodnutie ďalej „chodiť v mene Jehovu“? Nebolo by zaujímavé pozrieť si poznámky zo zjazdu? Keď to urobíte, pripomeniete si myšlienky zo zjazdového programu a pomôže vám to mať z neho trvalý úžitok.

Nové publikácie

Má váš zbor viacjazyčný obvod? Potom ste už možno použili novú brožúru Dobré posolstvo pre ľudí zo všetkých národov. Bola pripravená v troch verziách, 32-, 64- a 96-stranovej, aby bola takpovediac ušitá na mieru každej krajine. Preto určite noste túto vynikajúcu novú pomôcku v taške do služby. A keď sa stretnete s niekým, kto hovorí neznámym jazykom, prosíme vás, držte sa troch krokov uvedených na 2. strane brožúrky. Môže od toho závisieť život!

V súlade s textom na rok 2004 — „Zostaňte bdelí... Dokážte, že ste pripravení“ — rečník v poslednom bode programu druhého dňa oznámil vydanie brožúry Zostaňte bdelí! (Mat. 24:42, 44) Dúfame, že táto publikácia pomôže ešte mnohým uvedomiť si naliehavosť našich čias a vážne sa zamyslieť nad budúcnosťou i nad dramatickými udalosťami, ktoré sa majú odohrať. A kiežby pomohla aj každému  z nás, ako povedal rečník, prekonávať ťažkosti, zvládať úzkostlivé starosti a udržať si duchovnú rovnováhu v skúškach.

Škola pre cestujúcich dozorcov

Za posledných šesť rokov sa v 13 triedach školy pre cestujúcich dozorcov, ktorá sa konala vo Vzdelávacom stredisku v Pattersone v štáte New York v Spojených štátoch, školilo 600 krajských a oblastných dozorcov z Kanady a Spojených štátov vrátane Aljašky a Havajských ostrovov. V služobnom roku 2004 sa táto škola značne rozšírila a konala sa aj v ďalších 87 odbočkách. V 23 z nich boli v triedach aj bratia, ktorí slúžia mimo hostiteľskej krajiny. Napríklad odbočka v Nemecku pozvala bratov z Izraela, Macedónska, Rakúska, Švajčiarska a Turecka. V Portugalsku boli študenti z Luxemburska a viacerých ostrovov, konkrétne z Azor, Kapverd, Madeiry a zo Svätého Tomáša a Princovho ostrova. Keňa privítala cestujúcich dozorcov z Etiópie, Rwandy, Tanzánie, Ugandy a ďalších afrických krajín.

V učebnej látke bol priestor pre každú stránku služby krajského a oblastného dozorcu. Cieľom bolo pomôcť týmto usilovným bratom zvýšiť efektívnosť v plnení ich mnohých úloh, ku ktorým patrí vyučovať v zboroch a na zjazdoch a ujímať sa vedenia v evanjelizačnej činnosti. (2. Tim. 2:2; 4:5; 1. Petra 5:2, 3) Na školení boli tiež povzbudení, aby si udržiavali duchovnosť a aby pri pomoci iným používali biblické texty s rozlišovacou schopnosťou a pochopením.

Jednotlivé školenia sa väčšinou konajú v odbočkách, a tak cestujúci dozorcovia a ich manželky môžu okúsiť bételový spôsob života. Jedna trieda napísala: „Bételový rozvrh nás duchovne obohatil. Veľmi sa nám páčilo ranné uctievanie, na ktorom sa číta Biblia alebo Ročenka. Napriek  tomu, že sme mali veľa domácich úloh, zúčastňovali sme sa aj na rodinnom štúdiu Strážnej veže v pondelok večer a mali sme úžitok z budujúceho spoločenstva.“

Každý deň po obede vždy niekoľkí bratia striedavo pracovali prvú hodinu v služobnom oddelení. Tam sa učili plnšie spolupracovať s odbočkou, dôslednejšie uplatňovať pokyny, ktoré dostávajú, a presnejšie a zmysluplnejšie vypracúvať správy.

Každý piatok sa na jednej prednáške zúčastnili so študentmi aj ich manželky. Prednáška obsahovala duchovné povzbudenie pripravené zvlášť pre tieto verné sestry. Úžitok mali napríklad z pripomienok, aby ďalej dávali vynikajúci príklad podriadenosti manželovi, ako aj z návrhov, ako môžu podporovať manžela tým, že spolupracujú so sestrami v zbore. Jeden cestujúci dozorca prirovnal tieto prednášky k „chutnému duchovnému dezertu“.

Samozrejme, veľký dôraz sa v škole kládol na Bibliu — hlavne na Preklad nového sveta Svätých písiem s poznámkami. Istý študent z Nemecka povedal: „Chystám sa používať Bibliu s poznámkami pri osobnom štúdiu a na zborových zhromaždeniach. Až teraz úplne chápem jej hodnotu.“ Dlhoročný cestujúci dozorca z Británie si myslí, že vďaka pozornosti, ktorá sa venovala Božiemu Slovu, duchovne podrástol a zlepšil sa vo vyučovaní. Napísal: „Pochopil som, že hoci dobré znázornenie je v prednáške užitočné, dôležitejšie je čítať a vysvetľovať biblické texty.“

Mnoho študentov písalo pochvalne o škole ako takej. Brat zo Spojených štátov uviedol: „Naše srdcia sú naplnené vďačnosťou Jehovovi a jeho organizácii za to, že nás povzbudzuje a školí, aby sme mohli vykonávať pridelené úlohy. Kiežby sme dokázali slúžiť s väčšou stálosťou, s väčším pochopením a ocenením Jehovovho spôsobu konania  a uvažovania a s väčšou láskou k Jehovovým drahým ovciam.“ Študent z Francúzska napísal: „Škola mi pomohla viac si uvedomiť, že je potrebné zaobchádzať s bratmi a sestrami láskavo a že sa treba zo všetkých síl snažiť pomáhať im, aby boli v službe Jehovovi šťastní.“ Cestujúci dozorca z Portugalska vyjadril pocity mnohých študentov slovami: „Táto škola bola najodmeňujúcejšou skúsenosťou môjho života v teokracii.“

Za inštruktorov sa vyjadril jeden z nich takto: „Je výsadou a vážnou zodpovednosťou vyučovať mužov, ktorí budú dávať pokyny, ktoré ovplyvnia život tisícov našich bratov a sestier. Dôverujeme, že s Jehovovou pomocou prinesie táto škola dlhodobý úžitok.“ — Jak. 3:1.

Do konca služobného roka 2004 sa na tomto školení, ktoré sa konalo v 14 jazykoch, zúčastnilo vyše 1700 cestujúcich dozorcov. Vo väčších odbočkách bude škola pokračovať aj v služobnom roku 2005.

Vývoj právnych prípadov

Dňa 19. mája 2004 Európsky súd pre ľudské práva so sídlom vo francúzskom meste Štrasburg zverejnil rozhodnutie sporu medzi bratom Lotterom a Bulharskom. Lotterovci, bývalí misionári spomedzi Jehovových svedkov, podali sťažnosť na vládu Bulharska, lebo sa ich snažila pre ich náboženstvo deportovať z krajiny. Bulharské orgány prijali záväzok zaplatiť žiadateľom odškodné a odvolať rozhodnutie, ktorým zrušili ich povolenie na pobyt. Okrem toho sa zaviazali jasne zverejniť, že uznávajú právny štatút Jehovových svedkov v Bulharsku, kde sú svedkovia ako náboženstvo oficiálne zaregistrovaní už od roku 1998.

Šestnásteho decembra 2003 Európsky súd pre ľudské práva oznámil rozsudok, v ktorom sa vyjadril v prospech  Séraphine Palauovej-Martínezovej. V pomere šesť hlasov k jednému sa súd uzniesol, že Francúzsko porušilo práva sestry Palauovej-Martínezovej, ktoré sa týkali jej detí. Sestra podala sťažnosť na Európskom súde po tom, čo stratila právo na opateru svojich dvoch detí, lebo francúzske odvolacie súdy rozhodli, že najlepšie bude ‚nevystavovať [deti] tvrdým, netolerantným pravidlám, ktoré pri výchove nanucujú deťom Jehovovi svedkovia‘. V znení rozsudku Európskeho súdu sa uvádzalo, že odvolacie súdy nebrali pri rozhodovaní do úvahy skutočné podmienky detí ani ich najlepšie záujmy a že výsledné rozhodnutie je prejavom náboženskej diskriminácie.

Roky museli svedkovia v Gruzínsku znášať útoky davu podnecované náboženskými fanatikmi, z ktorých už sú niektorí uväznení. No minulý rok mali možnosť v pokoji sa zúčastniť na oblastnom zjazde „Choďme s Bohom“. Veľkú radosť mali bratia z oznamu o vydaní Prekladu nového sveta Kresťanských gréckych Písiem v gruzínčine. Okrem toho 28. novembra 2003 Ministerstvo spravodlivosti Gruzínska zaregistrovalo miestnu odbočku Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania. A tak hoci Najvyšší súd Gruzínska v roku 1998 rozhodol o zrušení korporácie, ktorú vtedy Jehovovi svedkovia používali, teraz je oficiálne uznaná nová korporácia a bratia sa z toho veľmi tešia.

 V Gruzínsku sa však vo viacerých prípadoch stále čaká na rozhodnutie Európskeho súdu. Ale je príjemné vidieť, že situácia našich tamojších bratov sa zlepšuje.

Už od roku 1990 sa bratia v Nemecku márne snažia o to, aby bola naša náboženská spoločnosť zaregistrovaná podľa zákona o verejnoprávnych korporáciách. Keď Spolkový správny súd požadoval od Jehovových svedkov vyšší štandard lojálnosti „cézarovi“, než vyžaduje zákon, Spolkový ústavný súd zrušil jeho rozhodnutie ako protiústavné a vrátil vec na opätovné prerokovanie. (Mar. 12:17) Dňa 25. marca 2004 začal súd revíziu prípadu. Požadoval ďalšie informácie o našom postoji v otázke krvi, výchovy detí, vylučovania previnilcov a neutrality. Predseda súdu sa vyjadril, že prípad, do ktorého je zapojená vláda, musí byť založený na hodnoverných dôkazoch — na štatistických údajoch a oficiálnych dokumentoch — nie na pochybných výpovediach z internetu a na listoch ľudí s nepriateľským postojom.

Formulár na sčítanie brancov v Grécku obsahoval v kolónke so zoznamom náboženstiev slová „chiliasta alebo jehovista“. Zástupcovia odbočky v Grécku považovali tieto vyjadrenia za znevažujúce, a preto sa sťažovali na ministerstve obrany. Dňa 24. marca 2004 ministerstvo odpísalo Jehovovým svedkom, že nebolo úmyslom nikoho uraziť a že sa „už postaralo o okamžitú nápravu nevhodného znenia“. Opravená forma znie „kresťanskí svedkovia Jehovu“.

V Peru sú Jehovovi svedkovia uznaní za náboženstvo už mnoho rokov. Ale v novembri 1997 začalo ministerstvo školstva zamietať naše žiadosti o oslobodenie našej literatúry od dane a požadovalo vysoké poplatky za uvoľnenie literatúry z colných skladov. Prípad sa dostal na súd. Jedenásteho decembra 2003 sudkyňa rozhodla v prospech Jehovových svedkov. Vyjadrila sa, že konanie ministerstva  bolo „nepodložené, absurdné a nepochopiteľné“. Podľa nej úradníci svedkov „diskriminovali [a] urážali“. Problémy s dovozom literatúry sa rýchlo vyriešili.

Portoriko, samosprávne spoločenstvo pridružené k Spojeným štátom, má zákon, ktorý umožňuje v určitých častiach mesta zamedziť prístup do verejných priestorov bránami, ohradami a pomocou príslušníkov bezpečnostných služieb. Tieto opatrenia obmedzujú našu službu v obvode. Z niektorých častí mesta dokonca zvestovateľov vyviedla štátna polícia. Snahy vyriešiť vec mimosúdnou cestou neboli úspešné. Bratia podali žalobu na Federálnom okresnom súde pre Portoriko a žiadajú, aby bol tento zákon označený za protiústavný, za zásah do práva slobodne vykonávať náboženstvo a uplatňovať slobodu slova. Na rozhodnutie súdu sa ešte čaká.

Dňa 28. októbra 2003 Bukureštský odvolací súd vydal rozhodnutie č. 1756, ktoré zaväzuje vládu Rumunska zaradiť Jehovových svedkov na zoznam uznaných náboženstiev oslobodených od dane. Šiesteho februára 2004 vyšiel v Zbierke zákonov č. 112 zoznam „náboženstiev, ktoré sú v Rumunsku oficiálne uznané“. Zaradení boli aj Jehovovi svedkovia.

Dňa 21. marca 2004 zbavil Soulský okresný súd v Kórejskej republike  troch bratov obvinenia súvisiaceho s tým, že z náboženských dôvodov odmietli slúžiť v armáde. Toto je prvýkrát, čo súd v tejto krajine uznal, že je občianskym právom odoprieť niečo z dôvodu svedomia. V súčasnosti sú stovky našich bratov v Kórei uväznené za „zločin“, ktorého sa dopustili tým, že ‚prekovali svoje meče na radlice‘. (Iz. 2:4) Žiaľ, tak najvyšší súd, ako aj ústavný súd odmietli poskytnúť našim bratom právnu ochranu na základe juhokórejskej ústavy, ktorá zaručuje slobodu náboženstva.  No juhokórejský zákonodarný zbor podal nedávno návrh zákona, ktorý by umožňoval brancom po splnení určitých kritérií vykonávať civilnú službu. — Prísl. 21:1.

Rozhodnutie, ktoré urobil Najvyšší súd Spojených štátov v spore medzi spoločnosťou Watchtower a obcou Stratton, ďalej pomáha Jehovovým svedkom pri službe od dverí k dverám. Napríklad v jednej obci v štáte New York v Spojených štátoch policajti ďalej požadovali od svedkov povolenie na verejnú službu. Ale keď sa o tejto situácii a o rozhodnutí súdu dozvedel náčelník polície, napísal: „Je mi veľmi nepríjemné počuť o tom, ako v tejto veci konali moji podriadení, a ospravedlňujem sa za všetky nepríjemnosti, ktoré spôsobili.“

Predstavitelia jednej obce v štáte Illinois dali svojmu oddeleniu polície pokyn, aby informovalo všetkých pochôdzkarov i ostatných policajtov a všetok personál, že na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Spojených štátov „Jehovovi svedkovia nepotrebujú povolenie na to, aby mohli chodiť od dverí k dverám“. V pokynoch sa ďalej uvádzalo: „Nemusia nás informovať, kedy budú v obci.“

Ôsmeho októbra 2003 vydal Najvyšší súd štátu Iowa rozhodnutie v prospech Lestera Campbella v prípade, v ktorom išlo o jeho odmietnutie krvi. Brat Campbell požadoval odškodné za to, že po operácii mu lekár podal transfúziu jeho krvi napriek tomu, že brat písomne i ústne tento postup odmietol. Prvostupňový súd rozhodol v prospech chirurga a nemocnice. Najvyšší súd štátu Iowa však zrušil rozhodnutie tohto súdu a rozhodol, že Lester Campbell nepotreboval odborníka, ktorý by dokázal, že podanie transfúzie bez jeho súhlasu nezodpovedá normám štandardnej starostlivosti. Najvyšší súd okrem toho nariadil vyplatiť bratovi Campbellovi odškodné.

 Zákaz v Moskve a jeho vplyv

Dňa 26. marca 2004 vydal Mestský súd pre obvod Golovinskij v Rusku rozhodnutie, ktorým zakázal Jehovovým svedkom v Moskve všetky aktivity a zrušil právnickú osobu, ktorú používali. Proti tomuto rozhodnutiu sa bratia odvolali. Šestnásteho júna 2004 moskovský mestský súd potvrdil rozhodnutie nižšieho súdu a zákaz i zrušenie nadobudli platnosť. Bratia podali sťažnosť na Európskom súde a dúfajú, že prerokúvanie bude čo najskôr, lebo zákaz spôsobuje mnoho ťažkostí.

Zákaz však nestlmil horlivosť bratov. Naopak, mnohých podnietil robiť v službe Jehovovi viac. Ich horlivosť nám pripomína slová, ktoré napísal apoštol Pavol z väzenia v Ríme: „Moje záležitosti [sa] vyvinuli skôr na pokrok dobrého posolstva ako inak.“ — Fil. 1:12.

Napríklad v marci 2004 bol v Rusku doteraz najvyšší počet zvestovateľov, 136 034, a tiež biblických štúdií, 136 903. Po siedmich rokoch to bolo prvý raz, čo bol počet štúdií vyšší ako počet zvestovateľov! A od marca do júna prišlo odbočke vyše 1000 prihlášok do pravidelnej priekopníckej služby a v apríli bol doteraz najvyšší počet pravidelných priekopníkov, 15 489. „Podobne,“ uvádza sa v správe odbočky, „výnos zo 16. júna iba podnietil našich bratov do väčšej aktivity.“ Okrem toho ďalších — vrátane niekoľkých neveriacich manželov — podnietil navštevovať kresťanské zhromaždenia.

V júni, keď bolo zverejnené rozhodnutie súdu, bol v Rusku aj jeden vysokoškolský študent zo Spojených štátov. „Aby sa o situácii dozvedel viac, podnikol neplánovanú cestu do Bételu, ktorý je na predmestí Sankt Peterburgu,“ píšu bratia z odbočky. „Čistota priestorov a prijatie  naňho silne zapôsobili.“ Nechápal, prečo sa niekto snaží zakázať Jehovových svedkov. Požiadal o publikácie a videokazety, ktoré chcel doma, v Kalifornii, premietnuť svojim profesorom na fakulte religionistiky.

Moskovské zjazdy prebehli pokojne

V dňoch 11. až 13. júna, tesne pred nepriaznivým rozhodnutím odvolacieho súdu, sa v Moskve konali dva oblastné zjazdy „Choďme s Bohom“, z ktorých jeden bol v posunkovej reči. Pôvodne sa mali konať po prerokúvaní prípadu, ale výboru odbočky sa podarilo dosiahnuť oddialenie konania. Bratia uvádzajú, že zjazdy prebehli hladko a že mestské orgány dobre spolupracovali. Policajti, ktorí mali službu pri vchodoch na štadión, dostali dokonca rozkaz: „Keď budete púšťať ľudí na štadión, nefajčite a nebuďte vulgárni.“

V moskovskom metre istý muž falošne obvinil skupinku sestier, že mu ukradli peniaze. Dožadoval sa, aby s ním išli na políciu. Tam už neobviňoval iba sestry, ale všetkých „sektárov“, a tvrdil, že úmyselne spôsobujú tlačenicu, aby mohli okrádať ľudí. Nato sa policajt obrátil na sestry a opýtal sa: „Kto ste?“

Sestry ukázali na menovku a povedali: „Sme Jehovove svedkyne a ideme na zjazd.“

Potom sa policajt obrátil na muža a povedal: „Jehovovi svedkovia nekradnú. Teraz sa im ospravedlníte, lebo ste ich urazili.“ A sestrám povedal: „Ponáhľajte sa na zjazd.“ „Ale vy,“ povedal mužovi, „zostanete tu. Ešte sa porozprávame.“

Vrcholný počet účastníkov zjazdu na štadióne bol 21 291 a 497 účastníkov bolo pokrstených. Na zjazde v posunkovej reči, ktorý sa konal v jednej sále Kráľovstva, bolo 929 prítomných a 19 bolo pokrstených.

 Ako zvládajú skúšky na Haiti

V roku 2004 bola ostrovná krajina Haiti sužovaná politickými nepokojmi, násilím, nedostatkom základných vecí a závratne stúpajúcimi cenami. Akoby to nestačilo, v máji nastali veľké záplavy, pri ktorých prišlo o život vyše 1500 ľudí a tisíce zostali bez strechy nad hlavou. O život neprišiel žiaden svedok, ale viacerí prišli o dom i o všetko ostatné.

Bratov však posilňovali jasné dôkazy Jehovovej pomoci a vedenia a tiež láskyplného záujmu vedúceho zboru i medzinárodného bratstva. Táto láska sa v praxi prejavila materiálnou pomocou pre obete katastrofy. Samozrejme, aj miestni bratia si navzájom pomáhali zadovážiť potraviny a ďalšie nevyhnutné veci.

Odbočka na Haiti pozorne sledovala situáciu, aby mohla zborom poskytnúť vedenie. Napríklad keď sa stupňovalo násilie v hlavnom meste Port-au-Prince, výbor odbočky odporučil starším, aby zhromaždenie, ktoré sa malo konať v nedeľu 29. februára, zorganizovali o deň skôr. Ukázalo sa, že to bolo múdre odporučenie, lebo v tú nedeľu kritizovaný prezident krajiny odstúpil a utiekol do exilu. „V celom hlavnom meste bolo počuť streľbu a zavládol chaos,“ uvádzalo sa v jednej správe. Z odbočky napísali: „Nik nemal ani potuchy, že sa niečo také stane. V nedeľu by nebolo bývalo možné dostať sa na zhromaždenie. Ďakujeme Jehovovi, že sa bratom postaral o bezpečie.“

V tomto období nestability si policajti i vzbúrenecká armáda, ale tiež lupiči postavili na cestách zátarasy a vláda vyhlásila zákaz nočného vychádzania. Ale ešte pred vyhlásením zákazu vychádzania si zbory upravili čas konania zhromaždení, aby sa všetci dostali bezpečne domov ešte pred zotmením. Mnohé zbory podali správu o zvýšení počtu prítomných na zhromaždení!

 Napriek tejto situácii bratia ďalej usilovne chodili do služby, čo dobre pôsobilo na susedov. „Keď vás svedkov vidíme kázať ako obyčajne, upokojuje nás to,“ povedali niektorí. Pochopiteľne, zvestovatelia boli veľmi opatrní a navzájom sa informovali, kde sú dostatočne bezpečné podmienky na zvestovanie.

Naša kresťanská totožnosť nás chráni

Odbočka na Haiti píše: „Mnohých bratov zachránilo pred zbitím a olúpením to, že ich ľudia v okolí poznali a vedeli o ich politickej neutralite.“ Napríklad istý manželský pár misionárov zastavili ozbrojení banditi pri troch cestných zátarasách. Manželia zakaždým urobili dve veci: Povedali, že sú Jehovovi svedkovia, a modlili sa — nahlas i potichu. Pri všetkých troch zátarasách sa za nich niekto prihovoril a povedal, že Jehovovi svedkovia sú dobrí ľudia, ktorí sa nezapájajú do politiky. Manželia sa dostali bezpečne domov.

Ozbrojenci zastavili aj členov rodiny Bétel. Rovnako ako spomínaní misionári, aj títo bratia povedali, že sú svedkovia, a modlili sa. Výsledok bol rovnaký. V jednom prípade lupič povedal: „Choďte v pokoji a modlite sa za nás!“ Iného bételitu zastavili pri policajnej zátarase a policajt chcel prehľadať auto, aby zistil, či nepreváža zbrane. „Jedinými zbraňami, ktoré mám, sú Biblia a časopisy Strážna veža a Prebuďte sa!,“ povedal brat. Policajt sa usmial a kývol mu, že môže ísť ďalej. Odvtedy poznali jeho auto už z diaľky a nechávali ho prejsť bez otázok.

Odbočka informovala, že v nasledujúcich mesiacoch sa situácia trochu upokojila. No problémy pretrvávali a v krajine stále vládlo napätie. Bratia boli preto i naďalej obozretní.

 Modernizácia tlačiarne v Spojených štátoch

Na pokyn vedúceho zboru sa v roku 2002 začalo prerozdelenie tlače podľa piatich zemepisných oblastí — Afriky, Ázie, Európy, Severnej Ameriky a Južnej Ameriky. Toto opatrenie umožňuje efektívnejšie využívať zariadenia odbočiek vrátane odbočky v Spojených štátoch, ktorá už nie je taká zaťažená.

V priebehu roku 2004 sa tlač, viazanie i distribúcia v Spojených štátoch sústredili vo Wallkille v štáte New York. Celkový plán a koncepciu predložili bratia mestskej plánovacej komisii 6. augusta 2002. Verejné rokovanie sa konalo 3. septembra a po ňom dostali konečné schválenie. Na výročnej schôdzi Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania, ktorá sa konala 5. októbra 2002, zaznel  oznam, že vedúci zbor schválil toto zlúčenie vo Wallkille. Bratia objednali dva nové rotačné tlačové stroje MAN Roland Lithoman a dokončenie výstavby hál, v ktorých by stroje pracovali, naplánovali na február 2004.

Ako sa taká obrovská úloha dala zvládnuť iba za 14 mesiacov? Bratia sa spoliehali na to, že záležitosti bude riadiť Jehova a že podnieti ľudí, aby sa ochotne dali k dispozícii. Táto dôvera nebola márna. Práce na stavenisku sa začali vo februári 2003 a už v septembri bola prístavba tlačiarne hotová. V decembri bratia rozobrali prvý z troch používaných strojov vo Wallkille a premiestnili ho do prístavby. Dva nové stroje prišli v apríli a máji 2004 a tlačiť začali v júni a v júli. V plnej prevádzke sú od septembra.

Predtým zaberala knihárska dielňa 11 podlaží v troch budovách v brooklynskom komplexe na Adams Street. Teraz je celá dielňa na jednom podlaží vo Wallkille a zaberá o 58 percent menšiu plochu. Výroba kníh s mäkkou väzbou sa začala v júli 2004. Koncom toho istého mesiaca opustili linku na viazanie kníh — ktorá má vyše 400 metrov a skladá sa z 33 strojov spojených 70 dopravníkmi — prvé knihy s tvrdou väzbou. Človek príde do styku so zložkami kníh iba raz, na začiatku. Linka na knihy v tvrdej väzbe pracuje rýchlosťou 120 kníh za minútu a vyžaduje si iba 25-člennú obsluhu — to je 66-percentné zníženie počtu pracovníkov. Celá kníhviazačská dielňa začala naplno pracovať v októbri 2004.

Od novembra 2004 začalo požiadavky zo zborov spracúvať nové expedičné oddelenie vo Wallkille. Slúži mu na to nový počítačový systém, ktorý zaberá o 45 percent menej priestoru ako jeho brooklynský predchodca. Počítače vypočítajú veľkosť zásielky a vyberú vhodnú škatuľu. Osemstometrový dopravník presunie každú zásielku na špeciálnu  plošinu, na ktorej sa zásielky pripravujú na expedíciu. Miestne zbory si môžu objednávku vyzdvihnúť v priestore, ktorý je prístupný autom.

Tým mnohým bratom a sestrám, ktorí pomáhali s projektom, patrí srdečná vďaka. Boli medzi nimi dobrovoľníci z Bételu a dočasní spolupracovníci, skupiny bratov, ktoré pracujú pod vedením regionálnych stavebných výborov z piatich štátov, i bratia, ktorí štedro prispeli vybavením a materiálom z vlastných firiem. Samozrejme, vďaka patrí aj mnohým ‚radostným darcom‘, ktorí prispeli finančne. — 2. Kor. 9:7, 11.

Brooklyn sa mení

Presťahovanie tlače, viazania kníh a distribúcie do Wallkillu zmenilo brooklynský Bétel. Večer 29. apríla 2004 nadišla historická a dojímavá chvíľa. Max Larson, ktorý bol viac ako 60 rokov dozorcom tlačiarne, so zmiešanými pocitmi radosti i smútku vypol posledný tlačový stroj v Brooklyne, a tým ukončil 84 rokov tlače v tomto meste. Kníhviazačskú dielňu zavreli o niekoľko týždňov.

Vedúci zbor si uvedomoval, že tieto zmeny povedú k značnému zmenšeniu plochy, ktorá bude v Brooklyne potrebná, a tak v júni 2003 oznámil možný predaj budovy na Furman Street 360. Podpis zmluvy sa uskutočnil 18. júna 2004. Práčovňa, kancelárie a dielne sa z tejto budovy, ktorá má plochu vyše 93 000 štvorcových metrov, presúvajú do uvoľnených priestorov komplexu na Adams Street 117.

Okrem toho v súčasnosti sa uskutočňuje rozsiahla renovácia budovy na Columbia Heights 107. Obytná časť má byť dokončená v druhej polovici roku 2005 a celá renovácia by sa mala skončiť v septembri 2006. V renovovanej  budove bude bývať vyše 300 členov rodiny Bétel a bude tam sklad potravín, sála Kráľovstva, knižnica, recepcia, kancelárie, osobná práčovňa i nová záhrada pred vchodom.

Pripravení na celosvetový vzrast

Nový tlačový stroj MAN Roland Lithoman dostali aj odbočky v Brazílii, Británii, Japonsku, Južnej Afrike a Mexiku. Prvou odbočkou, ktorá ho inštalovala, bola odbočka v Británii. Stroj prišiel v júli 2003 a tlačiť začal v októbri. Za deň vytlačí 750 000 časopisov — v dvojzmennej prevádzke je to 1,5 milióna — takmer trojnásobok toho, čo vytlačil predchádzajúci stroj.

Nové stroje tlačia aj zložky Biblií a iných publikácií. Odbočka v Južnej Afrike už napríklad vytlačila zložky Prekladu nového sveta v juhoafrickom jazyku sesotho. Odbočka v Japonsku podáva správu, že v minulosti bol na prechod z výroby malých kníh na veľké potrebný celý deň. Teraz to trvá iba hodinu. A zatiaľ čo predtým výroba milióna traktátov trvala desať dní, teraz trvá iba päť hodín. Za prvé tri mesiace vyrobil tlačový stroj v Japonsku 12 miliónov traktátov, 12 miliónov časopisov a brožúr, 240 000 kníh a 48 000 Biblií.

Ďalšie nové automatické stroje orezávajú, počítajú, ukladajú, štítkujú a balia literatúru. Pomocou techniky nazývanej CTP, pri ktorej sa požadovaný obsah prenáša z počítača priamo na ofsetové dosky, sa tlačové formy vyrábajú efektívnejšie a presnejšie. Tento postup vylučuje používanie fotografického filmu, a tak umožňuje úplne vynechať jeden krok. Odbočka v Británii uvádza, že všetky tieto zlepšenia nielenže zrýchlili tlač, ale tiež znížili počet potrebných pracovníkov.

 Školenie v Nemecku

Skupiny bratov zo spomínaných šiestich odbočiek išli do firmy MAN Roland v Nemecku, aby sa naučili obsluhovať nový tlačový stroj. Na základe skúseností zo školení tlačiarov, ktorí nie sú Jehovovými svedkami, inštruktori očakávali, že bratia budú čas, ktorý tam strávia, považovať tak trochu za dovolenku. Preto boli prekvapení a zapôsobilo na nich, keď videli svedomitosť bratov. Svedkovia žiadali začínať zavčasu a pracovali dlho, aby mali z kurzu čo najviac.

Pre niektorých účastníkov školenia bol náročnou stránkou jazyk, lebo tak vyučovanie, ako aj manuály boli v angličtine. Bratia z Japonska na to mysleli vopred a ešte pred odchodom do Nemecka sa usilovne snažili zlepšiť v angličtine. Mnohí dokonca dočasne prešli do anglicky hovoriacich zborov.

Bételiti vydávajú znamenité svedectvo

Keď neskôr prišli stroje do odbočiek, technici z firmy MAN ich montovali s pomocou bratov z Bételu. Na týchto pracovníkov malo radostné, zdravé prostredie Bételu vo všetkých šiestich odbočkách dobrý vplyv. Muž, ktorý montoval stroj v Londýne, bratom povedal: „Včera večer som šiel domov a v záhrade som uvidel suseda. Nikdy mi nebol sympatický, ale včera večer som sa s ním 20 minút rozprával a zistil som, že je to fajn chlapík.“ A ten istý technik dodal, že jeho manželka si všimla zmeny v jeho postoji a spôsoboch. „Si priateľský, usmievaš sa a zdravíš ľudí,“ povedala.

„So svedkami som pracoval šesť týždňov,“ hovorí. „A posledné dva týždne som ani raz nezahrešil. Dúfam, že už nikdy nezačnem.“

Po skončení montáže stroja v londýnskej odbočke zavolal bratom vedúci pracovník firmy MAN. Poďakoval za to,  ako sa starali o pracovníkov firmy, a povedal, že montáž nemala chybu.

V niektorých odbočkách bratia zriadili pre technikov jedáleň priamo na pracovisku. Pre mnohých, zvlášť pre nesvedkov, bolo niečím novým vidieť vkusne oblečených čašníkov podávať obed. Jeden technik, ktorý pomáhal v Japonsku, nikdy predtým nevidel takú čistú, usporiadanú tlačiareň, aká je v odbočke. „Niet lepšieho pracoviska na svete,“ povedal. Ocenil aj poctivosť bratov. Nikde inde si nemohol nechať náradie bez dohľadu a vedieť, že mu ho nikto neukradne. O Jehovových svedkoch sa chcel dozvedieť viac, a tak prijal viacero publikácií a absolvoval prehliadku odbočky.

Bratia v Mexiku pozvali technikov firmy MAN na Pamätnú slávnosť. Pozvanie prijali štyria z nich. Nemali však  vhodné oblečenie. Chceli si kúpiť obleky, a tak ich jeden bételita vzal na nákup. Bratia im dali Biblie a počas prejavu na Pamätnej slávnosti im pomáhali vyhľadávať biblické texty. Po zhromaždení sa technici fotografovali a tak sa usmievali, až si mnohí zo zboru mysleli, že sú to bételiti z Nemecka.

Vo všetkých odbočkách vydali bratia znamenité svedectvo aj miestnym stavebným podnikateľom a dodávateľom. V Spojených štátoch istý podnikateľ napísal: „Silne na mňa zapôsobila kvalita Vašej organizácie a zvlášť Vašich ľudí. Myslím si, že som ešte na žiadnom projekte nerobil s takou radosťou ako na Vašom. Vaša organizácia ma presviedča o tom, že ľudstvo má nádej. Keby sa nadšenie a starostlivosť dali plniť do fliaš a predávať, Vy by ste určite mali výrobok, ktorý by si chcel každý kúpiť.“

Muž, ktorý dodal potrubie pre nový stroj v Mexiku, žasol nad pokojnou atmosférou, ktorá vládne v odbočke. Položil mnoho otázok a teraz i s rodinou študuje Bibliu a robí pekné pokroky. Vedúci jednej pracovnej skupiny mal nezvyčajnú prosbu. „Bežne,“ povedal, „nám ľudia dávajú ako prejav vďaky za prácu peniaze. Nemohli by ste nám Vy miesto toho dať každému Bibliu? Z toho, čo som tu videl, som usúdil, že poznanie Biblie má väčšiu cenu ako peniaze.“

Zasvätenie odbočky v Indii

„Siedmeho decembra 2003 napokon prišiel ten dlho očakávaný deň,“ píše odbočka v Indii. „Bol to deň zasvätenia našej novej odbočky v Bangalúre, na juhu centrálnej časti Indie.“

Komplex s rozlohou 30 000 štvorcových metrov, ktorý leží na 17-hektárovom pozemku, pripomína malé mesto. Je to prvá veľká odbočka na svete, ktorú postavila komerčná firma. Má vlastnú úpravňu pitnej vody, recyklačnú úpravňu  odpadových vôd a generátor. V komplexe je 122 kancelárií vrátane 80 kancelárií pre prekladateľov, pekná sála Kráľovstva a veľká tlačiareň. V troch obytných budovách sú útulné izby, je tam práčovňa, jedáleň a dobre vybavená kuchyňa. Celú stavbu, pri ktorej sa využili zväčša miestne materiály, postavili za dva roky.

O Kráľovstve sa v Indii začalo zvestovať v roku 1905. V súčasnosti sa tu prekladá do 26 jazykov Indie a v týchto jazykoch sa tu aj tlačí literatúra. Na zasvätení rozprávali povzbudzujúce skúsenosti misionári, ktorí slúžili v Indii desiatky rokov, a prejav pri príležitosti zasvätenia predniesol Stephen Lett z vedúceho zboru. Medzi 2933 prítomnými bolo aj 150 návštevníkov z 25 krajín.

Zasvätenie odbočky na Filipínach

„Chceme, aby aj naša práca bola taká pekná ako budovy Watch Tower!“ povedali niekoľkí stavbári z Manily, ktorí nie sú svedkami, keď uvideli, aká krásna je odbočka na Filipínach. Keď jeden televízny štáb pri natáčaní dokumentu o stavebných predpisoch navštívil mestského inžiniera,  ten im povedal: „Ak chcete vidieť, kde sa stavebné predpisy dodržiavajú do bodky, choďte sa pozrieť k svedkom.“

Bratia postavili novú desaťpodlažnú budovu a niekoľko vedľajších budov a zrenovovali existujúcu desaťpodlažnú obytnú budovu postavenú v roku 1991. Prečo bolo potrebné také rozšírenie? Od roku 1991 do roku 2003 vzrástol počet zvestovateľov na Filipínach o 34 000, vďaka čomu bol v krajine nový vrcholný počet niečo vyše 144 000 zvestovateľov Kráľovstva!

Zasvätenie sa konalo 1. novembra 2003. V to slnečné nedeľné dopoludnie sa na zhromaždení zúčastnili členovia rodiny Bétel, bývalí misionári i ďalší hostia z 13 krajín zámoria a vyše 2000 bratov a sestier z Filipín. Celkovo ich bolo 2540. Stephen Lett hovoril na tému „Ceňme si Jehovove minulé i súčasné domy uctievania“. Na druhý deň sa na mimoriadnom zhromaždení v zjazdovej sále vo Veľkej Manile zúčastnilo celkovo 8151 miestnych priekopníkov a starších s manželkami.

Na celom svete slúži v takých odbočkách spolu 20 092 ordinovaných služobníkov. Všetci sú členmi celosvetového rádu zvláštnych služobníkov celým časom spomedzi Jehovových svedkov.

 [Rámček na stranách 21, 22]

Únos za bieleho dňa

V piatok 19. marca 2004 napoludnie išiel Carl, 20-ročný svedok, po rušnej ulici haitského mesta Pétionville. Zrazu ho ozbrojení muži v čiernom natlačili do malého dodávkového auta, na hlavu mu natiahli vrece a veľkou rýchlosťou uháňali preč. Carl rozpráva:

Keď sme vystúpili z dodávky, zaviedli ma do nejakej miestnosti, k ďalším obetiam. Podľa všetkého to boli vysokoškoláci obvinení z účasti na politických demonštráciách. Únoscovia boli stále agresívnejší a jedného zajatca niekoľkými výstrelmi zabili. Pri nohách som pocítil jeho hlavu. Nato začali s vyhrážkami vypočúvať mňa. Zrejme som ich sklamal, lebo ma začali biť a zhodili ma na mŕtveho.

„Odpovedaj na otázky!“ dožadoval sa vodca ozbrojencov.

„Ale ja o politike nič neviem,“ odpovedal som mu.

„Tak ťa rovno zastrelím,“ kričal.

„Skôr ako to urobíte,“ prosil som, „dovoľte mi pomodliť sa k môjmu Bohu, Jehovovi. Chcem ho poprosiť, aby pomáhal mojim rodičom a súrodencom, keď ma už nebude.“

„Ale rýchlo! Nemám čas,“ vyštekol.

Kým som sa nahlas modlil, muž vyšiel z miestnosti. Keď sa vrátil, povedal som si: ‚No, Carl, už je to tu. Priprav sa na smrť.‘ Ale čakalo ma prekvapenie.

„Ty si Carl ten a ten?“ opýtal sa.

„Áno,“ odpovedal som, prekvapený, odkiaľ vie moje meno.

Povedal mi, že som ho viackrát zviezol autom a že teraz, keď ma spoznal, mi nedokáže ublížiť. O koho ide, zistil asi podľa toho, čo som povedal v modlitbe, lebo hlavu som mal stále zakrytú. Zasa vyšiel z miestnosti a chvíľu sa dohadoval so spoločníkmi. Napokon ma niekto opäť strčil do dodávky, odviezol ma preč a vyhodil na ulicu. To, čo som zažil, bolo strašné, ale veľmi to posilnilo moju vieru v Jehovu a v silu modlitby.

 [Časová os/obrázky na stranách 12, 13]

NIEKTORÉ UDALOSTI SLUŽOBNÉHO ROKU 2004

1. septembra 2003

September: V služobnom roku 2004 sa v 88 odbočkách koná škola pre cestujúcich dozorcov.

Október: V odbočke v Británii sa začína tlačiť na stroji MAN Roland Lithoman.

28. októbra: Súd v Rumunsku nariaďuje zaradiť Jehovových svedkov na zoznam uznaných náboženstiev oslobodených od dane.

1. novembra: Zasvätenie odbočky na Filipínach.

28. novembra: Gruzínske ministerstvo spravodlivosti udeľuje registráciu odbočke Jehovových svedkov.

7. decembra: Zasvätenie odbočky v Indii.

1. januára 2004

 26. marca: Súd pre obvod Golovinskij vydáva zákaz Jehovových svedkov v Moskve. Bratia podávajú odvolanie.

Apríl: Rusko má doteraz najvyšší počet pravidelných priekopníkov: 15 489.

29. apríla: Po 84 rokoch činnosti sa zatvára brooklynská tlačiareň. Nová tlačiareň je vo Wallkille.

1. mája 2004

Máj: Haiti, zmietané politickými nepokojmi, postihujú katastrofálne záplavy. O život neprišiel žiaden svedok.

16. júna: Moskovský mestský súd potvrdzuje rozhodnutie z 26. marca. Zákaz i zrušenie nadobúdajú platnosť. Bratia podávajú odvolanie na Európsky súd.

31. augusta 2004

[Obrázok na strane 11]

Brat oznamuje vydanie „Prekladu nového sveta Kresťanských gréckych Písiem“ v gruzínčine

[Obrázky na strane 27]

Bratia obsluhujú jeden z dvoch nových strojov typu MAN vo Wallkille v štáte New York, USA

[Obrázok na strane 29]

Nedávno zasvätená odbočka v Bangalúre v Indii

[Obrázok na strane 30]

Rozšírená odbočka na Filipínach