Vrcholné udalosti minulého roku

ZA POSLEDNÉ roky pribudol v mnohých krajinách počet prírodných katastrof a výnimkou nebol ani služobný rok 2005. Tieto katastrofy, pravdaže, postihujú aj našich bratov. Ale ako uvidíme, skúšky vedú k tomu, že sa ešte viac zviditeľní kresťanská láska, ktorá upevňuje bratstvo a priťahuje úprimných ľudí k pravde. — Mal. 3:18; Ján 13:35.

Nárast počtu katastrof vedie tiež k tomu, že mnohí ľudia sa vážnejšie zamýšľajú nad budúcnosťou a nad tým, čo je v živote naozaj dôležité. Preto bolo pre nás jedinečnou výsadou, že sme mohli takýmto ľuďom pomáhať pochopiť  význam našej doby pomocou mimoriadnej kampane, keď sme rozširovali brožúru Zostaňte bdelí! V mnohých krajinách sa táto kampaň začala 18. októbra 2004 a priniesla vynikajúce výsledky.

Kampaň s brožúrou Zostaňte bdelí!

Argentína: „Kto prežije, keď sa stane nejaká katastrofa — zlý človek, dobrý človek alebo ten, ktorý dbá na varovanie?“ Touto otázkou jedna sestra úspešne uvádzala brožúru Zostaňte bdelí! v obvode, kde je veľa ľahostajných ľudí.

Brat Juan dal túto brožúru jednému 16-ročnému mladíkovi. Ten si ju prečítal a nadšene povedal svojmu otcovi o tom, čo sa dozvedel. Otec veľmi túžil dozvedieť sa viac, preto si ju prečítal a vyhľadal si biblické texty. Zapôsobilo to naňho natoľko, že začal brožúru študovať so svojou rodinou. Keď Juan prišiel opäť, ponúkol mu bezplatné domáce biblické štúdium. „Práve to potrebujeme — rodinné biblické štúdium,“ povedal muž. Určite nepochybujete, že také štúdium bolo zavedené.

Francúzsko: Jocelyne dala brožúru Zostaňte bdelí! Alicii, mladej žene, ktorá kedysi študovala. Tá si s radosťou brožúru vzala a súhlasila, že ju bude s Jocelyne študovať. Alicia sa tiež rozhodla, že si bude pravidelne čítať Bibliu. Jocelyne hovorí: „Už o dva týždne povedala, že biblická správa o Ježišovom živote jej vohnala do očí slzy.“

Alicia povedala svojmu priateľovi, že chce legalizovať ich vzťah, aby sa páčila Bohu, a že sa chce stať Jehovovou svedkyňou. Na jej prekvapenie povedal: „Dobre. Nechcem ti brániť v konaní toho, čo vyžaduje Boh.“ Alicia medzitým po prvýkrát navštívila krajský zjazd.

 Madagaskar: Nana má dve dcéry. Ako dospievajúca navštevovala kresťanské zhromaždenia s rodičmi, kým neprestali slúžiť Jehovovi. Počas mimoriadnej kampane dostala brožúru od jednej misionárky a súhlasila s biblickým štúdiom. Teraz s oboma dcérami navštevuje všetky zhromaždenia a pracuje na tom, aby sa stala nepokrstenou zvestovateľkou. A predstavte si, že aj jej rodičia súhlasili, že budú brožúru študovať! Ich 14-ročný syn Josia vedie dokonca štúdium s kamarátom, ktorý už pravidelne chodí na zhromaždenia.

Nigéria: „Počas kampane mi zomrela matka. To mi umožnilo vydať svedectvo v dedine, kde bývam,“ hovorí jeden priekopník. „Príbuzní pred pohrebom plakali a hádzali sa na zem. ‚Prečo sa takto správate?‘ opýtal som sa ich. ‚Je to pre nás všetkých smutné, že matka zomrela, ale ona spí v smrti. Vstane pri vzkriesení.‘ Hoci som plakal, otvoril som brožúru Zostaňte bdelí! na 8. strane a opísal som výjav vzkriesenia. Napokon som rozšíril 195 brožúr vrátane 45 brožúr Zostaňte bdelí! Na pohrebe sme s bratmi rozšírili 100 výtlačkov Strážnej veže z 1. mája 2005, ktorá rozoberala námet: ‚Budú mŕtvi opäť žiť?‘“

Rusko: Irina, zvláštna priekopníčka v Zelenogradsku, píše: „S jednou sestrou sme ponúkli brožúru Zostaňte bdelí! pani Alle, ktorá nás pozvala dovnútra. Alla stratila zmysel života, lebo videla, že ľudia sa stali necitlivými. Dohodli sme si opätovnú návštevu. O niekoľko dní som išla s tou istou sestrou, keď sme začuli, ako na nás volá nejaká žena. Bola to Alla. Poďakovala nám za brožúru, vytiahla ju z tašky a ukázala nám myšlienky, ktoré si podčiarkla. Teraz pravidelne študuje pomocou brožúry Čo od nás Boh vyžaduje?“

 Na inom mieste v Rusku sa Vera s manželom Vitalijom zastavili pri pouličnom stánku, kde pracovala Ľuda, Verina známa. Ľuda už predtým naznačila, že nechce so svedkami hovoriť o Biblii, a tak Vera váhala, či jej brožúru ponúknuť. Vitalij ju však k tomu nabádal, a tak jej ju ponúkla. Na prekvapenie si ju Ľuda vzala. O dva dni im Ľuda zatelefonovala. Povedala: „Keď som sa naučila tak veľa z jednej brožúry, o čo viac sa naučím, keď budem pravidelne študovať Bibliu!“ Napriek odporu zo strany príbuzných začala hneď študovať a chodiť na zhromaždenia. Štúdium sa vedie aj s jej synom a dcérou. Vera hovorí: „Je zaujímavé, že pred niekoľkými rokmi Ľuda dostala knihu Poznanie, no neprejavila žiaden záujem. Ale brožúra Zostaňte bdelí! ju oslovila.“

Venezuela: Manželka jedného krajského dozorcu hovorila pri dverách s istým mužom, jeho manželkou a ich štyrmi deťmi. Ukázala im obrázok raja na 16. a 17. strane v brožúre Zostaňte bdelí! a zdôraznila, že celá rodina sa potrebuje učiť o Bohu. Všetkých šiestich pozvala na zhromaždenie vo štvrtok večer a dohodla sa s nimi, že ich počká na neďalekej zastávke autobusu. V dohodnutom čase prišla s manželom na zastávku, ale nikoho sa nedočkali. Nevedeli, že rodina stihla skorší autobus a už bola v sále Kráľovstva! Piati členovia tejto rodiny teraz pravidelne študujú Bibliu a navštevujú zhromaždenia, hoci cesta autobusom je dlhá a drahá.

Istá priekopníčka mala v obvode jeden dom, kde jej nikto neprišiel otvoriť. Keď sa tam neskôr opäť zastavila, stretla staršieho pána, ktorý práve vychádzal von. Povedal jej, že je takmer hluchý a buď nepočuje, keď mu ľudia zaklopú na dvere, alebo nestihne prísť k dverám a ľudia  odídu. Sestra mu dala brožúru Zostaňte bdelí! a pozvala ho na zhromaždenie.

Na zhromaždení sestra rozprávala túto skúsenosť, nevediac, že je tam aj ten starší pán! Jeden brat s ním teraz pravidelne študuje Bibliu. Pán chodí na všetky zhromaždenia a vyjadril túžbu zvestovať dobré posolstvo. Keď sa ho ktosi opýtal, čo ho podnietilo prísť prvýkrát na zhromaždenie, zodvihol brožúru Zostaňte bdelí! a povedal: „Táto brožúra!“

Preklad Biblie

Koncom 19. storočia začala Jehovova organizácia kupovať Biblie vo veľkom množstve a ponúkať ich záujemcom, niekedy len za 35 percent pôvodnej ceny. V roku 1926 začali bratia vo vlastnej tlačiarni tlačiť a viazať niektoré Biblie vrátane prekladov The Emphatic Diaglott a verzií prekladov King James a American Standard. Potom bol v roku 1961 vydaný jednozväzkový Preklad nového sveta Svätých písiem v angličtine.

Ale čo iné jazyky? Začiatkom 20. storočia začali odbočky kupovať preklady Biblie od rôznych vydavateľov a predávať ich za tú istú cenu. Niektoré z týchto Biblií preložili úprimní prekladatelia, ktorí dokonca používali Božie meno — Jehova — v miestnom jazyku. No časom väčšina prekladateľov odstránila Božie meno zo svojich prekladov. Niektorí zašli až tak ďaleko, že nahradili Božie meno menom miestneho božstva! Napríklad čičevská Biblia Buku Loyera, ktorá sa používa v Malawi, Mozambiku a Zambii, prekladá tetragramaton menom „Čauta“, teda menom kmeňového boha, ktoré znamená „veľký boh luku“.

Bolo aj veľa iných zmien textu. Napríklad jeden africký preklad hovorí o Lukášovi ako o medicinmanovi. Prekladatelia  Biblie do tuvalčiny svojvoľne preložili text z Júdu 23 slovami: „Prejavujte vrúcnu lásku sodomitom; len si dávajte pozor, aby vás neovplyvnili svojou sodomiou.“ Ale v pôvodnom texte sa nespomínajú ani sodomiti, ani sodomia!

V minulosti tlačili a rozširovali Biblie najmä biblické spoločnosti. No nedávno niektoré biblické spoločnosti prenechali svoje tlačové a distribučné práva cirkvám takzvaného kresťanstva. Cirkvi nielenže zvyšujú cenu Biblií, ale v niektorých krajinách ani nedovoľujú Jehovovým svedkom kúpiť si Bibliu. Napríklad v Kirgizsku vlastní jedna protestantská cirkev práva na moderný kirgizský preklad Kresťanských gréckych Písiem. Keď si bratia chcú kúpiť jeden výtlačok, často dostanú otázku: „Ste Jehovov svedok?“ alebo „Poznáte Božie meno?“ Ak odpovedia áno, Bibliu im odmietnu predať.

Pre tieto a iné činitele vedúci zbor zariadil, aby sa prekladu Biblie venovala zvýšená pozornosť. Úplný Preklad nového sveta je teraz dostupný v 35 jazykoch a Preklad nového sveta Kresťanských gréckych Písiem v ďalších 20 jazykoch. V súčasnosti pracuje na preklade Biblie 33 tímov na celom svete: 19 z nich na Hebrejských Písmach, 11 na Kresťanských gréckych Písmach a tri na Reference Bible. Na preklade Biblie bežne pracuje troj- až šesťčlenný tím. Vďaka prekladateľským pomôckam v počítači a zlepšeným postupom sa niektorým tímom podarilo preložiť Kresťanské grécke Písma za menej než dva roky.

Čo cítia bratia, keď dostanú Preklad nového sveta vo vlastnom jazyku? Jeden priekopník z Albánska vyjadril pocity mnohých slovami: „Plakal som. Takto na mňa  čítanie Božieho Slova ešte nikdy nezapôsobilo. Vychutnávam každý verš!“

Vývoj právnych záležitostí

Arménsko: Po 15 žiadostiach boli Jehovovi svedkovia 8. októbra 2004 konečne zaregistrovaní. Mladí bratia sú však stále väznení, keďže z dôvodu svedomia odmietajú nastúpiť vojenskú službu. (Iz. 2:4) Dúfame, že táto registrácia umožní našim bratom získať náboženskú slobodu, aby mohli dovážať literatúru a usporadúvať zjazdy. V júni 2005 tu bola colne odbavená prvá oficiálne dovezená zásielka literatúry a dostala sa do rúk bratom.

Rakúsko: Vyše 30 rokov viedli Jehovovi svedkovia právny boj, aby boli úplne uznaní ako náboženstvo. V súvislosti s tým podali na Európsky súd pre ľudské práva päť žiadostí. Prvého februára 2005 sa súd rozhodol prijať dva prípady bratov, ktorí nedostali výnimku z vojenskej služby ako náboženskí služobníci, pretože Jehovovi svedkovia nie sú uznaní ako náboženstvo. Piateho júla súd vyhlásil, že sa bude prípadmi zaoberať. Na rozhodnutie čakáme.

Eritrea: Dňa 24. januára 2004 úrady zatkli 38 mužov, žien a detí zo zboru Saba v Asmare. Boli vo veku 6 až 94 rokov. Niektorí neboli pokrstení. Po troch nociach v policajnej väzbe boli najmladší prepustení. Ostatných 28 bolo premiestnených do väzenia mimo Asmary a boli uväznení v kovových prepravných kontajneroch, ktoré boli vystavené dennej páľave a nočnému chladu. Druhého septembra 2004 — po vyše siedmich mesiacoch — boli dvaja najstarší bratia (vo veku 94 a 87 rokov) prepustení. Potom boli prepustení aj ďalší. No šiesti sú naďalej uväznení spolu s ďalšími 16 bratmi, z ktorých traja sú  uväznení už 11 rokov. Prosíme, pamätajte na týchto drahých bratov v modlitbách. — Sk. 12:5.

Francúzsko: Ako uviedla Ročenka 2001, úrady uplatnili novú daň na dary našich bratov so spätnou platnosťou za štyri roky (1993 – 1996) — s prehnanou daňovou sadzbou 60 percent a s penálmi! Bratia sa odvolali, ale na nižšom, odvolacom a najvyššom súde prehrali. Dňa 25. februára 2005 podali na Európsky súd pre ľudské práva žiadosť o prešetrenie prípadu z dôvodu zjavnej náboženskej diskriminácie.

Gruzínsko: Násilné prenasledovanie do veľkej miery utíchlo. Môže sa dovážať naša literatúra a nerušene sa konajú kresťanské zhromaždenia. No súdy zatiaľ nevyriešili mnohé prípady zlého zaobchádzania. Bratia podali na Európsky súd pre ľudské práva štyri sťažnosti proti Gruzínsku a tie čakajú na prerokovanie. Týkajú sa násilného prenasledovania, ktoré zažili naši bratia, zrušenia našich zákonných korporácií a nedostatočnej pomoci zo strany súdov. Šiesteho júla 2004 súd prijal na prerokovanie prípad Zbor Jehovových svedkov Gldani verzus Gruzínsko.

Nemecko: Po zjednotení republiky sa bratia usilovali získať potvrdenie, že Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia má štatút verejnoprávnej korporácie. Tak sa začal právny boj, ktorý trval 12 rokov. Spolkový ústavný súd v roku 2000 vyniesol priaznivé rozhodnutie, a tým zamietol predstavu, že štát môže vyžadovať od Jehovových svedkov takú lojálnosť, ktorá zasahuje do ich kresťanského svedomia. Nasledujúce procesy záležitosti doriešili. Dňa 24. marca 2005 berlínsky Vyšší správny súd nariadil spolkovej krajine Berlín, aby Jehovovým svedkom udelila práva  verejnoprávnej korporácie. Táto spolková krajina podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

Rusko: Ako bolo uvedené v Ročenke 2005, Mestský súd pre obvod Golovinskij vydal 26. marca 2004 rozhodnutie, ktorým zakázal všetku našu činnosť v Moskve. Odvtedy je ťažké prenajať si miestnosť na zborové zhromaždenia a väčšie stretnutia. Ale bratia vlastnia jeden komplex sál Kráľovstva, v ktorom je päť sál, o ktoré sa delí 44 zborov a 2 skupiny. Sedemnásť moskovských zborov sa napriek nepohodliu a značným výdavkom stretáva mimo mesta, kým v 31 zboroch prebiehajú niektoré zhromaždenia (alebo aj všetky) v malých skupinách v bytoch. Polícia už robila našim bratom nejaké ťažkosti, no nikoho nezatkla. Proti rozhodnutiu z 26. marca bolo podané odvolanie.

Deviateho septembra 2004 sa začal prerokovávať pred Európskym súdom pre ľudské práva prípad Kuznecov a ďalší verzus Ruská federácia. Štvrtého októbra súd jednomyseľne prijal prípad na prešetrenie. Týka sa istého úradníka, ktorý v apríli 2000 prikázal polícii, aby prerušila zhromaždenie zboru nepočujúcich v Čeľabinsku. Prípad komplikujú zjavné chyby v konaní, ktoré sa vyskytli počas skoršieho procesu. Čakáme na rozhodnutie.

Turkménsko: Traja bratia — Mansur Mašaripov, Atamurat Suvchanov a Vepa Tuvakov — boli odsúdení na 18 mesiacov väzenia, pretože z dôvodu svedomia odmietli nastúpiť vojenskú službu. Štvrtý brat — Begenč Šachmuradov — bol odsúdený na jeden rok. Dňa 16. februára 2005 právne oddelenie Jehovových svedkov poslalo turkménskemu veľvyslanectvu vo Washingtone, D. C., žiadosť o nepodmienečné prepustenie týchto štyroch bratov. Všetci štyria boli 16. apríla prepustení, keď prezident Turkménska udelil mimoriadnu amnestiu. V tom roku  polícia zatkla a vypočúvala mnohých bratov a sestry, aby ich prinútila zrieknuť sa viery, no neúspešne.

Rok prírodných katastrof

Rok 2004 bol v niektorých krajinách rokom nevídaných prírodných katastrof. Ako tieto nešťastia postihli našich bratov?

Carriacou, Grenada a Petite Martinique: Siedmeho septembra 2004 sa týmito ostrovmi prehnal hurikán Ivan a zničil alebo poškodil vyše 90 percent domov. Je šokujúce, že divoké rabovanie spôsobilo možno až toľko strát ako hurikán! Pri tejto katastrofe prišli bratia o väčšinu majetku a dve zo šiestich sál Kráľovstva na Grenade boli veľmi poškodené. Žiaden svedok nebol vážne zranený.

Odbočka na Barbadose, ktorá sa stará o tieto ostrovy, už dávnejšie zborom odporúčala, aby si do programu služobného zhromaždenia zaradili aj bod o opatreniach v prípade hurikánu, hoci touto oblasťou sa prehnal hurikán naposledy v roku 1955. „Prečo máme strácať čas rozhovorom o hurikánoch, keď sú dôležitejšie veci?“ pýtala sa jedna sestra na Grenade. Netreba hovoriť, že po hurikáne Ivan sa rozhodla nikdy nespochybňovať organizačné vedenie! Odbočka pohotovo zriadila krízový výbor a pomoc poskytla aj odbočka v Guyane a na Trinidade. Pri odstraňovaní škôd pomáhali stovky bratov z Karibskej oblasti a zo Spojených štátov.

Jamajka a Kajmanie ostrovy: Pri hurikáne Ivan neprišli o život žiadni bratia, no mnohým z nich hurikán spôsobil hmotné straty. Hneď ako sa vyčasilo, starší zo 199 zborov na ostrovoch sa skontaktovali so zvestovateľmi. Pozorovatelia hovorili: „Vy sa skutočne staráte jeden o druhého.“

 Haiti: V polovici septembra spôsobil hurikán Jeanne na severe Haiti katastrofálne záplavy, ktoré zasiahli pobrežné mesto Gonaïves a okolitú oblasť. Aj ľudia, ktorí hľadali útočisko na strechách, stáli po kolená vo vode! „Celú noc sme počuli, ako sa rúcajú domy a ako ľudia kričia,“ hovorí jeden brat. Pri záplavách, ktoré si vyžiadali asi 2900 životov, zomrela aj jedna 83-ročná sestra.

Jeden brat hovorí: „Ďakujem Jehovovi, že naša rodina nechala majetok tak a prežila.“ O niekoľko dní prišli svedkovia z blízkeho okolia s jedlom a pitnou vodou a odbočka poslala nákladný automobil so zásobami. Všetci síce pracovali na odstraňovaní škôd, ale koncom týždňa boli opäť na zhromaždení a zvestovali. „Na mojom dome pracovalo počas štyroch dní štyridsať dobrovoľníkov,“ hovorí jedna sestra. „Dokonca ho zvonka vymaľovali! Na členov mojej rodiny, ktorí nie sú svedkovia, to veľmi zapôsobilo. Jedna príbuzná odvtedy študuje.“

Spojené štáty: V auguste a septembri 2004 zasiahli Floridu štyri hurikány: Charley, Frances, Ivan a Jeanne. * Bolo poškodených vyše 4300 domov našich bratov a najmenej desať sál Kráľovstva. Po katastrofe predseda floridského Výboru pre naliehavé situácie zisťoval, či sa správne použili dodávky, ktoré výbor poskytol. Vyjadril sa, že žiadna skupina nebola tak dobre organizovaná ako Jehovovi svedkovia. Krízový výbor povedal, že si môžu vziať akékoľvek zásoby, ktoré potrebujú.

Jeden zbor si dočasne prenajímal budovu po 50 dolárov za každé zhromaždenie. Ale aj táto budova bola po prvom hurikáne poškodená. Pracovníci, ktorí ju mali  opraviť, opravy nedokončili. Bratia ponúkli majiteľom svoje služby a pohotovo prácu dokončili. Majitelia im za to odpustili zaplatenie trojmesačného nájomného.

Japonsko: „Počet tajfúnov, ktoré postihli Japonsko [v roku 2004], je najvyšší od roku 1551, keď Japonsko začalo robiť záznamy,“ uviedli jedny noviny. V júli poškodilo extrémne počasie v prefektúrach Niigata a Fukui vyše 34 000 domov a iných budov vrátane jednej sály Kráľovstva a 60 domov našich bratov. Stovky svedkov zo susedných zborov sa ponáhľali pomôcť. Do dvoch týždňov bola sála Kráľovstva úplne zrekonštruovaná.

Bratia tiež pomáhali upratovať a dezinfikovať domy nesvedkov, ktorí bývali pri sále. Jeden muž, ktorý predtým odporoval posolstvu o Kráľovstve, bol taký vďačný, že sa rozplakal. Miestna správa dokonca poslala krízovému výboru list, v ktorom im ďakovala za ich snahy.

Keď sa v septembri a októbri prehnali Japonskom dva tajfúny, záplavy a zosuvy pôdy spôsobili ťažkosti asi 100 svedkom a jeden brat a jedna sestra pri nich zahynuli. Záplavy postihli mesto Tojooka v prefektúre Hjógo. Hoci aj cestujúcemu dozorcovi zaplavilo bydlisko, pomáhal organizovať pomoc.

Keď v byte jednej priekopníčky opadlo vyše metra kalnej vody, miestni zvestovatelia byt dočista vydrhli. Na majiteľa, ktorý nie je svedkom, to hlboko zapôsobilo. Sestra povedala: „Vedela som, že Jehovova organizácia poskytuje pomoc pri katastrofách, ale teraz som to po prvýkrát zažila na vlastnej koži. Som veľmi hrdá na nášho Boha, Jehovu, a na jeho organizáciu.“

V októbri zasiahlo severné Japonsko aj silné zemetrasenie, pri ktorom prišlo o život 40 ľudí a vyše 100 000 ľudí  muselo opustiť svoj domov. Nikto z bratov nebol zranený ani nezomrel, hoci zemetrasenie sa dotklo vyše 200 rodín a jedna sála Kráľovstva sa nedala použiť. Otrasy nastali vtedy, keď sa starší z kraja stretli, aby pripravili krajský zjazd. Ako sa rozhodli postupovať? Pod vedením odbočky a miestneho regionálneho stavebného výboru začali ihneď organizovať pomoc. „Pripomínali nám, aby sme sa na tieto udalosti pozerali ako duchovní ľudia,“ hovorí jeden starší. Krajský zjazd sa konal a zúčastnili sa ho aj tí, ktorých postihlo zemetrasenie.

Pri zemetrasení bol zničený aj dom jednej sestry, ktorej manžel nie je svedkom. Sestra hovorí: „Zemetrasenie zatriaslo srdcom môjho manžela.“ Keď manžel videl kresťanskú lásku v praxi, po prvýkrát vo svojom živote prišiel na zhromaždenie. „Vašej organizácii môžem úplne dôverovať,“ povedal. „Nikdy nás nenechá v úzkych.“

 Filipíny: Pri tajfúnoch, ktoré sa koncom roku 2004 prehnali provinciami Quezon a Aurora, zahynula jedna rodina svedkov so štyrmi deťmi, keď ich dom zaliala voda a bahno. Krajský dozorca Felimon Maristela bol v Quezone, keď došlo k náhlej záplave. „Sálu Kráľovstva v okamihu zaplavilo,“ píše, „a voda odniesla môj džíp. S manželkou a dvoma ďalšími bratmi sme strávili noc na streche sály. Voda siahala po odkvap. Na druhý deň som o tretej poobede zliezol dole. Vtedy mi voda siahala ešte po hruď.“

Brat Maristela napriek nebezpečenstvám hľadal zvestovateľov, aby zistil, či sú v poriadku. V Dingalane v Aurore mal jeden starší možnosť byť evakuovaný helikoptérou, ale rozhodol sa zostať, aby mohol pomôcť svojim kresťanským bratom a sestrám.

Najsmrtonosnejšie cunami, aké bolo kedy zaznamenané

Dňa 26. decembra 2004 vyvolalo zemetrasenie s magnitúdom 9 pri západnom pobreží severnej Sumatry v Indonézii najničivejšie cunami, aké bolo kedy zaznamenané. Odhaduje sa, že po ňom zostalo vyše 280 000 mŕtvych alebo nezvestných! Aj v západnej časti Indického oceánu, v Somálsku v Afrike, si vlny vyžiadali približne 290 životov.

Indonézia: Hoci v tejto krajine prišlo o život najviac ľudí, nezomrel nikto z bratov ani zo záujemcov. Mnohí svedkovia totiž pre skoršie násilnosti utiekli z územia Aceh — ktoré bolo najviac postihnuté — a presťahovali sa do vnútrozemia. Cunami veľmi zasiahlo aj ostrov Nias, ale bratom sa podarilo utiecť do bezpečia.

 India: Nezomreli žiadni bratia, hoci mnohí prišli o dom a majetok. V meste Puttučéri bola Lakšmí v službe, keď sa dopočula o cunami. Šla do svojho hlineného domu, ktorý je asi tri kilometre vo vnútrozemí, a zistila, že je veľmi poškodený. Bratia jej pomohli pri čistení a opravách.

V Madrase hral 13-ročný Naveen kriket, keď zazrel obrovské vlny. Upozornil na to svoju matku a sestru a spoločne utiekli do bezpečia. No i tak sa brodili prílivovou vodou, ktorá odnášala rôzne veci z domov i mnoho mŕtvych tiel.

Sedemročná Lini bola so strýkom a bratrancom na pláži neďaleko Kannijákumári. Zrazu ju vzali vlny a odnášali ju do vnútrozemia, až kým neuviazla v drevenom plote. Ponad ňu sa prevaľovala voda. Strýko a bratranec prežili, no strýko stratil okuliare a dobre nevidel. Napriek tomu Lini hľadal. O chvíľu, ešte skôr ako sa privalila nová vlna, začul, ako Lini volá k Jehovovi, a tak ju mohol zachrániť. Lini teraz každému hovorí, že Jehova vypočul jej modlitby.

Andamany a Nikobary: Mary bola so svojím osemročným synom Alwynom na návšteve u príbuzných, keď pocítili v dome záchvevy. Všetci vybehli von. Mary videla, ako sa k pobrežiu rúti vodná stena. Vtom prišiel autobus. Naskočila aj so synom do autobusu, a tak pred vlnou unikli. Ale ostatní utekali domov, aby si rýchlo ešte zachránili nejaké veci, a vlna ich zmietla. Všetci v autobuse po chvíľke jazdy pocítili ďalší záchvev. Vybehli z autobusu a utekali na vyvýšené miesto, na ktorom bolo už asi 500 ľudí. Na vlastné oči videli, ako vzdúvajúca sa vlna odniesla autobus a chýbalo len pol metra, aby dosiahla miesto, na ktorom stáli.

 Keď voda ustúpila, Mary sa vrátila nakrátko domov. Podarilo sa jej nájsť Bibliu a brožúrku Denne skúmať Písma, ktoré jej v nasledujúcich dňoch dodávali silu. Keď sa ľudia dozvedeli, že lode ich odvezú z ostrova, stovky z nich sa ponáhľali na pobrežie a brodili sa oceánom v nádeji, že sa dostanú na loď. Mary so synom čakali každý deň celé hodiny vo vode po pás, v ktorej plávali mŕtvoly. Na šiesty deň po cunami ich napokon odviezol čln. Keďže mnohí obviňovali za tragédiu Boha, Mary im mohla vydať pekné svedectvo. Jej švagriná teraz študuje Bibliu a navštevuje zhromaždenia.

Prasanthi bola so svojím päťročným synom Jehoashom v Hut Bay na návšteve u svojho zostarnutého otca, brata Prasáda Ráa. Zrazu pocítili otrasy, zbadali vlny, a tak bežali na vyššie položené miesto. Voda stúpla do výšky piatich metrov a pohltila dom brata Prasáda. Z domu vyplávali na hladinu postele, chladnička, televízor a zborová zásoba kníh Najväčší človek. Prežijúci neskôr našli niektoré knihy a začali si ich čítať. Prasád, Prasanthi a Jehoash jedli päť dní jedlo, ktoré sa im podarilo zachrániť, a odolávali mračnám komárov a múch. Keď prišli člny, Prasanthi a Jehoash sa s mnohými ďalšími brodili k záchranárom vodou, ktorá im siahala po hruď, hoci neďaleko plávali krokodíly! A k tomu všetkému bola Prasanthi v šiestom mesiaci tehotenstva. Jej otec sa k nim neskôr pripojil.

Na ostrove Teressa odplavilo všetky domy. Trinásť bratov a sestier strávilo šesť dní v džungli, trpeli hladom a štípal ich hmyz. Potom boli evakuovaní na ostrov Camorta. Útočište našli u brata Marka Paula, ktorý býva na vyššie položenom mieste a ktorého dom slúži ako sála Kráľovstva. V deň, keď vyčíňalo cunami, bolo na zhromaždení namiesto 10 až 12 ľudí, ktorí obvykle chodia na zhromaždenia,  300 prítomných! Odvtedy pravidelne navštevuje zhromaždenia 18 nových záujemcov. Na vlastné oči videli, s akou láskou si členovia Jehovovho ľudu pomáhajú.

Srí Lanka: Vlny zaliali dve tretiny pobrežia tohto ostrova a spôsobili obrovské škody. Cunami zasiahlo túto oblasť v nedeľu ráno, keď bola väčšina bratov na zhromaždeniach mimo ohrozenej zóny. Postihlo svedkov z desiatich zborov a jedna sestra prišla o život, keď jej dom odnieslo do mora. Bratia veľmi smútia za touto milou sestrou. Zomrelo aj niekoľko záujemcov a mnohým bratom zahynuli príbuzní. Jeden starší prišiel o 27 členov svojej rodiny! No ako uviedla odbočka, „bratia sa z tejto tragédie zotavujú bez toho, že by bola ‚otrasená‘ ich duchovnosť“.

Bétel bol plný zásob pre obete katastrofy a väčšina členov rodiny Bétel sa zamerala na pomoc obetiam. Miestni bratia, ktorí mali dopravné prostriedky, odvážali zásoby na miesta nešťastia. Za štyri dni sa podarilo skontaktovať so všetkými bratmi a bolo im poskytnuté jedlo a oblečenie. Keď dostali otázku, čo ešte potrebujú, odpovedali: „Biblie a knihy! Literatúru nám zobrala voda.“ Ich potreby boli ihneď uspokojené.

 Krajský dozorca Gerrad Cooke bol vtedy v Kolombe. Podnikol sedemhodinovú jazdu po ceste, na ktorej po zotmení hrozí, že človek stretne divé slony. Keď o pol jedenástej večer docestoval, ihneď sa s jedným miestnym bratom — ktorého vlastný dom bol zaplavený — vybral navštíviť rodiny a priniesť im zásoby. Takto pracovali až do skorého rána.

Thajsko: Nikto z miestnych bratov neutrpel zranenia ani nezomrel a nikto neprišiel o prostriedky na živobytie. Nezvestní sú však turisti zo zahraničia a predpokladá sa, že sú mŕtvi. Patrí k nim jeden brat z Fínska, manželská dvojica zo Švédska, brat z Rakúska a neveriaci manžel jednej sestry. Dve manželské dvojice zo Švédska išli s miestnymi svedkami do služby mimo pobrežia. Keď sa vrátili do hotela, videli iba spúšť a mŕtvych.

Thajská odbočka zatelefonovala v pondelok ráno po zemetrasení predsedajúcemu dozorcovi zboru Phuket, že Kristina, sestra z Fínska, je v nemocnici hodinu a pol odtiaľ. Ihneď šiel s ďalším bratom do nemocnice. Predsedajúci dozorca píše: „Nikdy v živote som nevidel toľko utrpenia — ľudia bez manželských partnerov, rodičia bez detí, deti bez rodičov. Niektorí kričali o pomoc; ďalší hľadeli do zeme alebo do stropu. Situácia bola taká srdcervúca, že som podchvíľou musel odísť z miestnosti, aby som sa upokojil a pomodlil o silu.“

Keď bratia našli Kristinu, práve ju chystali na operáciu zlomenej nohy. Prišla o všetky doklady. Po operácii sa s ňou títo dvaja miestni bratia modlili a zostali pri nej až do polnoci. O niekoľko dní letela späť do Fínska. Napriek nešťastiu „bola Kristina odvážna a silná,“ hovoria bratia. Žiaľ, jej manžel prišiel v cunami o život.

 Zasvätenie odbočiek

Angola, 8. januára 2005: Tento zvláštny deň bol míľnikom kazateľského diela v Angole, krajine, ktorá bola takmer 40 rokov zmietaná občianskou vojnou. Stephen Lett mal dvojitú výsadu. Mohol predniesť prejav zasvätenia priestorov odbočky v Angole a ako prvý člen vedúceho zboru navštíviť túto krajinu. Program si vypočulo 730 delegátov z 11 krajín. Prečo bolo potrebné postaviť nový komplex odbočky? V roku 1975 podala odbočka správu o vrcholnom počte 3055 zvestovateľov. Do konca roku 2004 bol tento počet osemnásťkrát väčší — bolo tu vyše 54 000 zvestovateľov!

Bulharsko, 9. októbra 2004: Viac než tri roky pomáhalo pri výstavbe nových priestorov odbočky v Sofii 150 medzinárodných dobrovoľníkov a asi 300 miestnych bratov. Prejav zasvätenia, ktorý predniesol Gerrit Lösch z vedúceho zboru, si vypočulo 364 poslucháčov z 24 krajín.

Etiópia, 20. novembra 2004: Začiatkom roku 2004 bývalo 60 členov rodiny Bétel roztrúsene na deviatich rôznych miestach — čo bolo pre nich dosť náročné! Ich pekný nový Bétel stojí na svahu na východnom okraji hlavného mesta Addis Abeby, vo výške vyše 2400 metrov nad morom. Nočné ticho preruší niekedy iba smiech hyen. Gerrit Lösch prehovoril k 2230 poslucháčom vrátane 200 delegátov z 29 krajín. Boli vedené rozhovory s niektorými, ktorí pre svoju vieru zažili väznenie a dokonca mučenie. Dcéra jedného popraveného brata povedala: „Keď bude otec vzkriesený, bude rád, že som nasledovala jeho príklad zbožnej oddanosti a slúžila v Bételi.“

Ghana, 5. marca 2005: Malcolm J. Vigo z odbočky v Nigérii predniesol prejav zasvätenia pred 3243 poslucháčmi.  Tým bola zasvätená prístavba k existujúcim priestorom odbočky. Pristavané boli tri obytné budovy, 50 kancelárií, budova údržby, sála Kráľovstva a komplex jedálne, kuchyne a práčovne.

Guam, 25. júna 2005: Bol to už tretí program zasvätenia od roku 1980, keď bol na Guame len jeden zbor. Teraz je tu desať zborov. Najnovší projekt zahŕňal nielen renováciu, ale aj výstavbu novej sály Kráľovstva a dvojpodlažnej obytnej budovy. Z Austrálie a Spojených štátov prišlo 100 medzinárodných dobrovoľníkov — všetci na vlastné náklady. Keď sa to dozvedel miestny stavebný inšpektor a keď videl kvalitu práce, „neveriacky krútil hlavou,“ napísala odbočka. Prejav zasvätenia predniesol Lorence Shepp z odbočky v Peru.

Maurícius, 6. novembra 2004: Gerrit Lösch mal výsadu predniesť prejav pri zasvätení rozšírených priestorov odbočky. Bolo pristavaných 12 nových kancelárií pre prekladateľské oddelenie a nová budova pre oddelenie údržby. Boli prítomní návštevníci z Európy, Južnej Afriky, Madagaskaru, Mayotte, Réunionu a Seychel.

Nikaragua, 4. decembra 2004: Vyše 330 medzinárodných dobrovoľníkov spolu so stovkami miestnych bratov postavilo nové kancelárske a ubytovacie budovy odbočky a zjazdovú sálu bez bočných stien s kapacitou 2400 miest. Prejav zasvätenia mal Samuel Herd, člen vedúceho zboru. Medzi delegátmi boli misionári, ktorí kedysi slúžili v Nikarague. Predstavte si, akí boli nadšení, keď stretli nielen svojich bývalých záujemcov, ale aj ich deti a v niektorých prípadoch i vnúčatá!

Panama, 19. marca 2005: Samuela Herda si vypočulo 2967 poslucháčov. Väčšina z nich slúži Jehovovi vyše  20 rokov. Keď sa práce na projekte začali, bratia si prenajali žeriav a žeriavnika, aby presunul niektoré skladovacie prívesy. Keď žeriavnik prišiel na miesto, odmietol vykonať túto prácu. Tvrdil, že miesto nie je náležite pripravené. Bratia sa ho snažili presvedčiť, ale neúspešne. Keď už bol na odchode, spýtal sa: „Ozaj, akého ste náboženstva?“

„Sme Jehovovi svedkovia,“ odpovedali bratia.

Na chvíľu sa zamyslel a povedal: „Dobre, urobím to.“ Prečo sa tak náhle rozhodol? S jeho deťmi študovali Bibliu dve sestry a on si vážil ich prácu.

Slovensko, 16. apríla 2005: Theodore Jaracz, člen vedúceho zboru, predniesol prejav zasvätenia pred 448 hosťami z 21 krajín. Nasledujúci deň sa konalo v športovej hale mimoriadne zhromaždenie a mnoho delegátov pricestovalo autobusmi. „Ste veľmi príjemní a šťastní ľudia,“ povedal jeden vodič, „a každý ma pozdraví! Viem, čím to je. To bude tým vaším náboženstvom. Bežne vozím žiakov a učiteľov. Deti musím pozdraviť prvý ja. A učitelia? Škoda reči!“

Wallkill (New York, USA), 16. mája 2005: „Rozhodli sme sa zasvätiť tieto krásne nové tlačiarenské budovy a obytné budovy A, C a D jednému a jedinému pravému Bohu, Jehovovi,“ povedal John Barr, člen vedúceho zboru, v prejave zasvätenia. Výstavba priestorov pre novú tlačiareň sa začala 1. mája 2003 a už o osem mesiacov bola do nových tlačiarenských priestorov premiestnená prvá rotačka.

Miestne stavebné výbory z celých Spojených štátov, no hlavne zo štátov susediacich so štátom New York, zabezpečili remeselníkov. Niektoré práce vykonali aj externí dodávatelia. Jeden z nich sa vyjadril: „Mojich zamestnancov  nedokážem zaplatiť, aby pracovali tak ako vy. Vy pracujete celým srdcom.“ Jeden projektový manažér poznamenal: „Za niekoľko mesiacov spolupráce s Watchtower som sa o svojom povolaní naučil viac než za päť rokov v škole!“ Zástupca firmy, ktorá dodala dopravníky, povedal: „Vďaka vám je toto najrýchlejšia inštalácia, akú sme kedy robili. Každý je taký šťastný, že som šťastný aj ja! Je to nádherné miesto.“

Pred niekoľkými rokmi mala odbočka v Spojených štátoch 15 ofsetových rotačiek: 11 v Brooklyne a 4 vo Wallkille. Teraz ich je len päť — vďaka efektívnejšej technológii a rozdeleniu tlačiarenskej činnosti medzi odbočky podľa regiónov. V novej tlačiarni je aj systém zberu papiera, ktorý cez visuté rúry prenáša odrezky papiera z tlačiarne a kníhviazačstva k automatickým baliacim lisom. Balíky recykluje jedna firma, a tak odbočka ušetrí okolo 200 000 dolárov ročne!

Zambia, 25. decembra 2004: Na zasvätení rozšírených priestorov bolo takmer 700 prítomných, z ktorých 374 slúži Jehovovi vyše 40 rokov! V prejave zasvätenia povedal Stephen Lett tým, ktorí pomáhali pri stavbe, že si zaslúžia podobne ako otroci v Ježišovom podobenstve, aby počuli srdečnú pochvalu: „Dobre si urobil!“ — Mat. 25:23.

Bratia vydali dobré svedectvo aj počas výstavby. „Žijete v raji,“ povedal jeden dodávateľ.

„Myslíte doslovný alebo duchovný raj?“ opýtali sa bratia.

„Oba!“ odpovedal.

[Poznámka pod čiarou]

 [Rámček/obrázky na strane 29]

Oblastné zjazdy „Zbožná poslušnosť“

Ako bolo vysvetlené na oblastných zjazdoch „Zbožná poslušnosť“, len tí, ktorí ‚poznajú Boha‘ a ‚poslúchajú dobré posolstvo‘, prežijú Jehovov deň pomsty. (2. Tes. 1:6–9) Preto chceme robiť všetko, čo môžeme, aby sme pomohli ľuďom, ktorí majú zmätok v súvislosti s Bohom, alebo zatrpkli na Boha pre utrpenie vo svete. Dostali sme na pomoc nové dobré nástroje: traktát Koniec všetkého utrpenia je blízko! a knihu Čo učí Biblia?

Nový traktát nepochybne uteší mnohé obete vojen, chudoby, katastrof, nespravodlivosti a chorôb, pretože im pomôže vidieť, že to nespôsobuje Boh. Podobne aj nová kniha sa bude páčiť ľuďom, ktorí túžia po duchovnej pravde. Štýl písania je vrúcny, jednoduchý a jasný a hlavné body sú vysvetlené jednak príkladmi, jednak ilustráciami. Skôr než ju začnete používať pri vedení štúdií, prečítajte si 14 tém rozobratých v dodatku.

 [Časová os/obrázky na stranách 12, 13]

NIEKTORÉ UDALOSTI SLUŽOBNÉHO ROKU 2005

1. septembra 2004

8. októbra: Jehovovi svedkovia v Arménsku sú právne zaregistrovaní.

9. októbra: Zasvätenie odbočky v Bulharsku.

18. októbra: Začiatok kampane s brožúrou Zostaňte bdelí!

6. novembra: Zasvätenie odbočky na Mauríciu.

20. novembra: Zasvätenie odbočky v Etiópii.

4. decembra: Zasvätenie odbočky v Nikarague.

25. decembra: Zasvätenie odbočky v Zambii.

26. decembra: Zemetrasenie s magnitúdom 9 neďaleko Sumatry v Indonézii spôsobilo najničivejšie cunami zaznamenané v dejinách.

1. januára 2005

8. januára: Zasvätenie odbočky v Angole.

 5. marca: Zasvätenie odbočky v Ghane.

19. marca: Zasvätenie odbočky v Paname.

24. marca: Berlínsky Vyšší správny súd nariaďuje, aby boli Jehovovým svedkom v Berlíne priznané práva zákonnej korporácie.

16. apríla: Zasvätenie odbočky na Slovensku.

1. mája 2005

16. mája: Zasvätenie tlačiarne a ubytovacích budov vo Wallkille v New Yorku.

25. júna: Zasvätenie odbočky na Guame.

31. augusta 2005

[Obrázok na strane 20]

Upratovanie sály Kráľovstva, ktorú poškodili záplavy, v prefektúre Niigata v Japonsku

[Obrázok na strane 24]

Nakladanie materiálnej pomoci na Srí Lanke