Celosvetová správa

ÁZIA A BLÍZKY VÝCHOD

POČET KRAJÍN 47

POČET OBYVATEĽOV 3 930 343 401

POČET ZVESTOVATEĽOV 591 750

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 477 609

Japonsko

Keď bola Miho v pokročilom štádiu tehotenstva, bolo pre ňu ťažké zapájať sa do služby ako predtým. Keďže však nechcela prerušiť priekopnícku službu, poprosila dozorcu služby o adresy domácností, ku ktorým sa s dobrým posolstvom takmer vôbec nedalo dostať. Išlo napríklad o domácnosti v strážených obytných budovách. Dal jej asi sto adries. Z domu zavolala do všetkých domácností, do ktorých sa dalo. Prvý raz ju nechcel počúvať nikto a telefonáty vybavila za 30 minút. Po druhý raz skombinovala telefonáty s listami. Všetky informácie, ktoré sa jej podarilo z telefonátu získať, napríklad plač dieťaťa, použila ako podklad na napísanie krátkeho listu. Keď si myslela, že list by už mohol byť doručený, zatelefonovala a porozprávala sa s ľuďmi o tom, aký úžitok prináša uplatňovanie biblických rád, ktoré spomenula v liste. Raz sa s ňou jedna žena, ktorej telefonovala, odmietla rozprávať. Napriek tomu jej Miho poslala list. Keď žene opäť zatelefonovala, doma bola len jej dcéra, školáčka, ktorá si tento list prečítala. Miho jej vydala svedectvo a sľúbila, že jej pošle list s niekoľkými biblickými radami, ktoré jej môžu byť užitočné v škole.  Dohodla sa tiež, že opäť zatelefonuje. Telefón zdvihla matka a povedala, že jej dcéra mala v škole problémy a že to, čo jej Miho povedala, jej pomohlo. Po niekoľkých ďalších telefonátoch a listoch začali matka i dcéra študovať.

Nepál

Prem, ktorý je učiteľom, dlho hľadal pravdu. Čítal si Bibliu a chodil do kostola blízko školy, v ktorej pracoval. Ale nedostal odpovede na svoje otázky a hnevalo ho, že pastor sústavne žiadal o príspevky. Modlil sa k Bohu, aby mu pomohol nájsť cirkev, ktorá mu pomôže dozvedieť sa pravdu. Keď sa presťahoval a začal učiť v inej škole, pýtal sa svojich nových susedov, kde by mohol nájsť nejaký kostol. V tom istom obytnom komplexe býval školák, ktorého matka niekoľkokrát navštívila zhromaždenie v sále Kráľovstva, a tak tam Prema zaviedol. Na verejnej prednáške sa hovorilo o Božom Kráľovstve. Bol to námet, ktorému chcel Prem rozumieť. Bolo zavedené štúdium. Prem bol šťastný, že konečne dostáva odpovede na svoje otázky, a teraz s rodinou pravidelne navštevuje zhromaždenia. Poslali list o vystúpení z cirkvi, pretože sa chcú stať Jehovovými svedkami.

Taiwan

Žiaci jednej základnej školy mali napísať na slohovú súťaž, ktorá sa organizuje každý rok, úvahu na tému „Moja obľúbená kniha“. Desaťročná Wejčen napísala, že jej obľúbenou knihou je Biblia. Spomenula nielen presnosť biblických proroctiev a dobré rady, ktoré Božie Slovo poskytuje, ale aj to, že Biblia jej dala odpovede na otázky, na ktoré jej nedokázali dať uspokojivú odpoveď učitelia ani spolužiaci. „Učiteľ nám povedal, že predkovia človeka sa vyvinuli z opíc,“ napísala Wejčen. „Pomyslela som si: ‚Ak človek pochádza z opíc, nemali by sme im prejavovať úctu a byť im zo  srdca vďační? Prečo ich potom zatvárame do klietok v zoologických záhradách? Nie je to zločin?‘ Ale Biblia jasne hovorí, že nepochádzame z opíc. Naši predkovia boli vytvorení na Boží obraz z prachu zeme.“ Na záver slohovej úlohy napísala: „Ľudia kedysi hovorievali: ‚Čítať knihu je ako otvoriť klenotnicu.‘ Podľa mňa je Biblia vzácnejšia ako zlato. Preto je knihou, ktorú čítam najradšej.“ Jej slohová práca vyhrala prvú cenu aj medzi prácami žiakov druhého stupňa, hoci je Wejčen iba štvrtáčka. Keď hovorí o tejto skúsenosti, cituje Hebrejom 4:12 a dodáva: „Všetku česť vzdávam Jehovovi Bohu.“

Mongolsko

Keď sa Bolorceceg, čerstvo pokrstená sestra z Mongolska, dozvedela, že jej zomrel príbuzný a že vdova, ktorá po ňom zostala, hlboko žiali, poslala jej všetky naše publikácie, ktoré boli vydané v mongolčine. Táto vdova, Evsanaa, ich prečítala za jedinú noc. Ďalší deň sestre zatelefonovala a požiadala ju, aby sa s ňou hneď prišla porozprávať. Bolorceceg ju navštívila s jednou sestrou. Evsanaa mala pripravených veľa otázok. Dychtivo počúvala, keď jej čítali odpovede z Biblie. Po dlhom rozhovore jej sestry povedali, že by jej prinieslo väčší úžitok, keby dôkladne rozobrali naraz len jednu tému. Odporučili jej domáce biblické štúdium. Evsanaa túto ponuku hneď prijala s tým, že chce študovať trikrát do týždňa. Počas prvého mesiaca sa zbavila modiel a začala chodiť na zhromaždenia. Dva mesiace po tom, čo sa stala zvestovateľkou, chcela začať slúžiť ako pomocná priekopníčka, no bolo jej povedané, že sa musí dať najprv pokrstiť. Neodradilo ju to a je rozhodnutá stráviť aspoň 50 hodín mesačne vo zvestovateľskej službe a čaká na zjazd, aby sa mohla dať pokrstiť.

 Kazachstan

V meste Rudnyj stretol istý priekopník mladého Nikolaja, ktorý prejavil záujem o domáce biblické štúdium. No bol v tom háčik. Nikolaj býval s rodinou v odľahlej dedine a za príbuznými v meste Rudnyj cestoval len zriedka. Brat sa Nikolaja opýtal, či by ho nemohol navštíviť v jeho dedine, no Nikolaj mu povedal, že dedina je vzdialená 200 kilometrov a je veľmi ťažké dostať sa tam.

Brat si napriek tomu zapísal jeho adresu a sľúbil, že sa stretnú. Naplánoval si cestu do dediny a pozval ešte jedného brata a dve sestry zo zboru. O dva týždne nastúpili do vlaku. Na vlakovej stanici, ktorá bola k dedine najbližšie, zistili, že Nikolajova dedina je vzdialená ešte 18 kilometrov a že tam nepremáva verejná doprava. Mohli ísť iba pešo. Nebolo to ľahké, pretože bola zima a dul mrazivý vietor. Po chvíli popri nich prechádzal traktor s cisternou, v ktorej sa preváža mlieko. Vodič zastavil a ponúkol im, že ich zvezie — v cisterne! Zvestovatelia si mysleli, že žartuje, no cisterna bola prázdna a suchá, a tak do nej vliezli. Hoci v nej bolo chladno, boli aspoň trochu chránení pred štipľavým vetrom. Vodič im povedal, že ich vyloží sedem kilometrov pred Nikolajovou dedinou. Odtiaľ už museli ísť pešo. Trvalo im dve hodiny, kým prešli tých sedem kilometrov.

Nikolaj a jeho manželka Vaľa boli prekvapení a zároveň radi, keď pri dverách uvideli bratov a sestry. Pomohli im zohriať sa a ponúkli im jedlo. Nasledoval biblický rozhovor. O dva týždne prišli bratia z mesta Rudnyj opäť. Priekopník si spomína: „Nikolaj nás čakal na stanici. Mnohí ľudia v dedine sa chceli rozprávať s ‚tými, ktorí prišli v cisterne na mlieko‘, a tak Nikolaj urobil harmonogram, aby sa s nami záujemcovia mohli stretnúť. Všetci, ktorí boli na zozname, prišli na dohodnuté  stretnutie a prijali ponuku biblického štúdia.“ Časom takmer každý, kto začal v tejto dedine študovať Bibliu, urobil pekný duchovný pokrok. O dva roky boli Nikolaj i Vaľa pokrstení. Dnes sú ich dvaja synovia nepokrstenými zvestovateľmi a Nikolaj bol v tejto izolovanej skupine nedávno vymenovaný za staršieho.

Gruzínsko

Priekopníci zvestovali v izolovaných horských oblastiach Gruzínska. Dve priekopníčky šli osem kilometrov po horskej ceste, ktorá sa končila v odľahlej dedine, a začali zvestovať z domu do domu. Onedlho istý starší muž z dediny oslovil Ketevan, jednu zo sestier, a chcel, aby mu vysvetlila, prečo zvestuje, keď nie je členkou pravoslávnej cirkvi. Snažila sa mu to vysvetliť, ale on ju nepočúval. Zhodil ju na zem a zbil palicou. Niekoľko ľudí to videlo a správa o tomto útoku sa rozšírila po celej dedine. Neskôr prišla Ketevan znovu do tejto dediny zvestovať. Jedna žena, ktorá predtým odporovala, ju zbadala a zvolala: „Vy ste sa vrátili napriek tomu, že vás tak zbili! Vy ste ale odvážna! Prosím, poďte ku mne domov a porozprávajte mi viac.“ Žena si ju vypočula a povedala, že k nej s dobrým posolstvom môže prísť kedykoľvek.

 AFRIKA

POČET KRAJÍN 57

POČET OBYVATEĽOV 802 232 357

POČET ZVESTOVATEĽOV 1 043 396

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 1 903 665

Rwanda

Pred nejakým časom istí ľudia našli na ceste knihu Môžeš žiť navždy v pozemskom raji. Priniesli ju staršiemu protestantskej cirkvi, do ktorej patrili. S veľkým záujmom si ju prečítal, vyhľadal svedkov a tí s ním začali študovať Bibliu. Keď lepšie spoznal biblickú pravdu, vystúpil z cirkvi a dal sa pokrstiť. Medzitým horlivo hovoril o pravde ďalším členom cirkvi a 25 z nich z cirkvi vystúpilo, lebo sa chceli stať Jehovovými svedkami. Aj muž, ktorý sa stal miesto neho starším, začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami a vystúpil z cirkvi. Teraz navštevuje kresťanské zhromaždenia a vyjadril túžbu stať sa zvestovateľom. Jeho manželka sa dala pokrstiť na zvláštnom zjazdovom dni,  ktorý sa konal nedávno. Je úžasné, že všetko sa to začalo jednou knihou nájdenou na ceste!

Pobrežie Slonoviny

Cestou do zvestovateľskej služby v hlavnom meste Abidjan prešiel mladý Berenger popri predavačke chleba. Bez toho, aby si to všimla, jej vypadla bankovka v hodnote 5 000 frankov (8 eur). Keď Berenger bankovku zdvihol, aby jej ju podal, šla mu naproti iná žena, ktorá kričala: „Daj mi tie peniaze, sú moje!“ No keď sa jej opýtal, akú hodnotu mala bankovka, žena nahnevane odišla. Potom Berenger utekal za ženou, ktorá stratila peniaze. Na jeho prekvapenie popierala, že jej vypadli, a povedala: „Je to trik, aby si ma okradol.“ Keď však videla, že Berenger je úprimný a že sa nedá odradiť, spočítala si peniaze a zistila, že jej naozaj chýba 5 000 frankov, čo je cena 50 chlebov.

Berenger povedal: „Dal som jej peniaze a vysvetlil som jej, že ich vraciam preto, lebo môj Boh, Jehova, učí svojich služobníkov, aby boli čestní. Poďakovala mi a povedala: ‚Keby sa každý správal ako Jehovovi svedkovia, všetci ľudia by boli priateľmi. Po prvý raz som zažila, že by sa mladý človek takto zachoval.‘ Dal som jej traktát a ona sľúbila, že Jehovových svedkov si odteraz vždy vypočuje. Vo vrecku som mal len 50 frankov, s ktorými som musel v ten deň vystačiť. No bol som rád, že som urobil to, čo je správne.“

Konžská demokratická republika

Eugene, ktorý je starším, pracuje v obchode s diamantmi ako vrátnik a strážnik. Spomína si: „Raz večer prišiel do obchodu muž, ktorý chcel predať diamanty v hodnote 22 000 amerických dolárov. Ale vrecúško s diamantmi mu  vypadlo z vrecka. Zúfalo ich všade hľadal, no nemohol ich nájsť. Nasledujúci deň chodili jeho šéf a kolega po ulici hore-dole a hľadali vrecúško, ale márne. Šiel som pozametať pred dverami nášho obchodu a čo nevidím — vrecúško s diamantmi! Zdvihol som ho a bežal za mojím šéfom, ktorý je Belgičan. Nemohol uveriť, že som to urobil. Povedal som mu, že som Jehovov svedok a mám úctivý strach pred svojím Bohom. Na majiteľa diamantov hlboko zapôsobila moja čestnosť a zvolal: ‚To je neuveriteľné!‘

Jeden kolega mi povedal: ‚Eugene, vďaka tebe sme nestratili dobré meno!‘

Povedal som mu na to: ‚Ďakujem! Všetka chvála patrí Jehovovi, pretože on ma naučil byť čestný.‘“

Angola

João, misionár, ktorý slúži ako krajský dozorca, chcel bratom i záujemcom na vidieku ukázať DVD s názvom Noach chodil s Bohom — Dávid dôveroval v Boha. Vzal si malý generátor, dva reproduktory, trochu benzínu a laptop. V prvej dedine býval v hlinenom domčeku a filmy naplánoval na večer. Povedal: „Na moje prekvapenie prišlo 38 ľudí. Doniesli si stoličky, lavičky, kamene, kanvy na mlieko a iné predmety na sedenie. Do domu sa nezmestila ani polovica prítomných, a tak sme museli film pozerať vonku pod hviezdnatou oblohou. Počítač som položil na niekoľko nepálených tehál a mnohí prítomní sedeli na pestrofarebných afrických tkaninách na zemi.“ V oblasti sa rýchlo rozniesol chýr o týchto filmoch a mnohí prišli do dedín, ktoré João navštívil. „Keď sa filmy skončili, nikomu sa nechcelo odísť,“ spomína si João. „Mnohí povedali, že to bol najkrajší večer v ich  živote, a vyjadrili sa, že sú Jehovovi nesmierne vďační za tieto filmy.“ Za tri týždne, počas ktorých João navštevoval skupiny na vidieku, si DVD pozrelo 1 568 ľudí!

Ghana

Vida, dodávateľka potravín v Akkre, sa zdráhala dodávať čerstvú zeleninu do ghanskej odbočky. Prečo? Pastor jej povedal, že svedkovia sú nepriateľsky naladení voči nesvedkom. Preto keď prvý raz priniesla potraviny, prekvapilo ju, že sa na ňu pracovníci kuchyne priateľsky usmievali a zdvorilo jej ďakovali. Počas nasledujúcich týždňov lepšie spoznala dobrovoľníkov v odbočke a všimla si, že každý je k nej láskavý, a tak si uvedomila, že pastor nehovoril pravdu.

Jej túžba po poznaní ju viedla k tomu, že požiadala o biblické štúdium, hoci nevedela čítať. Za šesť mesiacov si už dokázala čítať Bibliu a na nedávnom oblastnom zjazde bola pokrstená. Napriek posmechu príbuzných a priateľov pomohla svojej sesternici stať sa nepokrstenou zvestovateľkou.

Sudán

V službe z domu do domu jedna sestra stretla dve dievčatá, ktoré ju milo privítali. Napodiv jej nechceli dovoliť, aby im pomohla nájsť texty v ich Biblii. Neskôr sa dozvedela, že miestny kňaz ich varoval, že ak sa niekto z Jehovových svedkov dotkne ich Biblie, jej obsah sa automaticky zmení a bude v súlade s učením svedkov. Dievčatá dokonca nechceli podať sestre ruku. No keď si texty našli samy, to, čo čítali, bolo v súlade so sestrinými slovami. Uvedomili si, že ich kňaz klamal, a rozhodli sa študovať Bibliu. Zdesený kňaz im sľúbil, že im dá peniaze na jedlo — len aby prestali Bibliu študovať. Ako na to zareagovali?  „Nechceme si naplniť žalúdok jedlom. Radšej chceme byť naplnené Božím slovom.“ Dievčatá teraz chodia na zborové zhromaždenia.

Etiópia

Hoci Awokova manželka bola svedkyňou asi desať rokov, Awoke neprejavoval veľký záujem o pravdu. No keď raz cestoval na dvojmesačný kurz do inej časti krajiny, rozhodol sa svedkov vyhľadať. V mieste svojho pobytu bol nasmerovaný do úradu, kde pracuje naša sestra. Sestra sa predtým modlievala, aby prišiel nejaký brat pomôcť tamojšiemu zboru. Keď jej povedali, že sa nejaký muž pýta na Jehovových svedkov, spomenula si na svoje modlitby. Len čo zbadala slušne oblečeného a pekne upraveného Awoka, dospela k záveru, že je to ten nový brat, o ktorého sa modlila. Natešená sa ponáhľala za Awokom a srdečne ho privítala. Keď Awoke videl jej veľkú radosť, nemal to srdce povedať jej, že sa mýli. Nechcel ju ani zhodiť pred bratmi, ktorým ho predstavila. Počas svojho pobytu navštevoval všetky zhromaždenia. Keď sa kurz skončil a nadišiel čas odísť, niekoľko sestier ho pozvalo na obed a požiadali ho, aby sa pred jedlom poďakoval. Spomenul si, ako sa jeho manželka s pokrytou hlavou modlievala doma pred jedlom, a to v mene Ježiša. A tak modlitba i obed prebehli hladko. Na Awoka tak mocne zapôsobila láskavosť, ktorú pocítil počas svojho pobytu, že sa rozhodol stať ozajstným bratom. Keď sa vrátil domov, začal študovať a nedávno bol na zjazde pokrstený. Jeho manželka je nesmierne šťastná a Awoke čaká, kedy bude môcť vyrozprávať svoju skúsenosť zboru, v ktorom bol na návšteve.

 EURÓPA

POČET KRAJÍN 46

POČET OBYVATEĽOV 730 776 667

POČET ZVESTOVATEĽOV 1 506 019

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 744 319

Ukrajina

Istý elektrikár šiel do sály Kráľovstva opraviť elektromer. V dedine o ňom vedeli, že je opilec. Keď opravoval elektromer, všimol si ročný text: „Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám.“ ​(Jak. 4:8) Na chvíľu prestal pracovať a opýtal sa jedného brata: „Naozaj je možné priblížiť sa k Bohu? Môžu sa k Bohu priblížiť hriešnici?“ Brat mu ukázal odpovede v Biblii a pozval ho na zhromaždenie. V nedeľu sa muž rozhodol na zhromaždenie ísť, ale do inej dediny, aby susedia nevideli, že ide do sály Kráľovstva. No v ten deň tam mal verejnú prednášku starší z jeho dediny. Keď ho muž zazrel, snažil sa pred ním skryť. Ale starší ho spoznal a vrúcne ho privítal. Odvtedy bol tento muž rozhodnutý chodiť na zhromaždenia vo svojej dedine. Bolo s ním zavedené biblické štúdium a o rok bol pokrstený.

V tom čase pracovala jeho manželka v zahraničí a nemohla uveriť, že prestal piť a že sa stal Jehovovým svedkom. Aby sa o tom presvedčila, vrátila sa domov. Bola rada, že jej manžel prestal zneužívať alkohol a že sa stará o deti, ale nepáčilo sa jej, že sa stal Jehovovým svedkom. No jedného dňa ju požiadal: „Mohli by sme, prosím, ísť do sály Kráľovstva spolu ako  rodina?“ Súhlasila. Bolo s ňou zavedené biblické štúdium a onedlho bola s tromi dcérami pokrstená. Tak jediný biblický verš pomohol piatim ľuďom priblížiť sa k Bohu.

Grécko

Istý brat chodí každý deň tou istou cestou do práce. Raz si všimol ženu, ktorá pravidelne chodievala k malej kaplnke. V Grécku stoja tieto kaplnky pri cestách často tam, kde sa stala smrteľná nehoda. Brat chcel žene pomôcť, a tak napísal stručný list s utešujúcimi biblickými myšlienkami o stave mŕtvych a o nádeji na vzkriesenie. Napísal aj svoje meno a telefónne číslo a list uložil v kaplnke. Hneď na druhý deň mu žena zatelefonovala a prejavila veľký záujem o dobré posolstvo. Teraz sú u nej pravidelne vykonávané návštevy.

Nórsko

Po službe šlo šesť sestier na kávu. Rozprávali sa o peknej verejnej prednáške, ktorú si dva dni predtým vypočuli v sále Kráľovstva. Týkala sa nádeje na vzkriesenie. Po chvíli k ich stolu pristúpila žena, ktorá ich istý čas počúvala. Opýtala sa, či si môže prisadnúť a počúvať ich rozhovor na túto tému. Povedala, že nedávno prišla o oboch rodičov. Nasledoval povzbudzujúci rozhovor. Sestry si od nej vypýtali telefónne číslo a jedna sa s ňou skontaktovala a zaviedla biblické štúdium.

Litva

Olga, mladá služobníčka celým časom, zaviedla pri dverách biblické štúdium s jednou Ruskou. V jednom rozhovore žena Olgu poprosila, aby jej vysvetlila biblický výraz „posledné dni“. (2. Tim. 3:1) Olga jej sľúbila, že jej to vysvetlí na ďalšej návšteve. Takmer mesiac ju hľadala, no nemohla ju nájsť doma, hoci za ňou bola mnoho ráz. A aj keď nikto neotvoril dvere,  všimla si, že na ňu niekto pozerá cez priezor. Olga hovorí: „Nechcela som si myslieť, že si táto žena nepraje pokračovať v rozhovoroch o Biblii. Veď za dverami mohol byť aj niekto iný. Preto som sa rozhodla napísať jej list a rozobrať v ňom otázku, ktorá ju zaujímala. O tri dni som sa opäť pokúsila nájsť ju doma. Veľmi som sa potešila, keď otvorila dvere. Hlboko na ňu zapôsobil list i úprimný záujem.“

Žena sa Olge poďakovala a povedala: „Váš list som si prečítala niekoľkokrát a všetko som pochopila.“ Dnes je z pôvodného štúdia, ktoré prebiehalo pri dverách, pravidelné domáce biblické štúdium pomocou knihy Čo učí Biblia? A zakaždým, keď Olga príde na štúdium, táto záujemkyňa ju vrúcne víta.

Švajčiarsko

V Ženeve, kde žije veľa národností, sa rozprávala sestra Marie so ženou z Blízkeho východu. Keďže Marie sa učí po arabsky, rozprávala sa so ženou v tomto jazyku. Povedala, že verí len v jedného pravého Boha. Nato ju žena objala a pobozkala a zverila sa jej, že je smutná a že ju oslovila vo chvíli, keď sa modlila. Povedala, že sa nasledujúci deň vracia do krajiny, z ktorej pochádza. Marie otvorila Bibliu, prečítala 1. Petra 3:7 a vysvetlila, že Boh si ženy hlboko váži. Potom jej povedala, že Jehova si praje, aby si každý manžel vážil svoju manželku a prejavoval jej úctu. Žena sa prekvapene opýtala: „Ste anjel alebo človek?  Trápi ma, že môj manžel nekoná podľa toho, čo hovorí Boh v tomto texte. Pravidelne sa k Bohu modlím o pomoc. A vy ste otvorili túto knihu a prečítali mi práve tento text.“ Žena potom Marie poprosila, aby jej text napísala na papierik. Sľúbila, že si ho vezme so sebou, ukáže ho príbuzným a povie im o tomto krásnom stretnutí. Marie bolo ľúto, že žena musela odísť, ale dohodli sa, že zostanú v kontakte.

Holandsko

V meste Rotterdam je jeden z najväčších prístavov sveta. Náklad je z lodí prekladaný do kamiónov, ktoré ho rozvážajú do krajín Európskej únie, ako aj inde. Preto cez túto krajinu prechádza veľké množstvo kamiónov. Na jednej z najdôležitejších diaľnic do susedného Nemecka je obrovské odpočívadlo, na ktorom sa za hodinu vymení až 1 500 kamiónov. Keďže tam mnohí vodiči majú povinnú prestávku, bratia to využívajú a vydávajú svedectvo od kamióna ku kamiónu. Stretávajú sa s vodičmi z Európy, Blízkeho východu a takmer zo všetkých krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Vodičom sa páčia najmä naše časopisy. Minulý rok zvestovali bratia na tomto odpočívadle 82-krát a rozšírili vyše 10 000 časopisov v 35 jazykoch.

 AMERIKA

POČET KRAJÍN 56

POČET OBYVATEĽOV 883 782 291

POČET ZVESTOVATEĽOV 3 256 287

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 3 111 358

Peru

Jorge slúži ako pravidelný priekopník a zarába si maľovaním obrazov. Vydal svedectvo Hubertovi, ktorý je tiež umelcom. Hubert prijal ponuku biblického štúdia a napriek silnému odporu príbuzných, priateľov a susedov len za šesť mesiacov preštudoval knihu Poznanie, ktoré vedie k večnému životu. V modlitbách prosil Jehovu, aby pomohol jeho rodine spoznať pravdu. Príjemne ho prekvapilo, keď sa jeho brat Jhon pripojil k jeho štúdiu a začal pravidelne navštevovať zhromaždenia. Nasledujúci týždeň sa k štúdiu pripojil Jhonov švagor Cesar. Hoci Cesarova manželka spočiatku odporovala, aj ona začala študovať. Neskôr chcel študovať Hubertov spolužiak Reynaldo. Pre silný odpor musel študovať u Huberta. Krátko nato začal študovať aj Hubertov brat Milton. Po prvom štúdiu Milton vydal svedectvo dvom spolužiakom, Darwinovi a Christianovi. Obaja začali študovať a navštevovať zhromaždenia. Hubert má aj dvoch starších bratov, Ronalda a Martina.  Ronald prišiel na Hubertovo štúdium s mnohými biblickými otázkami, a tak mu Jorge povedal, že odpovede na všetky otázky dostane na biblickom štúdiu. Ronald túto ponuku prijal. Potom začal študovať Martin i jeho dve dcéry. Hubert a Jhon sa dali pokrstiť na oblastnom zjazde „Vyslobodenie je blízko!“ Prvé svedectvo viedlo k tomu, že podľa najnovších správ sa učí o Jehovovi 18 ľudí.

Brazília

Paulo býva na ranči na severe krajiny. Žena, s ktorou žil a ktorá sa neskôr stala jeho manželkou, študovala Bibliu. Keďže jej chcel urobiť radosť, aj on sa rozhodol študovať Bibliu. Medzitým kovboji pracujúci na ranči prenasledovali jaguára, ktorý útočil na dobytok, a napokon ho zabili. Majiteľovi ranča o tom nepovedali, lebo chceli z tejto situácie vyťažiť. Zatelefonovali mu a žiadali od neho peniaze, aby mohli najať profesionálneho lovca jaguárov. Paulo mal účasť na tomto podvode a dokonca podal svojmu nadriadenému rovnakú informáciu. Keďže však študoval Bibliu, začalo ho hrýzť svedomie. Hoci si uvedomoval, že môže prísť o prácu a že jeho kolegovia sa naňho budú hnevať, zatelefonoval nadriadenému a povedal mu pravdu. Neskôr bol za svoju čestnosť povýšený na správcu ranča. S manželkou sú teraz pokrstenými zvestovateľmi dobrého posolstva. Je radosťou vidieť tohto čestného  muža, ako sa s manželkou a dvomi deťmi vezie na traktore do sály Kráľovstva.

Mexiko

Keď bola horlivá pravidelná priekopníčka María na rodičovskom združení v škole, do ktorej chodia jej dve dcéry, všimla si, že učiteľov znepokojuje vzdorovitý postoj a nemravné správanie niektorých žiakov. Jedna učiteľka povedala: „Rodičia, ak nechcete, aby pribudol na ulici ďalší delikvent, pomôžte nám. Rozprávajte sa s deťmi. Kúpte im knihu. Urobte pre ne niečo, pretože majú veľa otázok. Nedovoľte, aby im dala odpovede ulica.“ Neskôr šla María do riaditeľne, aby sa opýtala na správanie svojich dcér. Dozvedela sa, že s jej dcérami nie sú žiadne problémy. Potom María povedala, že užitočnou príručkou pre mladých ľudí je kniha Mladí ľudia sa pýtajú — praktické odpovede. Riaditeľka pozorne počúvala a požiadala Maríu o jeden výtlačok. Keď jej María túto knihu nasledujúci deň priniesla, s radosťou si ju prelistovala a poprosila ešte o jeden výtlačok pre školskú psychologičku. Keď si psychologička knihu prečítala, navrhla, aby sa používala pri vyučovaní. Riaditeľka objednala knihy pre všetkých 12 učiteľov a 50 kníh do školskej knižnice.

Uruguaj

Istý muž cestoval ešte pred svitaním z Argentíny domov do Uruguaja. Keď mal nastúpiť na trajekt, aby sa dostal cez Río de la Plata, pristúpilo k nemu dievča a ponúklo mu časopis Prebuďte sa! z januára 2006 s úvodnou sériou článkov „Čo prinesie budúcnosť?“ Dievča bolo priateľské a on s radosťou časopis prijal. Keď autobusom docestoval do Montevidea, vystúpil na hlavnej autobusovej stanici. Tam ho na jeho prekvapenie opäť oslovila svedkyňa, tentoraz to bola staršia pani s paličkou. Ponúkla mu to isté číslo časopisu a on ho prijal. Večer, krátko po tom, čo prišiel  domov, počul, ako niekto klope na dvere. Bola to opäť jedna Jehovova svedkyňa! Vypočul si krátku ponuku a vzal si časopis — v ten deň už tretí! Keď mu svedkyňa povedala, že prijímame dary na celosvetové dielo, povedal, že už o tom vie, a šiel si po peniaze. Vrátil sa aj s dvoma časopismi, ktoré v ten deň už prijal. Ukázal na otázku „Čo prinesie budúcnosť?“, usmial sa a povedal: „Jedno viem naisto: budúcnosť prinesie niekoho z Jehovových svedkov!“

Portoriko

Istá sestra bola na návšteve u dcéry, keď do domu vnikli dvaja lupiči. Jeden z nich mal revolver. Žiadali od nich peniaze, ale keď povedali, že žiadne nemajú, jeden z lupičov šiel prehľadať dom, zatiaľ čo druhý na ne mieril zbraňou. Sestry sa hneď začali modliť k Jehovovi. Lupič sa opýtal: „Čo robíte?“ Povedali, že sú Jehovove svedkyne a modlia sa k svojmu Bohu, Jehovovi. Potom sestry ozbrojenému lupičovi vydávali svedectvo. Vtom sa vrátil druhý lupič a povedal, že našiel bankovú kartu. A tak všetci šli matkiným autom do banky. Sestry cestou ďalej zvestovali a taktne sa s lupičmi rozprávali. Matka napokon ozbrojeného lupiča požiadala, aby zbraň odložil. Na jej prekvapenie to urobil a povedal, že obdivuje, aká je pokojná. Sestra povedala, že má syna v približne rovnakom veku, ako sú oni, ale že on má pred sebou jasnú budúcnosť. Nabádala lupičov, aby sa prispôsobili Jehovovým cestám, aby aj oni mali pred sebou nádhernú budúcnosť. Napriek tomu šli všetci do banky a dcéra vybrala peniaze. Lupiči potom odviedli sestry do uličky a tam ich prepustili. Jeden z nich ich chcel poviazať, ale ozbrojený muž mu v tom zabránil. Povedal sestrám, že ich chráni niekto veľmi veľký. Predtým ľudí v ich susedstve okradli, spútali a zbili.

 OCEÁNIA

POČET KRAJÍN 30

POČET OBYVATEĽOV 35 914 649

POČET ZVESTOVATEĽOV 94 323

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 49 667

Papua-Nová Guinea

Tom bol kedysi vojakom a spoznal hrôzu vojny. Keď v dedine, v ktorej žil, stretol svedkov, zapôsobil naňho biblický sľub o svete bez vojen. Študoval Bibliu a duchovne napredoval, no keď sa rozhodol zúčastniť na Pamätnej slávnosti, jeho viera bola vyskúšaná. Tomov otec bol kedysi pastorom v zjednotenej cirkvi a Tom mal v tejto cirkvi vedúce postavenie. Členovia cirkvi sa schádzali hneď vedľa sály Kráľovstva. Keď Tom vstupoval do sály Kráľovstva, videl, ako členovia cirkvi — blízki priatelia, bývalí spolupracovníci, ako aj duchovný — naňho prekvapení hľadia. Tom sa chcel pred nimi skryť, no potom si pomyslel: ‚Prečo by som sa mal skrývať? Teraz je najlepší čas dať ľuďom vedieť, že sa chcem stať Jehovovým svedkom.‘ Po Veľkej noci šiel za duchovným cirkvi a opýtal sa ho: „Videl si ma ísť do sály Kráľovstva?“

Duchovný odpovedal: „Áno, videl,“ a obaja sa zasmiali.

Potom Tom povedal: „Priateľ môj, o jednej starej reštaurácii som si myslel, že je najlepším miestom, kde sa dá najesť. No dozvedel som sa, že v podávanom jedle je jed. Potom som našiel novú reštauráciu, v ktorej sa servíruje zdravé, výživné jedlo. Ako by som sa mohol  vrátiť do starej reštaurácie, keď som ochutnal také dobré jedlo?“

Duchovný pochopil zmysel Tomových slov a povedal: „Tom, nikomu to nepovedz, ale pravidelne čítam časopis Prebuďte sa!“ Tom sa dal vypísať z cirkvi a napriek viacerým skúškam sa stal oddaným Jehovovým služobníkom.

Šalamúnove ostrovy

Dňa 18. februára 2006 absolvovalo 58 zvestovateľov prvý kurz austrálskej posunkovej reči, ktorý zorganizovala odbočka Jehovových svedkov. Odvtedy prijalo desať nepočujúcich ponuku biblického štúdia a navštevujú zborové zhromaždenia. Jedným z nich je Moses. Jeho sused ho opísal ako „prchkého človeka, ktorý máva záchvaty zúrivosti a nedá si povedať“. Ale keď mu jeho príbuzný, ktorý absolvoval kurz, navrhol biblické štúdium, Moses ponuku hneď prijal. O mesiac bol Moses prvýkrát na zhromaždení v sále Kráľovstva — nedbalo oblečený, s dlhými vlasmi a neupravenou bradou. Privítanie a pravdy, ktoré „počul“, zapôsobili na jeho srdce. Prekvapilo ho, keď sa z Biblie dozvedel, že človek vzdáva Bohu chválu aj tým, že sa stará o svoje oblečenie a zovňajšok. Keď nasledujúci týždeň prišiel do sály Kráľovstva, bratia ho nespoznali. Bol ostrihaný, oholený a čisto oblečený. Robil zmeny aj vo svojej osobnosti. Sused o ňom povedal: „Teraz chodí čisto oblečený a vždy sa usmieva.“ Moses robí duchovné pokroky a pomáha ďalším nepočujúcim porozumieť dobrému posolstvu.

Tahiti

Na malom izolovanom atole Makemo, ktorý je od Tahiti vzdialený takmer 600 kilometrov, žije iba 720 obyvateľov. Ravahere sa stretla s pravdou, keď  bola na návšteve u príbuzných na Tahiti. Keď sa vrátila na Makemo, začala študovať Bibliu, najprv prostredníctvom listov, potom prostredníctvom faxu a neskôr telefónu. Ravahere legalizovala svoje manželstvo a urobila ďalšie zmeny, aby sa prispôsobila Jehovovým normám, hoci niektorí jej príbuzní chceli, aby zostala mormónkou. Napokon bola pri návšteve zboru na Tahiti schválená za nepokrstenú zvestovateľku. Každé dva týždne dostáva od zvestovateľov z tohto zboru listy plné povzbudenia.

V júni 2006 navštívil Ravahere krajský dozorca s manželkou. Podal správu, že Ravahere zvestuje každý víkend od dverí k dverám. Zmapovala si obvod a zaviedla niekoľko domácich biblických štúdií. Naše časopisy má vystavené pri svojom stánku s občerstvením. Vedie tiež štúdium knihy, na ktoré chodí jej manžel.

Fidži

Matthew, misionár vyškolený v Gileáde a starší, vedie každý týždeň biblické štúdium so štyrmi vysokoškolákmi, ktorí študujú pedagogiku.  Na vysokej škole mávajú večer duchovní rôznych cirkví kázne pre svojich členov. Cieľom je pomôcť vedeniu školy potlačiť zlé správanie v areáli školy.

Raz večer si Matthew všimol veľkú skupinu študentov v jedálni. Bolo ich asi 250, ticho sedeli, mali Biblie, poznámkové bloky a perá. Čakali na duchovného z významnejšej denominácie, ktorý mal odslúžiť bohoslužbu. Keďže duchovný nechodil, Matthew bol oslovený, aby sa študentom prihovoril. Spev bol vynechaný a na rozdiel od niektorých duchovných, ktorí kážu o ohnivom pekle, Matthew predniesol úplne odlišný prejav, pri ktorom používal Bibliu. V tejto improvizovanej prednáške povzbudil študentov, aby pamätali na svojho Stvoriteľa, kým sú mladí. Po prednáške sa všetci študenti postavili do radu, aby Matthewovi podali ruku a poďakovali. Matthew sa teraz teší na rozvíjanie záujmu, ktorý bol roznietený pri tejto nečakanej príležitosti.

Austrália

V službe z domu do domu dve sestry stretli ženu, ktorá bola chorá. Zdôverila sa im, že má zhubný nádor a že teraz balí veci, aby s tým nemali po jej smrti starosti druhí. Povedala, že nemá príbuzných ani priateľov a že je veľmi opustená. Potom sa vyjadrila, že s inými náboženstvami má zlé skúsenosti a myslí si, že ju Boh odvrhol. Neskôr jej jedna z týchto sestier priniesla kyticu kvetov. Keďže žena nebola doma, nechala jej kyticu s malým lístočkom pri dverách. Poobede jej žena zatelefonovala a veľmi jej ďakovala za prejavenú láskavosť. Vyjadrila sa, že takúto láskavosť jej ešte nikto neprejavil a nikto jej nikdy nedal kvety, a ospravedlnila sa, že nebola doma. Keď sa sestry u nej opäť zastavili, už na ne čakala. Ponúkli jej knihu Čo učí Biblia? a bolo zavedené biblické štúdium.

[Obrázok na strane 43]

Miho

[Obrázok na strane 47]

Cestovali sme v cisterne na mlieko

[Obrázok na strane 47]

Ketevan

[Obrázok na strane 48]

Niektorí bývalí členovia cirkvi

[Obrázok na strane 55]

Olga

[Obrázok na strane 55]

Marie

[Obrázok na strane 57]

Hubert, Jorge a Jhon

[Obrázok na strane 58]

Paulo s rodinou

[Obrázky na strane 63]

Ravahere vo svojom stánku s občerstvením na Makeme

[Obrázok na strane 63]

Matthew