Vrcholné udalosti minulého roku

„JA BUDEM chváliť Jehovu po celý svoj život. Ja budem hrať melódie svojmu Bohu, dokiaľ som.“ ​(Žalm 146:2) Aký nadšený by bol žalmista, keby dnes žil a videl, ako je Jehovovi v nebývalej miere vzdávaná chvála! K tejto chvále prispieva kniha Čo učí Biblia?, ktorá pôsobí na srdce mnohých ľudí hľadajúcich pravdu o Bohu. — Sk. 17:27.

Aby bola Jehovovi vzdávaná ešte väčšia chvála, mnohé odbočky organizujú jazykové kurzy, ktoré pomáhajú zvestovateľom a priekopníkom dostať sa s dobrým posolstvom k ešte väčšiemu počtu ľudí. A čo vy? Nemohli by ste rozšíriť svoju službu a naučiť sa ďalší jazyk?

 Ďalším príkladom toho, ako je Jehovovi vzdávaná chvála, bola trojtýždňová celosvetová kampaň, pri ktorej sa rozširovala mimoriadna pozvánka na oblastné zjazdy „Vyslobodenie je blízko!“, ktoré sa konali v 155 krajinách. Do tejto kampane, prvej svojho druhu, sa zapojili milióny hlásateľov Kráľovstva z vyše 99 000 zborov. „Niektorých podnietila, aby začali zvestovať, a niektorých, ktorí upadli do nečinnosti, podnietila stať sa činnými,“ napísal jeden zjazdový výbor. Istý brat, ktorý bol 35 rokov nečinný, dostal pozvánku pri dverách a odvtedy nevynechal ani jedno zhromaždenie! Uvádzame niektoré skúsenosti zaslané z rôznych odbočiek.

Francúzsko

Istá katolíčka a jej manžel zbadali u príbuzných pozvánku a zaujali ich otázky, ktoré boli na nej. Na zjazd prišli so svojimi troma deťmi. Usporiadateľ ich vrúcne privítal, dal im Biblie a usadil ich vedľa rodiny svedkov, ktorí bývali iba tri kilometre od ich domu. Tieto dve rodiny boli celý deň spolu a dohodli sa na biblickom štúdiu. Týždeň po zjazde táto rodina navštívila zborové zhromaždenie počas návštevy krajského dozorcu.

India

Známa speváčka Sunita prišla do Kanady, lebo tam mala vystúpenia. Svedkovia, ktorí ju stretli, ju pozvali na zhromaždenie v pandžábčine. Pozvanie prijala a zhromaždenie sa jej páčilo zvlášť preto, že bol kladený dôraz na Bibliu. Keď dostala pozvánku na zjazd, hneď zrušila vystúpenia, ktoré mala naplánované na ten víkend, aby mohla byť všetky tri dni na zjazde. Svoje rozhodnutie neľutovala. „Toto je pravda,“ povedala na konci prvého dňa. Keď sa vrátila do Indie, s matkou, synom, synovcom a kamarátkou šla do miestnej sály Kráľovstva. Keď za ňou prišli jej bývalí pastori, oznámila im, že je  rozhodnutá stať sa Jehovovou svedkyňou. Povedala im dokonca, že aj oni by mali ísť do sály Kráľovstva!

Srbsko

Číňanka, ktorú nazveme Mej Li, býva v Belehrade. V roku 2006 si začala čítať Strážnu vežu v rodnom jazyku. Keď dostala pozvánku na čínsky zjazd v Lipsku, rozhodla sa naň ísť, hoci Lipsko je od Belehradu vzdialené asi 1 000 kilometrov. Po tom, čo získala trojdňové víza, šla lietadlom do Mníchova a odtiaľ vlakom do Lipska, čo ju stálo dvojmesačný zárobok. To, čo sa dozvedela z programu a z rozhovorov s ďalšími delegátmi, na ňu hlboko zapôsobilo. Keď sa vrátila do Belehradu, spolu s matkou prijali ponuku domáceho biblického štúdia a začali chodiť na štúdium knihy v čínštine.

Spojené štáty

„Po všetky tri dni bolo medzi poslucháčmi vidieť návštevníkov,“ podáva správu jeden zjazdový výbor. „K návštevníkom patrila žena, ktorá dostala pozvánku deň po tom, čo sa modlila k Bohu o vedenie. V sobotu i v nedeľu cestovala na zjazd dve hodiny autom a dokonca prijala ponuku biblického štúdia.“ V správe sa ďalej uvádza: „Jeden muž bežal po ulici za bratom, ktorý nechal pozvánku jeho synovi. Brat nevedel, čo ho čaká, no mal radosť, keď ho muž láskavo požiadal, aby sa k nemu vrátil a porozprával sa s ním. Mal v ruke Bibliu a kládol veľa otázok. Bolo zavedené štúdium.“

Jeden brat ponúkol pozvánku mužovi na stavenisku. „Môžem o tom povedať ďalším?“ opýtal sa muž.

„Samozrejme!“ povedal mu brat. Nevedel však, že muž máva v sobotu ráno svoju reláciu v rozhlase. Muž dodržal slovo a vo svojej relácii o tom povedal ďalším tak, že prečítal pozvánku! Výsledkom bolo, že sa na pozvánku pýtali mnohí ľudia.

Dvanásťročná Morgan slúži ako pomocná priekopníčka. Týždeň pred mimoriadnou kampaňou stretla  muža, ktorý kládol veľa biblických otázok. Pozvala ho na verejnú prednášku do miestnej sály Kráľovstva. Prišiel, hoci hneď po skončení musel odísť na pohreb príbuzného. Keď sa začala mimoriadna kampaň, Morgan mu dala pozvánku. „Určite tam prídem v sobotu a v nedeľu, ale v piatok musím pracovať,“ povedal. Potom sa opýtal, čo v takomto prípade robia svedkovia. „Zvyčajne si vezmú voľno, ale niekedy musia dať výpoveď,“ povedala Morgan.

Keď Morgan prišla opäť, muž jej oznámil, že si od šéfa vypýtal na piatok voľno a povedal mu, že ak by si voľno nemohol vybrať, podá výpoveď. Šéf mu povedal, že je príliš cenným pracovníkom, aby oňho mohol prísť, a tak mu dovolil vziať si voľno nielen v piatok, ale aj vo štvrtok, aby sa mohol pripraviť.

Muž sa zúčastnil na všetkých troch dňoch zjazdu, no nebol sám. Bolo s ním  osem najbližších príbuzných a 12 priateľov s rodinami — spolu 35 ľudí! Keď pred zjazdom oznámil Morgan, že s ním príde okolo 30 ľudí, povedala mu: „Nemôžem obsadiť toľko miest.“

„To chápem,“ povedal. „Ak nebude iná možnosť, sadneme si hoci aj na trámy.“ Pravdaže, všetci si našli pohodlné miesto na sedenie.

„KNIHA... VYUČUJE SPÔSOBOM, AKÝM VYUČOVAL JEŽIŠ“

Zo správ vyplýva, že biblická študijná pomôcka Čo učí Biblia? je veľmi užitočná v kazateľskom diele. „Otvára oči a sýti srdce i myseľ,“ povedala jedna záujemkyňa. Jeden oblastný dozorca podáva správu: „Kniha si získa vašu pozornosť, pretože vyučuje spôsobom, akým vyučoval Ježiš. Neplytvá slovami, je zrozumiteľná a jasná, napriek tomu hovorí k srdcu.“ Zamyslite sa nad nasledujúcimi skúsenosťami.

Austrália

Jeden brat opravoval dom žene, ktorá bola chorá, a hovoril jej o nádeji na Kráľovstvo. O niekoľko dní prišiel s istou priekopníčkou. Pani sa pýtala na posledné dni. Svedkovia otvorili knihu Čo učí Biblia? na 9. kapitole s názvom „Žijeme v ‚posledných dňoch‘?“ a rozobrali ju s ňou. Ženu prekvapili myšlienky, ktoré obsahuje Biblia. „Cirkev ma držala v tme,“ povedala.

Brat píše: „Keď sme prišli opäť, preštudovali sme prvú kapitolu ‚Aká je pravda o Bohu?‘ a súvisiaci námet v dodatku, ktorý rozoberá, prečo je Božie meno v niektorých Bibliách vynechané. Keď si žena v predslove svojej Biblie prečítala, že prekladatelia nahradili meno ‚Jehova‘ slovom ‚Pán‘, nahnevalo ju to, pretože bola ubezpečená, že má dobrý preklad. Vyjadrila túžbu navštevovať kresťanské zhromaždenia.“

 Belgicko

Sestra Ingrid stretla istú ženu z Afriky, ktorá mala voči Jehovovým svedkom predsudky. Keď jej Ingrid láskavo ukázala knihu Čo učí Biblia?, jej postoj sa zmiernil, pretože túžila rozumieť Božiemu Slovu. Dokonca prijala ponuku štúdia, ale s tým, že sa budú čítať všetky texty. Teraz chodí na zhromaždenia, často podáva komentáre a chce sa stať zvestovateľkou Kráľovstva.

Brazília

S Paulom svedkovia študovali v jeho raných rokoch dospievania. Žiaľ, keď mal 16 rokov, jeho rodičia sa rozišli. Aby finančne pomohol matke, pripojil sa k tanečnej skupine samby, no onedlho sa zaplietol do nemravnosti a nemierneho pitia. Ale niektoré pravdy zostali v jeho srdci. Napríklad keď mal hrať v centre vudu, bol znepokojený, lebo si uvedomoval spojitosť vudu s démonizmom. Uvedomil si tiež, aký je jeho život prázdny. Keď mu jeden mladý brat v roku 2005 ukázal knihu Čo učí Biblia?, jeho záujem opäť ožil a začal študovať. Onedlho odišiel zo skupiny a teraz navštevuje kresťanské zhromaždenia.

Británia

V službe od dverí k dverám stretla Marilyn mladú mamičku Melanie, ktorá prejavila záujem o Bibliu. Marilyn jej dala traktát a sľúbila, že sa vráti. Po niekoľkých pokusoch sa jej podarilo nájsť Melanie doma. „Rozhodla som sa prejsť priamo na knihu Čo učí Biblia?“ hovorí Marilyn, „a to viedlo k progresívnemu biblickému štúdiu. Tesne pred Vianocami ma Melanie prekvapila, keď povedala, že bude mať vianočný stromček naposledy. Knihu si čítala dopredu a dozvedela sa, aká je pravda o Vianociach.“

 Kolumbia

Consuelo dostala od svojej nadriadenej voľno na oblastný zjazd. Keď prišla do práce, nadriadená sa jej opýtala, ako bolo na zjazde. Viedlo to k živému rozhovoru. Keď jej Consuelo ukázala knihu Čo učí Biblia?, nadriadená sa opýtala, či si ju môže požičať. O dva dni ju vrátila a povedala, že je to zaujímavé čítanie. „Nie je len na čítanie, ale aj na študovanie,“ povedala Consuelo a ukázala jej, ako štúdium prebieha. „Myslíte, že túto knihu môžem študovať aj ja?“ opýtala sa nadriadená. Netreba hovoriť, že štúdium bolo zavedené, a onedlho začala táto žena zvestovať príbuzným a priateľom. Začala navštevovať aj kresťanské zhromaždenia, niekedy so synom a starou matkou.

Guyana

Joseph, pravidelný priekopník, začal študovať knihu Čo učí Biblia? s mužom, ktorý sa pred rokmi stretol so svedkami v hlavnom meste Georgetown. Keď Joseph prišiel k tomuto mužovi na prvé štúdium, čakal naňho nielen muž, ale aj jeho dvaja dospelí synovia a ich manželky. Aj oni prijali výtlačky knihy. Ďalší týždeň muž povedal, že knihu Čo učí Biblia? si od neho požičal  miestny učiteľ a prečítal ju. „Je v nej pravda,“ povedal učiteľ a aj on sa pripojil k štúdiu. Medzitým sa jeden sused dopočul o tomto štúdiu a poprosil, či by mohol byť prítomný aj on. V tom období Joseph všetkých pozval na Pamätnú slávnosť. Hoci muž, s ktorým Joseph začal študovať, nemohol pre chorobu prísť, prišla jeho rodina, ako aj učiteľ s rodinou. Všetci robia pekné pokroky.

Poľsko

V službe na ulici stretol Lucjan 50-ročného Jana, kamaráta zo školy, s ktorým sa dlho nevidel. Z rozhovoru, v ktorom boli spomenuté myšlienky z knihy Čo učí Biblia?, vysvitlo, že Janovi zomrela manželka a že začal fajčiť a prepadol alkoholu. „Keď som sa uňho o niekoľko dní zastavil s jedným bratom,“ hovorí Lucjan, „Jan nás už čakal. Požiadal nás, aby sme hneď začali študovať knihu Čo učí Biblia?, čo sme aj urobili.“ Pravda pôsobí na Janovo srdce a on sa snaží zbaviť závislostí a vulgárnej reči.

Španielsko

Prečo by hematológ odporúčal pacientke trpiacej depresiou štúdium Biblie? Dvaja členovia výboru pre styk s nemocnicami navštívili jedného hematológa a dali mu  knihu Čo učí Biblia? On i jedna pacientka trpeli depresiou následkom vážnej choroby. Na tohto lekára zapôsobila kniha Čo učí Biblia?, a tak ju ukázal svojej pacientke a povedal jej, že keby študovali so svedkami, mohli by sa do budúcnosti pozerať s dôverou. O niekoľko dní sa táto pacientka stretla s istou priekopníčkou, ktorá zvestovala na ulici, a prijala ponuku štúdia. Aj hematológ začal študovať a už navštevuje kresťanské zhromaždenia.

Zambia

Goliath, dedinský náčelník, ktorý mal dve manželky a desať detí, nie je obor, ale on i jeho rodina urobili v duchovnom ohľade obrovité kroky vpred. Goliath začal robiť zmeny krátko po prečítaní knihy Čo učí Biblia? V januári 2006 začal s rodinou navštevovať kresťanské zhromaždenia a vo februári požiadal svoju druhú manželku, aby odišla, a legalizoval svoj vzťah s prvou manželkou. (Mat. 19:4–6; 1. Tim. 3:2) V marci sa vzdal úradu dedinského náčelníka a v apríli sa s manželkou Esther stali nepokrstenými zvestovateľmi. Ich rozhodnutie slúžiť Jehovovi sa zjavne nepáčilo démonom, ktorí začali Esther obťažovať. No ona sa im vzoprela, ako k tomu nabáda Jakub 4:7. K čomu to viedlo? „S manželom sme teraz slobodní,“ hovorí.

ÚSILIE ZVESTOVAŤ V ĎALŠOM JAZYKU

Do viacerých krajín prichádza veľa prisťahovalcov, ktorí hovoria cudzím jazykom, a mnohí sú z krajín, kde sa nemôže slobodne kázať. Vďaka tomu „boli otvorené veľké dvere vedúce k činnosti“ a mnohí bratia a sestry vchádzajú týmito dverami tak, že sa učia ďalší jazyk. (1. Kor. 16:9) Okrem toho je v niektorých krajinách veľa domorodcov, ktorých jazykom sa bežne nerozpráva. Zvestovatelia Kráľovstva sa učia aj tieto jazyky a žnú bohatú úrodu.

 Na to, aby dielo v takýchto obvodoch napredovalo, viacero odbočiek organizuje jazykové kurzy. Výučba sa často zameriava na situácie z bežného života, ktoré sa vyskytujú v službe, čím sa učenie urýchľuje. „Tento kurz pomáha vniknúť do jazyka,“ hovorí Elisa, ktorá sa učí albánčinu.

Belgicko

Odbočka podáva správu, že vyše 300 zvestovateľov vo veku od 9 do 71 rokov navštevovalo 17 kurzov v desiatich jazykoch. „Naučila som sa po turecky a moja láska k ľuďom sa prehĺbila,“ hovorí Enora. Annelies sa učí čínštinu. Jeden reportér zo štátnej televízie s ňou viedol interview. Chcel odvysielať príbeh niekoho, kto robí v živote niečo nové. Samozrejme, Annelies povedala, prečo sa učí po čínsky. O rok prišiel reportér opäť a Annelies mu povedala o dobrých výsledkoch v službe. Na reportéra to zjavne zapôsobilo, pretože program bol vysielaný v hlavnom vysielacom čase štátnej televízie a bolo doň zahrnuté interview s Annelies a záber, ako na autobusovej zastávke zvestuje po čínsky.

Holandsko

„Okrem toho, že sa pomocou jazykových kurzov dostane do cudzojazyčného poľa viac robotníkov, bratia sa vďaka nim učia ujímať vedenia v zboroch,“ píše odbočka. V Holandsku existovala naliehavá potreba v pomerne novom rumunskom poli. Odbočka príležitostne organizovala zhromaždenia, ale len jeden brat bol schopný ujímať sa vedenia, a aj ten mal chabé zdravie. Dnes sa vďaka jazykovému kurzu môžu ujímať vedenia ďalší schopní bratia. Jeden brat vedie týždenné štúdium knihy, ďalší štúdium Strážnej veže a tretí už tlmočí prednášky, keď sú v holandčine.

Španielsko

Od roku 2003 zorganizovala odbočka 48 kurzov v desiatich jazykoch. Viedlo to k tomu, že počet  biblických štúdií prudko vzrástol na takmer 50 000. Manželov Juana a Mari Pazovcov, ktorí slúžia ako zvláštni priekopníci, pozvala jedna rumunská rodina k sebe domov. Onedlho sa zhromaždilo 16 ľudí vrátane 19-ročného Maria, ktorý prejavoval najväčší záujem. Hoci nehovoril po španielsky a priekopníci nehovorili po rumunsky, prijal brožúru Čo od nás Boh vyžaduje? vo svojom jazyku. Ďalší týždeň požiadal o biblické štúdium a zúčastnil sa na zvláštnom zjazdovom dni, hoci rozumel iba veľmi málo. O niekoľko týždňov už chodil na všetky zborové zhromaždenia a začal podávať jednoduché komentáre v španielčine. Začal chodiť upravený a hovoriť o svojej novej nádeji druhým. Teraz vedie biblické štúdium s istými rumunskými manželmi, ktorí robia pekný pokrok.

Medzitým sa Juan a Mari začali učiť po rumunsky a onedlho už v tomto jazyku viedli 30 biblických štúdií! Juan vedie aj štúdium knihy v rumunčine. Po štúdiu ide desať zvestovateľov na kurz rumunčiny, v ktorom vyučuje práve Mario, prvý záujemca.

Spojené štáty

Vyše 50 miliónov obyvateľov hovorí doma inou rečou ako angličtinou. Asi 254 000 Jehovových svedkov slúži v 3 052 španielsky hovoriacich zboroch a 53 skupinách. Ďalších 26 000 zvestovateľov slúži v 690 zboroch a skupinách, ktoré hovoria inými jazykmi. Na uľahčenie práce v takom obrovskom rôznorodom poli zorganizovala odbočka vyše 450 kurzov v 29 jazykoch. „Za posledné dva roky boli v našom kraji založené štyri nové zbory,“ podáva správu jeden krajský dozorca. „Tri z nich vznikli priamo vďaka kurzom francúzštiny.“

„Splnil sa nám sen,“ hovorí brat, ktorý sa učil po španielsky. „Celé roky sme s manželkou chceli byť misionármi,  no mali sme dve deti. Teraz naše deti odrástli a ja som na dôchodku. A tak pred troma mesiacmi sme s manželkou prešli do španielskeho zboru a už máme úlohy v teokratickej škole kazateľskej služby. Máme mnoho opätovných návštev a črtá sa nám päť biblických štúdií. Vo veku 67 a 64 rokov sme sa naučili, že človek nikdy nie je starý na to, aby sa učil cudzí jazyk.“

Ak vo svojom obvode nenachádzate veľa nových učeníkov a ak vám to okolnosti dovoľujú, čo keby ste na modlitbách zvážili možnosť učiť sa ďalší jazyk, aby ste tak mohli slúžiť v cudzojazyčnom obvode alebo medzi pôvodnými obyvateľmi? Môže to priniesť veľa dobrých výsledkov a osviežiť vašu službu.

Nemecko

Jazykové kurzy sa tu začali organizovať už pred viac než 30 rokmi a za ten čas sa vyše 1 000 študentov učilo deväť jazykov — od albánčiny až po vietnamčinu. „Je to omnoho lepšie než vyučovanie, ktoré prebiehalo na univerzite,“ vyjadrila sa jedna sestra. Keďže študenti sa učia aj to, ako ľudia z iných krajín zmýšľajú, pri vydávaní svedectva je pre nich ľahšie zapôsobiť na ich srdce.

Paula, ktorá má 82 rokov, sa začala učiť vietnamčinu a precestuje približne 150 kilometrov, aby sa dostala na zhromaždenie. „Nie som nadaná na jazyky,“ hovorí, „ale som Jehovovi veľmi vďačná, že mi dáva tak veľa radosti.“ Paula študovala s jednou vietnamskou rodinou. Na pravdu zareagoval najprv manžel, potom jeho manželka. Obaja sú už pokrstení.

 Po krste sa týmto manželom a ich dcére splnil sen slúžiť Jehovovi v domovine. Postavili si dom, v ktorom je dosť miesta na zborové zhromaždenia, a manžel slúži ako starší a pomocný priekopník. Manželka je pravidelná priekopníčka. Paula cítila obrovskú radosť, keď od tejto rodiny dostala list, v ktorom sa písalo, že otec pokrstil vlastnú dcéru. Dievča Paule napísalo: „Milá ‚babička‘, chýbaš mi. Často na Teba myslím. Budeš navždy mojou babičkou Paulou. Mám Ťa veľmi rada.“ Ako dobre to padlo tejto našej drahej sestre, ktorá sa vo vysokom veku naučila taký ťažký jazyk!

Kanada

Od roku 2002 absolvovalo 31 jazykových kurzov v desiatich mestách spolu 554 študentov. Paul, ktorý je starším a je od pása dole ochrnutý, sa učil mandarínsku čínštinu. Linda, jeho opatrovateľka na čiastočný úväzok, je Číňanka. Keďže jej cirkev očierňovala svedkov, nechcela počúvať posolstvo o Kráľovstve. Jedného dňa ju Paul požiadal, aby ho vzala do sály Kráľovstva na verejnú prednášku v mandarínskej čínštine. Urobila to, ale všetkých sa stránila a neprejavovala záujem. Zanedlho vzala Paula na štúdium knihy. Tentoraz pozorne počúvala, pretože sa rozoberal rodinný život a ona bola osamelou matkou. Potom jej jedna priekopníčka ponúkla biblické štúdium. Linda túto ponuku prijala, robila obrovský duchovný pokrok a teraz je našou sestrou.

V Kanade žije mnoho pôvodných obyvateľov, ktorí majú vlastný jazyk. Pred niekoľkými rokmi priekopníčka Carma zvestovala Indiánovi z kmeňa Čiernonožcov. „Keď som sa mu snažila vydať svedectvo v angličtine, odmietol počúvať,“ hovorí Carma, ktorá s rodičmi býva v rezervácii Čiernonožcov. „Povedal mi, že som z náboženstva bieleho muža a že Biblia  je knihou bieleho muža. Pomyslela som si: ‚Keby som tak vedela viac o jazyku a kultúre Čiernonožcov, možno by ma počúval.‘“ Carma sa rozhodla naučiť jeho jazyk a neskôr pomáhala 23 zvestovateľom, ktorí každý týždeň navštevovali kurz, v ktorom sa učili jazyk Čiernonožcov.

Jedna jej študentka zvestovala manželom z kmeňa Čiernonožcov, ktorí boli navštíviť svojho chorého syna v nemocnici. Zapôsobilo na nich, že sestra prejavila záujem o ich jazyk, a dali jej svoju adresu. Carma zistila, že otcom chorého syna je ten istý človek, s ktorým sa rozprávala pred rokom! A tak šla so sestrou na opätovnú návštevu. „Nielenže počúvali, ale aj súhlasili s tým, čo hovorí Biblia,“ rozpráva Carma. „Sestra im ponúkla Bibliu a študijnú pomôcku. So slzami v očiach si žena obe publikácie pritisla k hrudi a manžel súhlasne prikyvoval. Žena teraz študuje a jej manžel potajomky počúva.“

Úspech kurzu v tomto jazyku vidno zo správy odbočky, v ktorej sa uvádza, že v roku 2006 navštívilo 34 Čiernonožcov Pamätnú slávnosť, ktorá sa konala v ich jazyku.

 Taliansko

Asi 7 200 zvestovateľov navštevovalo kurzy v 18 jazykoch. Jeden z týchto zvestovateľov stretol Samsona, ktorý pochádza z krajiny, kde je zvestovateľské dielo zakázané. Vo veku 24 rokov sa Samson vydal na cestu, ktorú nazval cestou nádeje. Najprv prešiel cez púšť a potom sa loďou preplavil do Talianska. Tam stretol brata, ktorý sa učil jeho jazyk. So záujmom počúval a dokonca bol na kresťanskom zhromaždení. Na desať mesiacov však stratili kontakt, ale potom sa opäť stretli a brat začal so Samsonom študovať Bibliu. Študovali v reštauráciách rýchleho občerstvenia, na staniciach metra a parkoviskách. Po Pamätnej slávnosti začal Samson robiť v živote úpravy, dokonca ukončil vzťah so ženou, s ktorou žil asi rok. Teraz je naším bratom.

Nikaragua

V roku 2006 sa bratom podarilo po prvý raz dobre vydať svedectvo pôvodným obyvateľom z kmeňa Mayangna. Väčšina z nich patrí k protestantskej skupine moravskí bratia, a neoficiálnym starostom každého mesta je zvyčajne pastor. Jeden z týchto pastorov porušil tradíciu a dovolil Hamiltonovi a Abnerovi — zvláštnym  priekopníkom — zostať v meste. Dokonca im našiel ubytovanie a dal im úplnú Bibliu v jazyku mayangna. Bratia sa jazyk naučili a onedlho viedli niekoľko biblických štúdií. Títo priekopníci tlmočili 13 ľuďom, keď prišiel prvýkrát na návštevu krajský dozorca. Na Pamätnej slávnosti bolo už 90 prítomných. Pri tejto príležitosti bratia preložili dve piesne do jazyka mayangna a všetci nadšene spievali.

Keďže títo pôvodní obyvatelia prejavili mimoriadny záujem, odbočka súhlasila, aby priekopníci zostali vo svojom pridelení na neurčito. Ale povolia to miestne úrady? Na mestskom zasadnutí niektorí Jehovových svedkov obviňovali, že sú antikristami. No v miestnej rade bol muž, ktorý študoval so svedkami. „Odkedy sú títo dvaja mladí muži v našom meste,“ povedal, „nikdy im nikto nevaril ani nepral. O všetko sa starajú sami. Dokonca sa naučili našu reč! Ba čo viac, naučili nás z Biblie to, čo sme nevedeli. Ak by títo ľudia neboli od Boha, už by to istotne boli vzdali.“ Bratom bolo dovolené zostať.

PREKLADANIE DO POSUNKOVEJ REČI

Spojené štáty

V roku 2006 bola v americkej posunkovej reči vydaná séria DVD Dobré posolstvo podľa Matúša. Po prvý raz si môžu nepočujúci zvestovatelia prečítať celé kapitoly Prekladu nového sveta Svätých písiem vo vlastnom jazyku. „To je najkrajší osobný list, aký som kedy od  Jehovu dostal,“ vyjadril sa jeden nepočujúci starší. Ďalší povedal: „Teraz vidím, ako každý verš súvisí s kontextom.“ Sestra, ktorá si dala za cieľ pozrieť jednu kapitolu denne, píše: „Keďže si zakaždým prejdem až štyri-päť kapitol a stratím prehľad o čase, na dohodnuté stretnutia sa potom musím ponáhľať.“

Brazília

Dielo medzi nepočujúcimi sa zrýchľuje závratnou rýchlosťou. V súčasnosti je tu 232 zborov posunkovej reči, ktoré tvoria desať krajov a jednu oblasť. V zboroch posunkovej reči aj v službe medzi nepočujúcimi je činných vyše 1 000 starších a služobných pomocníkov a 146 zvláštnych priekopníkov vrátane ôsmich nepočujúcich. Vyše 100 starších a služobných pomocníkov sa vyjadrilo, že za duchovný rast vďačia výborným publikáciám, ktoré Jehovova organizácia poskytuje nepočujúcim. K týmto študijným pomôckam patrí Poznanie, ktoré vedie k večnému životu, Čo učí Biblia?, Zostaňte bdelí!, Čo od nás Boh vyžaduje?  a Strážna veža. Od roku 2006 je teokratická škola kazateľskej služby prispôsobená nepočujúcim a využívajú sa na nej publikácie dostupné v tomto jazyku.

„Bola som na bohoslužbách rôznych cirkví,“ povedala jedna 30-ročná učiteľka, „ale teraz viem, že iba Jehovovi svedkovia naozaj dokážu dobre vyučovať nepočujúcich z Biblie.“ Povedala, že to, čo ju učila cirkev, bolo nelogické a nepôsobilo na život ľudí. Napriek nátlaku priateľov je rozhodnutá navštevovať kresťanské zhromaždenia. Kiež Jehova ďalej priťahuje k svojmu Synovi takýchto ľudí úprimného srdca! — Ján 6:44; Zjav. 14:6.

VÝVOJ PRÁVNYCH ZÁLEŽITOSTÍ

Eritrea

Za to, že naši bratia nehlasovali v celonárodnom referende, bolo Jehovovým svedkom v roku 1994 na základe prezidentovho nariadenia odňaté občianstvo. Toto rozhodnutie spôsobilo našim bratom veľké finančné ťažkosti a stovky z nich utiekli a hľadali azyl v iných krajinách. Ďalší vrátane tých, ktorí mali školopovinné deti, v krajine zostali. V deviatom ročníku sú všetci žiaci — chlapci i dievčatá — zapísaní na vojenský výcvik. Preto sa mnohí mladí rozhodli nepokračovať v štúdiu po ukončení ôsmeho ročníka.

Je riskantné navštevovať zborové zhromaždenia a chodiť do zvestovateľskej služby; boli zatknuté celé zbory! Napriek tomu naši odvážni bratia a sestry naďalej ‚ako vládcu viac poslúchajú Boha ako ľudí‘. (Sk. 5:29) V súčasnosti je vo väzení 31 bratov a sestier vrátane 73-ročného brata, ktorý je občanom Holandska. Ďalší sú vo väzení za to, že odmietli vojenskú službu. Traja bratia — Paulos Eyassu, Isaac Mogos a Negede Teklemariam — sú vo väzení od roku 1994.

 Francúzsko

Dňa 25. februára 2005 bola na Európsky súd pre ľudské práva podaná sťažnosť, ktorá sa týkala nespravodlivého vymerania dane Združeniu Jehovových svedkov. Tomuto súdu bola predložená celonárodná petícia, ktorú podpísalo vyše 874 000 ľudí. No i tak v januári 2006 daňové úrady nariadili bratom zaplatiť nedoplatok dane.

Jehovovi svedkovia sa urýchlene skontaktovali s Európskym súdom pre ľudské práva a informovali ho o tejto situácii. Súd okamžite začal predbežné vyšetrovanie. Dňa 4. mája 2006 požiadal francúzsku vládu, aby písomne predložila svoje stanovisko. Cieľom je zistiť, či nebola porušená náboženská sloboda Jehovových svedkov a či nejde o diskrimináciu.

Nemecko

Dňa 10. februára 2006 Spolkový správny súd v Lipsku rozhodol, že spolková krajina Berlín musí uznať Náboženskú spoločnosť Jehovovi svedkovia v Nemecku za verejnoprávnu korporáciu. Tým sa skončil 15-ročný právny boj. Náboženská spoločnosť získala oslobodenie od dane a ďalšie výhody, ktoré majú hlavné náboženstvá. Dňa 13. júna 2006 spolková krajina Berlín oficiálne uznala Náboženskú spoločnosť Jehovovi svedkovia za verejnoprávnu korporáciu a 5. júla dvaja členovia výboru odbočky prevzali doklad o tomto uznaní.

Grécko

Celé roky boli povolenia na výstavbu sál Kráľovstva a ich užívanie odsúvané alebo zamietané, pretože podľa zákona musel takéto žiadosti najskôr schváliť biskup gréckej ortodoxnej cirkvi. Dňa 30. mája 2006 parlament nariadil, že žiadosťami ostatných náboženstiev sa bude zaoberať Ministerstvo školstva a náboženstiev.

Dňa 15. júla 2005 správa krytého mestského štadióna v Loutraki v Korinte odstúpila od svojho rozhodnutia  prenajať bratom štadión na oblastný zjazd. Správa štadióna spochybňovala to, že Jehovovi svedkovia sú „známe náboženstvo“. Zasiahol ombudsman a vo februári 2006 vedúci pracovníci štadióna sľúbili, že sa budú zaoberať ďalšími žiadosťami, keďže pochopili, že Jehovovi svedkovia sú uznané náboženstvo.

Nepál

V októbri 2005 boli Jehovovi svedkovia úspešne zaregistrovaní ako náboženská spoločnosť. V stanovách je uvedený napríklad cieľ organizácie „podporovať duchovné vzdelávanie“. Táto registrácia by mala prispieť k šíreniu dobrého posolstva v tejto prevažne hinduistickej krajine.

Rumunsko

Hoci boli Jehovovi svedkovia zaregistrovaní ako náboženstvo v roku 1990, neboli uvedení na zozname oficiálne uznaných náboženstiev, ktorý vydal štát v roku 1997. Preto bratia nemohli využiť právo udelené uznaným náboženstvám a stavať sály Kráľovstva a dostať výnimku z vojenskej služby. Najvyšší súd Rumunska nariadil vláde uznať Jehovových svedkov za náboženstvo, no vláda toto nariadenie opakovane nerešpektovala. Na podnet Európskeho súdu pre ľudské práva v marci 2006 pristúpila vláda na zmier s Jehovovými svedkami, čím sa skončil deväťročný právny boj. Vláda uznala, že naša organizácia má mať „všetky práva a povinnosti, ktoré zákon udeľuje“ uznaným náboženstvám.

Turecko

Keď odbočka podala žiadosť o zaregistrovanie, vláda tvrdila, že je to nemožné, hoci sú zákony upravené podľa kritérií Európskej únie. Prípad je zatiaľ na domácich súdoch, ale je možné, že bude postúpený Európskemu súdu pre ľudské práva.

Ďalší problém súvisí s vojenskou službou. Bratia sú predvolávaní tri až štyri razy do roka, až kým  nepresiahnu istú vekovú hranicu. Zakaždým je im vymeraný trest. Niektorí opakovane dostali pokutu, ďalší boli opakovane uväznení. V roku 2004 podal Yunus Erçep Európskemu súdu pre ľudské práva svoju sťažnosť. Hoci veľakrát dostal pokutu, v októbri 2005 bol uväznený a po uplynutí piatich mesiacov z 12-mesačného trestu prepustený. V deň prepustenia bol znovu predvolaný na súd a dostal pokutu za to, že predtým odpieral vojenskú službu.

Uzbekistan

Za posledné štyri roky bolo zdokumentovaných vyše 1 100 prípadov, keď boli naši bratia zatknutí, uväznení, bití alebo im bola uložená pokuta. Vyše 800 týchto prípadov sa stalo počas Pamätnej slávnosti v rokoch 2005 a 2006. Na mnohé miesta prišli autobusmi policajti s obuškami a zatkli všetkých prítomných. Mnohí dostali pokutu, niektorí boli kruto zbití.

No bratia vydávajú dobré svedectvo. Zamyslime sa nad príkladom brata a sestry, ktorí boli obvinení z trestnej činnosti, lebo navštevovali kresťanské zhromaždenia a zvestovali. Ich právnik si vyžiadal, aby bola v súdnej sieni analyzovaná literatúra, ktorá bola pri zatknutí skonfiškovaná. Nahlas sa čítalo z knihy Poznanie a z brožúry Čo od nás Boh vyžaduje? Aj sudca čítal z týchto publikácií. Keďže ho zvlášť zaujala 5. kapitola knihy Poznanie s názvom „Čie uctievanie Boh prijíma?“, nariadil, aby sa čítalo aj cez obednú prestávku.

Pri citáte z Matúša 28:19, 20 sudca zvolal: „Tak preto zvestujete!“ Keď sa spýtal, prečo boli Jehovovi svedkovia počas nacistického režimu prenasledovaní, dostal tri videokazety: Fialové trojuholníky, Jehovovi svedkovia pevní zoči-voči nacistickému útoku a Biblia — presné dejiny, spoľahlivé proroctvá. Hoci brat so sestrou dostali pokutu,  mohli vydať svedectvo súdnym úradníkom a policajtom, a to spôsobom, ktorý im ani na um neprišiel. — Luk. 21:12, 13.

Sudán

V júni 2006 boli Jehovovi svedkovia zaregistrovaní ako náboženstvo v ôsmich štátoch. Bratia v týchto oblastiach stavajú sály Kráľovstva a verejne konajú veľké zjazdy. Na dovoz našej literatúry nie je stanovené obmedzenie a v Chartúme majú bratia kanceláriu.

Rusko

Dňa 12. apríla 2006 slávil 200-členný zbor v Moskve Pamätnú slávnosť v prenajatej miestnosti, keď sa objavilo 50 ozbrojených policajtov. Náčelník policajného oddelenia mestskej časti Ľublino ukončil zhromaždenie tvrdením, že zákaz Jehovových svedkov v Moskve nepovoľuje takéto zhromaždenia. Polícia skontrolovala prítomným doklady, skonfiškovala literatúru a 14 bratov odviedla na policajnú stanicu v Ľubline, kde boli zadržiavaní viac než štyri hodiny. Keď prišiel jeden brat na policajnú stanicu, aby bratom poskytol právnu pomoc, policajti ho hodili na zem a vyhrážali sa mu s nožom v ruke. Zakázali mu podať  sťažnosť. No 17. apríla štyria zo štrnástich bratov sťažnosť proti policajnému oddeleniu podali.

Súdne pojednávanie sa začalo 16. mája na Ľublinskom okresnom súde v Moskve. Predsedala mu sudkyňa Z. V. Zubkovová. Ani jeden z policajtov, ktorí podnikli útok, nebol prítomný — prítomný bol len ich právny zástupca. Sudkyňa bez vysvetlenia zamietla 50 námietok, ktoré podali právni zástupcovia bratov, a zamietla tiež väčšinu ich návrhov. Na druhej strane prijala návrh právneho zástupcu policajného oddelenia, aby bolo zohľadnené rozhodnutie Mestského súdu pre obvod Golovinskij, ktoré zakazovalo dielo Jehovových svedkov v Moskve, a názor psychológa L. V. Kulikova, ktorý v predchádzajúcom procese svedčil proti Jehovovým svedkom.

Dňa 15. júna 2006 sudkyňa vyhlásila, že zatknutie žalobcov bolo nezákonné, ale nevyniesla rozsudok v súvislosti s prerušením Pamätnej slávnosti. V rozhodnutí sa tiež tvrdí, že prenajatá sála nespĺňa požiadavky na bohoslužbu. Jehovovi svedkovia sa 30. júna 2006 obrátili na Moskovský mestský súd, pričom spomenuli aj mnohé procesné chyby, ktorých sa počas vypočúvania dopustil Ľublinský okresný súd. Na 22 miestach v Moskve nebola Pamätná slávnosť prerušená.

V prvom odseku tejto časti bola spomenutá žalmistova túžba: „Budem hrať melódie svojmu Bohu, dokiaľ som.“ ​(Žalm 146:2) Dnes milióny Jehovových služobníkov poskytujú hojnosť dôkazov, že aj v nich horí rovnaká túžba. Áno, pokiaľ bude trvať súčasný systém, nedovoľme, aby väzenské múry, úradné nariadenia či jazykové bariéry spôsobili, že by sme prestali hrať melódie nášmu nebeskému Otcovi!

[Rámček/obrázok na strane 9]

Viac ako pozvánka

Pozvánka obsahovala kupón, ktorý mohli ľudia vyplniť, keď si priali biblické štúdium, knihu Čo učí Biblia? alebo oboje. Vyplnené kupóny začali onedlho prichádzať do odbočiek na celom svete. Napríklad odbočka v Spojených štátoch podáva správu, že počas kampane dostala takmer 2 000 kupónov a 300 z nich obsahovalo žiadosť o biblické štúdium. Je zrejmé, že usilovná práca našich bratov a sestier pri rozširovaní tejto pozvánky bude ďalej prinášať ovocie.

[Rámček/obrázky na stranách 12, 13]

Kniha Čo učí Biblia? je žiadaná!

Do konca júla 2006 bolo vytlačených vyše 47 miliónov kníh Čo učí Biblia? v 155 jazykoch a v 10 z nich ešte aj v Braillovom písme. Len v jednom mesiaci zbory v Spojených štátoch žiadali v priemere o 42 000 kníh denne. Tretina z týchto objednávok bola urgentná. Celosvetová rodina Bétel usilovne pracuje na tom, aby naši bratia a sestry dostali literatúru, a túto prácu považuje za výsadu.

 [Rámček/obrázky na stranách 28, 29]

 Zasvätenie odbočiek

Albánsko

V roku 1992 sa skončil 50-ročný zákaz nášho diela. Medzi 325 bratmi a sestrami, ktorí sa zúčastnili na zasvätení novej odbočky na predmestí Tirany, boli štyria starší svedkovia, ktorí slúžili Bohu počas zákazu. Prítomní boli aj delegáti z 32 krajín. Keď v roku 1992 prišli misionári, v krajine bolo len deväť pokrstených zvestovateľov. Dnes je ich 3 617. Na zasvätení, ktoré sa konalo 3. júna 2006, mali prejavy členovia vedúceho zboru Theodore Jaracz a Gerrit Lösch. Nasledujúci deň na otvorenom štadióne predniesli svoje prejavy 5 153 prítomným, ktorí pozorne počúvali napriek silnému dažďu.

Chorvátsko

Minulý rok bol požehnaný v dvoch ohľadoch: na oblastnom zjazde bol vydaný úplný Preklad nového sveta Svätých písiem v chorvátčine a v Záhrebe boli zasvätené nedávno rozšírené priestory odbočky. V piatok 11. augusta počúvalo 142 prítomných prejav zasvätenia, ktorý predniesol brat Jaracz. Pôvodné budovy boli zasvätené pred siedmimi rokmi, v roku 1999.

Slovinsko

V sobotu 12. augusta predniesol brat Jaracz prejav zasvätenia v novej odbočke v Kamniku, meste ležiacom asi 20 kilometrov severne od hlavného mesta Ľubľana a asi 130 kilometrov západne od chorvátskeho Záhrebu. Predtým bývali členovia rodiny Bétel v rôznych bytoch v hlavnom meste, a tak boli nadšení, že môžu konečne bývať spolu ako rodina! Zasvätenia sa zúčastnilo 144 prítomných z 20 krajín.

[Obrázky]

Budova albánskej odbočky

Na mimoriadnom zhromaždení bolo 5 153 prítomných

Rozšírené priestory chorvátskej odbočky

Odbočka v Slovinsku

[Obrázok na strane 6]

Vydávanie svedectva nepočujúcej, Brazília

[Obrázok na strane 17]

Prvý kurz hindčiny, Nemecko

[Obrázok na strane 19]

Linda a Paul

[Obrázok na strane 19]

Carma zvestuje v jazyku Čiernonožcov

[Obrázok na strane 20]

Kurz španielčiny v Ríme, Taliansko

[Obrázok na strane 20]

Vydávanie svedectva Samsonovi

[Obrázok na strane 21]

Hamilton a Abner vyučujú z Biblie v jazyku mayangna

[Obrázok na strane 27]

Sála Kráľovstva na juhu Sudánu