Zvestovanie a vyučovanie po celej zemi

AFRIKA

POČET KRAJÍN 57

POČET OBYVATEĽOV 848 582 269

POČET ZVESTOVATEĽOV 1 122 493

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 2 202 217

Rwanda

Keď sa raz jedno deväťročné dievča vracalo zo školy, našlo na ceste malú príručnú tašku s veľkou sumou peňazí. Jej rodina, ktorá študovala Bibliu s Jehovovými svedkami, sa rozhodla uplatniť to, čo sa z Biblie naučila. A tak vypátrali majiteľa a peniaze mu vrátili. Ten sa dievčaťa opýtal: „Keby som ti dal nejaké peniaze ako odmenu za tvoju poctivosť, čo by si s nimi urobila?“

„Kúpila by som si Bibliu,“ odpovedalo dievča.

Prekvapený muž povedal: „Myslel som si, že by si si kúpila nejaké šaty alebo topánky, lebo ako vidím, tie, čo máš na sebe, sú už dosť staré.“ Dievča však trvalo na tom, že by malo radšej Bibliu. Muž chcel vedieť, prečo si rodina tie peniaze nenechala. Keď sa dozvedel, že študujú Bibliu s Jehovovými svedkami, kúpil dve Biblie — jednu pre to dievča a jednu pre svoju vlastnú rodinu. Poprosil tiež svedkov, aby prišli aj k nim a študovali s nimi Bibliu. Obe rodiny robia pekné duchovné pokroky.

Stredoafrická republika

S Jehovovou pomocou sa Theodore podarilo prekonať mimoriadnu plachosť. Hoci ju vychovávali kresťanskí rodičia, pre svoju plachosť chodila na zhromaždenia do sály Kráľovstva len málokedy. Keď do sály začala chodiť častejšie, sedávala sama, nikdy sa s nikým nerozprávala a ihneď po záverečnej piesni  a modlitbe odišla. Onedlho začala chodiť na zhromaždenia pravidelne, ale zriedkakedy podala ruku, keď za ňou niekto prišiel, aby ju pozdravil. Po nejakom čase už podávala na zhromaždení komentáre a sama chodila za druhými, aby sa s nimi privítala. Veľký krok vpred urobila, keď sa začala zúčastňovať na zvestovateľskej službe. Keď sa jej dievčatá zo susedstva posmievali, chcela prestať zvestovať, ale predložila to Jehovovi v modlitbe a poprosila ho o silu. Dnes je Theodora pokrstená, slúži ako pomocná priekopníčka a na zhromaždeniach podáva pekné komentáre. Vedie štyri biblické štúdiá, z toho jedno so susedom, ktorý sa jej predtým posmieval.

Madagaskar

Istý krajský dozorca išiel s manželkou do jedného vidieckeho zboru. Cestou narazili na skupinu zlodejov dobytka, vyzbrojenú sekerami a kopijami. Manželka krajského dozorcu sa v duchu pomodlila o odvahu a ponúkla im traktát Život v pokojnom novom svete. Povedala: „Dnešný život je plný strachu. Boh však čoskoro zničí zlých a zriadi nový svet, v ktorom zavládne pokoj.“ Jeden z tých mužov si ju so záujmom vypočul a zobral si traktát.

O rok neskôr ju na krajskom zjazde oslovil nejaký muž a opýtal sa jej, či si ho pamätá. Povedal jej, že bol medzi zlodejmi, ktorých vtedy stretla na tej zablatenej ceste, a že on je ten, čo si od nej vzal traktát. Potom vysvetlil: „Práve sme sa vracali z jedného záťahu, keď sme vás stretli. To, čo ste mi povedali, ma podnietilo zamyslieť sa. Povedal som si: ‚Policajtov ani vojakov sa nebojíme, lebo pred nimi dokážeme utiecť. Ale ako utečiem pred Bohom, keď sa chystá zničiť zlých?‘ A tak som sa rozhodol, že si o tom zistím viac. Doma som zašiel za susedom, ktorý študoval Bibliu s jedným zvláštnym priekopníkom. Súhlasil som, že s ním budem študovať aj ja, a teraz budem na tomto zjazde pokrstený.“

 Mozambik

V roku 1992 utrpela Madalena pri autonehode vážne zranenie a od pása dole ochrnula. Mala vtedy len niečo vyše 30 rokov. Odvtedy zriedkakedy vychádzala z domu. O tri roky neskôr oslovili jej otca pred domom Jehovovi svedkovia. Bol vodcom skupiny vyznávajúcej tradičné náboženstvo, ktorá sa stretávala na jeho pozemku za domom. Keď Madalena počula, o čom sa spolu rozprávajú a že bratia sa pýtajú aj na ňu, pozvala ich dovnútra. Veľmi na ňu zapôsobil úprimný záujem, ktorý o ňu prejavili. Prijala ponuku biblického štúdia a to, čo sa dozvedala, ju veľmi zaujalo. Keď svedkovia videli jej nadšenie, začali jej pomáhať s mnohými praktickými vecami, ako aj s dopravou na zhromaždenia. S ich pomocou mohla Madalena v roku 2002 symbolizovať svoju oddanosť Jehovovi krstom vo vode.

To, ako sa svedkovia starali o Madalenu, veľmi zapôsobilo na jej rodičov. Jej matka začala chodiť na zhromaždenia a zanechala manželovo náboženstvo. Madalenin  otec spočiatku vyhlasoval, že on svoje náboženstvo nikdy neopustí, ale časom začal chodiť na zhromaždenia aj on. Členovia skupiny, ktorú viedol, naňho vyvíjali nátlak, aby s tým prestal — veď napokon je ich vodcom! Ale on zaujal pevný postoj a všetky svoje náboženské predmety spálil. V roku 2007 bol aj s manželkou pokrstený. Celej rodine sa duchovne dobre darí.

Zimbabwe

Deväťročná Decibel zvestuje svojim spolužiakom a učiteľom. Raz si všimla, že jej učiteľka vyzerá utrápene, a tak išla za ňou a opýtala sa, prečo je taká smutná. Učiteľka odpovedala, že jej sestre zomrelo dieťa. Decibel učiteľke sľúbila, že jej prinesie niečo, čo ju uteší. Vypýtala si od rodičov brožúru Keď vám zomrie niekto milovaný a na druhý deň ju priniesla do školy. Učiteľka si z nej prečítala niekoľko odsekov a tak ju to dojalo, že sa rozplakala. Neskôr poslala Decibeliným rodičom krátky list, v ktorom im vyjadrila vďačnosť za to, ako vedú svoju dcéru, ako aj za útechu, ktorú jej Decibel poskytla, keď bola skľúčená.

Ghana

Abigail, ktorá žila na juhu Ghany u starých rodičov, ktorí sú presbyteriáni, bola vedená k presvedčeniu, že Jehovovi svedkovia sú falošní proroci. Keď sa dozvedela, že jej rodičia, ktorí bývali v inej časti krajiny, študujú s Jehovovými svedkami, veľmi ju to znepokojilo a napísala im list, v ktorom ich presviedčala, aby prestali študovať. Keďže list nepriniesol požadovaný výsledok, precestovala okolo 1 000 kilometrov, aby sa s nimi porozprávala. Bola šokovaná, keď sa z vlastnej Biblie dozvedela, že peklo nie je miestom, kde by boli zlí mučení. Začala študovať Bibliu a chodiť na zhromaždenia do sály Kráľovstva so svojimi rodičmi a stala sa nepokrstenou zvestovateľkou. Prednedávnom bola Abigail na krajskom zjazde pokrstená.

 AMERIKA

POČET KRAJÍN 55

POČET OBYVATEĽOV 898 130 531

POČET ZVESTOVATEĽOV 3 449 038

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 3 548 101

Dominika

Na tomto ostrove mnohé ženy perú bielizeň v rieke a potom ju sušia na veľkých skalách a kameňoch. Raz si jedna žena všimla povedomý predmet, plávajúci na hladine v plytkej časti rieky, blízko miesta, kde prala. Prišla na to, že je to taká istá publikácia, akú s ňou raz za týždeň študuje jedna Jehovova svedkyňa. Položila ju na neďalekú skalu, aby obschla, a prala ďalej.

Suchú bielizeň neskôr v ten deň pozbierala, ale na knihu zabudla. Túto publikáciu zlatistej farby však zbadali rybári, ktorí sa vracali z rybolovu na mori, a jeden z nich si ju vzal. Jej názov, Čo učí Biblia?, ho zaujal a začal si ju čítať. Neskôr ho stretli dve priekopníčky, ktoré zvestovali ľuďom v jeho dedine. Vysvetlil im, že do neba pôjde len 144 000 a že Božie Kráľovstvo sa zrodilo v roku 1914. Povedal im tiež, že zem bude čoskoro premenená na raj. Keď sa ho pýtali, odkiaľ to všetko vie, vysvetlil im, ako našiel knihu, a dodal, že si z nej číta každý deň. A priniesol im ju aj ukázať — bola suchá, i keď zvlnená.

Jedna z priekopníčok si uvedomila, že je to tá kniha, ktorú vylovila z rieky jej záujemkyňa. S týmto rybárom bolo zavedené biblické štúdium. Na rozhovory, ktoré sa s ním vedú každý týždeň, sa veľmi teší a robí pekné pokroky.

 Bolívia

Zvestovanie v amazonskej oblasti Bolívie je náročné a zároveň odmeňujúce. Desiati priekopníci, bratia i sestry, natlačení v malom člne s prívesným motorom, ktorý mali zaprataný stanmi, hrncami na varenie a množstvom škatúľ plných biblickej literatúry, sa plavili okolo 800 kilometrov po rieke Beni z mesta Rurrenabaque do mesta Riberalta. Navštívili viac než 70 odľahlých komunít a rozšírili vyše 800 kníh a tiež veľa brožúr a traktátov. Sedemsto ľuďom, ktorí prejavili záujem, predviedli biblické štúdium a k viac než 200 z nich prišli opäť, aby v štúdiu s nimi pokračovali. Keď z týchto dedín odchádzali, často od miestnych ľudí počuli: „Nemohli by ste tu ostať a preštudovať s nami ešte trochu viac?“ V jednom malom mestečku na nich istý muž veľmi naliehal, aby zostali. Hneval sa, že odchádzajú, pretože chcel, aby s ním študovali ďalej. Povedal: „Zoťali ste strom. Teraz z neho musíte niečo pekné vyrezať a vyhladiť to.“

Kanada

Normand už veľa rokov pracuje v závode na rafináciu kovov v Montreale. Cez obednú prestávku si v závodnom  bufete pravidelne čítal brožúrku Denne skúmať Písma. Jeho spolupracovníci si to všimli a niektorí z nich prijali jeho ponuku, aby sa o dennom texte rozprávali spolu. V týchto krátkych rozhovoroch sa Normand snažil zamerať najmä na praktické uplatnenie látky v rodinnom živote a v medziľudských vzťahoch. Takéhoto rozhovoru sa zúčastnil aj jeden člen vedenia závodu a neskôr si Normanda zavolal k sebe do kancelárie. Pochválil ho a povedal, že tieto rozhovory určite budú mať pozitívny vplyv na život zamestnancov a istotne prispejú k lepším vzťahom.

Keď počet účastníkov týchto rozhovorov vzrástol na vyše 30, vedenie závodu Normanda poprosilo, aby zorganizoval menšie skupiny na rôznych pracoviskách závodu. Normand hovorí: „V súčasnosti vediem rozhovory v troch skupinách. Moji kolegovia ich nazývajú ‚dennými pripomienkami‘. Tieto rozhovory sa im tak páčia, že keď tam nie som, jeden z nich ich vedie namiesto mňa. Keď sa vrátim, pýtajú sa ma na to, čomu nerozumeli.“ Už päť rokov pomáha Normand svojim spolupracovníkom denne uvažovať o nejakom verši z Biblie. Vďaka tomu viac než 40 ľudí spomedzi jeho kolegov a ich rodinných príslušníkov prijalo pravdu.

Barbados

Sestra Barkerová, ktorá má 89 rokov, chcela zaviesť biblické štúdium. Zdravotný stav jej nedovoľuje zvestovať z domu do domu, a tak skúšala zvestovať cez telefón, ale biblické štúdium sa jej nepodarilo zaviesť. Jeden bod programu na zhromaždení ju povzbudil, aby sa o to modlila, a tak začala Jehovu prosiť, aby jej pomohol zaviesť biblické štúdium. O niekoľko dní sa s Bibliou, časopismi a odhodlaním vydať svedectvo komukoľvek, kto pôjde okolo, postavila pred svoj dom, hoci ulica, na ktorej býva, nie je veľmi rušná. Ponúkla časopisy jednému mužovi, ktorý sa vracal domov z práce. O týždeň,  keď opäť stála pred svojím domom, ho stretla znovu. Keďže časopisy, ktoré mu dala, sa mu celkom páčili, ponúkla mu knihu Čo učí Biblia? a tiež možnosť študovať Bibliu. Bola veľmi šťastná, keď jej ponuku prijal. Prvé štúdium sa konalo koncom marca 2008. Sestra neskôr zistila, že ten muž býva len kúsok od nej. O niekoľko týždňov začal chodiť na zhromaždenia. Sestra povedala: „Viem, že Jehova vypočúva modlitby, ale nemyslela som si, že to bude tak rýchlo!“

Čile

Keď raz jedna priekopníčka v meste Santiago vystupovala z taxíka vo svojom obvode, na zadnom sedadle si zabudla obal s časopismi. V obale bolo dosť veľa časopisov a tiež výtlačok Našej služby Kráľovstva, na ktorom mala napísané svoje meno. Vďaka nemu ju taxikár s pomocou iných svedkov, ktorých videl zvestovať v tej oblasti, po dvoch dňoch vypátral. Keď jej obal vracal, bol v ňom iba jej výtlačok Našej služby Kráľovstva. Časopisy boli preč. Taxikár sa ospravedlnil a vysvetlil, že viacerí z jeho cestujúcich si v časopisoch listovali a pýtali sa ho, či by si jeden z nich nemohli vziať. A tak sa za jediný deň všetky časopisy rozšírili samy!

Nikaragua

Ernesto, ktorý kedysi velil špeciálnym vojenským jednotkám, žil v malom meste pri pobreží  Karibského mora. Jairo, zvláštny priekopník, ktorý sa sem prisťahoval z inej časti krajiny kvôli službe, raz stretol Ernesta pri zvestovaní z domu do domu a ponúkol mu domáce biblické štúdium. Hoci ho tento bývalý vojak odmietol, Jairo sa nevzdal a Ernesto jeho ponuku napokon prijal. Počas ich rozhovorov mu Jairo prezradil, že jeho otec velil kontrarevolučnej armáde, ktorá neďaleko od nich bojovala proti vládnym jednotkám, ale že zomrel v boji. Ernesto pokračoval v štúdiu a začal robiť pokroky. Po celý ten čas však pred svojím učiteľom niečo tajil. Napokon mu to jednoducho musel povedať. S hlbokým žiaľom Jairovi vysvetlil, že velil čate, ktorá zajala jeho otca, a že on je osobne zodpovedný za jeho smrť. Samozrejme, Jairo bol šokovaný, ale vedel, že Ernesto hovorí pravdu, lebo hrozné podrobnosti, ktoré mu opísal, sa zhodovali s tým, čo mu kedysi povedali vojaci, ktorí slúžili s jeho otcom. Ernesto si myslel, že to bude koniec ich priateľstva. Jairo však k svojmu žiakovi neprechovával nevraživosť, ale ďalej s ním študoval. Ernesto duchovne napredoval a spolu so svojou manželkou sa dal pokrstiť. A s Jairom sú až dodnes priateľmi.

Venezuela

V západnej časti krajiny bratia z mesta Machiques zvestovali blízko hranice s Kolumbiou v zriedka prepracúvanom obvode, kde žijú domorodí obyvatelia. A všetci ich počúvali! Náčelník Yukpov im dal povolenie po prvý raz usporiadať v tejto oblasti Pamätnú slávnosť. Susedia i miestna škola im požičali stoličky a na slávnosť prišlo viac než 200 ľudí. Po jej skončení náčelník úctivo prehovoril v mene celej komunity: „Radi by sme sa Jehovovým svedkom poďakovali. Dúfame, že u nás nie ste poslednýkrát. Učíte nás pravdu a ste u nás srdečne vítaní!“ S vyše 50 miestnymi ľuďmi sa teraz každý týždeň vedie domáce biblické štúdium.

 ÁZIA A BLÍZKY VÝCHOD

POČET KRAJÍN 47

POČET OBYVATEĽOV 4 026 656 360

POČET ZVESTOVATEĽOV 618 088

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 538 957

Taiwan

Istá sestra píše: „Veľmi som sa tešila zo stretnutia s mojím nevlastným bratom, ktorého som nikdy predtým nevidela, lebo býva s rodinou v odľahlých končinách a cestovať tam je skoro nemožné. Prirodzene, môj otec aj ostatní z rodiny sme boli nadšení, keď sme počuli, že môj nevlastný brat s rodinou vyvíjajú veľké úsilie, aby nás mohli navštíviť. Keďže bývajú v oblasti, kde nie sú žiadni svedkovia, dúfala som, že prijmú dobré posolstvo. Mala som nesmiernu radosť, keď bratova manželka a dcéra prejavili záujem o Bibliu. Ale ako som im mohla pomôcť, aby sa dozvedeli o Jehovových predsavzatiach viac, keď sa zakrátko vracali domov, tak ďaleko od civilizácie? Zistila som, že majú počítač i prístup na internet. A tak sme s manželom kúpili webkameru, a keď sa vrátili domov, pokračovali sme v biblickom štúdiu cez internet. Na moje prekvapenie tento spôsob vedenia štúdia funguje vynikajúco. Môžeme vidieť, ako reagujú na to, čo čítajú zo svojej Biblie a z knihy, ktorú študujeme, a to mi pomáha, aby som vedela, ako im mám pomôcť. Sme vďační, že môžeme využívať túto technickú pomôcku, a tak oboznamovať s pravdou príbuzných, ku ktorým by sme sa inak nemohli dostať.“

Nepál

Púrnamája, ktorá má 16 rokov, býva v malom mestečku v Nepále. Jej strýko jej vydal svedectvo a ona začala  študovať Bibliu. Hoci do zboru to má dve a pol hodiny autobusom, verne chodí raz do týždňa na zhromaždenia. Nie je to pre ňu ľahké. Obaja jej rodičia sú malomocní, a tak sú veľmi chudobní. Púrnamája chodieva skoro ráno drviť kamene na štrk, aby zarobila pre rodinu nejaké peniaze, a doma ešte varí, perie a robí aj ďalšie domáce práce. Okrem toho chodí do školy. Lístok na autobus, ktorým cestuje na zhromaždenia, stojí toľko, koľko zarobí pracujúci človek za jeden deň. Občas ju rodičia nabádajú, aby išla radšej do miestneho kostola. Ale Púrnamája vie, že o Jehovovi sa môže dozvedieť iba v sále Kráľovstva, a tak robí, čo môže, aby tam mohla prísť. Nedávno preto predala svoje hodinky, ktoré dostala ako darček od starej mamy. Na zhromaždeniach podáva pekné komentáre a o tom, čo sa dozvedá, hovorí s ľuďmi v meste, kde býva. Je povzbudením pre všetkých, ktorí ju poznajú.

Malajzia

Počas britskej koloniálnej nadvlády boli do tejto krajiny privážané na kaučukovníkové plantáže tisícky robotníkov. Ubytovali ich v dedinách, ktoré postavili priamo na plantážach, a mnohé z týchto dedín sú tu dodnes. Často sú však  ťažko dostupné a nie sú ani na mape. Istému zboru sa pri prepracúvaní neprideleného obvodu podarilo nájsť jednu takúto dedinu na kaučukovníkovej plantáži. Dvaja asi 18-roční mládenci, ktorí si už vzali nejaké časopisy, prejavili veľký záujem o činnosť našich bratov. Prišli za nimi a ponúkli sa, že ich dovedú aj k ďalším dedinám. Na rozdiel od bratov poznali tú oblasť veľmi dobre. Nasadli na motorky a viedli autá cez plantáže po zablatených chodníkoch a prašných cestách do dedín, ktoré boli od seba vzdialené tak trištvrte hodiny jazdy autom. Takto priviedli bratov k plantážam, kde svedkovia nikdy predtým neboli. Kým bratia zvestovali, títo mladíci nabádali dedinčanov, aby si vzali časopisy a určite si ich prečítali. Celkovo priviedli bratov do troch odľahlých dedín. A tak v nemalej miere vďaka nesebeckej pomoci týchto mladíkov bolo vydané úžasné svedectvo ľuďom, ktorí ešte nikdy nemali možnosť vypočuť si dobré posolstvo. Za víkend rozšírilo 50 zvestovateľov z tohto zboru viac ako 5 000 časopisov.

 EURÓPA

POČET KRAJÍN 47

POČET OBYVATEĽOV 733 775 190

POČET ZVESTOVATEĽOV 1 542 507

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 789 219

Rusko

Tatiana má nádor na mozgu. Pred niekoľkými rokmi podstúpila vážnu operáciu a po nej bola umiestnená do nemocničnej izby pre pacientov, ktorí už nemajú veľkú nádej na uzdravenie. Ich izbu pravidelne navštevoval jeden pravoslávny kňaz, aby sa pacienti mohli pred smrťou vyspovedať zo svojich hriechov. Tatiana videla, ako jedna žena z ich izby pozbierala posledné sily a dala kňazovi nejaké peniaze. Keď kňaz odišiel, Tatiana sa jej opýtala, či sa cíti aspoň trochu lepšie. „Nie,“ odpovedala žena smutne, „vôbec nič som mu nerozumela.“ Potom jej Tatiana povedala o nádeji na vzkriesenie. Žena jej poďakovala a povedala: „Teraz sa naozaj cítim lepšie!“ Prednosta kliniky sa dozvedel, čo sa stalo, a povedal kňazovi, aby viac nechodil. Zariadil, aby bola Tatiana preložená do samostatnej izby, aby sa mohla rozprávať s ďalšími pacientmi. Prednosta kliniky si tiež vypýtal adresu miesta, kde majú Jehovovi svedkovia svoje zhromaždenia. Predtým než bola Tatiana hospitalizovaná, prosila Jehovu, aby jej dal silu ďalej zvestovať. Je presvedčená, že Jehova vypočul jej modlitbu. Na konci toho mesiaca podala správu o vyše 100 hodinách! Hoci odvtedy sa jej zdravotný stav zhoršil a už nemôže vychádzať z domu, stále ju navštevujú ľudia, ktorým vydala svedectvo počas svojich častých pobytov v nemocnici.

 Gruzínsko

Dve dočasné zvláštne priekopníčky boli pridelené do oblasti, kde neboli žiadni Jehovovi svedkovia. Keď si išli obzrieť svoj nový obvod, zablúdili. Brodiac sa po kolená v snehu v snahe nájsť cestu domov, vyčerpali sa a premrzli. Napokon zbadali stopy, ktoré viedli k nejakému domu, a tak začali kričať. Z brány vyšla mladá žena menom Khatuna a okamžite ich pozvala do domu, kde bolo teplo, za čo jej boli sestry veľmi vďačné. Keď zistila, že tieto dve ženy sú Jehovove svedkyne, vysvetlila im, že kým ony blúdili v snehu, ona sa s rodinou modlila a prosila Boha, aby im pomohol spoznať pravdu. A o niekoľko minút sa objavili pri ich dome! Khatuna povedala, že to je určite odpoveď na ich modlitbu. V súčasnosti štyria z tejto rodiny študujú Bibliu. Dve z nich — Khatuna a jej svokra — sú nepokrstené zvestovateľky.

Británia

Keď sa Reston v minulosti snažil zaviesť biblické štúdium, nikdy nepoužil priamy prístup, ale teraz sa rozhodol, že to vyskúša. Skôr než zaklopal na prvé dvere, krátko Jehovu v modlitbe poprosil, aby mu pomohol byť pozitívny. Potom domácemu, Andymu, priamo ponúkol biblické štúdium a on ho okamžite prijal. Reston sa rozhodol, že ešte v ten deň mu prinesie knihu Čo učí Biblia? Cestou k nemu išiel autobusom a všimol si, že šoférom je muž, ktorému pravidelne nosí Strážnu vežu a Prebuďte sa! Andyho reakcia z rána ho povzbudila, a tak sa rozhodol, že len čo autobus dôjde do cieľovej stanice, ponúkne šoférovi bezplatné biblické štúdium.

Medzitým jedna staršia cestujúca zistila, že Reston je Jehovovým svedkom, a poprosila ho, aby navštívil jej chorú priateľku a pomodlil sa za ňu. Reston povedal, že sa s ňou rád porozpráva a poskytne jej útechu z Biblie. Pomocou toho jedého výtlačku knihy Čo učí Biblia?, ktorý mal so sebou, tejto panej ukázal, ako môže človeku pomôcť štúdium Biblie. Pani povedala, že aj ona by chcela  také štúdium. Ich rozhovor počúval nejaký mladík, ktorý sedel oproti nim. Zaujali ho obrázky v knihe. A tak mu ju Reston s radosťou dal. Keď autobus dorazil do cieľovej stanice, Reston šoférovi ponúkol bezplatné domáce biblické štúdium. Na jeho veľké prekvapenie šofér jeho ponuku nadšene prijal a povedal, že má veľa otázok o Biblii. Reston rýchlo zašiel za jedným bratom, ktorý býval neďaleko, a vypýtal si od neho ďalší výtlačok knihy Čo učí Biblia? Napokon sa neskôr v ten večer dostal k Andymu, ktorý knihu s radosťou prijal. Začalo sa biblické štúdium a onedlho už Andy uplatňoval to, čo sa naučil. Andy aj šofér autobusu chodia na zhromaždenia a Reston vedie 15 biblických štúdií. Všetky sa začali priamou ponukou. Teraz, keď ide Reston do služby, dbá na to, aby mal vždy pri sebe hneď niekoľko výtlačkov knihy Čo učí Biblia?

François s Monicou a svojimi dvomi deťmi sa po dopoludní strávenom vo zvestovateľskej službe vrátili k svojmu autu. Ich dvaapolročná dcérka Shaé však nechcela  nastúpiť do auta, kým niekomu nedá svoj posledný traktát. V tej chvíli na druhej strane cesty zastavilo nejaké auto a vystúpili z neho dve ženy. Jednej z nich Shaé s radosťou dala svoj traktát Život v pokojnom novom svete a Monica jej vysvetlila, o čom tento traktát je. Táto žena menom Sierra prejavila záujem a pozvala Monicu k sebe domov, aby študovala Bibliu s jej dvoma dospievajúcimi sestrami. Na prvom štúdiu sa Sierra opýtala, či by nemohli študovať Bibliu aj jej dvaja synovia. Neskôr sa pridal aj Sierrin synovec. Sierra bola na všetkých týchto štúdiách a mala veľa otázok. Napokon aj ona súhlasila s tým, aby s ňou bolo vedené štúdium, a po čase sa rozhodol študovať aj jej manžel. Potom požiadala o biblické štúdium aj Sierrina matka a tiež ďalší členovia rodiny a priatelia. Shaéino odhodlanie dať niekomu svoj posledný traktát viedlo k biblickému štúdiu s 11 ľuďmi. Štyria z nich teraz pravidelne chodia na zhromaždenia.

Taliansko

Jennifer slúži v ruskom zbore v Miláne. Viackrát telefonovala s jednou ženou z Ukrajiny menom Valentina, ale osobne sa nikdy nestretli. Raz sa dohodli, že sa stretnú na jednej stanici metra. Valentina povedala Jennifer, že bude mať na sebe červené sako, aby ju Jennifer spoznala. Keď Jennifer prišla na stanicu, zbadala nejakú ženu v červenom saku, ktorá očividne na niekoho čakala. Jennifer sa jej teda prihovorila a povedala: „Dobrý deň! Vy ste Valentina?“ Žena prikývla,  a tak Jennifer pokračovala: „Ja som Jennifer.“ Ale žena na to nereagovala. Jennifer bola trochu v pomykove a opýtala sa jej: „Vy tu nečakáte na mňa?“

„Nie,“ odpovedala žena. Ukázalo sa, že tá žena síce je Ukrajinka, volá sa Valentina a má oblečené červené sako, ale čaká na niekoho iného! Jennifer sa zasmiala a vysvetlila jej celú situáciu. Opýtala sa jej tiež, či sa s ňou môže podeliť o jednu biblickú myšlienku, ktorú mala pripravenú pre tú druhú Valentinu. Táto Valentina súhlasila a so záujmom ju počúvala. Potom vytiahla kúsok papiera, na ktorom mala ručne odpísaný 91. žalm, a povedala, že miluje Bibliu. Jennifer s touto Valentinou zaviedla biblické štúdium. A druhá Valentina? Potom sa Jennifer stretla aj s ňou a aj ona začala študovať Bibliu.

Rumunsko

Jeden brat bol raz na návšteve u svojho známeho a hovoril s ním a s jeho manželkou o Biblii. Zvlášť ich zaujímalo, čo hovorí Biblia o vzťahu medzi manželom a manželkou, ale nedokázali si nájsť čas na biblické rozhovory. Títo manželia boli vyznávačmi zdravého životného štýlu. Muž mal vo zvyku každý deň si zabehnúť osem kilometrov. Po niekoľkých neúspešných pokusoch pokračovať v rozhovore sa brat rozhodol, že sa ho opýta, či by nemohol behávať s ním. Muž nadšene súhlasil. Brat však nemal žiaden tréning a veľmi skoro zistil, že vydávať svedectvo za behu je dosť vyčerpávajúce! Hovorí: „Snažil som sa mu vydávať svedectvo v športovom oblečení a bez Biblie v ruke. Biblické texty som mu citoval spamäti.“ Po niekoľkých takýchto bežeckých stretnutiach záujem týchto manželov vzrástol a začalo sa s nimi pravidelné domáce biblické štúdium. Ten muž je teraz nepokrsteným zvestovateľom. Horlivo chodí do zvestovateľskej služby a spolu so svojím synom a dcérou je zapojený do teokratickej školy kazateľskej služby.

 OCEÁNIA

POČET KRAJÍN 30

POČET OBYVATEĽOV 37 545 115

POČET ZVESTOVATEĽOV 97 329

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 55 266

Austrália

Istý priekopník píše: „Jedna lekárka, ktorá sa volá Pam, ma poprosila, aby som jej pravidelne nosil najnovšie čísla časopisov. Keďže je veľmi zamestnaná, nachádzal som ju doma tak raz za pol roka. Preto som jej časopisy pravidelne nechával pod jej dverami spolu s lístkom, na ktorý som napísal niekoľko priateľských slov. Po siedmich mesiacoch neúspešných pokusov nájsť ju doma som jej pod dverami nechal časopisy aj s pozvánkou na blížiaci sa oblastný zjazd. Nechal som jej tam aj svoje telefónne číslo, ale neozvala sa. V novembri po zjazde som tam išiel znovu a našiel som na dverách odkaz od Pam.

Pam napísala, že časopisy sa jej veľmi páčia a že ich vždy posunie ďalej svojim kolegom. Oni ich potom posunú svojim pacientom v nemocnici. Ďalej napísala, že to ‚stretnutie‘ sa jej veľmi páčilo. Prečítala si pozvánku a vzala si tri dni voľno, aby mohla prísť na zjazd. Urobila tiež niekoľko kópií pozvánky a povkladala ich do poštových priečinkov kolegov s odkazom, aby jej zavolali, keď budú chcieť ísť. Koncom toho týždňa si 16 jej kolegovia — všetko lekári — tiež vybavili trojdňové voľno, aby mohli ísť na zjazd. Všetci 17 sa zúčastnili troch dní zjazdu vďaka jedinej pozvánke nechanej pod dverami! Pam teraz pravidelne študuje knihu Čo učí Biblia? a zorganizovala  skupinové rozhovory so všetkými spolupracovníkmi, ktorí boli na zjazde.“

Ďalší brat rozpráva: „Raz som išiel okolo jedného domu, o ktorého majiteľoch som vedel, že si neželajú návštevy Jehovových svedkov. Na verande som si všimol muža a ženu, ktorí boli veľmi rozrušení a plakali. Cítil som, že ich nemôžem nechať tak a ísť ďalej, lebo očividne potrebovali pomoc. A tak som ich oslovil a opýtal som sa, či im nemôžem nejako pomôcť. Títo manželia ma zavolali dovnútra a začali si predo mnou vylievať srdce. Už tri roky nevideli svoju dcéru. Manželka mala rakovinu a čakala ju operácia a nebolo isté, či tú operáciu prežije. Bála sa, že svoju dcéru už neuvidí. Pred niekoľkými dňami sa obrátili na pastora svojej charizmatickej cirkvi, ale on ich situáciu nebral vážne a nič neurobil. Ukázal som im niekoľko biblických myšlienok, ktoré hovoria o tom, že Jehova je blízko tých, ktorí majú zlomené srdce.

Asi po hodine ktosi zaklopal na dvere. Prvé, čo mi napadlo, bolo, že je to pastor. Vo dverách však stála pekne oblečená mladá žena — ich stratená dcéra! Bola to chvíľa plná emócií, a tak som naznačil, že bude lepšie, ak už pôjdem. Na moje prekvapenie však dcéra povedala, že by bola radšej, keby som zostal, lebo svojim rodičom musí niečo objasniť. Vysvetlila, že prepadla alkoholu a drogám a takmer si zničila život, ale štúdium Biblie jej pomohlo vrátiť sa domov a obnoviť kontakt s rodičmi. Nedávno bola pokrstená ako Jehovova svedkyňa.“

O niekoľko dní k nim prišiel pastor, a keď sa dozvedel, že ich dcéra sa vrátila domov, lebo sa stala Jehovovou svedkyňou, bez slova odišiel. Ako odchádzal, muž za ním zavolal, aby si vzal list, ktorý ležal na stole — žiadosť o vypísanie z cirkvi.

 Papua-Nová Guinea

Skupina 23 bratov a sestier sa pešo vydala zvestovať do jedného zriedka prepracúvaného obvodu. Cesta bola náročná, lebo museli prejsť cez hory a prebrodiť niekoľko riek. V jednej dedine sa sestra rozprávala s istým anglikánskym duchovným. Potešilo ho vysvetlenie Daniela 2:44. Povedal sestre: „My sme tu ako stratené ovečky.“ Prijal časopisy a brožúry a požiadal aj o Bibliu.

O tri dni sa dve sestry v inej dedine rozprávali s dvomi mladými ženami, ktoré boli veľmi šťastné, keď počuli posolstvo o Kráľovstve. Keď sa ich otec poobede vrátil domov zo záhrady, porozprávali mu, čo sa dozvedeli z Biblie. Povedal, že toto úžasné posolstvo si chce vypočuť na vlastné uši. Zorganizoval stretnutie so všetkými bratmi a sestrami v chatke, kde nocovali. Keďže tento muž bol vodcom dediny, zariadil, aby bratom a sestrám uvarili jedlo a priniesli im ho. Neskôr večer prišiel v sprievode ďalších dedinčanov s lampášom v ruke. Povedal im: „Prekvapili ste nás, lebo toto je prvý raz, čo do našej dediny prišli Jehovovi svedkovia.“ Ako dôvod svojej návštevy im bratia ukázali Matúša 24:14. Vysvetlili im, aké požehnania prinesie Kráľovstvo, a nechali im aj nejakú literatúru.

Na piaty deň namáhavej cesty bratia asi o jednej hodine popoludní dorazili do ďalšej dediny. Miestni obyvatelia si mysleli, že u nich budú nocovať, a tak im začali pripravovať prístrešok, v ktorom by mohli prespať. Bratia im však vysvetlili, že sa chcú len s každým porozprávať a ešte v ten deň odísť. Všetkým dedinčanom bolo vydané pekné svedectvo, vrátane ich vodcu, ktorý od bratov prijal literatúru a dal im za ňu kokosové orechy, banány a papáju.

 Fidži

V jednej vidieckej oblasti chodia priekopníci do služby pešo po cestách, ktoré sú buď prašné, alebo zablatené. Nagamma a jej dcéra Reshma, ktoré slúžia ako pravidelné priekopníčky, navrhli nevidiacej sestre Ushle, aby s nimi jeden mesiac spolupracovala a zapojila sa počas neho do priekopníckej služby. Každá ju chytila z jednej strany a takto spolu prešli každý deň mnoho kilometrov. V jeden sychravý deň nejaká rodina, ktorá sedela na verande svojho domu, pozorovala tieto tri sestry, ako obchádzajú kaluže na zablatenej ceste. Potom zbadali, ako tá nevidiaca sestra stúpila do kaluže a ošpliechala si nohu blatom. Sestry zastali a utreli jej ju. Otec tej rodiny už nedokázal ovládnuť zvedavosť a zavolal sestry k sebe.  Povedal: „Každý deň vás tri vidíme ísť okolo. Kam to chodíte?“ Sestry mu vysvetlili, že idú na jedno biblické štúdium. Povedal im, že ak je ich posolstvo také dôležité, že sú ochotné chodiť tak ďaleko, aby o ňom učili ľudí, chce ho počuť aj on! S touto rodinou bolo zavedené biblické štúdium.

Guam

Liza, mladá žena z Filipín, bývala u jednej rodiny na ostrove Tinian a pracovala pre ňu ako slúžka. Keď k nim prišli Jehovovi svedkovia, často si od nich vypýtala časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! Tvrdila, že sa jej tieto časopisy páčia, ale v skutočnosti ich používala na zakladanie ohňa.

Na jar roku 2007 prišla Liza o prácu, a keďže nemala kam ísť, prespávala na pláži. Jedného dňa kráčala okolo sály Kráľovstva, pred ktorou v tieni sedeli dve sestry. Ponúkli Lizu mangom a ona sa pripojila k ich priateľskému rozhovoru. Na druhý deň išla znovu okolo sály Kráľovstva a sestry ju opäť oslovili. Počas rozhovoru Liza povedala: „Dúfam, že jedného dňa budem môcť prísť do vášho kostola.“ Hoci sa sestry trochu zahanbili, že ju už nepozvali, povzbudili ju, aby večer prišla na zhromaždenie. Ich ponuku prijala, dúfajúc, že jej svedkovia pomôžu nájsť prácu.

Na zhromaždení na Lizu zapôsobila úprimnosť bratov a sestier a ich záujem o ľudí. Dojalo ju to k slzám, lebo si uvedomila, že ona sem prišla zo sebeckých dôvodov. Spomenula si tiež na všetky tie časopisy, ktoré spálila. Láska, ktorú jej prejavili bratia a sestry, tak zapôsobila na jej srdce, že odvtedy nevynechala ani jedno zhromaždenie a začala pravidelne študovať Bibliu. Našla si prácu, stala sa nepokrstenou zvestovateľkou a vo februári 2008 bola pokrstená.

[Obrázok na strane 45]

Madalena

[Obrázok na strane 48]

Štúdium „Strážnej veže“ na motorovom člne

[Obrázok na strane 50]

Sestra Barkerová trpezlivo čaká, kým nepôjde niekto okolo, aby mu mohla vydať svedectvo

[Obrázok na strane 53]

Púrnamája vyrába štrk, aby finančne pomohla rodine

[Obrázok na strane 54]

Zvestovanie žene indického pôvodu na kaučukovníkovej plantáži

[Obrázok na strane 57]

Reston študuje s Andym

[Obrázok na strane 58]

Shaé

[Obrázok na strane 63]

Nagamma a Reshma pomáhajú Ushle