Zvestovanie a vyučovanie po celej zemi

AFRIKA

POČET KRAJÍN 57

POČET OBYVATEĽOV 878 000 158

POČET ZVESTOVATEĽOV 1 171 674

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 2 382 709

Benin

Claude a jeho manželka Marie-Claire sú nadšenými misionármi už 27 rokov. Vo februári sa Marie-Claire pošmykla a zlomila si nohu. O dva týždne si zlomil nohu aj Claude, keď spadol pri práci v misionárskom domove. Obaja mali sadru, Marie-Claire na pravej nohe a Claude na ľavej. Claude so suchým humorom poznamenal: „My vždy radi robíme veci spoločne!“

Claudovi sadra umožňovala určitú pohyblivosť, ale Marie-Claire celé týždne nemohla vychádzať z domova. Hoci si zariadila, že bude 4 zo svojich 12 biblických štúdií viesť v misionárskom domove, chýbali jej iné oblasti služby. A tak sa rozhodla, že bude sedieť pri stole plnom publikácií pred misionárskym domovom a oslovovať okoloidúcich.  V marci pri tomto stole strávila 83 hodín. Požehnal Jehova jej iniciatívu? V tom mesiaci rozdala 14 kníh, 452 brožúr, 290 časopisov a vyše 500 traktátov.

Etiópia

Arega, ktorý býva v odľahlej dedine, sa rozhodol vytapetovať si domácnosť. Hoci niektorí ľudia v jeho krajine na to používajú noviny, on chcel niečo farebné. Na trhu zbadal muža, ktorý ponúkal brožúru Večne sa teš zo života na zemi! Arega dostal jeden jej výtlačok a bez toho, aby si ju prečítal, rozobral ju a jej stránky nalepil na steny svojho domu. O dva roky si na tejto „tapete“ všimol vetu: „Ježiš bol Boží Syn.“ To bolo niečo iné než záhadná Trojica, o ktorej ho učili. Vyvolalo to jeho záujem, a tak šiel deväť hodín pešo do najbližšieho mesta, aby našiel ľudí, ktorí hovoria, že Boh má Syna. Jeho prvý pokus nebol úspešný a domov sa vrátil sklamaný. Neskôr sa o to pokúsil znova, no tentoraz ho ľudia nasmerovali k domu brata, od ktorého dostal tú brožúru. Aregovo odhodlanie však bolo ďalej skúšané, lebo musel celé hodiny čakať, kým brat príde domov. Ich rozhovor viedol k biblickému štúdiu. V nasledujúcich mesiacoch Arega podnikol viacero ciest do mesta, aby tam prijímal poznanie o Bohu. Keď sa o tom, čo sa naučil, rozprával s inými vo svojej dedine, vyvolalo to značný odpor a mnohí ľudia sa ho začali strániť. Ale on sa nevzdal a záujem začali prejavovať aj ďalší. Keď počet záujemcov dosiahol 13, do tej oblasti boli pridelení dvaja zvláštni priekopníci. Zakrátko viedli vyše 40 biblických štúdií a zhruba rovnaký počet ľudí navštevoval zhromaždenia. Teraz je v tej oblasti činných osem miestnych zvestovateľov. Pre nášho nového brata Aregu sa obrázky na jeho stene stali niečím viac než len farebnou dekoráciou.

 Ghana

Vzhľadom na to, ako rýchlo sa po celej Afrike šíria mobilné telefóny, hovorí sa, že prebieha „komunikačná revolúcia“. Mnohé spoločnosti v snahe motivovať telefónnych účastníkov, aby viac telefonovali, poskytujú v určitých nočných hodinách možnosť telefonovať bezplatne. Sestra, ktorá sa volá Grace, túto možnosť využila. Bolo pre ňu náročné študovať Bibliu s Monicou, pretože Monica bola stále zaneprázdnená inými vecami. Grace robila všetko možné, aby štúdium pokračovalo, dokonca sa dohodla, že bude chodiť k Monice domov o 5. hodine ráno. Ale Monice sa zmenil program a ani tento čas nebol reálny. Potom Grace napadlo, že využije možnosť bezplatných nočných hovorov. Monica súhlasila a dohodli sa, že budú študovať cez telefón o 4. hodine ráno. Boli však sklamané, keď zistili, že v tom čase už telefónnu sieť využíva toľko ľudí, že je takmer nemožné nadviazať spojenie. Preto sa dohodli, že budú vstávať ešte skôr a študovať už o 3. ráno, hoci to bolo pre tieto dve pracujúce matky náročné. Grace hovorí: „Modlila som sa k Jehovovi  a prosila som ho o silu a chuť pokračovať, aby som mohla podporovať záujem mojej študujúcej. Nastavila som si v telefóne budík a prinútila som sa vstávať v tom čase. Aj keď som bola veľmi unavená, nedovolila som, aby ma to odradilo.“ Grace bola veľmi šťastná, že vynaložila toto úsilie, keď videla, ako sa Monica krstí na oblastnom zjazde „Vedení Božím duchom“, ktorý sa konal v roku 2008. Nedávno Grace využila rovnakú metódu bezplatných nočných hovorov na štúdium so ženou, ktorá teraz začala navštevovať zhromaždenia.

Mozambik

V auguste 2008 z idúceho auta vypadla bunda a dopadla blízko hlinenej chatrče istej chudobnej ovdovenej sestry. Tá bundu zodvihla a v jej vreckách našla doklady, tri vrecúška s drahými šperkmi a hotovosť v hodnote asi 660 eur. Sestra nástojila, aby niekto z dediny zatelefonoval na čísla uvedené v dokladoch a oznámil stratu. V ten večer prišli autom do dediny štyria muži. Naša sestra v prítomnosti predstaviteľov dediny odovzdala bundu s celým jej nedotknutým obsahom majiteľovi. Ten sa rozplakal a povedal, že keby sa bunda dostala do rúk komukoľvek inému než Jehovovmu svedkovi, nemal by takmer žiadnu nádej, že svoj majetok dostane späť. Naša poctivá chudobná sestra vydala vo svojej komunite svedectvo, ktoré prinieslo veľkú chválu menu jej Boha, Jehovu.

 AMERIKA

POČET KRAJÍN 55

POČET OBYVATEĽOV 910 761 124

POČET ZVESTOVATEĽOV 3 575 123

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 3 778 321

Barbados

Mnohí rodičia zistili, že je užitočné učiť svoje deti naspamäť biblické texty. Jedna rodina z Grenady mala radosť, keď sa dozvedela, že ich šesťročný syn použil biblický text, aby dokázal, že Jehova je nadradený všetkým ostatným. Chlapcov otec píše: „Jedno popoludnie, keď moja manželka Laura išla po nášho syna Stefana do školy, jeho učiteľka ju vzala nabok a povedala jej: ‚Musím vám povedať, že váš syn na mňa urobil veľký dojem. Hoci nemám rovnakú vieru ako vy, musím sa priznať, že obdivujem, ako dobre vie vysvetliť, čomu verí.‘

Po príchode domov sa manželka nedočkavo Stefana spýtala, čo sa v škole udialo, že dostal od učiteľky takú pochvalu. Povedal, že počas dopoludňajšieho vyučovania sa učiteľka vyjadrila, že ‚Ježiš je Boh‘.

Stefan sa hneď prihlásil, a keď ho učiteľka vyvolala, povedal: ‚Nie, pani učiteľka, Ježiš nie je Boh. Biblia učí, že Ježiš je synom Jehovu, takže nemôže byť Jehovom.‘

Učiteľka na to odvetila: ‚Ja verím, že Ježiš je ten istý ako Jehova.‘

Stefan jej povedal: ‚Ale Biblia učí, že nie Ježiš, ale Jehova sám je Najvyšší. Iba Jehova je Najvyšší.‘  Citoval text zo Žalmu 83:18, ktorý sme mu predtým vysvetlili a pomohli mu, aby sa ho naučil naspamäť. Hoci učiteľka je hĺbavý človek, nedokázala odpovedať na argument šesťročného chlapca vyzbrojeného presným poznaním Biblie.“

Ekvádor

Niekoľko bratov sa vracalo autobusom zo služby na vidieku, kde sa hovorí po kečuánsky. V autobuse bolo zariadenie na prehrávanie filmov, a keďže všetci cestujúci hovorili po kečuánsky, bratia si vypýtali povolenie prehrať film o Noachovi a o Dávidovi v tomto jazyku. Aké prekvapenie to bolo pre týchto ľudí, keď si mohli pozrieť niečo vo vlastnom jazyku! Sledovali filmy tak pozorne, že keď nastúpil ďalší cestujúci, povedali mu, nech si rýchlo sadne, aby o nič neprišli. Po skončení mnohí o tieto filmy požiadali.  Niektorí mali biblické otázky a pýtali si literatúru. Ďalší dali bratom svoje meno a adresu, aby ich mohli navštíviť v meste. A všetci dostali pozvánku na Pamätnú slávnosť, ktorá sa mala konať v kečuánčine. Toto premietanie nepochybne prispelo k výnimočnej účasti na Pamätnej slávnosti v tejto oblasti.

Mexiko

Gabino, ktorý slúži ako priekopník, v službe z domu do domu zaklopal na jedny dvere. Nikto sa neozýval, a tak zaklopal znova a potom tretíkrát. Chvíľu počkal a zaklopal štvrtýkrát. Dvere sa otvorili a v nich stál plačúci, veľmi utrápený muž. Hneď pozval Gabina dnu, ale bol taký rozrušený, že nedokázal zo seba dostať ani slovo. Gabino ho začal utešovať dobrým posolstvom a muž sa upokojil. „Vidíte tamtú stoličku?“ opýtal sa. „Keď ste zaklopali tretíkrát, stál som na nej. Vidíte ten povraz nad ňou? Keď ste zaklopali štvrtýkrát, mal som slučku okolo krku. Ale dal som si ju dole a šiel som otvoriť. Keby ste neboli taký vytrvalý, bol by som sa obesil. Ďakujem vám.“ Vysvetlil, že je zúfalý, lebo má problémy v manželstve. Gabino si s ním dohodol biblické štúdium. Tento priekopník zvyčajne klope iba raz či dva razy. Ale tentoraz jeho vytrvalosť, možno pod vedením anjelov, viedla k záchrane života.

 Čile

Počas kampane s cieľom pozvať ľudí na Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti pristúpilo k jednej svedkyni malé dievčatko a opýtalo sa jej: „Koľko máte rokov?“ Sestra, prekvapená touto otázkou, odpovedala: „A ty máš koľko rokov?“ Dievčatko povedalo, že má šesť rokov a že má od mamy list, ktorý má dať niekomu z Jehovových svedkov. Mama jej prikázala nájsť nejakú svedkyňu, ktorá už nie je dieťa, ale nie je ani príliš stará. Sestra teda povedala dievčatku, že má 25 rokov. Dievča jej dalo list, v ktorom sa písalo: „Keď ste prišli k mojim dverám, nedokázala som pozbierať odvahu, aby som Vám otvorila. Trpím ťažkou depresiou a prosila som Boha o pomoc. Snažila som sa tiež konať podľa toho, čo hovoria Jehovovi svedkovia, a čítať si Bibliu. Bolo to však pre mňa veľmi ťažké. Chcela by som študovať Bibliu s niekým, kto by mi pomohol vyrovnať sa s rozpadom manželstva. Ak mi môžete pomôcť, príďte, prosím, ku mne domov dnes poobede, lebo dopoludnia ešte nebudem schopná vstať z postele. Ďakujem.“

Popoludní sestra navštívila ženu a pozvala ju na Pamätnú slávnosť a na mimoriadnu prednášku. Účasť na nich priniesla žene skutočnú útechu. Odvtedy pani pravidelne navštevuje zhromaždenia  a robí pekné pokroky v štúdiu Biblie pomocou knihy Čo učí Biblia? A čo jej šesťročná dcérka? S ňou i s jej dvanásťročnou sestrou je tiež vedené biblické štúdium.

Portoriko

Jedna sestra píše: „V službe s časopismi na ulici som zbadala mladú ženu, ktorá práve fúkala pneumatiky na svojom aute. Pristúpila som k nej, ale skôr ako som stihla niečo povedať, vypýtala si odo mňa Strážnu vežu a Prebuďte sa!, pretože ich veľmi rada číta. Hoci som jej ponúkla aj domáce biblické štúdium, povedala, že ho nemôže prijať, lebo býva na poschodí v dome svojej matky, ktorá je veľmi proti nášmu dielu. Keď som sa jej pýtala, kde býva, povedala mi iba názov ulice. V iný deň som išla na tú ulicu a pokúšala som sa zistiť, v ktorom dome býva, ale neúspešne. Potom som tam jedného dňa znova išla a pýtala som sa susedov, či nepoznajú istú Nancy, ktorá má dve deti. Na moju veľkú radosť som konečne zistila, kde býva. No stále sa mi nedarilo nájsť ju doma, a tak som jej viackrát nechala časopisy s odkazom. Keď sme sa napokon stretli, rozplakala sa a povedala, že by chcela ísť do sály Kráľovstva. V sále Kráľovstva sa veľmi tešila z ducha vrúcnej lásky medzi bratmi a sestrami. Povedala mi, že nemohla reagovať na moje odkazy, pretože skôr ako prišla domov, jej matka ich spolu s časopismi zničila. Začali sme študovať Bibliu v dome jej sestry a zakrátko začala Nancy pravidelne navštevovať zhromaždenia. Teraz nikdy nevynechá ani jedno zhromaždenie. Prihlásila sa tiež do teokratickej školy kazateľskej služby a je radosť počuť ju i jej deti, ako sa na zhromaždeniach zapájajú.“

 ÁZIA A BLÍZKY VÝCHOD

POČET KRAJÍN 47

POČET OBYVATEĽOV 4 073 556 172

POČET ZVESTOVATEĽOV 635 896

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 579 554

Južná Kórea

Istý muž, ktorý býva neďaleko sály Kráľovstva, si raz našiel na skle auta, ktoré mal zaparkované pred domom, lístok s takýmto odkazom: „Pri parkovaní som Vám nechtiac oškrela auto. Prosím, zavolajte mi a ja Vám to dám opraviť.“ Keďže tento muž neraz pozoroval správanie svedkov, ktorí išli do sály, povedal si: ‚Taká čestná osoba, to musí byť niekto z Jehovových svedkov.‘

Lístok tam nechala sestra, ktorá sa volá Su-jeon. Keď jej pán zavolal, ešte raz sa mu ospravedlnila a ponúkla sa, že mu dá auto do poriadku. Predstavte si jej prekvapenie, keď sa jej ten muž opýtal: „Prepáčte, nie ste náhodou Jehovova svedkyňa?“ Potom povedal, aby sa netrápila, že on si to dá opraviť. Povedal tiež, že by sa s ňou rád stretol, lebo by sa chcel v súvislosti so svedkami niečo dozvedieť. Dohodli sa a Su-jeon prišla aj s otcom a ďalším bratom zo zboru. „Keďže bývam blízko sály Kráľovstva, mal som možnosť pozorovať svedkov,“ povedal muž. „Ste dobrí ľudia. Nechápem, prečo vás iní tak nenávidia.“ Su-jeonin otec odpovedal mužovi na jeho mnohé otázky pomocou Biblie a knihy Čo učí Biblia? Tento muž sa teraz teší z pravidelného  biblického štúdia so Su-jeoniným otcom a robí pekné duchovné pokroky.

Krajiny, kde je dielo obmedzené alebo zakázané

Na jedného plukovníka zapôsobilo, aký pozitívny vplyv má pravda na jeho manželku, ktorá je Jehovovou svedkyňou. Preto prijal ponuku biblického štúdia. Keď sa to dozvedel jeho veliteľ, generál, dal si ho zavolať. Povedal mu, že ak sa neprestane stretávať s Jehovovými svedkami, bude odvelený na najodľahlejšie miesto v krajine. Plukovník mu odvážne odpovedal, že jeho manželka študuje Bibliu už dlhší čas a on na tom nevidí nič nebezpečné. Preto neprestane študovať Bibliu. Po istom čase sa plukovník rozhodol, že odíde z armády. Teraz je už pokrsteným svedkom a slúži ako pravidelný priekopník a služobný pomocník. Je zaujímavé, že študovať Bibliu začala aj generálova manželka. Generál v tom nedokázal zabrániť ani jej a teraz aj ona slúži ako pravidelná priekopníčka.

V ďalšej krajine istá sestra zaviedla biblické štúdium s mladou ženou, ktorej v tom manžel veľmi bránil. Keďže sa štúdium nemohlo konať u nich doma, dohodli sa, že budú študovať v jednom parčíku. Počas ich štúdia sa v parku prechádzal starší pán, ktorý neustále chodil okolo nich, pozoroval, čo robia, a počúval, o čom sa rozprávajú. Jedného dňa k nim pristúpil a mal niekoľko otázok o Biblii. Počas najbližšieho štúdia urobil to isté. Ženu, s ktorou sestra študovala, to trochu nahnevalo a povedala: „Ja mám na štúdium Biblie iba jednu hodinu a vy sem prídete a oberiete ma o všetok môj čas tým, že sa stále niečo pýtate.“ Sestra preto zariadila, aby s týmto pánom  začal študovať jeden brat. Muž rýchlo duchovne napredoval a začal navštevovať zhromaždenia. Jeho dve susedky ho každú nedeľu videli, ako vyobliekaný a s aktovkou v ruke odchádza z domu. Boli zvedavé, kam chodí. Dozvedeli sa, že začal veriť nejakému „novému náboženstvu“. Rozhodli sa, že to preskúmajú, a tak ho sledovali, až prišli do sály Kráľovstva. Tam sa s nimi porozprávalo niekoľko sestier a ponúklo im, či by aj ony nechceli študovať Bibliu. Jedna z nich túto ponuku prijala. Všetci traja — mladá žena, ktorá študovala v parku, pán, ktorý ich v parku oslovil, a jedna zo žien, ktoré ho sledovali — urobili vynikajúci duchovný pokrok a nedávno boli pokrstení.

Kambodža

Priekopníčka Louy pravidelne jazdí na bicykli do jednej dediny, kde sú domy z bambusu postavené na koloch. Vedie tam niekoľko biblických štúdií. Tri dni pred Pamätnou slávnosťou, keď v dedine vysvetľovala záujemkyni význam tejto slávnosti, zhŕkli sa okolo nich zvedavé deti a začali jej klásť otázky. Hlúčik detí bol stále väčší a väčší. Louy rozdala 57 pozvánok na Pamätnú slávnosť. Na druhý deň znova išla bicyklom do dediny na biblické štúdium s inou záujemkyňou, ktorá jej povedala, že na túto slávnosť by chceli prísť aj jej príbuzní a priatelia. Louy tam nechala ďalších 20 pozvánok, aby ich táto žena rozdala. Teraz si Louy začala robiť starosti, ako pomôže toľkým ľuďom dostať sa na Pamätnú slávnosť. Pomodlila sa a išla za otcom jednej záujemkyne, ktorý je hlavou dediny. Ten ju uistil, že stačí, ak zariadi, aby po nich prišiel jeden tuk-tuk (menší prívesný voz ťahaný motocyklom, zvyčajne na prepravu štyroch osôb), a budú môcť ísť všetci, lebo môžu buď stáť, alebo sedieť jeden druhému na kolenách. Louy  bola veľmi šťastná, keď mohla na Pamätnej slávnosti privítať 18 návštevníkov z tejto dediny.

India

Istý brat, ktorý pracuje ako vodič autorikše, využil príležitosť vydať svedectvo cestujúcej, ktorá bola zhodou okolností novinárka. Zaujala ju jeho odvaha, lebo v tej oblasti boli niekoľkí svedkovia napadnutí, keď sa s inými delili o dobré posolstvo. Novinárka sa rozhodla, že ich rozhovor opíše v novinách, ktoré vychádzajú v celej krajine. Napísala: „Chcela som zistiť, ako zareaguje na jemnú provokáciu, a preto som sa ho opýtala: ‚Nepočuli ste dnešné správy? Ako boli v rôznych častiach krajiny vaši ľudia zbití a o útokoch na vaše kostoly?‘ Odpovedal: ‚Áno, čítal  som o tom v dnešných novinách.‘ ‚A čo budete robiť, keď vám budú naďalej spôsobovať problémy?‘ Muž potriasol hlavou a povedal: ‚Na tom nezáleží. Ďalej budeme veriť [pravde].‘“

Novinárka, opisujúc traktát, ktorý dostala od svedka, napísala: „Doma som si vybrala z tašky leták. Bola na ňom až neuveriteľne idylická scéna: zelené lúky, jazero, kvitnúce stromy, ľudia, ktorí žali obilie a zbierali ovocie, a zasnežené vrcholky hôr. Nápis znel ‚Život v pokojnom novom svete‘. Obsah bol náboženský. Bežne nikto nenamieta, keď mu niekto dá nejaký leták, či už s reklamou na obchod so sárí, alebo s propagáciou nejakého životného štýlu. Ale začnite hovoriť o pokojnom novom svete a spustíte lavínu nenávisti.“

Filipíny

V jednej časti regiónu Zamboanga je taký vysoký vrch, že jeho vrchol vidno zo vzdialenosti 200 kilometrov. Bratia, ktorí žijú v blízkosti tohto vrchu, v službe často vtipkovali a hovorili: „Čo budeme robiť, keď tam hore bude nejaký záujemca?“ Raz, keď boli v službe na úpätí tohto vrchu, prišiel za nimi jeden muž a povedal, že hľadá Jehovových svedkov, lebo by chcel, aby mu pomohli pri štúdiu Biblie. Bratia sa ho opýtali, kde býva. Keď ukázal na vrchol hory, vyrazilo im to dych. Muž vysvetlil, že jeho dom nie je na vrcholku hory, ale až za ním, a jediný spôsob, ako sa tam dostať, je cez vrchol hory. Keď sa bratia spamätali z prekvapenia, súhlasili, že ho navštívia. Začalo sa biblické štúdium a tento muž začal tiež každý týždeň chodiť na zhromaždenia do sály Kráľovstva, aj keď to má z domu veľmi ďaleko. Teraz patrí k ľuďom zo všetkých národov, ktorí prúdia na „vrch domu Jehovovho“. (Iz. 2:2)

 EURÓPA

POČET KRAJÍN 47

POČET OBYVATEĽOV 736 988 468

POČET ZVESTOVATEĽOV 1 563 910

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 819 067

Fínsko

Dvaja bratia ponúkali z domu do domu biblické štúdium pomocou traktátu Chceli by ste spoznať pravdu? Otvoril im istý muž, ktorý ich hneď v úvode prerušil a pozval ich ďalej. „Mám veľa otázok,“ povedal. „Prečo prichádzate práve teraz?“

„No,“ odvetili bratia, „my sme v tomto obvode s naším zborom.“

Muž na to zareagoval: „Už nejaký čas sa modlím, aby k mojim dverám prišli Jehovovi svedkovia. Obvykle v tomto čase chodievam behať, ale dnes som nešiel. A vy ste práve prišli!“ Uvedomil si, že je to odpoveď na jeho modlitby. Na jeho pracovisku ľudia často hovorili negatívne o Jehovových svedkoch. Zaujímalo ho, či sú takéto tvrdenia opodstatnené, a tak šiel do knižnice, aby si o nich vyhľadal nejaké informácie. Našiel knihu Jehovovi svedkovia — hlásatelia Božieho Kráľovstva, prečítal si ju a uvedomil si, že obvinenia proti nám boli lživé. Preto sa úprimne túžil stretnúť s Jehovovými svedkami. Bolo s ním zavedené štúdium a on ihneď začal navštevovať naše zhromaždenia. Vydal svedectvo svojej bývalej manželke a svojej dcére a aj ony začali študovať Bibliu.

 Británia

Pravidelná priekopníčka Kirsty sa naučila po francúzsky a po lingalsky, aby mohla vydávať svedectvo Konžanom vo svojom obvode. Jedného dňa videla istú Konžanku obťažkanú viacerými taškami, ako sa s námahou snaží nastúpiť do autobusu. Kirsty jej po lingalsky ponúkla pomoc a zodvihla jej tašky do autobusu. „Ako to, že hovoríte po lingalsky, keď ste beloška?“ opýtala sa žena. Kirsty jej vysvetlila, že navštevuje zbor, ktorý hovorí lingalským jazykom, a že tamojší svedkovia ju tento jazyk naučili, aby ním mohla hovoriť ľuďom o Biblii. Kirsty chcela žene ponúknuť biblické štúdium, a tak zostala v autobuse, až kým nedošli do cieľa jej cesty. Potom žene vyniesla  tašky do jej bytu na treťom poschodí. Vnútri ju privítal manžel tejto ženy a ich štyri deti a Kirsty celej rodine ukázala, ako prebieha biblické štúdium s knihou Čo učí Biblia? Manželka a dve staršie deti teraz študujú Bibliu. Všetci traja sa snažia robiť pokroky, aby sa páčili Jehovovi.

Gruzínsko

Dvaja mladí bratia priekopníci sa rozhodli presťahovať do hornatej oblasti krajiny, kde bolo málo svedkov. Začali zvestovať v jednej dedine za druhou a ohlas bol vynikajúci. Poskytli ľuďom stovky výtlačkov literatúry a zaviedli mnoho biblických štúdií. Keď títo bratia začali zvestovať v horách, nemali veľa potravín a nevedeli, kde budú spať. Ale ich potreby boli vždy uspokojené. Obyvatelia dedín ich na noc pozývali do svojich domovov a dali sa im najesť. Dokonca aj ľudia, ktorí nechceli počúvať ich posolstvo, ich občas pozvali, aby u nich strávili noc a aby sa s nimi najedli. Neskôr boli títo bratia vymenovaní za zvláštnych priekopníkov v tomto obvode. Viedli veľmi veľa biblických štúdií, a preto rozumne ohraničili počet študujúcich, o ktorých sa dokážu postarať. Stále je však bežné, že k nim na ulici pristupujú ľudia so žiadosťou o biblické štúdium, takže napriek tomu, že počet štúdií ohraničili, každý z nich vedie každý mesiac priemerne vyše 20 biblických štúdií.

Maďarsko

Istá sestra pravidelne dostáva mlieko vo fľašiach v taške zavesenej na jej plote. Jedného dňa, keď posielala späť prázdne fľaše, vložila do tašky traktát Chceli by ste spoznať pravdu? Na jej prekvapenie mliekarka k najbližšej donáške čerstvého  mlieka pripojila lístok s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa traktátu a so žiadosťou o Bibliu. Sestra ju ihneď navštívila na farme, kde mliekarka býva, a pomocou knihy Čo učí Biblia? s ňou zaviedla biblické štúdium. Tá žena predtým hľadala odpovede na svoje otázky v rôznych cirkvách, ale jej duchovný hlad to neuspokojilo. Toto hľadanie v skutočnosti vyvolalo v jej mysli len viac otázok. Keď živý záujem prejavila aj jedna z jej dcér, sestra jej dala knihu Uč sa od Veľkého Učiteľa. Matka sa vyjadrila, že dievča sa často v noci budí na nočné mory. Ale po prečítaní niektorých kapitol v tejto knihe je už menej bojazlivé a teraz spí v noci pokojne. Toto biblické štúdium pokračuje a matka s dvoma dcérami pravidelne navštevuje nedeľné zhromaždenia.

Taliansko

Dve zvestovateľky celým časom, Cristina a Manel, ponúkali v službe v jednej vidieckej oblasti  stredného Talianska traktát Chceli by ste spoznať pravdu? Na jednom gazdovstve počuli z dvora vzadu nejaký hluk. Len čo ich domáca pani zbadala, vykríkla: „Rýchlo! Ponáhľajte sa! Poďte mi pomôcť!“ Keď jej tieto svedkyne bežali na pomoc, zbadali, že pani sa snaží zabrániť obrovskému rozzúrenému bravovi dostať sa z chlieva. Vráta boli rozbité a žena mala obavy, že brav utečie do neďalekého lesa. Bola sama a zúfalo sa snažila udržať vráta zatvorené. „Držte ich zatvorené, kým nenájdem niečo, čím ich zahasprujem!“ zakričala žena na Cristinu. Cristina ihneď odvetila, že jej ten brav naháňa strach. Žena nato podala Manel tekvicu a nôž a povedala jej: „Žiaden strach. Hádžte mu kúsky tekvice, aby ste ho zamestnali, kým nepohľadám novú závoru.“

Nato žena zmizla a ubehlo niekoľko minút. Medzitým Cristina súrila Manel, aby hádzala bravovi tekvicu rýchlejšie, no pre Manel bolo náročné prerezať jej tvrdú kôru. Napokon sa žena znovu objavila a opravila vráta. S úľavou si vydýchla a zvolala: „Vás dve mi poslal sám Boh!“

„Presne tak, milá pani!“ odvetili sestry, vytiahli traktát a ukázali jej ho.

Žena vzápätí povedala: „To je príliš vážna téma, aby sme o nej hovorili postojačky. Na to si treba sadnúť a pokojne sa porozprávať.“ Priniesla teda stoličky, a keď sa posadili vonku na slnku, kládla mnoho otázok a počúvala s hlbokým záujmom a vďačnosťou. Neskôr boli podniknuté kroky na zavedenie biblického štúdia. Cristina a Manel hovoria, že túto skúsenosť zažili vďaka bravovi, ktorý sa pokúšal utiecť v tom správnom čase.

 OCEÁNIA

POČET KRAJÍN 30

POČET OBYVATEĽOV 38 338 482

POČET ZVESTOVATEĽOV 99 816

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 59 619

Austrália

Fred, Jehovov svedok, ktorý žije v jednom pokojnom pobrežnom mestečku, priniesol istému mužovi tri naše DVD. Neskôr od neho dostal list, v ktorom bolo okrem iného uvedené: „Tie devedečka boli pre mňa ako balzam na dušu. Pozrel som si ich s veľkým záujmom a z úsmevov tých ľudí som cítil pokoj a radosť. Niečo také som nezažil už roky. Teraz začínam veriť, že ma čaká lepšia budúcnosť. V minulosti som bol k svedkom, ktorí u mňa zazvonili, často hrubý. Za to sa úprimne ospravedlňujem. Vždy, keď za mnou Vaši ľudia prišli, boli priateľskí a nechceli nič iné, len podeliť sa o dobré posolstvo. Ktovie, možno sa jedného dňa vo Vašej sále Kráľovstva obzriete a uvidíte ma tam sedieť.“

Nový Zéland

Dve sestry navštívili jednu vládnu organizáciu zameranú na pomoc rodinám a dohodli si stretnutie s jej riaditeľkou. Pred týmto stretnutím si pripravili „rodinný balíček“ s námetmi, ktoré by mohli byť pre riaditeľku v jej práci s rodinami zaujímavé. V balíčku boli knihy Rodinné šťastie — aké je jeho tajomstvo? a Mladí ľudia sa pýtajú — praktické odpovede a tiež Prebuďte sa! z augusta 2007 s úvodnou  sériou „Sedem krokov, ako byť lepším rodičom“ a z októbra 2007 s témou „Chráňte svoje deti!“

Na stretnutí sestry riaditeľke vysvetlili dobrovoľnícky charakter nášho diela a povedali jej, že veľmi túžime pomáhať rodinám, najmä duchovne. Podrobne ju oboznámili s obsahom balíčka. Riaditeľka si ich vypočula, prijala literatúru a povedala, že by bola rada, keby tieto informácie dostalo aj všetkých 35 zamestnancov. A dodala, že tie články z Prebuďte sa! by mohli pomôcť všetkým 503 rodinám, ktoré má v zozname. Sestrám sa podarilo zaobstarať 557 výtlačkov týchto čísel. O dva týždne im z tejto organizácie zavolali, že všetky časopisy sa dostali k rodinám.

Fidži

Mladý Viliame bol výnimočne dobrý v ragby a túžil hrať v národnom tíme. Aj jeho brat Leone sa túžil presadiť v tomto športe, ale keď s jedným zvláštnym priekopníkom začal študovať Bibliu, uvedomil si, že nemôže slúžiť dvom pánom. Začal chodiť  na zhromaždenia a vzdal sa ragby. Jeho mama, ktorá je svedkyňou, mu kúpila šaty na zhromaždenia, ale Viliame mu ich počas jednej hádky vzal a roztrhal. Leone bol zdrvený, ale povedal si, že sa mu nepomstí. O nejaký čas išiel Leone na trh so svojou úrodou melónov a z časti tržby si kúpil oblečenie na zhromaždenia a tiež Bibliu, perá a zvýrazňovače. Rovnaké veci kúpil aj Viliamemu. Viliame si uvedomil, aký bol k nemu zlomyseľný, a bratova láskavosť naňho veľmi zapôsobila. Obliekol si tie nové šaty a prekvapil Leoneho, keď prišiel na zhromaždenie. Prijal tiež ponuku biblického štúdia a obaja bratia robili duchovné pokroky. Keď sa už pripravovali na krst, Viliame dostal lukratívnu ponuku hrať ragby v Európe, čo je snom mnohých mladých mužov, lebo s takouto ponukou je spojené finančné zabezpečenie a sláva. Ale on už mal iné ciele a rozhodol sa oddať svoj život Jehovovi. Viliame aj Leone slúžili prvých šesť mesiacov po krste ako pomocní priekopníci. Ich dobrý príklad podnietil ich otca Waiseu, aby aj on prijal ponuku biblického štúdia. Waisea urobil vo svojom živote veľké zmeny a spolu so svojimi dvomi dcérami bol na zvláštnom zjazdovom dni pokrstený.

[Obrázky na strane 45]

Sebadisciplína a moderná technika pomohli sestre viesť biblické štúdium

[Obrázok na strane 46]

Vydala svedectvo svojou poctivosťou

[Obrázok na strane 48]

Vďaka rodinnému uctievaniu Stefan dokázal vydať svedectvo v škole

[Obrázok na strane 49]

Svojou vytrvalosťou zachránil život

[Obrázok na strane 50]

Dievčatko našlo svedkyňu, ktorá nebola ani príliš mladá, ale ani stará

[Obrázok na strane 55]

Zariadila, aby po nich prišiel jeden „tuk-tuk“

[Obrázok na strane 58]

Znalosť cudzieho jazyka viedla k biblickému štúdiu

[Obrázok na strane 60]

Neformálne vydávanie svedectva môže mať mnohé podoby

[Obrázok na strane 63]

Príprava „rodinného balíčka“

[Obrázok na strane 64]

Vzdali sa lukratívnej kariéry ragbistov, aby mohli slúžiť Jehovovi