Zvestovanie a vyučovanie po celej zemi

TO, ČO Ježiš povedal svojim učeníkom v prvom storočí, im muselo znieť záhadne. Predpovedal, že budú predmetom nenávisti všetkých národov — budú ich zabíjať a vydávať súženiu. Navyše mnohí sa budú potkýnať a zrádzať jeden druhého. Potom však Ježiš povedal, že dobré posolstvo sa bude zvestovať po celej zemi. (Mat. 24:9–14) Nakoľko úspešné malo byť toto zvestovateľské dielo po celej zemi navzdory celosvetovému odporu? Odpoveď na túto zaujímavú otázku sa dozviete na nasledujúcich stranách.

 Súhrnné údaje za rok 2010

Počet odbočiek Jehovových svedkov: 116

Počet krajín podávajúcich správu: 236

Celkový počet zborov: 107 210

Počet prítomných na Pamätnej slávnosti: 18 706 895

Symboly na celom svete prijímalo: 11 202

Vrcholný počet zvestovateľov: 7 508 050

Mesačný priemerný počet zvestovateľov: 7 224 930

Percento vzrastu oproti roku 2009: 2,5

Celkový počet pokrstených: 294 368

Mesačný priemerný počet pomocných priekopníkov: 287 960

Mesačný priemerný počet priekopníkov: 844 901

Počet hodín strávených v službe: 1 604 764 248

Mesačný priemerný počet biblických štúdií: 8 058 359

Na starostlivosť o zvláštnych priekopníkov, misionárov a cestujúcich dozorcov v ich služobných prideleniach v služobnom roku 2010 vynaložili Jehovovi svedkovia viac ako 155 miliónov amerických dolárov.

▪ Na celom svete slúži v odbočkách spolu 20 062 ordinovaných služobníkov. Všetci sú členmi Celosvetového rádu zvláštnych služobníkov celým časom spomedzi Jehovových svedkov.

 AFRIKA

POČET KRAJÍN 57

POČET OBYVATEĽOV 888 219 101

POČET ZVESTOVATEĽOV 1 222 352

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 2 596 614

SKUPINA HĽADAJÚCA PRAVDU. V malej dedine na Madagaskare sa 80 ľudí rozhodlo opustiť protestantskú cirkev, ktorá je na tomto ostrove najväčšia. Postavili si vlastný kostol a začali hľadať pravé náboženstvo tým, že skúmali všetky miestne cirkvi jednu po druhej. Usúdili, že katolíci neštudujú Bibliu a v evanjelickej cirkvi sú rozkoly. Zdalo sa im, že členovia letničného hnutia neučia pravdu, a adventisti siedmeho dňa mali príliš veľa tém, ktorým sa vyhýbali. Potom  oslovili jedného z našich bratov a opýtali sa ho, či by ich mohol učiť z Biblie. Brat ochotne súhlasil.

Niekoľko zvestovateľov sa dohodlo, že túto skupinu záujemcov navštívi. Bratia sa s nimi stretli v ich kostole, kde sedelo 26 ľudí pripravených počúvať informácie z Biblie. Pomocou 15. kapitoly knihy Čo učí Biblia? im bratia vysvetlili, ako možno nájsť náboženstvo, ktoré Boh schvaľuje. S týmto vysvetlením boli záujemcovia spokojní. Keď bratia prišli opäť, čakalo ich 73 ľudí. A na tretíkrát bol už počet prítomných 142!

ZABLÚDENÁ TEXTOVÁ SPRÁVA. Svedkyňa, ktorá sa volá Menen a žije v Etiópii, chcela povzbudiť svoju záujemkyňu, a tak jej poslala esemesku s ročným textom na rok 2009. Zadala však nesprávne číslo a textová správa prišla niekomu inému. Žena, ktorá ju dostala, si ju opakovane čítala: „‚Dôkladne svedčte o dobrom posolstve.‘ — Sk. 20:24, NS.“ Keďže bola veriaca, súhlasila s touto správou, ale nevedela, ako tento text uplatniť. Lámala si hlavu aj nad záhadným „NS“ [Preklad nového sveta] na konci. Prešli týždne a pani o tom stále premýšľala. Nakoniec zavolala na číslo, z ktorého správu dostala. Sestra bola prekvapená, keď sa dozvedela, čo sa stalo, ale využila túto príležitosť na to, aby odpovedala panej na jej úprimnú otázku. Viedlo to k biblickému štúdiu, ktoré prebieha dvakrát týždenne.

MLADÉ PARTNERKY V PRIEKOPNÍCKEJ SLUŽBE. Persis, ktorá žije v Kamerune, sa stala nepokrstenou zvestovateľkou, keď mala šesť rokov. Keď prvýkrát odovzdala správu zo služby, uviedla desať domácich biblických štúdií. Tajomník zboru si myslel, že sa pomýlila. Keď sa na to Persis opýtal, vysvetlila mu, že má skutočne desať štúdií. Položil jej ďalšiu otázku: „Ako vieš,  koľko času si strávila službou, keď nemáš hodinky?“ Odpovedala, že vie, že prestávka v škole trvá jednu hodinu. Začala zvestovať na začiatku prestávky a skončila, keď zazvonilo. Jej odvážne zvestovanie zapôsobilo na jej matku a sesternicu, ktoré sa neskôr stali nepokrstenými zvestovateľkami. Teraz má Persis desať rokov, je pokrstená a slúži ako pomocná priekopníčka tak, že vydáva svedectvo v škole. Má osemročnú kamarátku Aasy, ktorá je už nepokrstená zvestovateľka. Istá záujemkyňa o nich povedala: „Páči sa mi, ako deti na zhromaždeniach najprv každého pozdravia, najmä starších ľudí, a až potom si sadnú k svojim rodičom. Vo svojej cirkvi som niečo také nikdy nevidela. Viem, že deti, ktoré sa učia takto správať, budú neskôr v spoločnosti lepšími ľuďmi.“

 AMERIKA

POČET KRAJÍN 55

POČET OBYVATEĽOV 918 834 998

POČET ZVESTOVATEĽOV 3 673 750

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 3 967 184

NEKLOPALA. Miriam, ktorá žije v Bolívii, sa týždeň modlila k Bohu asi týmito slovami: „Prosím, pomôž mi spoznať ťa, ale neposielaj Jehovových svedkov. Nechcem, aby mi klopali na dvere.“

V priebehu týždňa jej zazvonil telefón. Volala Candy, zvláštna priekopníčka, a povedala, že jej do hodiny môže priniesť naše časopisy. Miriam súhlasila. Za necelú hodinu stála Candy pri dverách. Miriam ich prudko otvorila a prikázala jej, aby vošla dnu a sadla si. Potom začala chodiť sem a tam po miestnosti, pričom rozrušene krútila hlavou. Candy sa jej spýtala, čo sa stalo. „Som šokovaná!“ odvetila Miriam. „Vyše týždňa sa modlím k Bohu, aby ma viedol a usmerňoval, ale jasne som mu povedala, že nechcem, aby mi poslal Jehovových svedkov, ktorí mi stále klopú na dvere! A vtom ste mi zavolali! Pravda, neklopali ste. Odkedy sme sa pred hodinou rozprávali, modlila som sa, aby ste neprišli. Ale vy ste prišli! Neviem sa z toho spamätať! Je mi jasné, že Boh chce, aby ste mi pomáhali vy, Jehovovi svedkovia.“ Hneď bolo zavedené biblické štúdium.

POVAŽOVALI HO ZA MŔTVEHO. Pasensi zo Surinamu bol kedysi náčelníkom dediny, alebo kapitenom, a tiež  blízkym spojencom granmana, náčelníka celého povodia jednej rieky vo vnútrozemí. Ľudia ho mali radi a on hrdo chránil miestne tradície. A keďže si myslel, že Jehovovi svedkovia pre ne predstavujú hrozbu, odporoval im.

Potom istý mladík začal tvrdiť, že dokáže povedať, kto z dedinčanov sa venuje čarodejníctvu. Mnoho jeho stúpencov sa s ním plavilo po rieke vo viacerých kanoe a tých, ktorých obvinil, bili a brali im všetko, čo im patrilo. Žiadali od nich veľa peňazí za to, že ich „očistia“ od zlého ducha, ktorým boli údajne posadnutí. Jednou z mnohých nevinných obetí sa stal Pasensi. Bili ho, až kým si nemysleli, že je mŕtvy. Ani jeho priateľ granman mu nedokázal pomôcť, lebo sa bál, že keby pomohol niekomu obvinenému z čarodejníctva, mohol by prísť o život alebo aspoň o povesť. Pasensiho priatelia a príbuzní mali zakázané pomôcť mu. No jeho zať pozbieral odvahu a odniesol ho do  dediny, v ktorej bývajú väčšinou Jehovovi svedkovia. Bratia sa poradili, a hoci vedeli, že je to nebezpečné, rozhodli sa mu pomôcť. Zariadili, aby bol v kanoe prevezený do neďalekej dediny, kde má jeden brat na starosti pristávaciu dráhu. Stadiaľ bol Pasensi letecky prepravený do mesta, aby mohol byť ošetrený odborníkmi.

Na tohto bývalého odporcu hlboko zapôsobila láska ľudí, ktorým kedysi robil problémy. Postupne sa zotavil a začal študovať Bibliu. V decembri 2009 sa dal pokrstiť. Dnes je z neho horlivý zvestovateľ dobrého posolstva, a aj keď má 80 rokov, v apríli 2010 slúžil ako pomocný priekopník.

MYSLEL SI, ŽE POZNÁ BIBLIU. V Spojených štátoch prišiel na zhromaždenie Jehovových svedkov bradatý muž s Bibliou v ruke. Volá sa Eric. Keď ho privítal jeden z bratov, Eric sa začal pýtať, čomu veríme. Nechcel knihu Čo učí Biblia?, ale prial si, aby sa rozprávali len na základe Biblie. Mal vo zvyku každý deň si z nej prečítať 20 stránok a celú ju prečítal toľkokrát, že už to ani nepočítal. Po zhromaždení sa s bratom rozprával viac než tri hodiny. Na konci rozhovoru povedal: „Je mi až zle.“ Brat sa ho spýtal prečo. Odpovedal: „Bol som presvedčený, že Písmo poznám celkom dobre. Ale teraz si uvedomujem, že ho vôbec nepoznám.“ A tak si vzal knihu Čo učí Biblia?

Na ďalší deň sa obaja znovu stretli, aby prvýkrát študovali. Eric bol celú noc hore a prečítal si prvých desať kapitol knihy. K akému záveru dospel? „Konečne som našiel pravdu!“ Odvtedy spolu študovali tri až štyri hodiny denne, päť dní v týždni. Eric sa začal pripravovať na všetky zhromaždenia a chodil na ne aj  s celou rodinou. Počas prvého týždňa napísal trom cirkvám list, že z nich vystupuje, oholil si bradu a rozhodol sa, že nebude sláviť sviatky. O ďalší týždeň sa prihlásil do teokratickej školy kazateľskej služby a po štyroch týždňoch bol z neho nepokrstený zvestovateľ. Pokrstiť sa dal v apríli 2010, len šesť mesiacov, odkedy sa prvý raz stretol s Jehovovými svedkami!

POKRSTENÁ AKO SEDEMROČNÁ. Paolu, ktorá žije na západe Mexika, vychovávajú starí rodičia. Keď mala päť rokov, jej babka začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Paola počúvala a pravda sa zakorenila v jej srdiečku. Hoci babka duchovne nenapredovala, ona začala sama od seba chodiť na zhromaždenia. Poprosila starých rodičov, aby jej pomohli obliecť sa a prejsť cez cestu do sály Kráľovstva.

Hneď ako sa naučila čítať a písať, prihlásila sa do teokratickej školy kazateľskej služby a stala sa zvestovateľkou.  Milovala Jehovu, a tak sa dala v siedmich rokoch pokrstiť. Teraz má desať rokov a na otázku, prečo chodí na zhromaždenia a horlivo zvestuje, aj keď ju v tom rodina nepodporuje, odpovedá: „Veľmi sa mi páči, čo sa na zhromaždení hovorí, lebo ma to povzbudzuje, aby som ďalej študovala Bibliu a nedostala sa do problémov. A zvestujem preto, lebo chcem učiť ľudí, čo pre nich Jehova urobí v budúcnosti, a preto, lebo vďaka Biblii môžu byť šťastní už teraz.“

NESPRÁVNE VYTOČENÉ ČÍSLO UMOŽŇUJE VYDAŤ SVEDECTVO. V Dominikánskej republike sa jednej sestre veľakrát stalo, že jej niekto omylom zavolal, a tak ju vyrušil v práci. Po niekoľkých dňoch si povedala: ‚Nie je to príjemné, no mohla by som to využiť na zvestovanie.‘ Čo spravila? Keď jej niekto omylom zavolal, povedala, že ľutuje, ale že je to asi omyl, a dodala: „Môžem sa vás však niečo opýtať? Už ste dnes čítali Bibliu?“ Niektorí jej zložili, ale podaktorí odpovedali, že ju ešte nikdy nečítali. Opýtala sa ich: „Viete, prečo je to také dôležité?“ Potom im z Biblie prečítala Žalm 1:1–3. Jeden vládny úradník sa so sestrou dlho rozprával a vyjadril sa, že nemá Bibliu. A tak sestra zariadila, aby mu bola doručená spolu s biblickou literatúrou. O dva týždne zatelefonoval znovu, no tentokrát aby jej poďakoval za záujem a literatúru.

Raz sa jej zas stalo, že sa istá mladá žena v telefóne opýtala: „Ste Jehovova svedkyňa?“ Keď sestra odvetila, že áno, žena sa rozplakala a povedala, že je nečinnou zvestovateľkou. Sestra ju povzbudila a zariadila, aby jej niekto v duchovnom ohľade pomohol. Teraz je už znovu činná a zvestuje.

 ÁZIA A BLÍZKY VÝCHOD

POČET KRAJÍN 47

POČET OBYVATEĽOV 4 587 021 833

POČET ZVESTOVATEĽOV 652 251

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 601 306

„SAMARITÁNKA.“ V Kazachstane boli jedného horúceho letného dňa dvaja priekopníci, brat a sestra, v službe. Zbadali, ako nejaká žena čerpá vodu zo studne, a tak ju brat poprosil, aby sa mu dala napiť. Zatiaľ čo pil, sestra jej vydávala svedectvo. Žena prejavila záujem a pozvala priekopníkov k sebe domov, aby sa mohla dozvedieť viac. Chvíľu sa rozprávali a potom jej priekopníci nechali biblickú literatúru. Sestra sľúbila, že sa u nej o dva dni zastaví.

Dodržala slovo a o dva dni prišla aj so svojou mamou, ktorá je tiež svedkyňa. Žena ich už čakala pred domom a v ruke mala literatúru, ktorú jej minule nechali. Vrátila ju sestre so slovami: „Toto je od Jehovových svedkov! Ste ruské náboženstvo!“

Sestrina mama sa opýtala, či jej môže skôr, než odídu, prečítať jeden text z Písma. Keďže jej chcela v Biblii ukázať Božie meno, našla 2. Mojžišovu 3:15 a prečítala túto časť: „Jehova, Boh vašich predkov, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakobov ma poslal k vám.“ Na ich veľké prekvapenie ich žena pozvala dnu. Ako to, že tak rýchlo zmenila postoj?  Keďže jej predkovia sa volali Abrahám, Izák a Jakob, povedala si, že ak je Jehova Bohom jej predkov, nemôže jeho svedkov odmietnuť. Na ďalšej návšteve bolo zavedené biblické štúdium. Táto žena tak dychtivo túžila spoznať pravdu, že sa s ňou viedlo štúdium dvakrát do týždňa. Hoci synovia jej odporovali, duchovne napredovala a dnes je nepokrstenou zvestovateľkou. Aj jej nevesta a svatka študujú Bibliu a pravidelne chodia na zhromaždenia. Keďže jej prvé stretnutie so svedkami sa veľmi podobá udalosti z Jána 4:3–15, v zbore ju s láskou nazývajú „Samaritánka“.

„MÁM NEJAKÉ OTÁZKY.“ Staršia priekopníčka z Cypru píše: „Jednu stredu ráno som sa necítila dobre, ale nechcela som zostať doma. Túžila som ísť zvestovať ľuďom na ulici. A tak som sa pomodlila k Jehovovi, či by neposlal niekoho, kto má čas a kto by si prisadol ku mne na lavičku, takže by som s ním mohla začať študovať Bibliu. Zanedlho prechádzal popri mne mladík z Nepálu. V ruke som držala naše časopisy a než som ho stihla osloviť, spýtal sa ma, o čom sú. Povedala som mu, že sú založené na Biblii. Nato sa opýtal: ‚Pani, mám čas, môžem si prisadnúť? Mám nejaké otázky o Biblii a rád by som sa s vami o nich porozprával.‘

Bez váhania som súhlasila. Veď práve o to som sa k Jehovovi modlila! Muž pokračoval: ‚Moja prvá otázka znie: Čo učí Biblia?‘ Tak ma to prekvapilo, že som sa ani nezmohla na odpoveď! Vytiahla som z tašky knihu Čo učí Biblia? a ukázala som mu ju. Pozrel sa na ňu, potom na mňa a opýtal sa: ‚Nie je  toto práve tá otázka, ktorú som sa vás pýtal?‘ A tak som hneď zaviedla biblické štúdium — na lavičke v parku! Mladý muž teraz pravidelne študuje Bibliu a chodí na zhromaždenia. Vyjadril sa tiež, že by sa rád prihlásil do teokratickej školy kazateľskej služby. Uvedomujem si, aké je pre mňa dôležité úplne sa v službe spoliehať na silu a vedenie od Jehovu, hoci niekedy fyzicky nevládzem.“

VYUČUJE VRAHA SVOJHO VNUKA. Pred niekoľkými rokmi Miguelovi zabili vnuka. Vraha, Esmeralda, chytili, ale pred súdom nepriznal vinu. No keďže ho z vraždy usvedčili dôkazy, bol poslaný do väzenia.

Neskôr jeden starší poprosil Miguela, či by s ním nešiel zvestovať do istej filipínskej väznice. Práve v nej bol uväznený Esmeraldo, a preto Miguel chvíľu váhal. No napokon sa predsa len rozhodol ísť a zapojiť sa do vyučovania väzňov, s ktorými sa viedlo  biblické štúdium. Počas jedného štúdia zdvihol zrak a zbadal, ako k nemu kráča Esmeraldo. Aby sa situácia nevyhrotila, pokojným hlasom mu povedal: „Esmer, neprišiel som sem preto, aby som sa hádal, ale aby som prejavil lásku ľuďom, ako si ty. Pozri, s týmto pánom hovoríme o Biblii. Keby si bol poznal Božie Slovo, nebolo by sa ti stalo to, čo sa stalo. Prosím, poď s nami študovať Bibliu.“ Esmeraldo zostal až do konca štúdia, čo Miguel vôbec nečakal. Tak naňho zapôsobilo, čo počul, že sa Miguelovi otvorene priznal, že jeho vnuka zavraždil, a poprosil ho o odpustenie.

Starší, ktorý bol vo väznici s Miguelom, nepočul, o čom sa tí dvaja rozprávajú. No zdalo sa mu, že rozhovor je srdečný, a tak Miguelovi navrhol, aby s Esmeraldom študoval. Miguel sa spočiatku bál, lebo vedel, že jeho vnuk nebol jediný, koho tento muž zavraždil, ale nakoniec súhlasil. Pre Esmeralda vôbec nebolo ľahké prispôsobiť sa Božím normám. No jeho vytrvalé, trpezlivé úsilie prinieslo ovocie a 1. februára 2010 sa dal na znak oddanosti Jehovovi pokrstiť. Miguel, podnietený kresťanskou láskou, Esmeraldovi úprimne odpustil, čo vidieť z toho, že teraz pracuje na tom, aby mu bol skrátený trest, a tak aby mohol ešte v plnšej miere hovoriť o biblickej pravde druhým.

 EURÓPA

POČET KRAJÍN 47

POČET OBYVATEĽOV 739 193 855

POČET ZVESTOVATEĽOV 1 575 094

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 830 888

JEJ DVE TÚŽBY BOLI VYPLNENÉ. Nelena, ktorá má 19 rokov a žije v Bulharsku, mala dve túžby — dať sa pokrstiť a slúžiť ako pomocná priekopníčka. Trpí však dedičnou senzomotorickou neuropatiou, ktorá je v súčasnosti neliečiteľná. Dýcha pomocou prístroja, čo ju obmedzuje v pohybe. Splnenie jej prvej túžby, dať sa pokrstiť, predstavovalo problém, lebo zdravotný stav jej neumožňoval byť dlhšie mimo domu a zúčastniť sa na zjazde. A tak keď mala 18 rokov, priamo u nej doma bol prednesený biblický prejav ku krstu, po ktorom bola pokrstená vo vani!

A čo jej druhá túžba — slúžiť ako pomocná priekopníčka? V období, keď býva dobré počasie, dokáže Nelena niekedy aj hodinu dýchať bez prístroja. Vtedy sa prihlási do pomocnej priekopníckej služby. V službe z domu do domu ju jeden zvestovateľ vozí na invalidnom vozíku. Okrem toho Nelena vedie biblické štúdium cez internetové telefonické spojenie. A z času na čas sestry  zo zboru vedú svoje biblické štúdiá u Neleny, aby sa na nich mohla zúčastniť aj ona. Vďaka tomu všetkému mohla Nelena v priebehu uplynulého roka trikrát slúžiť v pomocnej priekopníckej službe! Hovorí: „Som taká šťastná, že sa mi moje dve túžby splnili! Ešte viac ma to priblížilo k Jehovovi, môjmu milujúcemu Stvoriteľovi.“

TERAZ AJ ON NOSÍ KRAVATU. Jedna sestra v Arménsku sa na pracovisku stretávala s výsmechom za to, že patrí k Jehovovým svedkom. Istý spolupracovník mal vo zvyku uštipačne jej hovoriť, že „tí, čo nosia kravatu“, ju zlákali, aby prijala ich náboženstvo. Sestra sa mnoho ráz pokúšala vysvetliť mu to, ale k ničomu to neviedlo. Preto sa rozhodla, že si jeho poznámky prestane všímať a napodobní Ježiša Krista, ktorý svojim žalobcom „neodpovedal“. (Mat. 27:12) Po čase bol tento spolupracovník pre zlé správanie a pre to, že našej sestre spôsoboval ťažkosti, prepustený. Po mesiacoch prišiel našu sestru na pracovisko hľadať istý muž. Kto to bol? Jej bývalý kolega, ktorý ju toľko trápil! Jeho zovňajšok sestru prekvapil. Hoci predtým sa vysmieval svedkom, že nosia kravatu, teraz aj on mal kravatu a v ruke aktovku. Povedal jej: „Ospravedlňujem sa za tie zraňujúce slová. Teraz viem, že som našiel pravdu.“ Tento muž totiž medzitým študoval Bibliu s Jehovovými svedkami a napriek odporu zo strany rodiny sa dal pokrstiť a dokonca sa stal pravidelným priekopníkom!

„POZNÁTE PANI NADIU?“ Nadia je priekopníčka z istého zboru na severe Talianska. V septembri 2009 hovorila cez domový telefón s istým pánom, ktorý ju hneď prerušil a povedal jej, že mu práve zomrela manželka a nemá chuť rozprávať sa. Nasledujúcu nedeľu Nadia  prišla za týmto pánom opäť, aby mu vyjadrila úprimnú sústrasť a povedala mu o biblickej nádeji na vzkriesenie. No jeho reakcia bola rovnaká. Ešte v to isté popoludnie sa Nadia zúčastnila na štúdiu Strážnej veže, kde sa spomínala skúsenosť sestry, ktorá napísala list niekomu, kto stratil smrťou blízkeho človeka. Nadia si hneď spomenula na muža, s ktorým hovorila cez domový telefón, a rozhodla sa, že mu napíše list, v ktorom mu vyjadrí sústrasť a poukáže na nádej na vzkriesenie. O dva dni mu list vhodila do schránky.

Niekoľko dní nato, keď Nadia zvestovala na ulici, oslovila muža, sedemdesiatnika, a prečítala mu jeden biblický verš. Muž sa jej opýtal, či patrí k Jehovovým svedkom. Nadia odpovedala, že áno. Muž jej začal vysvetľovať, že ho pred istým časom navštívila nejaká Jehovova svedkyňa a nechala mu v schránke krásny list, ktorý naňho hlboko zapôsobil. Potom sa opýtal: „Poznáte pani Nadiu?“ To bolo prekvapenie! Nadia sa mu predstavila a dohodli sa, že ho navštívi spolu so svojím manželom. Tento muž nielenže začal študovať Bibliu, ale už aj pravidelne chodí na zhromaždenia.

NEMÔŽU ŠTUDOVAŤ SO VŠETKÝMI. V meste Bujanovac v južnom Srbsku žijú štyria pokrstení svedkovia. Iste si viete predstaviť, akú radosť mala táto malá skupinka  zvestovateľov Kráľovstva, keď v roku 2010 prišlo na Pamätnú slávnosť 460 ľudí! Starší z neďalekého zboru zariadili, aby sa v tomto meste pravidelne konali zhromaždenia v prenajatých priestoroch. Priemerne je na nich vyše 50 prítomných, pričom väčšina z nich je rómskeho pôvodu. Vzhľadom na to, s akým nadšením tu ľudia reagujú na posolstvo o Kráľovstve, zvláštni priekopníci pridelení do tejto oblasti nemôžu viesť biblické štúdiá so všetkými, ktorí prejavili záujem. Preto študujú len s tými, ktorí prichádzajú na všetky zhromaždenia dobre pripravení.

VYŠE STOROČNÁ! Elin, najstaršia zvestovateľka vo Švédsku, má 110 rokov, presne toľko, koľko sa dožil Jozua. (Joz. 24:29) Žije v domove dôchodcov a využíva každú príležitosť hovoriť o pravde s návštevníkmi a vôbec so všetkými, ktorých tam stretne. Rozširuje množstvo kníh. Keď istý starší so svojou dcérou zvestoval z domu do domu neďaleko tohto domova, stretol mladú ženu, ktorá im povedala, že jej o tom už rozprávala Elin a že jej dala knihu. Bol z toho pekný rozhovor. *

NAŠLA TIE KNIHY V KOSTOLE. Tatyana, ktorá žije v Bielorusku, bola prekvapená, keď jej jedného dňa zavolala neznáma mladá žena, ktorá chcela biblické odpovede na svoje  otázky. Nasledoval živý rozhovor. Ako sa žena dostala k Tatyaninmu telefónnemu číslu? Vysvetlila, že v kostole pod lavicou našla knihu Čo učí Biblia? a tiež Preklad nového sveta a v nich bolo napísané Tatyanino telefónne číslo. Ako sa knihy dostali do kostola? Priniesla ich tam matka istého dievčaťa, s ktorým Tatyana študovala Bibliu. Zrejme si chcela u kňaza overiť, či jej dcéra môže niečo také čítať. Z nejakého dôvodu knihy zostali pod lavicou. Tam ich zbadala táto mladá žena a rozhodla sa vziať si ich. Spomenutý telefonát viedol k ďalším biblickým rozhovorom.

SVEDECTVO VYDANÉ VĎAKA STRATENÉMU KABÁTU. Elena, zvláštna priekopníčka, ktorá slúži v meste Minsk v Bielorusku, raz zbadala na zemi pekný kabát. Bol čistý a nevyzeralo to, že by ho niekto vyhodil. Zdvihla ho a vo vrecku našla hotovosť v hodnote asi 1 000 eur. Poobzerala sa dookola a veľmi rýchlo zistila, komu kabát patrí. Jeden muž horúčkovito pobehoval po ulici a očividne niečo hľadal. Elena musela za ním utekať, aby ho dobehla. Bol to podnikateľ z Bangladéša, ktorý žije v Moskve. Ani netreba hovoriť, ako sa potešil, keď dostal svoj kabát späť i s peniazmi. Chcel vedieť, prečo mu ho sestra vrátila a dokonca za ním bežala, aby to mohla urobiť. Sestra vysvetlila, že je Jehovova svedkyňa. Muž povedal, že pred niekoľkými dňami ho oslovili dve svedkyne a asi pol hodiny sa s nimi rozprával a obhajoval svoje náboženské presvedčenie. Potom sa sestry spýtal, ako by mohol prejaviť svoju vďačnosť za to, že mu vrátila kabát. Sestra povedala, že nechce túto situáciu využiť vo svoj prospech, a preto ak chce prejaviť ocenenie, najlepšie urobí, keď po príchode do Moskvy začne študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Muž sľúbil, že to urobí.

 OCEÁNIA

POČET KRAJÍN 30

POČET OBYVATEĽOV 39 384 408

POČET ZVESTOVATEĽOV 101 483

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 62 367

PORUCHA REČI HO NEODRADILA. Hamish, 23-ročný brat z Austrálie, má vážnu poruchu reči, ktorá spôsobuje, že sa mu pletú slová alebo ich vyslovuje nezrozumiteľne a niekedy ich nedokáže vysloviť vôbec. No táto porucha neutlmila jeho horlivosť vo zvestovateľskej službe ani ho neodradila od prijímania úloh na zhromaždeniach. Keď má predniesť prejav v sále Kráľovstva, najprv si ho napíše na papier a potom ho prepíše do prenosného elektronického zariadenia, ktoré napísaný text pretransformuje na hovorenú reč. Počas prejavu si položí toto zariadenie na rečnícky pult a klávesnicou označuje jednotlivé časti prejavu, ktoré postupne prehráva. Syntetický zvuk je pomocou mikrofónu a zvukovej aparatúry prenášaný do celej sály. Keď má pridelenú úlohu, do ktorej sa majú zapájať aj poslucháči, oslovuje prítomných a ďakuje im za ich vyjadrenia tak, že to, čo chce povedať, napíše do svojho elektronického zariadenia. Podobne  komunikuje aj vo zvestovateľskej službe — používa súbor vopred pripravených viet a biblických textov alebo v priebehu rozhovoru to, čo je potrebné, rýchlo napíše. Má veľa pekných opätovných návštev. V roku 2007 bol vymenovaný za služobného pomocníka a odvtedy niekoľkokrát v roku slúži ako pomocný priekopník.

PROBLÉMY S TLAČIARŇOU. V Novej Kaledónii raz Davidovi, ktorý opravuje počítače, zavolala istá žena, ktorá mala problémy s tlačiarňou — nemohla vytlačiť nejaký dokument. David chybu rýchlo opravil, no prekvapilo ho, keď na vytlačenej stránke videl napísané: „NENAVŠTEVOVAŤ. V našom príbytku je Ježiš. Nepotrebujeme žiadne iné náboženstvo.“

David sa domácej panej opýtal: „Prepáčte, ale keď som vám opravoval tlačiareň, padol mi zrak na to, čo bolo napísané na vytlačenej stránke. Smiem sa opýtať, prečo ste to napísali?“

Pani odpovedala: „Ále, viete, každý týždeň sem chodia Jehovovi svedkovia. Už nás to otravuje. Nikto z nich neprekročí prah našich dverí, to si píšte!“

David sa opýtal: „A viete, že ste do svojho domu už jedného z nich pozvali?“

„Nemožné!“ odpovedala pani. „Niečo také sa nikdy nestane!“

„No mňa ste pozvali a ja som Jehovov svedok,“ povedal David. Žena zostala v rozpakoch a trochu sa zahanbila. David jej láskavo vysvetlil, prečo Jehovovi svedkovia navštevujú ľudí v ich domácnostiach. Nasledoval dvojhodinový rozhovor. O niekoľko dní David opäť paniu a jej manžela navštívil. Povedali mu, že uvažovali o tom, čo sa stalo, a dospeli k záveru, že ho k nim určite priviedol Boh. Preto nemohli jeho návštevu odmietnuť! Teraz si títo manželia pravidelne berú naše časopisy.

 VYZBROJENÝ TRAKTÁTMI. Dvanásťročný Nathan, ktorý žije v Austrálii, si v školskej taške nosí biblické traktáty a pravidelne v škole vydáva svedectvo kamarátom. Raz cestou zo školy zbadal staršiu paniu, ktorá stála v predzáhradke svojho domu. Usmiala sa, a tak jej Nathan úsmev opätoval a ponúkol jej jeden zo svojich traktátov. Pani povedala, že jej pred tromi rokmi zomrel manžel. Nathan nato siahol do tašky a vybral traktát Aká je nádej pre milovaných zomrelých? Pani do očí vstúpili slzy, keď jej hovoril o tom, že čoskoro nastane vzkriesenie a ona sa v raji bude môcť opäť stretnúť so svojím manželom. „Ale kedy sa skončí všetko to utrpenie?“ opýtala sa potom. Nathan vytiahol ďalší traktát, Koniec všetkého utrpenia je blízko! Nato sa ho pani spýtala, čomu ešte verí. Dal jej teda z tašky ďalší traktát, Čomu veria Jehovovi svedkovia? Potom sa rozlúčili. Po niekoľkých týždňoch Nathan znova zbadal, že pani je vo svojej predzáhradke. Zavolala ho, a keď prišiel k nej, objala ho. „Hádaj, čo sa stalo, Nathan?“ povedala. „Po tom, čo si mi dal tie traktáty, ma navštívili dve svedkyne a teraz s nimi študujem Bibliu!“

MALI IBA JEDNU POZVÁNKU NA PAMÄTNÚ SLÁVNOSŤ. Michael pomáhal pri výstavbe komplexu novej odbočky na Šalamúnových ostrovoch. Po skončení prác sa rozhodol, že zostane zvestovať ľuďom na odľahlom ostrove  Mbanika, kde prežil svoje detstvo a kde žili jeho telesní bratia. Na ostrove neboli žiadni svedkovia. Okrem toho naň nepremáva pravidelne žiadna loď, nefunguje tam ani pošta a na celom ostrove je len jeden telefón.

Michael sa vybral na ostrov Mbanika spolu s mladým priekopníkom Hanslym. Hneď po príchode začali z palmových listov stavať malú sálu Kráľovstva a pozývať ľudí na Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti. Keďže títo dvaja bratia mali iba jednu tlačenú pozvánku, zakaždým ju ľuďom len ukázali a potom im vysvetlili dôležitosť Pamätnej slávnosti.

Deň pred konaním slávnosti sa bratia vydali na druhú stranu ostrova, pretože aj tam žila jedna rodina. Plavili sa na kanoe dve hodiny, kým tam prišli, no našli doma iba deti. Michael sa rozhodol, že v tejto domácnosti nechá tú jedinú pozvánku, ktorú mali. Dal ju staršej dcére a poprosil, aby ju odovzdala svojmu otcovi.

Nasledujúci deň popoludní, keď Michael a Hansly dokončovali prípravy na Pamätnú slávnosť, zbadali tú rodinu, ako prichádza na kanoe. Keď si otec prečítal pozvánku, usúdil, že Pamätná slávnosť musí byť veľmi dôležitá udalosť, a tak na ňu priviedol celú svoju rodinu. Na Pamätnej slávnosti sa nakoniec zúčastnilo 52 ľudí! Michael a Hansly tu naďalej zvestujú a vedú biblické štúdiá s tými, ktorí prišli na Pamätnú slávnosť.

[Poznámka pod čiarou]

 [Tabuľka na stranách 40 – 47]

CELOSVETOVÁ SPRÁVA JEHOVOVÝCH SVEDKOV ZA SLUŽOBNÝ ROK 2010

 (Pozri publikáciu)

 [Mapy na stranách 48 – 50]

 (Pozri publikáciu)