Vrcholné udalosti minulého roku

NAPRIEK tiesnivým pomerom vo svete sa Jehovovi svedkovia tešili vo svätej službe z ďalšieho plodného roka. S Božím požehnaním pravda dobrého posolstva „prináša ovocie a vzrastá na celom svete“. (Kol. 1:5, 6) Sme si istí, že tohtoročná správa vás povzbudí a posilní vašu vieru.

 NOVÉ OPATRENIE PRE POMOCNÝCH PRIEKOPNÍKOV

Keď pomocní priekopníci dostali možnosť dať si v apríli za cieľ slúžiť 30 alebo 50 hodín, vyvolalo to veľké nadšenie. Mnohí, ktorí sa za bežných okolností do tejto formy služby nemôžu zapojiť, nadšene túto príležitosť využili. Tisíce zvestovateľov sa pridalo k pomocným priekopníkom prvýkrát a mnohí, ktorí boli priekopníkmi v minulosti, si to s radosťou zopakovali. Okrem toho veľa zvestovateľov, ktorí nemohli byť pomocnými priekopníkmi, sa pousilovalo zvýšiť účasť na zvestovaní. K čomu to viedlo?

Väčšina odbočiek hlásila vzrast, ktorý vysoko prevyšuje predchádzajúce vrcholy. Na celom svete sa do pomocnej priekopníckej služby zapojilo 2 657 377 zvestovateľov, čo je približne päťkrát viac, ako bol vrchol v predchádzajúcom roku! Do tejto výsady služby sa zapojilo 80 percent celosvetovej rodiny Bétel, čiže 16 292 z 20 290 bratov a sestier. Nie je mimoriadne príjemné vedieť, že Jehovovi služobníci urobili v apríli vo zvestovateľskej službe viac než v ktoromkoľvek inom mesiaci v histórii?

Len niečo vyše roka po ničivom zemetrasení, ktoré si vyžiadalo asi 300 000 ľudských životov, hlásilo Haiti v apríli nové absolútne vrcholy vo zvestovateľskej službe. Zo 17 009 zvestovateľov slúžilo  v pomocnej priekopníckej službe 6 185. Zvlášť potrebnú útechu a nádej priniesla žialiacim obyvateľom krajiny mimoriadna kampaň s brožúrou Keď vám zomrie niekto milovaný, ktorá bola nedávno vydaná v haitskej kreolčine.

S nezvyčajnou komplikáciou sa v apríli stretli naši bratia a sestry v Nigérii. V štyroch dňoch vyhradených na voľby (z toho boli tri soboty) obmedzila vláda pohyb obyvateľov medzi 7. a 17. hodinou len na presun spojený s voľbami. Priekopníckeho ducha to však neutlmilo. „Píšeme Vám s veľkou radosťou a srdcom plným vďačnosti za vynikajúci mesiac,“ napísali z jedného zboru. V inom zbore sa zo 127 pokrstených zvestovateľov prihlásilo do pomocnej priekopníckej služby 92 vrátane všetkých starších a služobných pomocníkov. Zo 688 členov rodiny Bétel sa do pomocnej priekopníckej služby prihlásilo 555 bratov a sestier.

  Prekonali prekážky. Jeannette, ktorá žije v hornatej vidieckej oblasti Burundi, vždy chcela byť priekopníčkou, ale chronická choroba srdca jej bráni chodiť na väčšie vzdialenosti a do strmých kopcov. Preto sa potešila, keď počula, že požadovaný počet hodín pre pomocných priekopníkov v apríli bol znížený. Starší jej chceli pomôcť splniť si túžbu po priekopníckej službe, a tak zariadili, aby mohla zvestovať v obvode neďaleko svojho domu. Okrem toho priekopníci a zvestovatelia prichádzali so záujemcami k nej domov na biblické štúdium. Koncom mesiaca mala radosť z toho, že zaviedla štyri biblické štúdiá. „Veľmi rada by som sa do priekopníckej služby prihlásila znova,“ hovorí, „a verím, že Jehova mi pomôže.“

Na ostrove Grenada bola mladá nepočujúca sestra priekopníčkou i napriek tomu, že je telesne postihnutá, čo jej spôsobuje ťažkosti pri chôdzi. „Prejsť väčšie vzdialenosti na autobus, aby som sa dostala do služby,“ uviedla, „bolo veľmi náročné.“ Okrem toho bola nezamestnaná, a tak sa úpenlivo modlila, aby jej Jehova pomohol. V súlade so svojimi modlitbami si zarábala predajom čipiek a ručne vyrábaných šperkov. „Do služby som sa zapojila naplno,“ povedala neskôr, „a cítila som podporu a povzbudenie bratov. To ma naozaj obšťastnilo!“

Do pomocnej priekopníckej služby sa v apríli nadšene prihlásila aj 101-ročná Toši z Japonska. Keďže nemôže vychádzať zo zariadenia, v ktorom žije, zvestuje tak, že píše listy a rozpráva sa s opatrovateľkami, ktoré prichádzajú k nej do izby. „Slabo počujem,“ hovorí. „Preto rozprávam veľmi hlasno, a tak ma počujú aj ďalší ľudia v okolí.“

 Pre pomocnú priekopnícku službu sa rozhodol aj Felix z Kostariky, ktorý má ochrnuté ruky i nohy. Ale ako ju dokázal splniť? Pred dom mu vyložili stolík s literatúrou a vďaka tomu mohol vydávať svedectvo okoloidúcim. Koncom mesiaca bol síce telesne unavený, ale duchovne sa cítil posilnený a od radosti bol celý bez seba, lebo zaviedol štyri biblické štúdiá.

Od mimoriadnej aktivity v apríli nechceli zostať bokom ani mnohí mladí zvestovatelia. Napríklad v Španielsku 11-ročná Sandra a jej 7-ročný braček Alejandro chceli zvýšiť svoju službu. Podnietení duchom horlivosti v zbore a príkladom nadšených rodičov, túžili slúžiť ako pomocní priekopníci, ale nemohli, keďže neboli pokrstení. Napriek tomu si obaja vypracovali rozvrh, aby mohli v službe stráviť toľko času, koľko ich rodičia. Potom sa pripravili na službu tak, že večer, keď mali rodinné uctievanie, si nacvičili ponuky. Rodičia si mysleli, že deti sa po niekoľkých dňoch unavia. Ale títo malí zvestovatelia vo svojom úsilí nepoľavili. Už 30. apríla mali 30 hodín všetci členovia rodiny okrem Alejandra, ktorému chýbali tri hodiny. V posledný deň teda išiel do služby s otcom, aby dosiahol cieľ, ktorý si na ten mesiac dal.  Všetci boli veľmi šťastní, že ako rodina takto aktívne a nádherne strávili čas!

„Denne som sa modlila,“ rozpráva Jean zo Španielska, „aby sme s manželom Philipom mohli zvestovať 30 hodín.“ Lenže Philip, ktorý slúžil ako oblastný dozorca, kým pre cerebrálnu aneuryzmu nemusel so službou skončiť, nehybne leží na nemocničnom lôžku a nemôže ani len hovoriť. Dorozumieva sa iba žmurkaním. Jedno žmurknutie znamená áno, dve nie.

„Keď som mu povedala o pomocnej priekopníckej službe,“ pokračuje Jean, „naznačil, že aj on by sa chcel prihlásiť.“ Ale ako mohol dosiahnuť svoj cieľ?

Predchádzajúce mesiace zvestovali pacientom, členom rodiny, ktorí prišli na návštevu, i nemocničnému personálu. „V apríli sme plánovali zvestovať priamo na našom nemocničnom oddelení asi hodinu denne, kým je Philip hore a môže sa žmurkaním zapájať do rozhovorov.“

Ale v marci previezli Philipa na iné oddelenie, kde nemohol mať žiadne návštevy. No on i Jean napriek tomu dokázali zvestovať podľa plánu, pretože v priebehu dňa sa vždy niekoľko minút  zhovárali s nemocničným personálom. Istá zdravotná sestra, ktorá si vzala knihu Čo učí Biblia?, sa pozrela Philipovi do očí a sľúbila mu, že na druhý deň si príde s nimi čítať z Biblie. Keď prišla, Jean jej navrhla, aby prečítala Jána 17:3, a poprosila ju, nech povie, čo podľa nej text znamená. Nato Philip žmurknutím naznačil, či odpovedala správne, alebo nie. Dokonca aj v čase, keď ošetrovateľka nemala službu na Philipovom oddelení, prišla ho uistiť, že prosí Jehovu, aby jej pomohol priblížiť sa k nemu.

Pre Jehovových svedkov je táto zvýšená činnosť spôsobom, ako prejaviť lásku blížnemu, vďačnosť za obeť Ježiša Krista i oddanosť nebeskému Otcovi. Už sa nevedia dočkať marca 2012, keď budú mať opäť príležitosť usilovať sa dosiahnuť buď požadovaných 30, alebo 50 hodín za mesiac.

ŠKOLY, KTORÉ VYUČUJÚ JEHOVOVÝM CESTÁM

Jehovova organizácia berie veľmi vážne proroctvo zaznamenané v Izaiášovi 2:3: „Poďte, a vystúpme na Jehovov vrch, k domu Boha Jakobovho; a on nás bude poučovať o svojich cestách.“ Napríklad kým ešte zúrila druhá svetová vojna, trieda verného a rozvážneho otroka si uvedomila, že pred koncom Satanovho systému vecí musia byť Jehovom vyučované všetky národy. Preto boli založené také školy ako Gileád, biblická škola Watchtower, a teokratická škola kazateľskej služby. V nedávnej minulosti urobil vedúci zbor úpravy rôznych škôl, ktoré poskytujú špeciálne školenie.

V októbri 2010 bola škola služobného vzdelávania premenovaná na biblickú školu pre slobodných bratov. Do tejto dvojmesačnej školy sa budú naďalej hlásiť slobodní bratia, ktorí slúžia ako starší alebo služobní pomocníci. Z učebnej látky tejto školy malo doteraz na celom svete úžitok 37 445 bratov a mnohí z nich slúžia ako priekopníci, cestujúci dozorcovia, misionári a bételiti.

V júli 2011 bola otvorená nová dvojmesačná biblická škola pre manželské páry. Zatiaľ sa koná v Pattersone v štáte New York. Anglicky hovoriace dvojice sa môžu prihlásiť, ak sú vo veku 25 až 50 rokov, ak  je ich zdravotný stav dobrý, ak sú manželmi najmenej dva roky a aspoň dva posledné roky za sebou slúžia v službe celým časom a ak manžel aspoň dva roky za sebou slúži ako starší alebo služobný pomocník. Od roku 2012 sa bude biblická škola pre manželské páry konať na miestach, kde sa koná biblická škola pre slobodných bratov.

Biblická škola pre manželské páry má manželským dvojiciam poskytnúť špeciálne školenie, ktoré ich urobí viac použiteľnými pre Jehovu a jeho organizáciu.  Väčšina absolventov bude slúžiť v pravidelnej priekopníckej službe tam, kde je v ich domovskej krajine potrebných viac zvestovateľov. Ale niektorí budú vymenovaní za dočasných zvláštnych priekopníkov a niektorí budú dokonca školení pre krajskú službu. Niekoľkí môžu byť pridelení do inej krajiny, ak budú spĺňať požiadavky a budú mať na to vhodné okolnosti.

Bratia a sestry, ktorí sa prihlásia do tejto školy, by mali byť duchovne zrelí a mali by prejavovať ducha obetavosti. V novej škole budú vyučovať tí istí inštruktori, ktorí v biblickej škole pre slobodných bratov, a budú používať takmer rovnaké učebné osnovy. Niekoľko lekcií sa bude preberať len s bratmi a manželky pôjdu v tom čase do zvestovateľskej služby. Ďalšie podrobnosti a požiadavky kladené na záujemcov o túto školu zaznejú na stretnutiach, ktoré sa budú konať na oblastných zjazdoch.

Vedúci zbor oznámil aj úpravy týkajúce sa školy Gileád, biblickej školy Watchtower. Od 132. triedy, ktorá sa začala 24. októbra 2011, sa bude školenie poskytovať len dvojiciam, ktoré už sú vo zvláštnej službe celým časom, napríklad misionárom, ktorí ešte neabsolvovali Gileád, zvláštnym priekopníkom, cestujúcim dozorcom a bételitom. Výbor odbočky ich môže odporučiť, ak plynule hovoria a píšu po anglicky.

Absolventi Gileádu budú mať za úlohu posilňovať a stabilizovať zbory a odbočky, či už ako misionári v poli, cestujúci dozorcovia, alebo bételiti. Keď budú pridelení do poľa, pôjdu do husto osídlených oblastí, kde budú môcť mať veľký vplyv na  zvestovanie a činnosť zborov. Ak sú na území pod dozorom odbočky potrební absolventi Gileádu, výbor odbočky môže o nich žiadať rovnako ako dosiaľ. No výbor odbočky môže tiež do školy Gileád odporučiť spôsobilých služobníkov vo zvláštnej službe celým časom z územia, nad ktorým má dozor. V niektorých takýchto prípadoch môžu výbory odbočiek požiadať, aby sa absolventi po graduácii vrátili späť do krajiny, v ktorej slúžia.

Škola pre členov výborov odbočiek a ich manželky sa bude v angličtine konať v Pattersone dvakrát ročne. Občas budú do nej pozvaní aj členovia výborov krajiny. Členovia výborov odbočky, ktorí už školu absolvovali, budú pozvaní druhý raz a budú v nej spolu s bratmi, ktorí sa na nej zúčastnia prvýkrát. Manželky členov výborov odbočiek sa zúčastnia na väčšine lekcií spolu s manželmi. Niektoré lekcie organizačného  charakteru sa však budú preberať len s bratmi a vtedy sa budú manželky venovať rôznym prácam v Bételi.

Okrem toho sa budú každý rok v Pattersone konať dve triedy školy pre cestujúcich dozorcov a ich manželky. V triedach, ktoré už v Spojených štátoch prebiehajú, sú aj bratia, ktorí už školu absolvovali, a v každej triede ich bude asi polovica. Manželky cestujúcich dozorcov budú pozvané na väčšinu vyučovacích hodín.

Netešíme sa ako členovia Božieho ľudu z toho, že môžeme prijímať vzdelanie, ktoré poskytuje Jehova? Sám Ježiš povedal: „V Prorokoch je napísané: ‚A všetci budú vyučovaní Jehovom.‘“ ​(Ján 6:45; Iz. 54:13) Sme presvedčení, že tieto úpravy zrýchlia naliehavé dielo zvestovania dobrého posolstva po celej obývanej zemi ešte pred príchodom konca.

 VEĽKÉ ZEMETRASENIE V JAPONSKU

Správy z celého sveta hovoria o vlne zemetrasení, cunami, tornád, hurikánov, záplav, požiarov, sopečných výbuchov a ďalších prírodných katastrof. Pre nedostatok priestoru nemôžeme informovať o všetkých, ale odhodlanie, s akým tieto nedávne ťažkosti zvládajú Jehovovi svedkovia, možno dobre ukázať na príklade našich spoluctiteľov z Japonska.

V piatok 11. marca 2011 o 14.46 zasiahlo Japonsko zemetrasenie s magnitúdou 9. Následné cunami spustošili mnoho miest a dedín pozdĺž pobrežia Tichého oceánu. Potvrdených obetí na životoch alebo doteraz nezvestných je asi 20 000. V postihnutej oblasti boli zničené štyri sály Kráľovstva a ďalšie štyri sa stali nepoužívateľnými. Odplavených alebo silne poškodených bolo až 235 domov našich bratov a sestier a viac ako tisíc domov si vyžadovalo opravu.

Zemetrasenie a cunami poškodili jednu jadrovú elektráreň tak vážne, že došlo k úniku rádioaktívnych látok. Vláda vydala príkaz na evakuáciu obyvateľstva z okolia elektrárne a z mnohých miest sa tak z večera do rána stali mestá duchov. Aj bratia a sestry museli odísť, a tak z tejto oblasti „zmizli“ dva zbory.

Spomedzi 14 000 Jehovových svedkov v najviac postihnutých oblastiach prišlo o život 12, piati boli ťažko ranení a dvaja sú stále nezvestní. Mnohí, ktorí túto bolestnú skúsenosť prežili, prišli o domov, majetok  a v mnohých prípadoch i o blízkych.

„Matku, ktorá je invalidná, sa mi podarilo dostať do auta a vyrazili sme smerom k úkrytu,“ hovorí Kijoko z Ofunata. „Vtom som zacítila dym. Vystúpila som z auta a uvidela som obrovskú vodnú stenu pohlcovať náš dom. A voda sa valila priamo na nás! Pomohla som mame vyliezť na železničný násyp. Auto nám odplavilo rovno pred očami.“

Po zemetrasení sa mladý brat Koiči snažil dostať do Išinomaki k domu svojich rodičov vzdialenému asi päť kilometrov od mora. Ale keď sa priblížil, uvidel, že celé okolie je pod vodou. „Bez člna som nemohol ísť ďalej.“ Tri týždne po zemetrasení našiel otca v márnici a o ďalšie tri týždne tam našiel aj matku.

Len čo sa zemetrasenie skončilo, Masaaki zo Šičigahamy sa rozhodol zaparkovať pri sále Kráľovstva asi kilometer od mora. Spomína: „Našiel som tam sestru, ktorá tam tiež evakuovala. Povedal som si,  že cunami určite nepríde až tak ďaleko. No zakrátko pokryla zem čierna voda! Naše autá začali plávať. Otvoril som okno, pretiahol som sa cezeň a postavil som sa na strechu auta. Sestrino auto však odplavilo a stratil som ho z dohľadu! Modlil som sa, aby jej Jehova pomohol.

Snežilo a ja som bol do nitky premočený a triasol som sa od zimy. Potom prestalo snežiť, ale vzduch bol mrazivý. O chvíľu slnko zapadlo a zotmelo sa. Hviezdy boli jasné a nádherné. Stál som na streche auta ako na ostrovčeku v ľadovej vode. Vôkol boli aj ďalší ľudia uväznení na hŕbach trosiek či na strechách domov. Nevedel som, či vôbec dožijem rána. Chcel som sa dajako povzbudiť, a tak som sa rozhodol predniesť spamäti verejnú prednášku, ktorú som mal dva týždne predtým. Mala aktuálnu tému: ‚Kde môžeme nájsť pomoc v čase tiesne?‘ Potom som spieval jedinú pieseň, ktorú viem naspamäť: ‚Môj Boh — môj Otec a Priateľ.‘ Spieval som ju znova a znova a popritom som spomínal, ako som slúžil Jehovovi, a z očí sa mi rinuli slzy.

Potom na mňa z domu na druhej strane ulice niekto zavolal: ‚Ste v poriadku? Už vám idem na pomoc!‘“ Muž, ktorý na Masaakiho zavolal, si z plávajúcich brvien urobil plť a zachraňoval ľudí, ktorí boli na okolí. S jeho pomocou sa Masaakimu podarilo vliezť cez okno na druhom podlaží do niečieho domu. Vydýchol si, keď sa neskôr dozvedel, že aj sestru z druhého auta sa podarilo zachrániť.

Kohei a Juko boli v radostnom očakávaní svojej svadby, ktorá sa mala konať v sále Kráľovstva v Rikuzentakate v sobotu 12. marca. Zemetrasenie sa začalo, keď v piatok zákonne zaregistrovali svoje manželstvo na radnici. Kohei započul, že mesto vysiela  výstrahu pred cunami, a ponáhľal sa na vyššie položené miesto. „Videl som celé mesto zahalené kúdolom prachu,“ spomína. „Nezostalo z neho nič, len pár veľkých budov. Dovtedy som sa strachoval, ako dopadne to, čo sme mali naplánované na to odpoludnie, ale onedlho som si uvedomil, že sa stalo niečo strašné.“

Kohei a Juko celú sobotu pomáhali bratom a sestrám zo zboru. „Zo susedných zborov sme dostali zásielku nevyhnutnej hmotnej pomoci,“ hovorí Kohei. „Potešilo ma, keď som manželku počul hovoriť, aká je rada, že venujeme čas a sily bratom a sestrám. Ďakoval som Jehovovi za takú vynikajúcu partnerku. Cunami nám odplavila nový dom, auto i všetok majetok. Ale som veľmi vďačný za lásku, ktorú nám prejavili bratia.“

Snaha pomôcť telesne, duchovne i emocionálne. Odbočka v Japonsku rýchlo vytvorila tri výbory núdzovej pomoci a do oblasti opakovane posielala svojich zástupcov. Keď v máji prišli do Japonska zónoví dozorcovia Geoffrey Jackson a Izak Marais zo svetového ústredia, aj oni sa stretli s bratmi a sestrami v jednej z najviac postihnutých oblastí. Pre postihnuté zbory bolo usporiadané mimoriadne zhromaždenie, pri ktorom bolo telefonicky prepojených 2 800 bratov v 21 sálach Kráľovstva. Na zhromaždení boli uistení o láske a záujme celosvetového bratstva.

Členovia výborov núdzovej pomoci a ďalší dobrovoľníci s plným nasadením zaobstarávali pomoc. V prvom rade bolo potrebné jedlo, voda a palivo. Výbory núdzovej pomoci okrem toho zariadili, aby boli postihnutým zborom poslané odevy rôznej veľkosti. V priestoroch na zhromaždenia boli umiestnené kabínky a zrkadlá, čím sa zmenili na dočasné „butiky“.

 Akí vďační boli bratia a sestry, ktorých postihla táto katastrofa, keď videli, že Jehova uspokojuje ich telesné i emocionálne potreby! Zvlášť ich však posilňovali kresťanské zhromaždenia. „Zhromaždenia mi dávajú pokoj mysle,“ napísala istá sestra zo zasiahnutej oblasti. „Sú pre mňa duchovným záchranným lanom.“

Posolstvo nádeje. Japonskí bratia neotáľali a hneď začali strápeným susedom poskytovať útechu z Božieho Slova. Niekoľkí zvestovatelia z mesta, ktorého sa katastrofa nedotkla, sa rozhodli slúžiť na ulici s veľkým nápisom „Aká je príčina tejto tragédie? Odpoveď je v Biblii“. Mnoho ľudí prejavilo záujem o biblickú odpoveď na túto otázku a bratia len za jeden a pol dňa rozšírili 177 kníh Čo učí Biblia?

V postihnutej oblasti navštevovali svedkovia najskôr záujemcov, s ktorými študovali Bibliu, potom tých, u ktorých vykonávali opätovné návštevy, a potom susedov, aby ich všetkých utešili. Akiko hovorí: „Keď som istej domácej prečítala Matúša 6:34, rozplakala sa. Bolo zjavné, že pociťuje veľkú úzkosť. Keď som jej vysvetlila, ako nám Biblia pomáha udržať si pokoj mysle, bez váhania s tým súhlasila a poďakovala sa mi. To mi pomohlo opäť si uvedomiť, ako mocne môže Písmo pôsobiť na srdce ľudí.“

„Existuje veľa náboženstiev,“ povedal istý muž, „ale vy ste jediní, ktorí za nami chodíte, a to aj v takomto abnormálnom čase.“ Ďalší muž uznanlivo poznamenal: „Je obdivuhodné, že aj v tejto kritickej situácii pokračujete vo svojej činnosti ako vždy.“ Istý starší sa vyjadril: „Mnoho ľudí vítalo naše návštevy. Hovorili: ‚Ste prví, kto k nám od katastrofy prišiel. Prosím, príďte zas.‘“

 PREKLAD NOVÉHO SVETA V 106 JAZYKOCH!

V Litve a Lotyšsku bol piatok 15. júla 2011 pamätihodným dňom a míľnikom v histórii Božieho ľudu v týchto krajinách. Stephen Lett z vedúceho zboru v prejave, ktorý vďaka spojeniu zaznel v oboch krajinách, oznámil vydanie Prekladu nového sveta Kresťanských gréckych Písiem v lotyštine a litovčine, ktoré sa tak stali 99. a 100. jazykom, v ktorých je preklad dostupný. Posledných sedem rokov pripisuje vedúci zbor prekladu Biblie veľkú dôležitosť. Vďaka tomu je Preklad nového sveta v súčasnosti vydaný v dvojnásobku jazykov oproti roku 2004 a prekladatelia na celom svete ďalej usilovne pracujú na preklade Biblie do ďalších jazykov.

Ako si iste dokážete predstaviť, bratia prijímajú Bibliu vo vlastnom jazyku s veľkým nadšením. Napríklad brat zo Stredoafrickej republiky povedal: „Mať Bibliu je jedna vec, ale rozumieť jej, keď je vo  vašej materčine, je jedna z najlepších vecí na svete! Preklad nového sveta v jazyku sango hovorí priamo k srdcu. Keď teraz čítam evanjeliá, dokážem si predstaviť biblické postavy a viem sa vžiť do ich pocitov.“ Mladá sestra z Etiópie vyjadrila pocity mnohých, keď povedala: „Slovom ‚ďakujem‘ sa zďaleka nedá vyjadriť, čo cítim v srdci. Vždy som sa modlila, aby nám Jehova dal Preklad nového sveta v našom jazyku. Dnes mi ho dal.“

 DEPEŠE Z CELÉHO SVETA

Grobian v Rusku stíchol. Vera, sestra v pokročilom veku, mala niekoľko rokov ťažkosti s istým susedom, ktorý neznášal Jehovových svedkov. Vyhrážal sa jej a v prítomnosti jej vnúčat, ktoré ju často navštevovali, rozprával oplzlo. So slovami Rimanom 12:18 na mysli vždy reagovala pokojne a nehádala sa s ním. V januári 2011 začal byť nezvyčajne agresívny. Z obavy o svoj život to povedala obvodnému policajtovi, ktorý, a to je zaujímavé, bol v marci 2010 u nej aj s istým mestským úradníkom. Vtedy sa prišli pozrieť, či sa ona a ďalší svedkovia, ktorí sa stretávali v jej dome, nevenujú nejakej extrémistickej činnosti. Tentoraz však policajt videl, kto naozaj spôsobuje problémy. Suseda vyhrešil a za vyhrážky mu dal pokutu 3 000 rubľov (asi 70 eur). Odvtedy už Vera nemala so susedom nijaké ťažkosti. Ako prejav vďačnosti napísala policajnému oddeleniu ďakovný list. Napodiv jej odpovedal sám náčelník polície. Poďakoval sa za milé slová o policajtovi, ktorý jej pomohol. Okrem toho napísal: „Vaše srdečné slová napísané v čase, keď väčšina ľudí políciu len kritizuje, dosvedčujú, že Vy polícii dôverujete.“ Vera hovorí, že teraz sa spomenutý obvodný policajt u nej občas zastaví, aby sa ubezpečil, že je všetko v poriadku.

„Smetiar“ z Turecka. Dvaja muži, ktorí nedávno začali študovať Bibliu, navštívili oblastný zjazd. Napísali:  „Cítili sme sa ako v rozprávke. Každý sa usmieval a bol veľmi priateľský a úctivý. Cez obedňajšiu prestávku sme sa prechádzali a nemali sme pocit, že tam nepatríme. Potom sme uvideli, ako sa k nám blíži brat, ktorý s nami zaviedol štúdium. V ruke držal vrece s odpadkami. Snažili sme sa vyhnúť stretnutiu s ním, lebo sme si mysleli, že zbieranie smetí je jeho zamestnanie, a nechceli sme, aby sa o nás vedelo, že sa priatelíme s obyčajným smetiarom. Tak sme sa otočili a pokúšali sme sa stratiť v dave. Mysleli sme si: ‚Prečo študujeme Bibliu práve so smetiarom a nie s niekým, kto prednáša z pódia?‘

Ale ako naše štúdium pokračovalo, dozvedeli sme sa, že ‚smetiar‘, ktorý s nami viedol štúdium, je člen výboru odbočky a slúži v odbočke Jehovových svedkov. Ďalej sme robili pokroky a oddali svoj život Jehovovi, pričom sme pochopili, že náš brat sa pokorne správal ‚ako menší‘. (Luk. 9:48) Veľmi si ceníme poučenie, ktoré sme dostali na prvom veľkom zhromaždení, na ktorom sme sa zúčastnili!“

Lži v Arménsku. Po falošnom vyhlásení, že istý mladík z mesta Sevan, ktorý zavraždil rodičov, je Jehovov svedok, sa spustila intenzívna ohováračská kampaň namierená proti Jehovovým svedkom. Médiám bolo ihneď doručené vyhlásenie, v ktorom bola táto informácia vyvrátená. Ohováranie však pokračovalo a televízia odvysielala mimoriadnu reportáž, v ktorej sa tvrdilo, že mladík bol Jehovovým svedkom. O Jehovových svedkoch sa v nej hovorilo urážlivo a znevažujúco a jeden z titulkov, ktorý sa v jej priebehu objavil, znel „Jehovovi krutí a slabošskí popravcovia“. V reportáži boli diváci dokonca povzbudzovaní, aby proti  svedkom, ktorí ich navštívia, použili fyzickú silu. To spôsobilo, že v krajine citeľne zosilneli nepriateľské nálady voči Jehovovým svedkom. Na televíznu stanicu bola preto podaná žaloba, v ktorej sa žiadalo odvolanie dezinformácií, ospravedlnenie a vyplatenie kompenzácie za hanobenie nášho dobrého mena a povesti. Televízia prisľúbila odvolať dezinformácie, ale kým bola Ročenka 2012 daná do tlače, televízia to ešte nespravila a prebiehajú rokovania o mimosúdnom vyrovnaní.

Budúci venezuelskí stavbári. V meste San José de Guaribe chodievala skupina detí každé ráno do škôlky okolo stavby sály Kráľovstva. Zakaždým sa tam zastavili a chvíľu s obdivom pozorovali, čo všetko sa tam deje. Jedného dňa sa ich učiteľka v triede opýtala, čím chcú byť, keď budú veľkí. Na jej prekvapenie nie jedno, ale hneď niekoľko detí odpovedalo, že chcú byť „stavbármi ako Jehovovi svedkovia“! Učiteľku to zaujalo a spolu s kolegyňou sa rozhodli vziať celú triedu na vychádzku k stavenisku. Keď prišli, príslušníci stavebnej čaty urobili návštevníkom prehliadku staveniska. Deti mali z prehliadky nesmiernu radosť, zvlášť preto, že mohli mať na hlave farebné prilby. Učiteľky položili veľa otázok a bolo im vydané dobré svedectvo.

 Kanada zvyšuje produkciu časopisov. V snahe čo najlepšie používať darované prostriedky vedúci zbor požiadal odbočku v Kanade, aby tlačila Strážnu vežu a Prebuďte sa! pre všetky zbory na Bermudách, v Guyane, Kanade, Spojených štátoch a na väčšine karibských ostrovov. Preto začiatkom služobného roka 2011 začala Kanada tlačiť 12-krát viac časopisov ako dovtedy. V súčasnosti tlačí časopisy v 30 jazykoch a v množstve, ktoré zodpovedá takmer štvrtine všetkých časopisov vytlačených na celom svete.

Dni otvorených dverí vo Fínsku. So schválením vedúceho zboru bola vo Fínsku zorganizovaná mimoriadna kampaň zameraná na Jehovových svedkov a posolstvo, ktoré tam hlásajú už celých sto rokov. Bratia horlivo rozširovali Prebuďte sa! z augusta 2010, ktorého úvodná séria bola na tému „Kto sú Jehovovi svedkovia?“, čo viedlo k mnohým vynikajúcim rozhovorom o našom diele. Koncom augusta bratia usporiadali v odbočke dni otvorených dverí. Do objasňovania činností, ktoré sa tam vykonávajú, sa zapojila celá rodina Bétel. Urobili rôzne výstavky, ktoré návštevníkov informovali o našom diele. Niektorí bételiti si obliekli historické odevy a predvádzali, ako svedkovia v 40. a 50. rokoch minulého storočia používali na propagáciu verejných prednášok pútače, ktoré mali na sebe. Niekoľko oddelení si pre návštevníkov pripravilo malé suveníry. Na dni otvorených dverí prišlo asi 1 500 návštevníkov. Neskôr aj noviny, rozhlas a televízia priaznivo komentovali našu činnosť.

Nepokoje na Pobreží Slonoviny. Služobný rok 2011 sa začal optimisticky, s vyhliadkou na ďalší vzrast, keďže 8 656 zvestovateľov viedlo 23 019 biblických štúdií.  Ale pre spory súvisiace s voľbami vznikol na sklonku novembra 2010 v krajine chaos a občianske nepokoje. Boje, ktoré nasledovali, zasiahli v marci 2011 aj obchodné centrum Abidjan a trvali až do apríla, čo spôsobilo hromadný odchod civilného obyvateľstva nielen z mesta, ale aj z krajiny. Medzi utečencami bolo aj veľa našich bratov, ktorí odišli pešo a zanechali domy i majetok.

V tomto náročnom období bol často pre našich bratov ochranou ich neutrálny postoj. Raz vtrhli vojaci do jednej základnej školy, kde mali učitelia a poradcovia seminár. Všetkým prikázali odovzdať cennosti a ľahnúť si na podlahu. Keď im istý brat dal svoju tašku, ktorú nosí do služby, plnú našich publikácií, vojaci hneď spoznali, že je Jehovov svedok. Vrátili mu tašku spolu s peniazmi i mobilom a povedali mu: „Vy nie ste pre nás hrozba.“

 ZASVÄTENIE ODBOČIEK PRINÁŠA SLÁVU BOHU

Dňa 18. decembra 2006 sa začali práce na prístavbe odbočky v Čile. Stavala sa nová dvojpodlažná kancelárska budova, nová trojpodlažná obytná budova a veľká prístavba skladových priestorov. Na programe zasvätenia 16. októbra 2010 bolo 5 501 prítomných a David Splane z vedúceho zboru predniesol prejav v španielčine.

V Burkine sa 19. februára 2011 konalo zasvätenie prístavby kancelárie krajiny, na ktorom bolo 210 prítomných. Zasväcovací prejav predniesol John Kikot zo svetového ústredia. Na zvestovateľské dielo v krajine dozerala odbočka na Pobreží Slonoviny,  kým v máji 2011 neprevzala dozor odbočka v Benine. Znamenité správanie bratov na stavenisku prinieslo veľkú chválu Jehovovmu menu. Zamestnanec veľkej dodávateľskej firmy poznamenal: „Nikto tu nepokrikuje. Nikdy sme nepracovali na stavbe s takými pokojnými a radostnými ľuďmi.“

Veľká radosť vládla aj pri zasväcovaní nových priestorov odbočky v Hongkongu, ktoré sa konalo 27. augusta 2011. Nové kancelárie sú na 19. poschodí 37-podlažnej budovy s výhľadom na prístav Viktória. (Pozri šípku dole.) Zasväcovací prejav predniesol Stephen Lett z vedúceho zboru pred nadšeným zástupom 290 bratov a sestier sediacich v jedálni, kanceláriách a expedičných priestoroch. Nové kancelárske priestory sú vítanou úľavou pre prekladateľské a služobné oddelenie, pre audio- a videooddelenie, pre nákupné a účtovné oddelenie i pre expedíciu.

 SPRÁVY ZO SÚDNYCH SIENÍ

Verný prorok Jeremiáš oprávnene dôveroval, že Všemohúci Boh ho nikdy neopustí. „Určite budú proti tebe bojovať,“ povedal Jehova, „ale nezískajú nad tebou prevahu. Lebo som s tebou, aby som ťa ochránil a aby som ťa oslobodil.“ ​(Jer. 15:20) Ako vidno z nasledujúcich správ, aj Jehovovi novodobí služobníci pociťujú Jehovovu podporu, keď si aj napriek odporu plnia úlohu zvestovať. (Mat. 24:9; 28:19, 20)

 Arménsko Brat Vahan Bajatjan, ktorý z dôvodu svedomia odoprel vojenskú službu, bol odsúdený na dva a pol roka. Po prehratých súdnych a odvolacích konaniach na arménskych súdoch prešetril jeho prípad Európsky súd pre ľudské práva. Dňa 27. októbra 2009 sedem sudcov Európskeho súdu rozhodlo v neprospech brata Bajatjana a dali za pravdu Arménsku. Jeden sudca však s rozhodnutím súdu nesúhlasil a označil ho za „nekompatibilné so súčasnými európskymi normami v otázke odopierania z dôvodu svedomia“. Vzhľadom na závažnosť tejto otázky Európsky súd súhlasil, že prípad postúpi svojmu veľkému senátu pozostávajúcemu zo 17 sudcov.

Dňa 7. júla 2011 sa 17-členný senát väčšinou hlasov v pomere 16 ku 1 uzniesol, že Arménsko porušilo  právo brata Bajatjana na slobodu svedomia. Súd sa vyjadril, že „nemá dôvod pochybovať, že sťažovateľa viedlo k odopretiu vojenskej služby jeho náboženské presvedčenie, ktorému úprimne verí a ktoré je vo vážnom a neprekonateľnom rozpore s povinnosťou vykonať vojenskú službu“. Dúfame, že toto významné rozhodnutie v konečnom dôsledku povedie k prepusteniu 69 bratov uväznených v Arménsku, ako aj bratov, ktorí sú v podobnej situácii v Azerbajdžane a v Turecku. *

Bulharsko Sedemnásteho apríla 2011 pokojne slávilo Pamätnú slávnosť v sále Kráľovstva v Burgase vyše 100 ľudí vrátane žien, detí a starších osôb. Vonku sa zhromaždilo asi 60 rozzúrených mužov, ktorí začali do svedkov stojacich pred vchodom hádzať veľké kamene. Dav potom zaútočil na sálu Kráľovstva, ale bratia im zabránili vojsť. Okamžite volali políciu, ale kým prišla, prešiel dlhý čas. Pri útoku bolo viacero svedkov zranených a piatich muselo vozidlo  záchrannej služby odviezť do nemocnice. Zbor napriek útoku pokračoval v Pamätnej slávnosti. Takýto útok bol veľmi netypický, lebo ľudia v Bulharsku sa vo všeobecnosti správajú k Jehovovým svedkom úctivo a odsúdila ho dokonca aj verejná mienka. Vedúci zbor zariadil, aby 13 odbočiek upozornilo na útok bulharské veľvyslanectvá vo svojich krajinách. Bulharská vláda neskôr útok odsúdila a miestny prokurátor vzniesol obvinenie proti ôsmim útočníkom.

Južná Kórea V Južnej Kórei je dosiaľ vyše 800 Jehovových svedkov vo väzení za to, že im z náboženských dôvodov svedomie nedovoľuje nastúpiť vojenskú službu. Od roku 1950 bolo vyše 16 000 Jehovových svedkov odsúdených spolu na viac ako 31 000 rokov väzenia za to, že odmietli vykonávať vojenskú službu. Prečo toľko mladých mužov zaujalo taký nekompromisný postoj?

Každý mladý muž, ktorý odmietne vykonávať vojenskú službu, sa rozhoduje na základe vlastného svedomia. Napríklad Kim Dži-Gwan na súde vysvetlil: „Hlboko na mňa zapôsobili také biblické náuky, ako je tá, že ‚ľudia sa už viac nebudú učiť vojne‘ a ‚miluj svojho blížneho ako seba‘. Okrem toho som sa naučil, že láska založená na zásadách nás môže podnietiť milovať našich nepriateľov. Vojenskú službu som sa rozhodol odmietnuť na základe týchto a ďalších textov a na základe vlastného pevného presvedčenia.“ ​(Iz. 2:4; Mat. 5:43, 44; 22:36–39)

V súčasnosti nemajú mladí muži v Južnej Kórei možnosť odslúžiť alternatívnu civilnú službu. Aby sa to vyriešilo, bolo v desiatich prípadoch podané odvolanie  na Kórejský ústavný súd. Dňa 11. novembra 2010 si súd vypočul predložené argumenty, medzi ktorými bola okrem iného vznesená otázka, či skutočnosť, že Kórea nevytvorila alternatívu pre odopieračov z dôvodu svedomia, nie je porušením práv kórejských občanov.

Medzičasom, 24. marca 2011, sa Výbor Organizácie Spojených národov pre ľudské práva uzniesol, že Južná Kórea porušila medzinárodne uznávané normy v dodržiavaní ľudských práv, keď uväznila 100 odopieračov z dôvodu svedomia, ktorí sú Jehovovými svedkami. (Týchto 100 bratov sa proti svojmu uväzneniu odvolalo na tento výbor.) Okrem toho bol Kórejskému ústavnému súdu predložený priaznivý rozsudok, ktorý v prípade brata Bajatjana vyniesol veľký senát Európskeho súdu (pozri správu o Arménsku na  34. a 35. strane), aby ho mohol zohľadniť pri rozhodovaní o spojených desiatich prípadoch, ktorých prerokúvanie ešte prebiehalo. Ústavný súd napriek všetkému 30. augusta 2011 odobril zákon o vojenskej službe a nechal odopieračov z dôvodu svedomia vo väzení, čím úplne ignoroval rozhodnutie Výboru Organizácie Spojených národov pre ľudské práva. Dvaja z deviatich ústavných sudcov si všimli rozpor medzi zákonom o vojenskej službe a ústavným právom na slobodu svedomia, a preto vyslovili nespokojnosť s rozsudkom a zároveň navrhli, aby sa vytvoril systém alternatívnej civilnej služby.

Turecko Naši bratia v tejto krajine sa veľmi tešili, keď boli 31. júla 2007 zákonne uznaní za náboženskú spoločnosť. Hoci ťažkosti v súvislosti s neutralitou a používaním sál Kráľovstva pretrvávajú, naše dielo  v tejto krajine napreduje. Dvadsiateho šiesteho apríla 2011 rozposlalo Ministerstvo školstva Tureckej republiky direktívu, v ktorej sa uvádzalo, že ‚Jehovových svedkov je možné uvoľniť z povinných hodín náboženstva v školách‘. Ministerstvo dospelo k záveru, že „aj keď Jehovovi svedkovia neprijímajú niektoré bežné kresťanské náuky — Jehovovi svedkovia sú kresťanské náboženstvo“. Toto rozhodnutie je vítanou správou pre našich mladých bratov a sestry, ktorí celé roky dostávali v škole zhoršené známky za to, že odmietali zúčastňovať sa na hodinách náboženstva.

Spojené štáty V máji 2011 vydal kansaský odvolací súd priaznivé rozhodnutie v prípade Mary D. Stinemetzová proti Kansaskému úradu pre zdravotníctvo. Súd sa uzniesol, že štát porušil práva  sestry Stinemetzovej zaručené federálnou i štátnou ústavou tým, že nedal súhlas na jej bezkrvnú operáciu za hranicami štátu Kansas. Keďže v Kansase sa taká operácia, akú sestra potrebovala, nevykonáva bez použitia krvi, súd nariadil štátu Kansas schváliť operáciu našej sestry v inom štáte. Toto je víťazstvo nielen pre sestru Stinemetzovú, ale aj pre ďalších zvestovateľov zo Spojených štátov, ktorých zdravotná starostlivosť sa hradí z vládnych prostriedkov.

Desiateho augusta 2011 Najvyšší súd štátu Kansas potvrdil priaznivé rozhodnutie zveriť Jehovovej svedkyni Monice McGloryovej do starostlivosti jej syna. Otec dieťaťa sa domáhal starostlivosti tvrdením, že syn by sestre McGloryovej nemal byť zverený, lebo (1) by odmietla dať súhlas na transfúziu krvi, (2) brala dieťa do služby z domu do domu a (3) údajne spôsobila odcudzenie dieťaťa od otca a okolia tým, že ho učí o Armagedone.

Kansaský najvyšší súd potvrdil ústavné princípy, ktoré už v roku 1957 vyjadril slovami: „Náboženská sloboda zaručená našou ústavou sa musí verne dodržiavať a vyučovanie detí nejakému náboženstvu by sa nemalo a nesmie sa považovať za smerodajné v rozhodovaní o starostlivosti o dieťa.“ K otázke transfúzie krvi súd uviedol: „[O zverení do starostlivosti] nemôžeme rozhodovať na základe nejakých hypotetických úrazov alebo chorôb, ktoré by si azda mohli vyžadovať [transfúziu krvi].“

Francúzsko Mali sme veľkú radosť, keď 30. júna 2011 Európsky súd pre ľudské práva vydal rozhodnutie v prospech Združenia Jehovových svedkov vo Francúzsku. Bolo to vyvrcholenie 16-ročného právneho  boja vyvolaného tým, že na dary venované odbočke bola uvalená nadmerná a diskutabilná 60-percentná daň. Svedkovia sú jediná väčšia náboženská organizácia, ktorej bola takáto daň vyrubená. Vláda Francúzska sa pokúšala uložiť Jehovovým svedkom za povinnosť zaplatiť celkovo 58 miliónov eur, čo je suma, ktorá vysoko prevyšuje hodnotu majetku združenia. Povinnosť zaplatiť daň potvrdili francúzske súdy na všetkých úrovniach, a preto bola vo februári 2005 podaná sťažnosť Európskemu súdu.

Dňa 30. júna 2011 sedem sudcov Európskeho súdu jednohlasne uviedlo, že keby bol tento postup Francúzska uznaný, priamo by sa tým zabránilo Jehovovým svedkom slobodne praktizovať ich náboženstvo. Súd potvrdil, že na Jehovových svedkov sa vzťahuje ochrana garantovaná Európskym dohovorom o ľudských právach. Tento precedens má ďalekosiahly význam a bude veľmi hodnotný v boji za slobodu uctievania v Arménsku, Bulharsku, Gruzínsku, Rusku a ďalších krajinách v jurisdikcii Európskeho súdu. Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že francúzska vláda bola po prvý raz uznaná za vinnú z porušovania klauzuly Európskeho dohovoru o slobode vierovyznania. Francúzska vláda sa proti rozsudku neodvolala.

Rusko Dňa 10. júna 2010 dosiahli Jehovovi svedkovia historické víťazstvo v právnom boji proti vláde Ruska v prípade Jehovovi svedkovia v Moskve proti Rusku, ktorým sa zaoberal Európsky súd. Hoci ruská vláda požiadala o postúpenie prípadu 17-člennému veľkému senátu, 13. decembra 2010 panel sudcov veľkého senátu túto žiadosť zamietol, čím sa  rozsudok z 10. júna stal konečným. V rozsudku sa uvádza, že vláde Ruska „vyplýva zo zákona povinnosť... ukončiť porušovanie zistené súdom a v najväčšej možnej miere odčiniť jeho následky“. Toto rozhodnutie však vláda dodnes nezrealizovala, ale miesto toho našla nové spôsoby, ako svedkom spôsobovať nepríjemnosti a obmedzovať ich v praktizovaní náboženstva.

Napríklad ráno 25. augusta 2011 polícia vtrhla do domov 19 našich bratov v meste Taganrog a zhabala náboženskú literatúru, počítače a zborové záznamy. Tieto razie podľa všetkého súvisia s jedným skorším rozhodnutím Najvyššieho súdu Ruskej federácie o likvidácii miestnej náboženskej organizácie v Taganrogu a vyhlásení 34 našich publikácií za extrémistické. Na základe rozhodnutia ruských súdov umiestnila vláda 63 našich publikácií na Federálny zoznam extrémistických materiálov.

 Naši bratia a sestry boli okrem toho obeťou prinajmenej 950 razií, útokov, zatknutí a zadržiavaní políciou. Ruské úrady začali trestné stíhanie proti 11 našim bratom a mnoho sál Kráľovstva vážne poškodili vandali. Úrady dokonca inštalovali kamery v dome najmenej jednej rodiny a odpočúvali telefonické rozhovory a monitorovali elektronickú poštu mnohých ďalších, aby mohli vykonštruovať obvinenia z trestnej činnosti podľa zákona proti extrémizmu.

Jedno vykonštruované obvinenie sa týka 35-ročného Alexandra Kalistratova z mesta Gorno-Altajsk. Na základe zákona proti extrémizmu, ktorý veľmi kritizovalo mnoho obhajcov ľudských práv, bol brat Kalistratov obvinený z „podnecovania náboženskej nenávisti alebo nepriateľstva“. V priebehu súdneho konania, ktoré trvalo od 7. októbra 2010 do 18. marca 2011, ani jeden zo 71 svedkov na súde podrobených krížovému výsluchu nedosvedčil nijaký trestný čin, ktorého by sa Alexander dopustil, a ani len úmysel dopustiť sa trestného činu. Súd dôkladne preskúmal literatúru i učenie Jehovových svedkov a 14. apríla 2011 vydal sudca verdikt o nevine. Prokurátor sa však proti rozsudku odvolal a Najvyšší súd Altajskej republiky 26. mája 2011 rozhodol vrátiť prípad nižšiemu súdu na opätovné prerokovanie novým sudcom. Tak brat Kalistratov, i keď úplne zbavený viny, stojí pred novým kolom súdnych výsluchov, ktoré ešte stále môžu viesť k tomu, že bude nespravodlivo vyhlásený za extrémistu.

Prirodzene, takýto prípad, v ktorom ide o údajne nebezpečnú činnosť, spôsobil, že v malom meste  Gorno-Altajsk začala verejnosť venovať nášmu dielu veľkú pozornosť. Ako sa za takých okolností darí miestnym svedkom, ktorým tiež hrozia postihy?

„V týchto ťažkých časoch som si začala ešte viac ceniť Bibliu,“ hovorí Inna. „Ešte viac vnímam bratov a sestry ako rodinu a k Jehovovi sa cítim bližšie než kedykoľvek predtým!“ I keď niekoľko našich publikácií bolo zakázaných, mnoho biblických štúdií sa zaviedlo iba s Bibliou. Počet zvestovateľov v Altajskej republike stúpol v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 24 percent. Svedkovia strávili vo zvestovateľskej službe o 33 percent viac času. Účasť na Pamätnej slávnosti bola o 16 percent vyššia než vlani a vyšplhala sa na dvojnásobok počtu zvestovateľov v celej republike!

Medzitým Jehovovi svedkovia v Rusku podali na Európsky súd 13 nových sťažností na vládu Ruska. Jedna z nich napáda rozhodnutie Najvyššieho súdu z 8. decembra 2009 a ďalšia rozhodnutie Najvyššieho súdu Altajskej republiky, ktorým bolo 18 našich publikácií vyhlásených za extrémistické.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 14]

„V Prorokoch je napísané: ‚A všetci budú vyučovaní Jehovom‘“

[Zvýraznený text na strane 25]

„Slovom ‚ďakujem‘ sa zďaleka nedá vyjadriť, čo cítim v srdci“

[Rámček na strane 12]

Povedali o pomocnej priekopníckej službe...

• „V pomocnej priekopníckej službe som bola prvýkrát v živote. Nemám slov, ktorými by som vyjadrila vďaku za túto možnosť!“

• „Zo srdca vám ďakujem za toto nové opatrenie. Urobilo nám veľkú radosť.“

• „Bol to vrchol v histórii nášho zboru.“

• „To, že sa toľko zvestovateľov zapojilo do pomocnej priekopníckej služby, prispelo k pokoju a jednote zboru.“

• „Áno, Armagedon už musí byť blízko!“ ​(Nesvedok, ktorý si všimol našu zvýšenú aktivitu v apríli.)

[Rámček na strane 43]

‚RADOSTNE VOLAJÚ‘

TENTO svet pod vládou rozhnevaného Satana zažíva čoraz väčšie beda. (Zjav. 12:12) Jehovovi služobníci v úplnom protiklade k tomu ‚radostne kričia pre dobrý stav srdca‘. (Iz. 65:13, 14) Bez prestania pozývajú čo možno najviac ľudí uctievať pravého Boha, lebo vedia, že „všetci tí, ktorí sa k [Jehovovi] utiekajú, budú sa radovať; na neurčitý čas budú radostne volať“. (Žalm 5:11)

 [Tabuľka/grafy na strane 26]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

DOSTUPNÝ V 106 JAZYKOCH

Úplný Preklad nového Kresťanské Grécke

sveta: 62 Písma: 44

afrikánčina americká posunková reč

albánčina amharčina

angličtina azerbajdžančina

arabčina azerbajdžančina (azbuka)

arménčina barmčina

bulharčina brazílska posunková reč

cebuánčina čitonga

cibemba estónčina

čeština ewe

čičewa fidžijčina

čínština (tradičná) gun

čínština (zjednodušená) haitská kreolčina

dánčina hiligaynončina

efik hindčina

fínčina hirimotu

francúzština kannadčina

gréčtina kazaština

gruzínčina khmérčina

holandčina kikaonde

chorvátčina kiribatčina

igboština kolumbijská posunková reč

ilokánčina litovčina

indonézština lotyština

japončina luganda

jorubčina luwale

kirgizština malajálamčina

kirundi mexická posunková reč

kórejčina nepálčina

lingalčina pandžábčina

macedónčina pangasinan

maďarčina papiamento (Curaçao)

malgaština ruská posunková reč

maltčina sango

nemčina silozi

nórčina sranantongo

osetčina talianska posunková reč

poľština tamilčina

portugalčina thajčina

rumunčina tok pisin

ruština tongčina

rwandčina tumbuka

samojčina ukrajinčina

sepedi uzbečtina

sesotho vietnamčina

sinhalčina

slovenčina

slovinčina

srbčina

srbčina (latinka)

swahilčina

šončina

španielčina

švédčina

tagalčina

taliančina

tsonga

tswančina

turečtina

twi (akuapem)

twi (asante)

xhoština

zuluština

[Grafy]

◀ 76% ◁ 24%

V roku 2011 malo „Preklad nového sveta“ ​(celý alebo jeho časť) v materinskom jazyku k dispozícii najmenej 76 percent svetovej populácie

110

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

1950 1955 1960 1965 1970 1975 1980 1985 1990 1995 2000 2005 2010

[Graf na strane 8]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Na celom svete sa do pomocnej priekopníckej služby zapojilo 2 657 377 zvestovateľov

2,5 (V MILIÓNOCH)

2,0

1,5

1,0

0,5

0

2008 2009 2010 2011

[Mapa na strane 35]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ

FRANCÚZSKO

BULHARSKO

TURECKO

ARMÉNSKO

AZERBAJDŽAN

RUSKO

JUŽNÁ KÓREA

[Obrázok na strane 6]

Hore: Priekopníci a zvestovatelia prichádzali so záujemcami k Jeannette domov na biblické štúdium. (Pozri  9. stranu.)

[Obrázok na strane 7]

Skupina pravidelných a pomocných priekopníkov v Madride v Španielsku sa chystá do služby

[Obrázok na strane 10]

Toši vydáva svedectvo opatrovateľke v domove opatrovateľskej služby

[Obrázok na strane 11]

Alejandro s otcom v posledný deň mesiaca v Sant Celoni, Barcelona v Španielsku

 [Obrázok na strane 13]

Vzdelávacie stredisko Watchtower v Pattersone v štáte New York, USA

[Obrázok na strane 18]

Sála Kráľovstva v Rikuzentakate, Japonsko

 [Obrázok na strane 22]

Hore: Dobrovoľníci vynášajú trosky z bratovho domu v Šibate, Mijagi

[Obrázok na strane 22]

Vľavo: Člen výboru odbočky prednáša prejav v dome brata v Rikuzentakate

[Obrázok na strane 22]

Dole: Dobrovoľníci pripravujú obed pre účastníkov zvláštneho zjazdového dňa v postihnutej oblasti

[Obrázok na strane 24]

Preklady v litovčine a lotyštine

[Obrázok na strane 31]

Dlažbová kocka s historickým nápisom pripomínajúcim najväčší zjazd Jehovových svedkov v histórii, ktorý sa konal na vtedajšom štadióne Yankee Stadium, New York, USA

[Obrázok na strane 32]

Stavební robotníci, ktorí pracujú na stavbe kancelárie v Burkine

[Obrázok na strane 32]

Kancelária v Burkine

[Obrázok na strane 32]

Odbočka v Čile

[Obrázok na strane 33]

Nové priestory odbočky v Hongkongu

[Obrázok na strane 34]

Európsky súd pre ľudské práva, Štrasburg, Francúzsko

[Obrázok na strane 38]

Žiaci s vysvedčením v rukách. Sú šťastní, lebo boli uvoľnení z hodín náboženstva

[Obrázok na strane 41]

Svedkovia zvestujú v Gorno-Altajsku, Altajská republika