Zvestovanie a vyučovanie po celej zemi

PRED mnohými stáročiami videl apoštol Ján v prorockom videní veľký, nespočítateľný zástup „zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“. Títo ľudia boli opísaní ako tí, ktorí prežili „veľké súženie“ a vchádzajú do Božieho nového sveta. (Zjav. 7:9, 14) Údaje a skúsenosti uvedené na nasledujúcich stranách svedčia nielen o tom, že tento veľký zástup je dnes zhromažďovaný, ale aj o tom, že sa neustále rozrastá. Neposilňuje to vašu vieru, že Jehovove sľuby sa určite splnia?

 AFRIKA

POČET KRAJÍN 57

POČET OBYVATEĽOV 949 533 064

POČET ZVESTOVATEĽOV 1 267 314

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 2 819 310

JEJ LIST HO UTEŠIL. Iris z Južnej Afriky píše sústrastné listy ľuďom, ktorým zomrel niekto blízky. K listu vždy priloží traktáty Koniec všetkého utrpenia je blízko! a Aká je nádej pre milovaných zomrelých? Nedávno dostala odpoveď na svoj list od muža menom Sidney, ktorému po 38 rokoch šťastného manželstva zomrela manželka. „Aj keď ma lekári pripravovali na to, že moja drahá manželka môže zomrieť,“ napísal, „jej smrť ma zdrvila a zostalo vo mne akési roztrpčenie, zmätok a neistota. Musím sa Pánovi poďakovať za ľudí, ako ste Vy. To, že vynakladáte svoj čas a námahu, aby ste úplne cudzím ľuďom hovorili o Božích sľuboch, je nesmierne šľachetné. Vaše osobné vyjadrenie viery si budem pripomínať v ťažkých chvíľach, ktoré určite prídu. Keď som si prečítal Váš list a priložené traktáty, prvýkrát som pocítil, že sa mi vracia vnútorný pokoj a že začínam chápať, čo sa stalo a prečo.“

POTRAT NEPRICHÁDZAL DO ÚVAHY. Gloria, mladá sestra z Beninu, vydávala svedectvo Arnaudovi, študentovi jednej univerzity, keď mu zrazu zazvonil mobilný telefón. Arnaud sa jej potom ospravedlnil a povedal, že jeho priateľ potrebuje pomoc. Gloria rýchlo siahla do tašky, vytiahla prvý časopis, ktorý jej prišiel pod ruku,  a podala mu ho. Arnaud si ho vzal bez toho, aby sa naň čo len pozrel, a odišiel.

Arnaudovi volal jeho priateľ, že jeho dievča otehotnelo a on uvažuje, že ju prinúti, aby išla na potrat. Cestou k priateľovi si Arnaud pozrel časopis, ktorý dostal. „Nemohol som uveriť vlastným očiam, keď som na obálke zbadal slovo ‚potrat‘,“ povedal neskôr. Gloria mu dala júnové číslo časopisu Prebuďte sa! z roku 2009 s úvodnou sériou s názvom „Potrat — prečo vyvoláva toľko otázok?“ Keď si časopis prečítal Arnaudov priateľ, rozhodol sa, že potrat už neprichádza do úvahy. Jeho priateľke sa neskôr narodilo krásne dievčatko.

NEBOL DÔVOD BÁŤ SA ŠAMANKY. King, ktorý slúži ako pravidelný priekopník, sa presťahoval do oblasti Zimbabwe, kde je potrebných viac zvestovateľov. Keď bol raz s niekoľkými sestrami v službe, blížil sa k domu jednej známej šamanky. Hoci sestry sa zdráhali rozprávať s touto ženou, King sa rozhodol, že jej ponúkne domáce biblické štúdium. Keď šamanka videla, že sa blížia zvestovatelia, myslela si, že sú to zákazníci, a tak sa ich opýtala, čo potrebujú. King jej ukázal knihu Čo učí Biblia? a ponúkol jej biblické štúdium. Šamanka ponuku prijala. „Boli sme prekvapení, keď sme zistili, koľko má otázok,“ povedal King. „A tak sme sa s ňou dohodli, že prídeme opäť a začneme študovať.“ O tri týždne ju pozvali na zborové zhromaždenie a ona prišla. Zničila všetky svoje špiritistické predmety a robila  rýchle duchovné pokroky. O niekoľko mesiacov bola pokrstená.

„PROSÍM, MODLITE SA, ABY MA NAVŠTÍVILI!“ Pred desiatimi rokmi sa Patrick rozhodol presťahovať z Angoly do Spojených štátov, ale zostal v telefonickom kontakte so svojou matkou Felicidade. Nedávno sa však vďaka videorozhovoru cez internet mohli už aj vidieť. Počas rozhovoru si Patrick všimol, že s ňou v izbe niekto je, a opýtal sa, kto je to. Felicidade, ktorá je Jehovovou svedkyňou, povedala: „To je sestra z nášho zboru, ktorá ma prišla navštíviť.“

Patrick na to zareagoval: „Prečo svedkovia neprídu navštíviť aj mňa? Som tu už desať rokov, ale ešte za mnou ani raz neboli. Prosím, modlite sa, aby ma navštívili!“

Trochu prekvapená Felicidade a sestra, ktorá u nej bola, odpovedali: „Dobre, budeme sa za teba modliť.“

Už o tri dni zazvonil u Patricka jeden Jehovov svedok. Patrick bol taký prekvapený, že sa opýtal mamy, či to zariadila ona, aby za ním niekto prišiel. Povedala, že nie. Patrick dospel k záveru, že tá návšteva bola odpoveďou od Boha, a prijal ponuku biblického štúdia. Ihneď začal chodiť na všetky zhromaždenia. Keď znovu hovoril s mamou, hrdo jej do kamery ukázal kapitolu v knihe Čo učí Biblia?, ktorú práve študoval. Povedal jej tiež, že už si kúpil aj oblek, v ktorom bude chodiť na zhromaždenia.

ZÁHADNÁ ŽIADOSŤ O KRST. Na začiatku oblastného zjazdu 2010 v Brazzaville v Konžskej republike mladík menom Edvard povedal, že chce byť pokrstený. Keď sa ho pýtali, z ktorého je zboru, odpovedal: „Z Mossaky.“ Keďže v tej odľahlej dedine neboli žiadni svedkovia,  bratia chceli vedieť, čo ho priviedlo k tomu, že sa chce dať pokrstiť.

 Edvard starším vysvetlil, že v roku 2007 s ním v Brazzaville jeho starý otec preštudoval brožúru Čo od nás Boh vyžaduje? a tiež 14 kapitol z knihy Čo učí Biblia? Potom sa Edvard presťahoval do Mossaky k rodičom. Keďže tam neboli žiadni aktívni svedkovia, Edvard požiadal svojho otca, aby mu pomohol preštudovať zvyšok knihy Čo učí Biblia? Otec mu kládol otázky a Edvard odpovedal. Takýmto spôsobom doštudoval zvyšok knihy. Teraz cítil, že o tom, čo sa dozvedel o pravde, musí hovoriť aj druhým. A tak v októbri 2009 začal v oblasti Mossaky zvestovať sám pomocou brožúry Čo od nás Boh vyžaduje? Čas, ktorý strávil v službe, si zaznamenával, a pravidelne posielal svoju správu starému otcovi do Brazzavillu. Starý otec však jeho správy zo služby v zbore nikdy neodovzdal.

Neskôr bratia z odbočky, ktorí o Edvardovi nevedeli, poslali do Mossaky na tri mesiace dočasných zvláštnych priekopníkov. Jeden z nich, Daniel, dva dni pred odchodom z Mossaky zbadal Edvarda, ako vedie biblické štúdium pomocou brožúry Čo od nás Boh vyžaduje? Podišiel teda k nemu a porozprával sa s ním. Edvard mu povedal: „Ja zvestujem. Som zvestovateľ. Môj otec vám to potvrdí.“ Daniel zašiel za Edvardovým otcom a ten mu synove slová potvrdil. Dočasní zvláštni priekopníci využili tú trochu času, ktorá im ešte zostala, aby Edvarda zaškolili v službe. Po ich odchode Edvard pokračoval vo zvestovaní s obnovenou horlivosťou a viedol viac než desať biblických štúdií. Edvard tiež oddal svoj život Jehovovi.

Po tomto vysvetlení sa v ten piatok spomínaného oblastného zjazdu stretli s Edvardom dvaja starší  a prebrali s ním otázky pre tých, ktorí sa chcú stať nepokrstenými zvestovateľmi. Jeho vynikajúce odpovede ich ohromili. Starší sa od zvláštnych priekopníkov dozvedeli, že Edvardovo správanie je príkladné a že už deväť mesiacov neoficiálne zvestuje. A tak bol schválený ako nepokrstený zvestovateľ. Keďže nasledujúci víkend sa mal konať oblastný zjazd v lingalčine, starší zariadili, aby sa s Edvardom dovtedy prebrali otázky ku krstu. Ukázalo sa, že pravde dobre rozumie, a tak bol v júli 2010 na zjazde, ktorý sa konal v lingalskom jazyku, pokrstený. Presne týždeň po tom, čo bol Edvard schválený ako nepokrstený zvestovateľ, starší oznámili, že už je pokrsteným bratom.

Po krste slúžil Edvard v Brazzaville dva mesiace ako pomocný priekopník. Starší zariadili, aby sa s ním preštudovala kniha „Zachovávajte sa v Božej láske“. Potom sa vrátil do Mossaky. Nedávno bol do tejto oblasti poslaný jeden zvláštny priekopník. V apríli tento priekopník spolu s Edvardom, ktorý vtedy slúžil ako pomocný priekopník, privítali na Pamätnej slávnosti 182 záujemcov. Edvard študuje so šestnástimi ľuďmi a sedem z nich chodí na zhromaždenia, ktoré vedú títo dvaja bratia. V roku 2011 mal Edvard pätnásť rokov.

 AMERIKA

POČET KRAJÍN 55

POČET OBYVATEĽOV 941 265 091

POČET ZVESTOVATEĽOV 3 780 288

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 4 139 793

‚NEBOLA TO NÁHODA, ŽE SOM ZAVOLALA NA VAŠE ČÍSLO.‘ Sundie, sestra zo Spojených štátov, bola doma, keď jej zrazu zazvonil telefón a nejaká žena chcela hovoriť s niekým, koho Sundie nepoznala. Sestra jej povedala, že si asi pomýlila číslo. Žena vysvetlila, že je zrakovo postihnutá a občas sa jej takéto omyly stávajú. Pôvodne sa snažila dovolať svojmu synovi, aby mu oznámila znepokojujúcu správu. Lekári jej diagnostikovali rakovinu. Žena bola zdrvená a vyjadrila, ako sa sklamala v Bohu, lebo dopustil, aby sa jej to stalo. Sundie si uvedomila, že jej musí vydať svedectvo. V duchu sa rýchlo pomodlila o odvahu a pomocou niekoľkých biblických textov jej poskytla útechu a nádej. Vysvetlila jej, že Boh má meno, a povzbudila ju, aby ho vo svojich modlitbách používala a aby sa modlila o konkrétne veci. Žena sa potom Sundie poďakovala za to, že ju vypočula a povzbudila. Povedala jej: „Podľa mňa to nebola náhoda, že som zavolala na vaše číslo.“

Vymenili si adresy a Sundie tejto žene poslala audionahrávku knihy Čo učí Biblia? Zariadila tiež, aby ju navštívila jedna priekopníčka, ktorá slúži v tej oblasti. Sundie hovorí: „Som Jehovovi veľmi vďačná  za to, že nám s láskou dáva toľko školenia, aby sme vedeli utešiť ľudí v najrôznejších situáciách.“

V TRAKTÁTE NAŠLI ODPOVEĎ NA SVOJE OTÁZKY. Niekoľko sestier pravidelne slúži na ulici v blízkosti veľkého zdravotného strediska v Portoriku. Jedna z nich raz oslovila dvoch mužov, ktorí sa náhlili do jednej z nemocníc. Všimla si, že sa ponáhľajú, a tak im len ponúkla traktát Máte nesmrteľného ducha? Zvyčajne tento traktát v službe na ulici neponúka, ale iný už pri sebe nemala. Neskôr títo muži oslovili inú sestru a povedali jej, že keď išli navštíviť jedného vážne chorého príbuzného, dostali tento traktát. Už predtým sa rozprávali, či duch po smrti žije, a v traktáte našli odpoveď na svoje otázky. Povedali, že ten traktát im veľmi pomohol.

LIST JEHOVOVI. Sedemročný Joshua zo Spojených štátov dostal v decembri v škole za úlohu napísať list Santa Clausovi. Keď slušne odmietol, učiteľka mu povedala: „Tak napíš, komu chceš.“ Joshua sa rozhodol, že napíše Jehovovi. „Ďakujem Ti, že nám sľubuješ raj,“ napísal. „Ďakujem Ti za Tvojho Syna, ktorý sa volá Ježiš a ktorý za nás zomrel. Ďakujem Ti, že si vytvoril veci, z ktorých sa môžeme tešiť. Jehova, mám Ťa veľmi rád.“ Tento list spolu s listami ďalších žiakov uverejnili miestne noviny.

 PRÍBUZNÍ ZAREAGOVALI NA PRAVDU. Alejandro, brat z Kolumbie, túžil vydať svedectvo svojim príbuzným. Bývali od neho dosť ďaleko, a tak im napísal list a poslal im niekoľko čísiel časopisov Strážna veža a Prebuďte sa! Keď si ich Pablo, jeden z jeho príbuzných, prečítal a vyhľadal si uvedené biblické texty, uvedomil si, že katolícka cirkev neučí pravdu. Nadšene to začal vysvetľovať ostatným z rodiny a aj oni rozoznali zvuk pravdy a opustili katolícku vieru.

Zakrátko sa pätnásť členov tejto rodiny začalo večer čo večer stretávať a pomocou časopisov spolu študovali Bibliu. Keďže sa chceli dozvedieť viac, začali v okolitých mestách hľadať Jehovových svedkov, ale bezúspešne. Medzitým rozprávali svojim susedom  o tom, čo sa dozvedeli. Nakoniec zistili, že v meste, ktoré je od nich asi hodinu cesty autom, je sála Kráľovstva. Okamžite sa tam vydali a poprosili o pomoc.

Teraz za nimi raz do týždňa chodí jeden pravidelný priekopník a vedie jedno biblické štúdium s 26 ľuďmi — s Alejandrovými príbuznými a jedenástimi ďalšími záujemcami. Prenajali si dodávkové auto, a tak väčšina z nich môže byť prítomná na verejnej prednáške a štúdiu Strážnej veže.

BOL TO NAOZAJ NESPRÁVNY DOM? Raz bola jedna sestra z Ekvádoru chorá, a tak poprosila iných svedkov, aby namiesto nej išli na biblické štúdium do vidieckej oblasti, v ktorej sa hovorí po kečuánsky. Bratia si neboli istí, kde rodina záujemcov býva, a tak sa v jednom dome opýtali, či to sú oni, ktorí študujú Bibliu. Domáci ich srdečne privítali, ako keby ich čakali. Až po štúdiu bratia zistili, že táto rodina nikdy predtým neštudovala! Boli skrátka nesmierne nadšení možnosťou študovať Bibliu ako rodina a správali sa tak, akoby už predtým študovali. A tak sa tu teraz vedie ďalšie biblické štúdium a pokračuje aj štúdium s rodinou, ktorú vtedy bratia nenašli.

KOLÁČIK VIEDOL K VYDANIU SVEDECTVA. Caleb má šesť rokov a býva v Kanade. Hneď v prvý deň v škole mal jeden jeho spolužiak narodeniny a jeho matka Natalie priniesla pre celú triedu koláčiky. Caleb zdvorilo odmietol. Natalie sa ho potom opýtala, či má nejakú potravinovú alergiu. „Nie,“ odpovedal Caleb, „ja slúžim Jehovovi.“

Po vyučovaní Natalie oslovila Calebovu matku a opýtala sa jej: „Ste Jehovova svedkyňa?“ Keď  dostala kladnú odpoveď, oči sa jej rozžiarili. Ako dospievajúce dievča študovala s Jehovovými svedkami, ale zažívala v rodine taký tvrdý odpor, že prestala študovať. Keď sa jej Calebova matka opýtala, či by sa nechcela k štúdiu Biblie vrátiť, súhlasila.

NEBOLA TO BOŽIA VÔĽA. Laly z Peru sa narodila ako nepočujúca. Keď sa pýtala svojej matky, prečo sa tak narodila, povedala jej, že to bola Božia vôľa. To Laly skľúčilo a zatrpkla na Boha. V duchu sa pýtala: ‚Prečo bol ku mne taký zlý?‘

Po niekoľkých rokoch sa Laly vydala za mladého muža, ktorý bol takisto nepočujúci. Ich prvé dieťa sa narodilo s Downovým syndrómom. Plná bolesti a obáv sa znovu obrátila na matku a opýtala sa jej: „Prečo sa môj syn narodil takýto?“ Matka ju poslala za kňazom, ale ten jej odpovedal presne tak ako ona predtým: „Je to vôľa Božia.“

V silnom rozrušení Laly vyhŕkla: „Prečo je Boh taký krutý? Zmierila som sa s tým, že nepočujem a že ma Boh takto potrestal, ale za čo trestá môjho syna? Veď sa ešte len narodil! Aký hriech spáchal?“ Odvtedy nechcela o Bohu ani počuť a zanevrela na cirkev.

 Po niekoľkých rokoch jedna Jehovova svedkyňa, ktorá ovláda posunkovú reč, ponúkla Laly v službe z domu do domu, že ju bude učiť z Biblie. Laly jej ponuku odmietla a povedala, že v Boha neverí. Sestra jej trpezlivo vysvetlila, že Boh, ktorého nechce spoznať, sa volá Jehova a je ochotný dať jej príležitosť nadobudnúť sluch i reč. Laly pochybovačne požiadala sestru, aby jej to dokázala. Sestra otvorila Bibliu, nalistovala Izaiáša 35:5 a ukázala jej, čo sa tam píše: „V tom čase sa otvoria oči slepých a uši hluchých sa otvoria.“ To Laly prekvapilo a prijala ponuku biblického štúdia. Napokon sa dala pokrstiť. Na všetky zhromaždenia chodí aj so synom, ktorý sa naučil posunkovú reč. Stále viac si cení biblické sľuby a slúži ako pravidelná priekopníčka.

 ÁZIA A BLÍZKY VÝCHOD

POČET KRAJÍN 47

POČET OBYVATEĽOV 4 194 127 075

POČET ZVESTOVATEĽOV 664 650

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 629 729

DVE OTÁZKY, KTORÉ NEDOKÁZALI ZODPOVEDAŤ. V istej ázijskej krajine, kde je naše dielo obmedzené, prijal jeden 24-ročný muž ponuku biblického štúdia, aby svedkom dokázal, že sa mýlia a že jeho katolícka viera je správna. Čoskoro však zistil, že Jehovovi svedkovia učia pravdu.

Keď sa jeho rodina dozvedela, že študuje Bibliu, zvolali rodinnú poradu, na ktorej naňho vyvíjali nátlak, aby sa vrátil ku katolíckej cirkvi. Keďže odmietol, zvolali všetkých svojich príbuzných v dedine, aby ho prinútili vzdať sa svojho nového presvedčenia. Dokonca ho aj zbili, ale on neustúpil. Rodina ho potom udala kňazovi, ktorý ho predviedol pred farskú radu. Mladý muž tam vyhlásil, že sa vráti k cirkvi, ak mu kňaz zodpovie dve otázky: Aké má Boh meno? a Prečo cirkev dovoľuje svojim členom jesť krv, keď to Biblia zakazuje? Keďže kňaz ani na jednu z otázok nedokázal odpovedať, udrel mladíka po tvári, aby z neho, ako povedal, „vyhnal démona“. Tým sa zasadanie farskej rady skončilo.

 Potom mladíkovi príbuzní zhromaždili všetkých svojich priateľov, aby ho prinútili kľaknúť si pred sochou Márie. Hoci ho znovu bili, nepodvolil sa. A tak sa jeho príbuzní dohodli s jedným pekným dievčaťom, aby mu povedalo, že sa zaňho vydá, ak sa vráti do cirkvi. Mladý muž jej povedal, že sa vráti, ak mu zodpovie dve otázky, ktoré položil kňazovi. Dievča odišlo a už sa nevrátilo. Po siedmich mesiacoch, čo ho v dedine držali proti jeho vôli, sa mu napokon podarilo ujsť. Vrátil sa do mesta a vyhľadal tam bratov. O mesiac sa stal nepokrsteným zvestovateľom. V marci 2011 bol na krajskom zjazde pokrstený.

VÄZENSKÝ DOZORCA SA ZASTÁVA SESTRY. Istá pravidelná priekopníčka v Južnej Kórei prišla navštíviť svojho syna, ktorý bol vo väzení pre svoju kresťanskú neutralitu. Kým sedela vo väzenskej čakárni, ponúkla traktát mužovi, ktorý sedel vedľa nej. Muž sa na ňu rozkričal: „Musíte šíriť to svoje falošné náboženstvo ešte aj tu?“ Svojím krikom vzbudil pozornosť tridsiatich či štyridsiatich ľudí v čakárni. Nato sa ozval väzenský dozorca a zahriakol muža slovami: „Títo ľudia patria k pravému náboženstvu. Všetky ostatné náboženstvá sú falošné. Všímam si ich už veľa rokov, čo pracujem v tejto väznici, a povedal by som, že sú to jediní ľudia, ktorí uplatňujú, čo sa učia.“ Dozorcove slová muža umlčali.

PÍSMO NA STENE. Keď Harindra začal študovať Bibliu, žil už desať rokov sám v jednom veľkom meste v Nepále. Prišiel tam za prácou, aby finančne podporoval svoju rodinu, ktorá ostala na dedine. Keďže nevedel čítať a písať, svedok s ním študoval Bibliu pomocou brožúry Večne sa teš zo života na zemi!  Táto brožúra vtedy ešte v nepálčine nebola dostupná, a tak používali anglickú. Jedného dňa prišla Harindru do mesta navštíviť jeho manželka. Bola prekvapená, keď videla, že jej manžel študuje akúsi anglickú brožúru. Navyše prestal piť a už ju nebil. Keď sa dozvedela, že všetky tie zmeny sú výsledkom toho, že jej manžel študuje Bibliu, aj ona začala študovať a chodiť na zhromaždenia u nich v dedine. Harindra túžil dozvedieť sa o Jehovovi viac, a tak sa rozhodol, že sa naučí čítať a písať. Poprosil brata, ktorý s ním študoval, aby mu na kúsky papiera písal nepálske písmená, ktoré si potom lepil na stenu, až kým neboli všetky steny polepené. Potom si precvičoval všetky nové písmená a slová, až kým sa postupne nenaučil čítať. Časom zariadil, aby sa za ním do mesta mohla presťahovať aj jeho rodina, aby tak mohli všetci spoločne uctievať Jehovu. O dva roky sa dal pokrstiť. Teraz chodí na zhromaždenia aj so svojou rodinou a v teokratickej škole kazateľskej služby máva úlohy z čítania Biblie. Hovorí: „Vďaka Jehovovmu vyučovaniu sa náš život neuveriteľne zlepšil.“

ANI ZA 200 000 DOLÁROV. Zarkhanum z Azerbajdžanu bola hlboko zapletená do špiritizmu. Pätnásť rokov ju okolie považovalo za človeka so schopnosťou mimozmyslového vnímania a predpovedania budúcnosti. Ľudia tiež verili, že dokáže zrušiť kliatbu a uzdravovať. Zarkhanum bola známa široko-ďaleko a mnohí jej klienti — vysokopostavení ľudia a ich manželky — jej za jednu seansu platili dvetisíc až štyritisíc amerických dolárov. Stala sa z nej bohatá žena. Ale hoci mala schopnosť nadväzovať kontakt s duchovnou ríšou, cítila duchovný hlad a trápili ju mnohé otázky. Rozpadlo sa jej manželstvo a chýbal  jej zmysel života. Keď si jedného dňa v zúfalstve vylievala srdce pred Bohom, začula klopanie na dvere. Keď otvorila, dve sestry jej začali vydávať svedectvo. Veľmi na ňu zapôsobilo, keď jej hovorili o tom, že Bohu sa máme páčiť nielen slovami, ale aj skutkami. Poznala veľa nábožných ľudí, ktorých skutky však mali ďaleko od zbožnosti. Uvedomovala si tiež, že špiritizmus, ktorý praktizuje, je hriech. Súhlasila s biblickým štúdiom. Po čase začala v modlitbe používať Jehovovo meno a videla, ako Jehova odpovedá na jej modlitby. Zanechať špiritistické praktiky však pre ňu nebolo ľahké, lebo démoni ju neustále obťažovali a dokonca ju bili. S Jehovovou pomocou sa jej napokon podarilo vymaniť z ich vplyvu. Zničila tiež všetky veci, ktoré ju spájali so špiritizmom a falošným náboženstvom.

Zakrátko sa Zarkhanum stala horlivou zvestovateľkou dobrého posolstva a v máji 2011 bola pokrstená. Hneď po krste sa prihlásila do pomocnej priekopníckej služby. Nebolo pre ňu ťažké dosiahnuť požadovaný počet hodín, lebo ešte pred krstom zvestovala vyše 70 hodín mesačne, a to napriek slabému zdraviu. Dva mesiace pred krstom jej manželka istého vládneho úradníka ponúkla 200 000 dolárov za to, že ju zbaví kliatby. Verila, že kliatba bola príčinou jej choroby, následkom ktorej jej museli amputovať nohu. Zarkhanum ponuku takéhoto zárobku odmietla a navyše poslala dve svedkyne do nemocnice, aby tejto žene zvestovali dobré posolstvo. Táto naša horlivá sestra pravidelne zvestuje svojim bývalým klientom a hovorí im, že to, čo robila predtým, je v Božích očiach zlé. Vďaka tomu jedna z nich, práve tá, ktorá ju zoznámila s manželkou spomínaného  vládneho úradníka, prijala ponuku biblického štúdia a začala chodiť na zhromaždenia.

ZVESTOVANIE VO VÄZENÍ. V Indii boli dve naše sestry zatknuté za to, že zvestovali, a boli odsúdené na päť dní do väzenia. Jedna z nich rozpráva: „Hneď po uväznení sa nás policajti opýtali, prečo sme tam. Bola to dobrá príležitosť vydať im svedectvo. Keďže na policajnú stanicu nás odviedli priamo zo služby, mali sme so sebou veľa časopisov a traktátov. Všetkým sme tam vydali svedectvo a rozšírili sme veľa literatúry. Navzájom sme sa povzbudzovali, modlili sme sa a čítali sme si publikácie, ktoré sme mali.

Neskôr nás presunuli do inej väznice v meste. Spoluväzenkyne sa nás hneď po našom príchode pýtali, za čo sme tam. To nám umožnilo vysvetliť im, o čom s ľuďmi hovoríme, a povedať im, že patríme k Jehovovým svedkom. Jedna väzenská dozorkyňa nás započula a s úžasom povedala: ‚Tak vy ste boli zatknuté za to, že ste kázali vonku, a teraz kážete vo  väznici!‘“ Naše sestry teraz plánujú navštíviť uväznené ženy, ktoré prejavili záujem o pravdu.

POLICAJT SI VŠIMOL PREJAVY LÁSKY. V Betleheme sa dve sestry chystali zvestovať v niekoľkých malých obchodíkoch. Zrazu k nim pribehli dve ženy a vzrušene sa ich po španielsky pýtali, či sú Jehovove svedkyne. Boli to svedkyne z Mexika, ktoré boli v Izraeli na dovolenke so skupinou turistov a spoznali literatúru, ktorú mali tieto sestry v rukách. Všetky štyri sa vyobjímali a vybozkávali, odfotografovali sa a vymenili si adresy. Potom sa sestry z Mexika vrátili k svojej skupine a dve miestne sestry pokračovali v službe v obchodoch.

O niekoľko hodín pristúpil k týmto miestnym sestrám jeden policajt a opýtal sa ich, či sú Španielky. Sestry povedali, že nie. Policajt povedal, že videl, ako sa ony štyri stretli, a pomyslel si, že sú to určite buď dávne priateľky, alebo príbuzné. Sestry mu vysvetlili, že všetky štyri sú Jehovove svedkyne a že Jehovovi svedkovia sú si ako rodina, lebo aj keď pochádzajú z rôznych krajín alebo sa nikdy predtým nestretli, majú medzi sebou lásku. Na policajta to tak zapôsobilo, že prijal literatúru a opýtal sa sestier, kde by mohol získať o tomto náboženstve viac informácií. Bola s ním dohodnutá opätovná návšteva.

„MOŽNO TAM NIEKTO BUDE.“ Jusuke je mladý priekopník, ktorý slúži v jednej anglickej skupine v Japonsku. Raz sa dozvedel, že na druhý deň ráno má do prístavu v Nagasaki prísť výletná loď s cestujúcimi z mnohých krajín. A tak skoro ráno vstal a napriek prudkému dažďu išiel dve hodiny autom do prístavu. Ako tak sám postával na prístavisku, mnohí cestujúci,  ktorí vystúpili z lode, si ho zmýlili s turistickým sprievodcom a zamierili k nemu. Toto nedorozumenie Jusukemu umožnilo rozšíriť za pol hodiny 70 časopisov a 50 brožúr v niekoľkých jazykoch.

Jusuke zašiel do auta po ďalšiu literatúru, a keď sa vrátil, zbadal, ako obďaleč stojí sám nejaký mladý cestujúci. Keď k nemu Jusuke podišiel, mladý muž sa ho po anglicky opýtal: „Ste Jehovov svedok?“ Keď Jusuke prisvedčil, muž začal vzlykať. Jusuke ho vzal do kaviarne, aby sa mohli porozprávať.

Tento mladý muž, Jason, mal 21 rokov. Vysvetlil Jusukemu, že jeho rodičia sú v pravde aktívni a že ešte pred nejakým časom bol nepokrsteným zvestovateľom. Asi pred polrokom sa prestal stretávať s Jehovovými svedkami a vydal sa na výletnú plavbu po niekoľkých ázijských krajinách s tým, že v Ázii ich určite nestretne. Ale pre zažívacie ťažkosti nemohol vystúpiť na breh ani v Thajsku, ani vo Vietname, ani v Taiwane. Prvýkrát vystúpil z lode v Japonsku a prvý človek, ktorý sa mu prihovoril, bol Jehovov svedok! Jason si v tej chvíli  pomyslel: ‚Od Jehovu nikam neutečiem,‘ a preto sa rozplakal.

Hneď tam v kaviarni Jusuke prebral s Jasonom niekoľko odsekov z knihy „Božia láska“, aby ho uistil, že Jehova ho stále miluje. Naliehavo Jasona prosil, aby neopúšťal organizáciu. Žiaľ, mali veľmi málo času. Jasonova loď odchádzala ešte v ten večer do Inčchonu v Južnej Kórei, kde chcel Jason stráviť niekoľko dní prezeraním pamiatok.

Jusuke uvažoval, čo by pre Jasona mohol ešte urobiť, a spomenul si na brata, ktorého stretol na medzinárodnom zjazde v Južnej Kórei. Tento brat hovoril po anglicky a býval v Inčchone. Ešte v ten večer mu Jusuke zavolal. Samozrejme, Jason o ničom nevedel. Keď na druhý deň ráno vystúpil z lode, zbadal veľký nápis „Vitaj v Kórei, Jason!“ Držali ho piati svedkovia so širokým úsmevom na tvári. Jason zrušil všetky svoje plány na prehliadku mesta a zostal s bratmi. Keď počul skúsenosti mladých bratov v jeho veku, ktorí boli uväznení za svoju vieru, hlboko to naňho zapôsobilo. Dokonca sa tam zúčastnil na Pamätnej slávnosti.

Po návrate do Spojených štátov sa Jason stal znovu činným zvestovateľom a požiadal starších, aby s ním štyrikrát do týždňa viedli štúdium. Preštudoval knihy Čo učí Biblia? a „Božia láska“ a stal sa spôsobilým na krst. Pokrstený bol 107 dní po tom, ako s ním Jusuke prvý raz hovoril. Nasledujúci mesiac slúžil ako pomocný priekopník.

Jusuke spomína, že v to chladné daždivé ráno ho niečo silne ťahalo do Nagasaki, aj keď to bolo ďaleko a nemal s ním kto ísť. Uvažoval: „Možno tam niekto bude, kto bude počúvať.“

 EURÓPA

POČET KRAJÍN 47

POČET OBYVATEĽOV 736 505 919

POČET ZVESTOVATEĽOV 1 589 052

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 843 405

NAŠLI NIEČO VÝNIMOČNÉ. Žena menom Ani, ktorá pochádza z Bulharska, išla na niekoľko mesiacov pracovať do Holandska. Raz, keď jej bolo smutno, zastala na chodníku a modlila sa k Bohu, aby jej poslal niekoho z jej cirkvi. Kým sa modlila, išli okolo dve naše sestry a zastavili sa pri nej, aby jej vydali svedectvo. Považovala to za odpoveď na svoju modlitbu, a tak si ich vypočula a začala chodiť na zhromaždenia. Hoci na zhromaždení ničomu nerozumela, jasne vnímala lásku, akú majú medzi sebou Jehovovi svedkovia. Bol to rozdiel oproti nejednote, ktorú videla vo svojej cirkvi v Bulharsku, a nadobudla presvedčenie, že našla niečo výnimočné. Keď sa mala vrátiť do Bulharska, sestra, ktorá s ňou študovala v Holandsku, sa rozhodla, že pôjde s ňou, aby jej pomohla skontaktovať sa so svedkami v Sofii. Na Ani to urobilo veľký dojem a došla k záveru, že našla pravé náboženstvo.

Čoskoro sa k Ani v štúdiu pripojil aj jej manžel Ivo a spolu začali chodiť na zhromaždenia. Na ich štúdiu boli často prítomní aj iní ľudia. Jedným z nich bol Assen, pastor istej náboženskej skupiny. Prišiel k Ani a Ivovi preto, aby dokázal, že Jehovovi svedkovia nemajú pravdu, ale zakrátko zistil, že to tak nie  je. Kládol hlboké biblické otázky, a tak mu bolo ponúknuté biblické štúdium a on ho aj so svojou rodinou prijal. Assen ešte nejaký čas viedol náboženské stretnutia svojej skupiny, aj keď teraz ich už učil pravdy, ktoré sa dozvedel z knihy Čo učí Biblia? Čoskoro chcel študovať Bibliu so svedkami aj Denčo, diakon tejto skupiny. Netrvalo dlho a študovať začali aj tri ďalšie rodiny. Keďže teraz už toľkí z tejto náboženskej skupiny študovali s Jehovovými svedkami, rozhodli sa zrušiť svoje stretnutia a začali chodiť na zborové zhromaždenia. Denčo sa stal nepokrsteným zvestovateľom a zaviedol biblické štúdium s viacerými svojimi priateľmi. Vďaka tomu, že sa Ani stretla v Holandsku s Jehovovými svedkami, začalo doteraz asi 30 ľudí študovať Bibliu a chodiť na zhromaždenia.

JEDNODUCHO PREČÍTAL BIBLICKÉ TEXTY O MANŽELSTVE. Istí manželia z Českej republiky viedli v sále Kráľovstva biblické štúdium s mladým manželským párom z Mongolska. Hoci brat s manželkou sa veľmi snažili naučiť po mongolsky, jazyková bariéra bola veľkou prekážkou. Napriek tomu sa zdalo, že táto mongolská dvojica pokorne a trpezlivo prijíma biblickú pravdu. Raz večer prišla mladá žena na zhromaždenie bez manžela. Povedala, že od neho odchádza, lebo si nerozumejú. O niekoľko minút prišiel aj jej manžel, ale ani sa na ňu nepozrel. Bolo zjavné, že situácia je vážna. Brat vzal manžela do knižnice sály Kráľovstva, aby sa o tom porozprávali. Ale keďže nevedel dobre po mongolsky, nepochopil, čo sa medzi nimi stalo, a nemohol mu dať konkrétnu radu. Preto sa rozhodol, že mu jednoducho prečíta niekoľko  myšlienok z Biblie. Prečítal mu všetky biblické texty o manželstve a komunikácii, na ktoré si dokázal spomenúť. Texty na mladého muža očividne zapôsobili. Zrazu vybehol z knižnice, pribehol k manželke a pobozkal ju. Keď odchádzali zo sály, trval na tom, že jej ponesie kabelku, lebo pochopil, že jej má pomáhať.

Na druhý deň vyzerali ako novomanželia a s radosťou hovorili, ako veľmi si cenia Jehovu a akí sú vďační za múdre biblické rady o manželstve. Neskôr sa vrátili do Mongolska, aby sa postarali o svoje dve deti, ktoré tam nechali. V meste, kde bývajú, nie je žiaden zbor. Žena bola medzitým pokrstená a jej manžel robí pokroky a smeruje ku krstu.

„PREČO MI TO UROBILA?“ Oľha, priekopníčka na Ukrajine, vydávala svedectvo vodičovi zásobovacieho auta. Opýtala sa ho: „Existuje podľa vás niekto, komu môžeme dôverovať?“

„Nie,“ odpovedal vodič. „Opustila ma manželka a vzala so sebou aj nášho dvojročného syna. Čo jej chýbalo? Drel som každý deň — všetko som robil len pre ňu. Chcela prsteň — dostala ho! Chcela topánky — mala ich. Náhrdelník? Kúpil som jej ho. Všetko som robil len pre ňu, tak prečo mi to urobila?“

Sestra sa muža láskavo opýtala, koľko času trávil so svojou manželkou a synom. Povedal: „Ako som s nimi mohol tráviť čas, keď musím robiť až do polnoci? A o štvrtej ráno idem zase do práce. Robím dokonca aj cez víkend.“

Oľha mu ukázala špeciálne číslo Prebuďte sa! z októbra 2009 s názvom „Zásady pre šťastie v rodine“. Upozornila ho na prvú zásadu, „Správne  poradie hodnôt“. Keď mu ukázala niekoľko myšlienok z tohto článku, na muža to zjavne zapôsobilo a povedal: „Myslel som si, že pre šťastie v rodine sú najdôležitejšie peniaze a že ostatné veci nie sú také dôležité. Teraz vidím, že peniaze nie sú všetko. Už chápem, v čom je problém a čo potrebuje moja manželka.“

O týždeň ho Oľha znovu stretla. Povedal, že časopis si prečítal, veľa premýšľal a prehodnocoval. Zavolal svojej manželke a napokon sa udobrili. Oľha mu dala knihu Rodinné šťastie. Keď o týždeň videla jeho dodávkové auto, sedel v ňom iný vodič. Vysvetlil jej, že predchádzajúci vodič u nich už nepracuje a že sa s rodinou presťahoval do inej oblasti. Nechal však Oľhe odkaz: „Ďakujem Vám, Oľha, i Vášmu Bohu, Jehovovi, za to, že ste mi pomohli zachrániť rodinu. Keď znovu stretnem Jehovových svedkov, určite s nimi zostanem v kontakte.“

CHCEL ZNAMENIE OD BOHA. Asi pred 15 rokmi Jehovovi svedkovia v Lotyšsku vydali svedectvo jednému mladému mužovi a on prejavil záujem o biblické posolstvo. S prestávkami študoval Bibliu, ale stále neveril, že táto „obyčajná“ kniha by mu mohla pomôcť nájsť Boha. Predstavoval si, že Boh sa mu zjaví osobne, možno nejakým nadprirodzeným alebo  mystickým spôsobom. A tak štúdium prerušil a neskôr úplne stratil kontakt so svedkami. O niekoľko rokov mal toľko problémov, že sa modlil k Bohu o pomoc. Žiaden zázrak sa nestal, ale keď sa pozrel von oknom, videl dve sestry v službe. Keď sa o niekoľko týždňov znovu modlil, opäť zbadal z okna tie dve sestry. O týždeň sa modlil zase a po tretí raz videl tie sestry v službe. To je určite znamenie od Boha, pomyslel si. Vybehol von a povedal prekvapeným sestrám, že chce obnoviť biblické štúdium, ktoré pred rokmi prerušil. Napokon našiel silu prekonať svoje ťažkosti a priblížiť sa k Bohu. Ako? S pomocou Biblie! V roku 2010 bol na oblastnom zjazde pokrstený.

AJ MALÉ HRNCE MAJÚ UŠI. Toto dánske porekadlo znamená, že deti zachytia z rozhovorov dospelých viac, než by si človek myslel. Asi pred šestnástimi rokmi viedla istá sestra v Dánsku biblické štúdium  so ženou, ktorá mala troch synov. Na štúdiu, ktoré sa konalo v dome tej sestry a jej manžela, boli často prítomné všetky tri deti. Žena sa však po čase rozhodla štúdium ukončiť. Jej najmladší syn Ronnie mal vtedy osem rokov. Počas dospievania si všeličím prešiel. No jedného dňa v roku 2008, keď mal 22 rokov, zbadal u svojej mamy naše časopisy a náhle pocítil silnú túžbu vyhľadať svedkov, ktorí s ním študovali, keď bol malý. O pätnásť minút už zvonil pri ich dverách, a keď brat otvoril, Ronnie vošiel priamo dnu. Nášmu bratovi chvíľu trvalo, než ho spoznal, ale potom nastalo veľmi radostné zvítanie. Ronnie prijal knihu Čo učí Biblia? a súhlasil s biblickým štúdiom. Štúdium prebiehalo dobre, no keďže Ronnie žil v podstate v nereálnom svete počítačových hier, pričom niektoré boli okultné a násilné, často rozhovor stáčal na tieto témy. Ale svedkovia ho učili, že naše chápanie duchovných vecí by nemalo byť formované hrami. Ronnie to pochopil a povedal:  „Prosím, zastavte ma, keď začnem hovoriť o týchto nezmysloch!“ Odvtedy robil vynikajúce pokroky. Tento mladý muž, ktorý o pravde počul prvý raz na matkinom biblickom štúdiu, keď bol ešte „malým hrncom s ušami“, je teraz nepokrsteným zvestovateľom.

POSKYTOL MU ÚTECHU Z PÍSIEM. V Británii si istý brat všimol na cintoríne jedného muža, ako kľačí pri hrobe a plače. Brat sa ho opýtal, či sa s ním môže porozprávať. Muž, ktorý sa volal Alf, súhlasil. Nášmu bratovi vysvetlil, prečo je taký smutný: „Nedávno mi zomrela dcéra. Mala iba 42 rokov. Teraz tu mám pochované obidve, manželku i dcéru.“ Obrátil sa aj na štátne poradenské služby, ale povedali mu, že mu môžu poskytnúť pomoc najskôr až o tri mesiace. „Som bohatý podnikateľ a mám veľa obchodných aktivít,“ povedal, „ale to všetko nemá cenu, keď nemám rodinu. Bol by som ochotný vzdať sa toho všetkého, len aby mohli opäť žiť.“ Alf povedal, že verí v Boha, váži si Bibliu a chodí do kostola, ale žiadne uspokojujúce odpovede nenachádza. Keď poprosil o útechu v kostole, dozvedel sa, že má zapáliť sviečku alebo napísať lístok a zavesiť ho na strom. Na takú radu však odsekol: „To, čo by som chcel povedať, by sa na jeden lístok určite nezmestilo.“ Brat poskytol Alfovi útechu z Písiem. Teraz Alf študuje Bibliu.

 OCEÁNIA

POČET KRAJÍN 29

POČET OBYVATEĽOV 38 162 658

POČET ZVESTOVATEĽOV 94 309

POČET BIBLICKÝCH ŠTÚDIÍ 58 465

POZVALI AJ MANŽELA. Jeden brat z Nového Zélandu píše, že raz, keď svoju manželku priviezol k domu mladej mamičky, s ktorou viedla biblické štúdium, všimli si, že manžel tejto ženy je doma, a rozhodli sa, že ho pozvú, aby si k nim na štúdiu prisadol. Manžel reagoval pozitívne a ďalšie štúdiá boli dohodnuté tak, aby bol doma aj on. Obaja manželia súhlasili, že prídu v nedeľu na zhromaždenie. Bratia a sestry ich srdečne privítali a program sa im veľmi páčil. Na ďalšom zhromaždení manžel podal komentár na štúdiu Strážnej veže. Študijný článok povzbudzoval k rodinnému uctievaniu, a tak sa opýtal, ako má viesť štúdium so svojou manželkou a štvorročným synom. Vyjadril tiež túžbu uplatniť v živote aj ďalšie veci, ktoré sa dozvedel na zhromaždení. Títo manželia ďalej študujú, chodia na zhromaždenia a duchovne napredujú. „Sme veľmi radi, že sme sa rozhodli pozvať na štúdium aj manžela,“ hovorí brat.

PAMÄTNÁ SLÁVNOSŤ NA ODĽAHLOM OSTROVE. Ostrov Reao, ktorý má len 362 obyvateľov, je pridelený zboru Vaiete, jednému z 18 zborov na Tahiti. Reao sa nachádza asi 1 350 kilometrov východne od Tahiti. Na tomto odľahlom ostrove sa ešte nikdy nekonala Pamätná  slávnosť a Jehovovi svedkovia tam neboli už 30 rokov. Manoah, dozorca služby v zbore Vaiete, chcel zorganizovať skupinku zvestovateľov, ktorá by sa v týždni Pamätnej slávnosti vydala zvestovať na tento ostrov a potom by tam usporiadala aj Pamätnú slávnosť. No letenka na Reao preňho a jeho manželku stála okolo 65 000 frankov (vyše 500 eur), čo vysoko prevyšovalo ich možnosti. Neskôr však dostal v práci mimoriadnu odmenu 65 000 frankov! Okamžite s manželkou dospeli k záveru, že tento zámer má Jehovovo požehnanie. Napokon na Reao letelo sedem zvestovateľov a na Pamätnej slávnosti bolo prítomných 47 ľudí. Zvestovatelia na Tahiti teraz vedú s ľuďmi, ktorí na Reau prejavili záujem, biblické štúdium cez telefón.

NEMALA SA KEDY ANI NARAŇAJKOVAŤ. Podobná skúsenosť prišla z Vanuatu. Tamojší zbor pomáha skupine 11 zvestovateľov na vzdialenom ostrove Ambrym. Starší z tohto zboru povzbudili skúsených zvestovateľov, aby zvážili možnosť ísť na niekoľko dní pred Pamätnou slávnosťou na tento ostrov a spolupracovať s tamojšou skupinkou. Túto možnosť využila Marinette, skúsená pravidelná priekopníčka, ktorá je učiteľkou na dôchodku. Spolu s ostatnými sa rozhodla ísť na ostrov s cieľom zavádzať biblické štúdiá. Už po krátkom čase v službe s úžasom zistila, že je takmer nemožné dostať sa z miesta, kde bola ubytovaná. Spomína: „Ráno som sa nemala kedy ani umyť či naraňajkovať, lebo ľudia už stáli vonku v rade na biblické štúdium. Zvestovala som celý deň, a pritom  som ani nevyšla z domu! V tom týždni som viedla 31 biblických štúdií.“ Táto skupinka zvestovateľov týždeň horlivo vyučovala z Biblie ľudí na Ambryme a na Pamätnú slávnosť prišlo 158 ľudí. Zvestovatelia boli smutní, keď odtiaľ museli odísť. Marinette povedala: „Ako môže človek odísť z takéhoto miesta, kde toľko ľudí prahne po biblickej pravde?“ Odbočka zariadila, aby tam boli poslaní dočasní zvláštni priekopníci, ktorí sa budú starať o záujemcov v tejto oblasti.

PRIAZNIVÁ REAKCIA RIADITEĽKY ŠKOLY. Od študentov jednej strednej školy na Šalamúnových ostrovoch sa vyžaduje, aby pri určitej príležitosti stáli a spievali náboženské piesne Evanjelickej cirkvi južných morí. Dve mladé sestry sa opýtali riaditeľky, či by ich mohla ospravedlniť zo spievania, lebo je to proti ich svedomiu. Riaditeľka sa im poďakovala, že za ňou prišli a úctivo jej to vysvetlili, a povedala, že nemusia spievať a ony aj ostatné deti svedkov môžu zostať sedieť.

Potom sa ich opýtala, či by do školy nemohol prísť niekto zo zboru, aby jej porozprával o Jehovových svedkoch a ich názore na vzdelanie. Do školy teda prišla jedna misionárka a hodinu a pol sa s riaditeľkou rozprávala o našom presvedčení a o problémoch, s ktorými zápasia mladí ľudia. Riaditeľka povedala, že si rada číta časopis Prebuďte sa! a necháva ho ostatným učiteľom v zborovni.  Keď jej misionárka ponúkla knihu Mladí ľudia sa pýtajú — praktické odpovede (druhá kniha), opýtala sa, či by bolo možné dostať 16 týchto kníh pre učiteľov a 367 pre žiakov. Rozšírilo sa tak 400 kníh.

Vďaka tomu, že tieto dve mladé sestry prejavili odvahu a išli za riaditeľkou, bolo vydané vynikajúce svedectvo a mnohí sa vyjadrili, aká je táto kniha užitočná. Jedno dievča, ktorého rodičia sa nedávno rozišli, povedalo, že presne takúto knihu potrebovala, aby lepšie zvládala svoju náročnú situáciu. Tie dve sestry slúžia nepretržite v pomocnej priekopníckej službe a riaditeľka školy si od nich pravidelne berie časopisy.

RÝDZOSŤ NAPRIEK ODPORU. Na inom mieste na Šalamúnových ostrovoch študovala jedna misionárka so ženou, ktorú nazveme Lisa. Robila pekné pokroky, a to aj napriek tomu, že cesta do sály Kráľovstva jej trvala viac než dve hodiny. Chodila pešo s dvomi dcérkami, nesúc pritom dvoch synčekov, dvojčatá. Musela znášať aj tvrdý odpor svojho manžela. Telesne ju týral a spálil jej šaty na zhromaždenie, Bibliu a biblické publikácie. Mal tiež cudzoložný vzťah s inou ženou. Ale napriek tomu všetkému bola Lisa pokrstená a ďalej neochvejne slúži Jehovovi.

Minulý rok jej manžel, na ktorého zapôsobilo, ako sa k nemu správala napriek tomu, čo všetko jej robil, ukončil svoj mimomanželský vzťah a požiadal o biblické štúdium. Iste si viete predstaviť, akú radosť má naša sestra Lisa! Navyše blízko ich domova bola vytvorená skupinka, čo jej ešte viac uľahčilo život, lebo teraz jej cesta na zhromaždenie trvá len necelú hodinu. S podporou svojho manžela mohla tiež slúžiť ako pomocná priekopníčka.

[Zvýraznený text na strane 66]

„Prečo je Boh taký krutý?... Za čo trestá môjho syna? Veď sa ešte len narodil! Aký hriech spáchal?“

[Zvýraznený text na strane 68]

Mladý muž pred farskou radou vyhlásil, že sa vráti k cirkvi, ak mu kňaz zodpovie dve otázky

[Zvýraznený text na strane 72]

„Tak vy ste boli zatknuté za to, že ste kázali vonku, a teraz kážete vo väznici!“

[Nákres/mapa na strane 84]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Tahiti → → → 1 350 kilometrov → → → Reao

[Obrázok na strane 56]

Hore: Na biblickom štúdiu v Konžskej republike (pozri  59. stranu)

[Obrázok na strane 61]

Edvard (vpravo) s Danielom na trhu

[Obrázok na strane 64]

Samaniego (Nariño, Kolumbia)

[Obrázok na strane 67]

Publikácie pre nepočujúcich sú teraz dostupné v 59 posunkových jazykoch

São Paulo (Brazília)