1. Čo dlhujeme svojim rodičom, a preto čo by sme k nim mali cítiť a ako by sme sa k nim mali správať?

„POČÚVAJ svojho otca, ktorý spôsobil tvoje narodenie, a nepohŕdaj svojou matkou len preto, že zostarla,“ radil múdry muž v dávnej dobe. (Príslovia 23:22) ,Toho by som sa nikdy nedopustil!‘ možno povieš. Väčšina z nás naozaj nepohŕda svojou matkou — alebo svojím otcom — ale cíti k nim hlbokú lásku. Uvedomujeme si, že im veľa dlhujeme. Predovšetkým, rodičia nám dali život. Hoci Jehova je Zdrojom života, bez našich rodičov by sme jednoducho neexistovali. Nič, čo my môžeme dať našim rodičom, nie je také cenné ako život. A len si pomyslime na tú obetavosť, úzkostlivú starostlivosť, výdavky a láskyplnú pozornosť, ktoré potrebuje dieťa od útleho detstva až do dospelosti. Aké je preto rozumné, že Božie Slovo radí: „Cti svojho otca a svoju matku... aby sa ti dobre darilo a aby si zotrval dlhý čas na zemi“! — Efezanom 6:2, 3.

2. Ako môžu dospelé deti splácať „patričnú náhradu“ svojim rodičom?

² Apoštol Pavol napísal kresťanom: „Nech sa [deti alebo vnúčatá] najprv učia, ako prejavovať zbožnú oddanosť v svojej domácnosti a splácať patričnú náhradu svojim rodičom a starým rodičom, lebo to je v Božích očiach prijateľné.“ ​(1. Timotejovi  5:4) Dospelé deti poskytujú túto „patričnú náhradu“ tak, že prejavujú ocenenie za roky lásky, práce a starostlivosti, ktoré im venovali rodičia a starí rodičia. Jeden spôsob, ako to môžu deti robiť, je uznať, že tak ako každý iný, aj starší ľudia potrebujú lásku a pocit istoty — často až zúfalo. Tak ako my všetci, aj oni potrebujú cítiť, že majú pre niekoho hodnotu. Potrebujú cítiť, že ich život má cenu.

3. Ako si môžeme ctiť rodičov a starých rodičov?

³ Ctiť si rodičov a starých rodičov môžeme teda tak, že im budeme dávať najavo, že ich milujeme. (1. Korinťanom 16:14) Ak s nami rodičia nežijú, mali by sme pamätať, že správy od nás môžu pre nich znamenať veľa. Radostný list, telefonický rozhovor alebo návšteva môžu veľmi prispieť k ich radosti. Mijo, ktorá žije v Japonsku, napísala vo veku 82 rokov toto: „Moja dcéra [ktorej manžel je cestujúcim služobníkom] mi hovorí: ,Mami, „cestuj“, prosím ťa, s nami.‘ Na každý týždeň mi posiela plán ich cesty a telefónne číslo. Môžem si otvoriť mapu a povedať: ,Aha, teraz sú tu!‘ Stále ďakujem Jehovovi za požehnanie mať také dieťa.“

4. Ako židovská náboženská tradícia povzbudzovala k bezcitnosti voči zostarnutým rodičom?

⁴ Mohla by úcta k rodičom zahrnovať aj starostlivosť o ich hmotné potreby? Áno. Často to tak je. V Ježišových dňoch sa židovskí náboženskí vodcovia zastávali tradície, že ak niekto vyhlási svoje peniaze alebo majetok za „dar zasvätený Bohu“, je oslobodený od zodpovednosti použiť ho na pomoc svojim rodičom. (Matúš 15:3–6) Aké bezcitné! Títo náboženskí vodcovia vlastne povzbudzovali ľudí,  aby si nectili svojich rodičov, ale aby s nimi zaobchádzali s opovrhnutím a sebecky popierali ich potreby. To by sme nikdy nechceli urobiť! — 5. Mojžišova 27:16.

5. Prečo ctiť si rodičov znamená niekedy aj poskytovať finančnú pomoc, a to napriek opatreniam, ktoré robia vlády v niektorých krajinách?

⁵ Dnes sú v mnohých krajinách sociálne programy podporované vládou, ktorých cieľom je zabezpečovať niektoré hmotné potreby starých ľudí, napríklad jedlo, oblečenie a ubytovanie. Okrem toho si niektorí starší ľudia dokázali sami našetriť niečo na starobu. Ale ak sa tieto zásoby minú alebo sa ukážu ako nedostatočné, deti si ctia svojich rodičov tak, že robia, čo môžu, aby uspokojili ich potreby. Starostlivosť o zostarnutých rodičov je v skutočnosti dokladom zbožnej oddanosti čiže oddanosti človeka Jehovovi Bohu, Pôvodcovi rodinného usporiadania.

6. Aké opatrenia v súvislosti s bývaním urobili niektorí, aby sa mohli starať o potreby svojich rodičov?

⁶ Mnoho dospelých detí reagovalo na potreby svojich zoslabnutých rodičov s láskou a obetavo. Niektorí si vzali rodičov k sebe domov alebo sa presťahovali bližšie k nim. Ďalší sa prisťahovali k rodičom. Takéto opatrenia sa často ukázali ako požehnanie pre rodičov i pre deti.

7. Prečo je dobré nekonať unáhlene pri rozhodovaní súvisiacom so zostarnutými rodičmi?

⁷ Niekedy však takéto zmeny nedopadnú dobre. Prečo? Azda preto, lebo rozhodnutia sú urobené príliš unáhlene alebo sú založené výlučne na emóciách. „Bystrý uvažuje o svojich krokoch,“ múdro  varuje Biblia. (Príslovia 14:15) Predpokladajme napríklad, že tvojej zostarnutej matke sa ťažko žije samej a ty si myslíš, že by jej mohlo prospieť, keby sa prisťahovala k tebe. Ak bystro uvažuješ o svojich krokoch, mohol by si uvažovať o nasledujúcich otázkach: Aké sú jej skutočné potreby? Existujú súkromné alebo štátne sociálne služby, ktoré ponúkajú prijateľné alternatívne riešenie? Chce sa ona sama presťahovať? Ak áno, ako to ovplyvní jej život? Bude musieť opustiť priateľov? Ako by to na ňu asi emocionálne zapôsobilo? Porozprávali ste sa s ňou o týchto veciach? Ako by táto zmena mohla ovplyvniť teba, tvojho partnera, tvoje deti? Ak matka potrebuje starostlivosť, kto sa o ňu bude starať? Dala by sa zodpovednosť podeliť? Porozprával si sa o tejto veci so všetkými, ktorých sa to priamo týka?

8. S kým sa možno budeš môcť poradiť, keď sa budeš rozhodovať, ako pomôcť svojim zostarnutým rodičom?

⁸ Keďže zodpovednosť za starostlivosť leží na všetkých deťoch v rodine, možno by bolo múdre zvolať rodinnú poradu, aby sa na rozhodnutiach mohli zúčastniť všetci. Užitočný by mohol byť aj rozhovor so staršími v kresťanskom zbore alebo s priateľmi, ktorí sú v podobnej situácii. „Kde niet dôverného rozhovoru, tam sú zmarené plány,“ varuje Biblia, „ale v množstve radcov je uskutočnenie.“ — Príslovia 15:22.

9, 10. a) Aký ohľad treba prejavovať starším ľuďom napriek ich pokročilému veku? b) Čo by mal dospelý človek vždy preukazovať svojim rodičom bez ohľadu na to, aké kroky urobí v ich prospech?

⁹ Ctiť si zostarnutých rodičov si vyžaduje empatiu a pochopenie. Keďže roky si vyberajú svoju daň,  starší ľudia majú stále väčšie ťažkosti s chodením, jedením a pamäťou. Možno potrebujú pomoc. Deti často zaujmú postoj ochrancov a snažia sa ich viesť. Ale starí ľudia sú dospelí, majú za sebou život s nahromadenou múdrosťou a skúsenosťami, roky, keď sa o seba starali sami a robili vlastné rozhodnutia. Ich individualita a sebaúcta sa zrejme spája s ich úlohou rodičov a dospelých. Rodičia, ktorí cítia, že musia odovzdať moc nad svojím životom deťom, môžu upadnúť do skľúčenosti alebo sa rozhnevať. Niektorí sa vzpierajú a odporujú tomu, čo chápu ako snahu obrať ich o samostatnosť.

¹⁰ Také problémy nie je ľahké riešiť, ale je prejavom láskavosti, keď dovolíte zostarnutým rodičom, aby sa, pokiaľ je to len možné, starali o seba sami a robili vlastné rozhodnutia. Je múdre nerozhodovať o tom, čo by bolo pre rodičov najlepšie bez toho, že by ste sa s nimi najprv porozprávali. Zrejme už toho stratili veľa. Dovoľte im ponechať si to, čo ešte majú. Možno zistíte, že čím menej sa snažíte ovládať život svojich rodičov, tým lepší bude váš vzájomný vzťah. Budú šťastnejší oni aj vy. Hoci je pre ich dobro potrebné trvať na určitých veciach, úcta k rodičom si vyžaduje, aby ste uznávali ich dôstojnosť a mali pred nimi rešpekt, ktorý si zasluhujú. Božie Slovo radí: „Pred šedinami máš povstať a osobe starca prejavíš ohľad.“ — 3. Mojžišova 19:32.

11–13. Ako sa dá zvládnuť úloha starostlivosti o rodičov v ich pokročilom veku, ak aj dospelé dieťa s nimi nemalo v minulosti dobrý vzťah?

¹¹ Problém, ktorý majú dospelé deti pri prejavovaní úcty zostarnutým rodičom, súvisí niekedy so  vzťahom, ktorý mali s rodičmi v minulosti. Tvoj otec bol možno chladný a neláskavý človek, matka bola panovačná a prísna. Možno sa ešte stále cítiš sklamaný, nahnevaný alebo zranený, lebo to neboli rodičia, akých by si si želal. Dokážeš také pocity prekonať? *

¹² Basse, ktorý vyrastal vo Fínsku, hovorí: „Môj nevlastný otec bol dôstojníkom SS v nacistickom Nemecku. Ľahko sa rozhneval a vtedy bol nebezpečný. Veľakrát pred mojimi očami zbil matku. Keď bol raz na mňa veľmi nahnevaný, zahnal sa remeňom a udrel ma do tváre prackou. Udrel ma tak silno, že som spadol cez posteľ.“

¹³ Bola tu však aj iná stránka veci. Basse dodáva: „Naproti tomu, veľmi usilovne pracoval a nešetril sa, aby sa po hmotnej stránke postaral o rodinu. Nikdy mi neprejavil otcovskú náklonnosť, ale ja som vedel, že je emocionálne zjazvený. Jeho matka ho vyhodila z domu, keď bol ešte malý chlapec. Prežíval vďaka svojim pästiam a ako mladý muž sa zapojil do vojny. Do určitej miery som ho chápal a neobviňoval som ho. Keď som bol starší, chcel som mu maximálne pomáhať, a to až do jeho smrti. Nebolo to ľahké, ale robil som, čo som mohol. Snažil som sa byť dobrým synom až do konca a myslím, že ma ako takého aj prijal.“

14. Aký biblický text platí vo všetkých situáciách vrátane tých, ktoré vznikajú pri starostlivosti o zostarnutých rodičov?

¹⁴ V situáciách v rodine, tak ako aj v iných záležitostiach, platí biblická rada: „Oblečte [si] nežnú  náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť. Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ — Kolosanom 3:12, 13.

15. Prečo je starostlivosť o rodičov niekedy skľučujúca?

¹⁵ Starostlivosť o zoslabnutého rodiča je tvrdá práca spojená s mnohými úlohami, s veľkou zodpovednosťou a zaberá dlhé hodiny. Ale to najťažšie je  často citová stránka. Je skľučujúce vidieť, ako rodičia strácajú zdravie, pamäť a samostatnosť. Sandy, ktorá pochádza z Portorika, hovorí: „Moja matka bola jadrom našej rodiny. Bolo veľmi bolestné starať sa o ňu. Najprv začala krívať; potom potrebovala paličku, potom walker a potom invalidný vozík. Potom to už išlo dole kopcom, kým nezomrela. Dostala rakovinu kostí a potrebovala nepretržitú starostlivosť — dňom i nocou. Kúpali sme ju, kŕmili a čítali sme jej. Bolo to veľmi ťažké — najmä po citovej stránke. Keď som si uvedomila, že mi matka zomiera, plakala som, lebo som ju veľmi milovala.“

16, 17. Aké rady môžu pomôcť opatrovníkovi zachovať si vyrovnanosť?

¹⁶ Ak sa nachádzaš v podobnej situácii, čo môžeš robiť, aby si sa s tým vyrovnal? Veľmi ti pomôže počúvať Jehovu tak, že si budeš čítať Bibliu, a rozprávať sa s ním prostredníctvom modlitby. (Filipanom 4:6, 7) V praktickom ohľade sa usiluj o vyváženú stravu a dostatok spánku. Tak budeš emocionálne i fyzicky lepšie pripravený starať sa o milovaného človeka. Možno si občas môžeš zariadiť, aby si mal prestávku v tom každodennom kolobehu. Aj keď dovolenka nie je možná, je múdre plánovať si nejaký čas na oddych. Aby si mohol niekam odísť, možno sa ti podarí dohodnúť sa s niekým iným, kto by mohol zostať s chorým rodičom.

¹⁷ Nie je neobvyklé, že dospelí opatrovníci očakávajú od seba nerozumne veľa. Ale nemaj pocit viny za to, čo nemôžeš urobiť. Za určitých okolností bude možno potrebné zveriť svojho blízkeho do starostlivosti opatrovateľského ústavu. Ak niekoho opatruješ, neočakávaj od seba nerozumne veľa. Musíš nájsť rovnováhu medzi potrebami svojich rodičov  a potrebami svojich detí, svojho manželského partnera a seba samého.

18, 19. Akú podporu sľúbil Jehova a aká skúsenosť ukazuje, že tento sľub plní?

¹⁸ Jehova prostredníctvom svojho Slova, Biblie, láskyplne poskytuje vedenie, ktoré môže človeku veľmi pomôcť pri starostlivosti o starnúcich rodičov, ale to nie je jediná pomoc, ktorú poskytuje. „Jehova je blízko tých, ktorí ho vzývajú,“ napísal pod inšpiráciou žalmista. „Ich volanie o pomoc vypočuje a zachráni ich.“ Jehova zachráni alebo ochráni svojich verných aj v tých najťažších situáciách. — Žalm 145:18, 19.

¹⁹ Myrna z Filipín to spoznala, keď sa starala o svoju matku, ktorá zostala po mŕtvici bezvládna. „Nie je nič skľučujúcejšie než vidieť milovaného človeka, ako trpí a nedokáže ani povedať, kde ho bolí,“ píše Myrna. „Bolo to, akoby som ju videla pomaličky sa potápať a nijako jej nemohla pomôcť. Veľakrát som si kľakla na kolená a hovorila som Jehovovi, aká som unavená. Volala som ako Dávid, ktorý prosil Jehovu, aby vlial jeho slzy do vaku a pamätal naňho. [Žalm 56:8] A Jehova mi podľa svojho sľubu dal silu, ktorú som potrebovala. ,Jehova sa stal mojou oporou.‘“ — Žalm 18:18.

20. Aké biblické sľuby pomáhajú opatrovníkom rodičov zachovať si optimizmus, aj keď ten, o koho sa starali, zomrie?

²⁰ Hovorí sa, že starostlivosť o starnúcich rodičov je „príbeh bez šťastného konca“. Aj napriek tým najlepším snahám opatrovníkov starší ľudia zomierajú, tak ako Myrnina matka. Ale tí, ktorí dôverujú v Jehovu, vedia, že smrť nie je jednoducho koniec príbehu. Apoštol Pavol povedal: „Mám nádej  v Bohu... že nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ ​(Skutky 24:15) Tí, ktorí stratili zostarnutých rodičov v smrti, čerpajú útechu z nádeje na vzkriesenie a tiež zo sľubu o nádhernom novom svete, ktorý vytvorí Boh a v ktorom „smrti už viac nebude“. — Zjavenie 21:4.

21. Aké dobré výsledky vyplývajú z toho, že si ctíme zostarnutých rodičov?

²¹ Boží služobníci majú hlbokú úctu k svojim rodičom, aj keď ich rodičia už možno zostarli. (Príslovia 23:22–24) Ctia si ich. Preto zažívajú to, čo hovorí inšpirované príslovie: „Tvoj otec a tvoja matka budú plesať, a tá, ktorá ťa porodila, sa bude tešiť.“ ​(Príslovia 23:25) A predovšetkým, tí, ktorí si ctia svojich zostarnutých rodičov, potešujú a ctia Jehovu Boha.