Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Špiritizmus

Špiritizmus

Špiritizmus

Definícia: Viera, že nejaká duchovná časť človeka prežíva smrť hmotného tela a môže komunikovať so živými, obyčajne prostredníctvom osoby, ktorá slúži ako médium. Niektorí ľudia veria, že každý hmotný predmet a všetky prírodné javy majú nejakého vnútorného ducha. Čarodejníctvo je používanie moci, o ktorej sa pripúšťa, že je od démonských duchov. Všetky druhy špiritizmu sú v Biblii prísne odsúdené.

Je skutočne možné, aby človek komunikoval s „duchom“ zomrelej milovanej osoby?

Kaz. 9:5, 6, 10: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič... A zahynula aj ich láska aj ich nenávisť aj ich žiarlivosť, a na neurčitý čas už nemajú podiel na ničom, čo sa musí robiť pod slnkom. Všetko, čo nájde tvoja ruka robiť, rob celou svojou silou, pretože nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti v šeole [hrobe], na mieste, na ktoré ideš.“

Ezech. 18:4, 20: „Duša, ktorá hreší — tá zomrie.“ ​(Takže duša nie je niečo, čo prežíva smrť tela a s čím by živí ľudia mohli potom komunikovať.)

Žalm 146:4: „Jeho duch vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky.“ ​(Keď sa hovorí, že duch „vychádza“ z tela, je to iba iný spôsob vyjadrenia, že životná sila prestala pôsobiť. Teda keď človek zomrie, jeho duch neexistuje ako nehmotná bytosť, ktorá môže myslieť a uskutočňovať plány mimo tela. Nie je to niečo, s čím môžu živí komunikovať po smrti človeka.)

Pozri aj strany 303, 304 pod nadpisom „Smrť“.

Nenaznačuje Biblia, že kráľ Saul komunikoval s prorokom Samuelom po jeho smrti?

Správa o tom je v 1. Samuelovej 28:3–20. Verše 13, 14 ukazujú, že Saul osobne Samuela nevidel, ale len z opisu špiritistického média predpokladal, že ono vidí Samuela. Saul si zúfalo prial veriť, že je to Samuel, a tak sa nechal podviesť. Verš 3 hovorí, že Samuel bol mŕtvy a pochovaný. Texty citované pod predchádzajúcim podnadpisom objasňujú, že žiadna časť Samuela nežila v inej ríši a nebola schopná komunikovať so Saulom. Hlas, ktorý predstieral, že patrí Samuelovi, bol hlas podvodníka.

S kým teda v skutočnosti komunikujú tí, ktorí sa pokúšajú rozprávať s mŕtvymi?

Pravda o stave mŕtvych je v Biblii jasne vyjadrená. Ale kto sa snažil podviesť prvý ľudský pár ohľadom smrti? Satan poprel Božie varovanie, že neposlušnosť prinesie smrť. (1. Mojž. 3:4; Zjav. 12:9) Po čase sa, samozrejme, stalo zjavným, že ľudia naozaj zomierajú, tak ako povedal Boh. Kto je potom logicky zodpovedný za vymyslenie toho, že ľudia v skutočnosti nezomierajú, ale že nejaká duchovná časť človeka prežíva smrť tela? Takýto podvod sa hodí Satanovi Diablovi, ktorého Ježiš opísal ako ‚otca lži‘. (Ján 8:44; pozri aj 2. Tesaloničanom 2:9, 10.) Viera, že mŕtvi v skutočnosti žijú v inej ríši a že my s nimi môžeme komunikovať, ľudstvu neprospela. Naopak, Zjavenie 18:23 hovorí, že špiritistickými zvykmi Veľkého Babylona ‚boli zvedené všetky národy‘. Špiritistický zvyk ‚hovorenia s mŕtvymi‘ je vlastne podvod, ktorý môže priviesť ľudí do spojenia s démonmi (anjelmi, ktorí sa stali sebeckými vzbúrencami proti Bohu) a často vedie k tomu, že človek počuje neželané hlasy a je trápený týmito zlými duchmi.

Je nebezpečné snažiť sa o uzdravenie alebo o ochranu špiritistickými prostriedkami?

Gal. 5:19–21: „Zjavné sú skutky tela: smilstvo, nečistota, voľné správanie, modlárstvo, pestovanie špiritizmu... Vopred vás pred tým varujem, podobne ako som vás vopred varoval, že tí, čo konajú také veci, nezdedia Božie kráľovstvo.“ ​(Uchýliť sa o pomoc k špiritizmu znamená, že človek verí Satanovým lžiam o smrti; hľadá radu u ľudí, ktorí sa usilujú čerpať silu od Satana a jeho démonov. Takýto človek sa tým stotožňuje so zjavnými nepriateľmi Jehovu Boha. Nikto, kto zotrváva v takomto spôsobe konania, nedostane skutočnú pomoc, ale utrpí trvalú škodu.)

Luk. 9:24: „Ktokoľvek chce zachrániť svoju dušu [alebo život], stratí ju, ale ktokoľvek stráca svoju dušu kvôli mne [pretože je nasledovníkom Ježiša Krista], ten ju zachráni.“ ​(Ak niekto úmyselne porušuje prikázania jasne stanovené v Božom Slove v snahe ochrániť alebo zachovať si prítomný život, stratí vyhliadku na večný život. Aké by to bolo nerozumné!)

2. Kor. 11:14, 15: „Sám Satan sa stále premieňa na anjela svetla. Nie je to preto nič veľké, ak sa tiež jeho služobníci stále premieňajú na služobníkov spravodlivosti.“ ​(Nemali by sme sa teda dať zviesť, ak sa niektoré veci vykonané špiritistickými prostriedkami zdajú dočasne užitočné.)

Pozri aj strany 369–373 pod nadpisom „Uzdravovanie“.

Je múdre uchýliť sa k špiritistickým prostriedkom, aby sme zistili, čo skrýva budúcnosť, alebo aby sme sa uistili o úspechu nejakého podnikania?

Iz. 8:19: „Keby vám hovorili: ‚Obráťte sa na špiritistické médiá alebo na tých, ktorí majú ducha predpovedania, ktorí šepcú a tlmene mrmlú výroky‘ — či sa nemá ľud obracať na svojho Boha?“

3. Mojž. 19:31: „Neobracajte sa k špiritistickým médiám a neraďte sa s tými, čo z povolania predpovedajú udalosti, aby ste sa nimi neznečistili. Ja som Jehova, váš Boh.“

2. Kráľ. 21:6: „[Kráľ Manaše] pestoval mágiu a vyhliadal znamenia a narobil špiritistické médiá a tých, čo z povolania predpovedajú udalosti. Vo veľkom meradle robil to, čo bolo zlé v Jehovových očiach, aby ho urážal.“ ​(Takéto špiritistické zvyky v skutočnosti znamenali obracať sa o pomoc na Satana a jeho démonov. Nie div, že to bolo „zlé v Jehovových očiach“, a Manaše bol za to prísne potrestaný. Ale keď sa kajal a zanechal tieto zlé zvyky, Jehova ho požehnal.)

Aké nebezpečenstvo hrozí pri zábave, ktorá je spojená s nejakou formou veštenia, alebo ak sa hľadá zmysel zdanlivo dobrého znamenia?

5. Mojž. 18:10–12: „Nemá sa nájsť v tebe nikto, kto používa veštenie, kto pestuje mágiu, ani nikto, kto hľadá znamenie, ani čarodejník, ani ten, kto spútava iných zaklínaním, ani nikto, kto sa radí so špiritistickým médiom alebo s tým, kto z povolania predpovedá udalosti, ani nikto, kto sa vypytuje mŕtvych. Lebo každý, kto robí tieto veci, je niečím odporným Jehovovi.“ ​(Veštenie sa snaží odhaliť skryté poznanie alebo predpovedať udalosti nie pomocou skúmania, ale pomocou výkladu znamení alebo pomocou nadprirodzených síl. Jehova zakázal medzi svojimi služobníkmi takéto praktiky. Prečo? Všetky takéto praktiky môžu viesť ku kontaktu s nečistými duchmi čiže s démonmi alebo k posadnutosti nimi. Zaoberať sa takýmito vecami by bolo hrubou nevernosťou voči Jehovovi.)

Sk. 16:16–18: „Stretla [nás] akási slúžka, ktorá mala ducha démona veštenia. Predpovedaním prinášala svojim pánom veľký zisk.“ ​(Zrejme nikto, kto miluje spravodlivosť, by sa neradil s takýmto zdrojom informácií, či už s vážnym úmyslom alebo pre zábavu. Pavla jej kričanie unavilo a duchu nariadil, aby z nej vyšiel.)

Môžu duchovia vziať na seba ľudskú podobu?

V Noachových dňoch neposlušní anjeli naozaj brali na seba ľudskú podobu. Skutočne sa ženili a plodili deti. (1. Mojž. 6:1–4) Avšak keď prišla potopa, boli títo anjeli prinútení vrátiť sa späť do duchovnej ríše. Júda 6 o nich hovorí: „Anjelov, ktorí si nezachovali svoje pôvodné postavenie, ale opustili svoje správne bydlisko, uchoval s večnými putami v hustej tme pre súd veľkého dňa.“ Boh im nielen odňal ich predchádzajúce nebeské výsady a poslal ich do hustej tmy vzhľadom na Jehovovo predsavzatie, ale zmienka o putách naznačuje, že ich obmedzil. V čom? Zrejme v tom, že si nemôžu brať hmotné telá a mať pohlavné styky so ženami, ako to robili pred potopou. Biblia podáva správu, že verní anjeli sa ako Boží poslovia zhmotňovali, keď konali svoje povinnosti, a to až do prvého storočia n. l. Ale po potope boli tí anjeli, ktorí zneužili svoje dary, zbavení schopnosti vziať na seba ľudskú podobu.

Je však zaujímavé, že démoni môžu zrejme spôsobiť, aby ľudia videli videnia, a to, čo vidia, sa môže zdať skutočné. Keď Diabol pokúšal Ježiša, použil zrejme takéto prostriedky, aby Ježišovi ukázal „všetky kráľovstvá sveta s ich slávou“. — Mat. 4:8.

Ako sa môže niekto oslobodiť od vplyvu špiritizmu?

Prísl. 18:10: „Jehovovo meno je silnou vežou. Do nej uteká spravodlivý a dostáva ochranu.“ ​(To neznamená, že používanie Božieho osobného mena slúži ako zaklínadlo na odvrátenie zla. „Meno“ Jehovu predstavuje jeho samého ako Osobu. Sme chránení, keď ho spoznáme a vložíme do neho úplnú dôveru, podriadime sa jeho autorite a poslúchame jeho nariadenia. Ak to robíme a potom k nemu voláme o pomoc, používajúc jeho osobné meno, poskytne ochranu, ktorú sľúbil vo svojom Slove.)

Mat. 6:9–13: „Budete sa teda modliť takto: ‚... Nepriveď nás do pokušenia, ale osloboď nás od toho zlého.‘“ Musíš tiež ‚vytrvávať v modlitbe‘. (Rim. 12:12) (Boh vypočúva takéto modlitby tých, ktorí skutočne túžia poznať pravdu a uctievať ho spôsobom, ktorý sa mu páči.)

1. Kor. 10:21: „Nemôžete mať účasť pri ‚Jehovovom stole‘ a pri stole démonov.“ ​(Tí, ktorí chcú Jehovovo priateľstvo a ochranu, musia zanechať akúkoľvek účasť na špiritistických stretnutiach. V súlade s príkladom zaznamenaným v Skutkoch 19:19 je tiež dôležité zničiť alebo náležite odstrániť všetky predmety, ktoré vlastnia a ktoré súvisia so špiritizmom.)

Jak. 4:7: „Podriaďte sa teda Bohu; ale vzoprite sa Diablovi, a utečie od vás.“ ​(Aby si to mohol urobiť, buď vytrvalý v učení sa o Jehovovej vôli a v jej uplatňovaní vo svojom živote. S láskou k Bohu, ktorá ťa bude posilňovať pred strachom z človeka, pevne odmietni zúčastňovať sa na akýchkoľvek zvykoch spojených so špiritizmom alebo poslúchnuť akýkoľvek príkaz, ktorý by dal nejaký špiritista.)

Obleč si „úplnú výzbroj od Boha“, ktorá je opísaná v Efezanom 6:10–18, a horlivo udržuj každú jej časť v dobrom stave.