Ženy

Definícia: Dospelí ľudia ženského rodu. Slovo pre ženy v hebrejčine je ’iššah, čo doslova znamená „človek ženského rodu“.

Ponižuje Biblia ženy, alebo s nimi zaobchádza tak, akoby boli podradnejšími osobami?

1. Mojž. 2:18: „Boh Jehova ďalej povedal: ‚Pre človeka nie je dobre, aby bol stále sám. Urobím mu pomocníčku ako jeho doplnok.‘“ ​(Boh tu neopisuje muža ako lepšieho človeka, než je žena. Skôr naznačuje, že žena má vlastnosti, ktoré v Božom usporiadaní dopĺňajú mužské. Doplnok je jedna z dvoch vzájomne sa dopĺňajúcich častí. Teda v istých vlastnostiach a schopnostiach vynikajú ako skupina ženy, v iných muži. Porovnaj 1. Korinťanom 11:11, 12.)

1. Mojž. 3:16: „Žene [Boh] povedal: ‚... budeš žiadostivo túžiť po svojom manželovi, a on bude nad tebou vládnuť.‘“ ​(Toto vyhlásenie po tom, ako Adam a Eva zhrešili, neurčovalo, čo by muži mali robiť, ale Jehova dopredu vedel, že to budú robiť, keď sa už sebectvo stalo súčasťou ľudského života. Mnoho neskorších biblických správ hovorí o veľmi nešťastných situáciách, ktoré vznikli z takej sebeckej nadvlády mužov. Ale Biblia nehovorí, že by Boh schvaľoval takéto správanie alebo že je to príklad pre iných, ktorý sa má nasledovať.)

Je postavenie hlavy, ktoré bolo dané mužom, pre ženy ponižujúce?

Byť pod niečím vedením nie je samo osebe ponižujúce. Vedenie prostredníctvom hlavy prispieva k riadnemu  riešeniu záležitostí a Jehova „nie je Bohom neporiadku, ale pokoja“. (1. Kor. 14:33) Ježiš Kristus má nad sebou ako hlavu Jehovu Boha a tento vzťah ho plne uspokojuje. — Ján 5:19, 20; 8:29; 1. Kor. 15:27, 28.

Relatívne postavenie hlavy je pridelené tiež mužovi, najmä v rodine a v kresťanskom zbore. Boh nedal mužovi nad ženou absolútnu autoritu; muž sa musí zodpovedať svojej hlave, Ježišovi Kristovi, a Bohu za to, ako svoje postavenie hlavy uplatňuje. (1. Kor. 11:3) A navyše, manželom je prikázané, že „majú... milovať svoje manželky ako vlastné telá“ a majú im ‚preukazovať česť‘. (Ef. 5:28; 1. Petra 3:7) V Božom manželskom usporiadaní nie sú sexuálne potreby manžela nadradené manželkiným. (1. Kor. 7:3, 4) Úloha schopnej manželky, ako ju vykresľuje Biblia, zdôrazňuje jej hodnotu pre domácnosť a obec. Má široké pole pôsobnosti, v ktorom sa môže ujímať iniciatívy, zatiaľ čo prejavuje ocenenie pre manželovo postavenie hlavy. (Prísl. 31:10–31) Biblia prikazuje deťom, aby si ctili nielen svojho otca, ale aj svoju matku. (Ef. 6:1–3) Zvláštnu pozornosť venuje aj starostlivosti o potreby vdov. (Jak. 1:27) Teda medzi pravými kresťanmi môžu ženy nájsť vysokú mieru bezpečia, skutočné ocenenie seba ako jednotlivcov a osobné uspokojenie zo svojej činnosti.

Dôstojné postavenie žien v Božom usporiadaní vidno ešte zo skutočnosti, že Jehova o svojej vlastnej organizácii verných duchovných tvorov hovorí ako o žene, svojej manželke, matke svojich synov. (Zjav. 12:1; Gal. 4:26) Aj o duchom pomazanom zbore Ježiša Krista sa hovorí ako o jeho neveste. (Zjav. 19:7; 21:2, 9) A z duchovného hľadiska nie je nijaký rozdiel medzi mužom a ženou v prípade tých, ktorí sú povolaní, aby sa podieľali na nebeskom Kráľovstve s Kristom. — Gal. 3:26–28.

Mali by byť ženy náboženskými služobníčkami?

Tých, ktorí sú poverení dozorom v zbore, Biblia opisuje ako mužov. Všetci 12 apoštoli Ježiša Krista boli muži a tí, ktorí boli neskôr vymenovaní za dozorcov a služobných pomocníkov v kresťanských zboroch, boli muži. (Mat. 10:1–4; 1. Tim. 3:2, 12) Ženám sa radí, aby sa ‚učili  v tichosti, v plnej podriadenosti‘ na zborových zhromaždeniach, teda že by nemali klásť otázky, ktorými by vyvolávali spor s mužmi v zbore. Ženy ‚nemajú hovoriť‘ na takýchto zhromaždeniach, ak by to, čo by povedali, bolo prejavom nedostatku podriadenosti. (1. Tim. 2:11, 12; 1. Kor. 14:33, 34) Teda hoci ženy hodnotne prispievajú k činnosti zboru, neexistuje opatrenie, na základe ktorého by mohli predsedať alebo ujímať sa vedenia pri vyučovaní zboru, keď sú prítomní spôsobilí muži.

Ale môžu byť ženy kazateľkami, zvestovateľkami, služobníčkami dobrého posolstva mimo zborových zhromaždení? Na Letnice roku 33 n. l. bol svätý duch vyliaty na mužov aj na ženy. Na vysvetlenie apoštol Peter citoval Joela 2:28, 29 a povedal: „‚V posledných dňoch,‘ hovorí Boh, ‚vylejem niečo zo svojho ducha na telo každého druhu a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať a vaši mladí muži uvidia videnia a vaši starci budú mať sny; ba aj na svojich otrokov a na svoje otrokyne vylejem v tých dňoch niečo zo svojho ducha a budú prorokovať.‘“ ​(Sk. 2:17, 18) Podobne dnes majú ženy náležitú účasť na kresťanskej službe, keď kážu z domu do domu a vedú domáce biblické štúdiá. — Pozri aj Žalm 68:11; Filipanom 4:2, 3.

Prečo kresťanské ženy pri istých príležitostiach nosia pokrývku hlavy?

1. Kor. 11:3–10: „Hlavou každého muža je Kristus; hlavou ženy je zase muž; hlavou Krista je zase Boh... každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nepokrytou hlavou, zahanbuje svoju hlavu... Lebo muž by si nemal pokrývať hlavu, pretože je Božím obrazom a slávou, ale žena je mužovou slávou. Ani muž nie je zo ženy, ale žena z muža, a navyše, muž nebol stvorený pre ženu, ale žena pre muža. Preto by mala mať žena na svojej hlave znamenie moci kvôli anjelom.“ (Keď kresťanská žena nosí pri vhodných príležitostiach pokrývku hlavy, je to dôkaz jej úcty k usporiadaniu vedenia hlavou, ktoré zaviedol Boh. Kristus rešpektuje teokratické vedenie prostredníctvom hlavy; muži a ženy sú tiež povinní to robiť. Prvého muža, Adama, neporodila žena, ale ho stvoril Boh. Pri tvorení Evy Boh  použil Adamovo rebro ako základ a vyhlásil, že Eva má byť Adamovou pomocníčkou. Tak bolo mužovi, ktorý bol vytvorený prvý, pridelené postavenie hlavy. Muž nenosí pokrývku hlavy, keď „sa modlí alebo prorokuje“, pretože pokiaľ ide o vedenie hlavou, muž je „obrazom Boha“ a nemá žiadnu pozemskú hlavu v záležitostiach, ktoré sa týkajú jeho rodiny. Keby sa však žena ‚modlila a prorokovala‘ bez pokrývky hlavy, preukazovala by neúctu k mužovmu postaveniu, ktoré mu pridelil Boh, a spôsobovala by mu hanbu. Dokonca anjeli, ktorí sú členmi Jehovovej nebeskej organizácie, akoby jeho manželky, si všímajú „znamenie autority“, ktoré nosia verné kresťanské ženy, a pripomínajú si vlastnú podriadenosť Jehovovi.)

Kedy je potrebné, aby žena mala pokrývku hlavy?

Keď „sa modlí a prorokuje“, ako sa hovorí v 1. Korinťanom 11:5. To neznamená, že musí mať pokrývku hlavy, keď sa súkromne modlí alebo keď hovorí s inými o biblických proroctvách. Avšak túto pokrývku by mala nosiť ako viditeľné znamenie svojej úcty k mužovmu postaveniu hlavy, keď sa stará o záležitosti týkajúce sa uctievania, o ktoré by sa normálne staral jej manžel alebo iný muž. Ak sa v prítomnosti svojho manžela modlí nahlas za seba a za iných alebo vedie pravidelné biblické štúdium, teda vyučuje, mala by mať pokrývku, aj keď sa on nestotožňuje s jej vierou. Keďže však má božské oprávnenie vyučovať svoje deti, nie je potrebné, aby mala pokrývku hlavy, keď sa modlí alebo študuje so svojimi deťmi, ktoré ešte neurobili krok oddanosti, keď nie je prítomný jej manžel. Ak je vo výnimočných prípadoch prítomný oddaný mužský člen zboru alebo keď ju sprevádza cestujúci dozorca, potom by pri vedení vopred dohodnutého biblického štúdia mala mať pokrývku hlavy, ale modliť by sa mal on.

Je vhodné, aby ženy používali kozmetické prípravky alebo nosili šperky?

1. Petra 3:3, 4: „Vaša ozdoba nech nie je vo vonkajšom zapletaní vlasov a v navešaní si zlatých ozdôb či v nosení vrchných odevov, ale nech je to skrytý človek srdca  v neporušiteľnom rúchu tichého a mierneho ducha, ktorý má veľkú hodnotu v Božích očiach.“ ​(Znamená to, že by ženy nemali nosiť žiadne ozdoby? Iste nie; tak ako to pochopiteľne neznamená, že by nemali nosiť vrchné odevy. Ale sú tu povzbudzované, aby boli vyrovnané vo svojom postoji k úprave a obliekaniu a aby hlavný dôraz kládli na duchovnú ozdobu.)

1. Tim. 2:9, 10: „Prajem [si], aby sa ženy zdobili dobre upravenými šatami so skromnosťou a zdravou mysľou, nie zvláštnym zapletaním vlasov a zlatom alebo perlami alebo veľmi drahým rúchom, ale tak, ako sa patrí na ženy, ktoré vyznávajú, že si hlboko ctia Boha, totiž dobrými skutkami.“ ​(Čo má u Boha skutočne význam — vonkajší vzhľad niekoho, alebo stav jeho srdca? Páčilo by sa Bohu, keby žena nepoužívala žiadne kozmetické prípravky alebo nenosila šperky, ale pritom by žila nemravne? Alebo by schválil ženy, ktoré sú skromné a rozumné v používaní kozmetických prípravkov a v nosení šperkov a ktoré sa v prvom rade zdobia zbožnými vlastnosťami a kresťanským správaním? Jehova hovorí: „Boh vidí nie ako človek, lebo človek vidí iba čo sa javí jeho očiam; ale Jehova, ten vidí, aké je srdce.“ — 1. Sam. 16:7.)

Prísl. 31:30: „Pôvab môže byť falošný a krása môže byť márna; ale žena, ktorá sa bojí Jehovu, tá si zadováži chválu.“