Židia

Definícia: Tento termín sa dnes bežne používa na ľudí hebrejského pôvodu a na ďalších, ktorí sa obrátili na judaizmus. Biblia tiež upriamuje pozornosť na skutočnosť, že sú kresťania, ktorí sú Židmi duchovne a ktorí tvoria „Boží Izrael“.

Sú dnes prirodzení Židia Božím vyvoleným ľudom?

Tomu verí mnoho Židov. Encyclopaedia Judaica (Jeruzalem 1971, zv. 5, 498) hovorí: „VYVOLENÝ ĽUD, bežné  označenie pre izraelský národ, vyjadruje názor, že izraelský ľud je vo zvláštnom a jedinečnom vzťahu k univerzálnemu božstvu. Je to ústredná myšlienka v celej histórii židovského myslenia.“ — Pozri 5. Mojžišovu 7:6–8; 2. Mojžišovu 19:5.

Mnoho ľudí v kresťanstve má podobné názory. Rubrika „Náboženstvo“ v atlantskom Journal and Constitution (22. januára 1983, s. 5-B) uviedla: „V protiklade k stáročnému učeniu cirkví, že Boh ,zavrhol svoj ľud Izrael‘ a nahradil ho ,novým Izraelom‘, [Paul M. Van Buren, teológ na Temple University vo Philadelphii] hovorí, že cirkvi teraz tvrdia, že ,zmluva medzi Bohom a židovským ľudom je večná. Túto prekvapivú zmenu v názore urobili protestanti i katolíci na oboch stranách Atlantiku.‘“ The New York Times (6. februára 1983, s. 42) dodávajú: „‚Evanjelická pravica je fascinovaná Izraelom a vierou, že všetko, čo Izrael robí, treba podporovať, lebo Boh je na strane Izraela,‘ povedal Timothy Smith, profesor teológie na Johns Hopkins University a wesleyovský evanjelik.“ Niektorí v kresťanstve očakávajú obrátenie a nakoniec záchranu celého prirodzeného Izraela. Ďalší zastávajú názor, že medzi Bohom a Izraelom bolo vždy nerozlučné puto, a z toho vyvodzujú, že zmierení prostredníctvom Krista majú byť iba pohania.

Uvažuj: Keď sa Izrael vrátil z babylonského zajatia späť do svojej krajiny, ľud mal obnoviť pravé uctievanie v krajine, ktorú im dal Boh. Jedným z prvých projektov, na ktoré sa podujali, bolo znovupostavenie Jehovovho chrámu v Jeruzaleme. No od zničenia Jeruzalema Rimanmi v roku 70 n. l. nebol chrám už nikdy znovu postavený. Na mieste, kde bol kedysi chrám, stojí namiesto toho islamská svätyňa. Keby Židia, ktorí hovoria, že sú pod mojžišovským Zákonom, boli dnes v Jeruzaleme ako Boží vyvolený ľud, nebol by chrám zasvätený uctievaniu Boha postavený znovu?

Mat. 21:42, 43: „Ježiš im [hlavným kňazom a židovským starším mužom v Jeruzaleme] povedal: ,Nikdy ste nečítali v Písmach: „Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, ten sa stal hlavným rohovým kameňom. Od Jehovu sa to stalo a je  to podivuhodné v našich očiach“? Preto vám hovorím: Božie kráľovstvo vám bude odňaté a bude dané národu, ktorý prináša jeho ovocie.‘“

Mat. 23:37, 38: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, ktorí sú k nemu posielaní — ako často som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod svoje krídla! Ale vy ste nechceli. Hľa, váš dom sa vám zanecháva opustený.“

Je Božia zmluva s Abrahámom zárukou toho, že Židia sú stále vyvoleným Božím ľudom?

Gal. 3:27–29: „Vy všetci, ktorí ste boli pokrstení v Krista, ste si obliekli Krista. Niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža ani ženy; lebo všetci ste jedným človekom v spojení s Kristom Ježišom. Navyše, ak patríte Kristovi, ste naozaj Abrahámovým semenom, dedičmi sľubu.“ ​(Takže prirodzený pôvod z Abraháma už z Božieho hľadiska nerozhoduje o tom, kto je Abrahámovým semenom.)

Budú všetci Židia obrátení na vieru v Krista a dosiahnu večnú záchranu?

Rim. 11:25, 26: „Nechcem, bratia, aby ste nevedeli o tomto svätom tajomstve, a tak neboli rozvážni vo vlastných očiach: že Izrael postihlo čiastočné otupenie vnímavosti, dokiaľ nevojde plný počet ľudí z národov, a týmto spôsobom [„takto“, SEP; „tak“, RP, EP; po grécky houtós] bude celý Izrael zachránený.“ ​(Všimni si, že záchrana ,celého Izraela‘ neprichádza obrátením všetkých Židov, ale ,vojdením‘ ľudí z pohanských národov. Niektorí prekladatelia podávajú 26. verš takto: „A potom bude zvyšok Izraela zachránený.“ Ale A Manual Greek Lexicon of the New Testament [Edinburgh 1937, G. Abbott-Smith, s. 329] definuje houtós ako „týmto spôsobom, tak, takto“.)

Aby sme dospeli k správnemu porozumeniu toho, čo je zaznamenané v Rimanom 11:25, 26, mali by sme vziať do úvahy aj tieto skoršie vyjadrenia v liste Rimanom: „Židom nie je ten, kto ním je navonok, ani obriezka nie je to, čo je navonok na tele. Ale ten je Žid, kto je ním vnútri,  a jeho obriezka je obriezka srdca duchom, a nie písaným zákonníkom.“ ​(2:28, 29) „Všetci z Izraela nie sú skutočným ,Izraelom‘.“ — 9:6.

Je nevyhnutné, aby Židia uverili v Ježiša Krista, ak majú byť zachránení?

Izaiáš 53:1–12 predpovedal, že Mesiáš svojou smrťou ,ponesie hriech mnohých a zasiahne v prospech previnilcov‘. Daniel 9:24–27 spojil príchod Mesiáša a jeho smrť so ,zapečatením hriechu a pokrytím neprávosti‘. (RP) Obidve pasáže ukazujú, že Židia potrebovali taký zásah v ich prospech a potrebovali aj to, aby bola pokrytá ich neprávosť. Mohli azda očakávať, že keď zavrhnú Mesiáša, budú mať schválenie Toho, kto ho poslal?

Sk. 4:11, 12: „[Apoštol Peter bol podnietený svätým duchom, aby židovským vodcom a starším mužom v Jeruzaleme povedal o Ježišovi Kristovi toto:] To je ‚ten kameň, s ktorým ste zaobchádzali vy, stavitelia, ako s bezvýznamným, ktorý sa stal hlavou rohu‘. A v nikom inom niet záchrany, lebo niet pod nebom nijakého iného mena daného ľuďom, v ktorom máme byť zachránení.“ ​(Hoci národ prirodzeného Izraela sa už neteší zvláštnej Božej priazni, tak pre jednotlivých Židov, ako aj pre ľudí zo všetkých národov je otvorená cesta, aby mali úžitok zo záchrany, ktorá je umožnená prostredníctvom Ježiša Mesiáša.)

Sú udalosti, ktoré sa dnes dejú v Izraeli, splnením biblických proroctiev?

Ezech. 37:21, 22, RP: „Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, ja vezmem synov Izraelových zpomedzi národov, kam odišli, a shromaždím ich zo všetkých strán a dovediem ich do ich zeme. A učiním ich jedným národom v zemi, na vrchoch Izraelových, a jeden kráľ bude im všetkým za kráľa.“ ​(Dnešný Izrael nie je národom pod vládou kráľa z Dávidovej kráľovskej línie. Izrael je republika.)

Iz. 2:2–4, RP: „Stane sa v posledných dňoch, že bude pevne stáť vrch domu Hospodinovho hore na vrchu vrchov a bude vyvýšený nad brehy, a pohrnú sa k nemu všetky národy. A pojdú mnohí ľudia a povedia: Poďte  a vyjdime hore na vrch Hospodinov, do domu Boha Jakobovho, a bude nás vyučovať niektorým zo svojich ciest, a budeme chodiť po jeho stezkách!... Skujú svoje meče v motyky a svoje kopije v srpy. Nepozdvihne národ proti národu meča, ani sa viacej nebudú učiť boju.“ ​(V Jeruzaleme dnes nie je ,dom Boha Jakobovho‘, ale na mieste, kde stál kedysi chrám, je islamská svätyňa. A Izrael ani jeho susedia nerobia žiadne kroky smerujúce k tomu, že by ,skuli svoje meče v motyky‘. Spoliehajú sa na to, že prežitie im zabezpečí vojenská pripravenosť.)

Iz. 35:1, 2, RP: „Veseliť sa bude z toho púšť a vyschlá pustina, plesať bude step a zkvitne jako voňavá ruža jasná, bude, bude rozkošne kvitnúť a plesať, áno, plesať a radostne prespevovať; dá sa jej sláva Libanona, nádhera Karmela a Sárona; ony uvidia slávu Hospodinovu, nádheru nášho Boha.“ ​(V Izraeli boli úspešne realizované plány rozsiahleho zalesňovania a zavlažovania. Ale jeho vodcovia nepripisujú zásluhu Pánu Bohu. Niekdajší premiér, David Ben-Gurion, povedal: „Izrael je rozhodnutý... podmaniť si púšť a prinútiť ju kvitnúť silou vedy a priekopníckeho ducha a premeniť krajinu v baštu demokracie.“)

Zech. 8:23, RP: „V tých dňoch to bude, že sa chopia desiati mužovia zo všetkých jazykov národov, že sa chopia krýdla rúcha muža Žida a povedia: Nože nech ideme s vami, lebo sme počuli, že je Bôh s vami.“ ​(Na akého Boha sa vzťahuje toto proroctvo? V hebrejskom jazyku sa jeho meno [יהוה, bežne prekladané ako Jehova] len v tejto jednej knihe Svätých Písiem vyskytuje vyše 130-krát. Keď dnes niekto používa toto meno, pomyslia si ľudia, že ten človek musí byť Žid? Nie, vplyvom povery židovský národ ako celok sa už celé stáročia zdráha čo len vysloviť Božie osobné meno. Roznietenie náboženského záujmu o prirodzený Izrael dnes nezodpovedá tomuto proroctvu.)

Ako sa teda pozerať na udalosti v novodobom Izraeli? Iba ako na súčasť celosvetového vývoja udalostí predpovedaného v Biblii. Patria k nemu vojny, nezákonnosť, ochladnutie lásky k Bohu a láska k peniazom. — Mat. 24:7, 12; 2. Tim. 3:1–5.

 Na kom sa dnes spĺňajú proroctvá o obnove Izraela?

Gal. 6:15, 16: „Ani obriezka nie je nič, ani neobriezka, ale nové stvorenie je niečo. A nech je nad všetkými, čo budú poriadne chodiť podľa tohto pravidla správania, pokoj a milosrdenstvo, i nad Božím Izraelom.“ ​(Takže „Boží Izrael“ už nie je vymedzený na základe splnenia požiadavky uloženej Abrahámovi, aby boli všetci muži jeho domácnosti obrezaní. Namiesto toho, ako hovorí Galaťanom 3:26–29, tí, ktorí patria Kristovi a ktorí sú Božími synmi splodenými duchom, sú „naozaj Abrahámovým semenom“.)

Jer. 31:31–34: „‚Hľa, prichádzajú dni,‘ je Jehovov výrok, ,a ja uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu... A už nebudú učiť každý svojho druha a každý svojho brata hovoriac: „Poznajte Jehovu!“, lebo ma budú poznať všetci od najmenšieho z nich až po najväčšieho z nich,‘ je Jehovov výrok.“ ​(Táto nová zmluva nebola uzavretá s národom prirodzeného Izraela, ale s lojálnymi nasledovníkmi Ježiša Krista, ktorým bola predkladaná nádej na nebeský život. Keď Ježiš zaviedol Slávnosť na pamiatku svojej smrti, dal im pohár vína a povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu na základe mojej krvi.“ [1. Kor. 11:25])

Zjav. 7:4: „Počul som počet tých, ktorí boli zapečatení, stoštyridsaťštyritisíc zapečatených z každého kmeňa synov Izraela.“ ​(Ale vo veršoch, ktoré nasledujú, je zmienka o ,kmeni Léviho‘ a ,kmeni Jozefa‘. Tieto kmene neboli zahrnuté do zoznamu 12 kmeňov prirodzeného Izraela. Je zaujímavé, že hoci sa tu hovorí, že ľudia budú ,zapečatení z každého kmeňa‘, nie sú tu spomenuté kmene Dán a Efraim. [Porovnaj 4. Mojžišovu 1:4–16.] Musí sa to teda vzťahovať na duchovný Boží Izrael, na tých, o ktorých Zjavenie 14:1–3 hovorí, že sa budú podieľať s Kristom na jeho nebeskom Kráľovstve.)

Hebr. 12:22: „Priblížili [ste sa] k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu a k myriadam anjelov.“ ​(Takže praví kresťania vzhliadajú v súvislosti so splnením Božích sľubov nie k pozemskému Jeruzalemu, ale k „nebeskému Jeruzalemu“.)