Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Boh

Boh

Boh

Definícia: Najvyššia Bytosť, ktorej jedinečné meno je Jehova. Hebrejčina používa pre slovo „Boh“ výrazy, ktoré obsahujú myšlienku sily a tiež majestátu, dôstojnosti a znamenitosti. V protiklade k pravému Bohu existujú falošní bohovia. Niektorí z nich sa urobili bohmi sami; ďalších urobili predmetom uctievania tí, ktorí im slúžia.

  Existujú opodstatnené dôvody na vieru v Boha?

Žalm 19:1: „Nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk.“

Žalm 104:24: „Aké mnohé sú tvoje diela, ó, Jehova! Všetky si ich urobil v múdrosti. Zem je plná tvojich výtvorov.“

Rim. 1:20: „Jeho neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí.“

Časopis New Scientist uviedol: „Pretrváva laický názor, že vedci ,vyvrátili‘ náboženstvo. Je to názor, podľa ktorého sa všeobecne predpokladá, že vedci sú neveriaci, že Darwin zatĺkol posledné klince do rakvy Boha a že rad vedeckých a technologických inovácií odvtedy už vylúčil akúkoľvek možnosť vzkriesenia. Je to názor, ktorý je celkom nesprávny.“ — 26. mája 1977, s. 478.

Istý člen Francúzskej akadémie vied vyhlásil: „Usporiadanosť v prírode nevynašla ľudská myseľ ani ju nevytvorili nejaké vnímavé sily... Existencia poriadku predpokladá existenciu organizujúcej inteligencie. Taká inteligencia nemôže patriť nikomu inému ako Bohu.“ — Dieu existe? Oui, Paríž 1979, Christian Chabanis, citát Pierre-Paula Grassého, s. 94.

Vedci identifikovali vyše 100 chemických prvkov. V atómovej štruktúre prvkov sa zračí zložitý vzájomný matematický vzťah. Periodická tabuľka zreteľne poukazuje na presný projekt. Taký úžasný projekt proste nemohol byť výsledkom náhody.

Znázornenie: Keď vidíme fotoaparát, rádio alebo počítač, ochotne uznávame, že ich musel vytvoriť inteligentný projektant. Bolo by teda rozumné povedať, že oveľa zložitejšie veci — oko, ucho a ľudský mozog — nie sú výsledkom práce inteligentného Projektanta?

Pozri aj strany 313–315 pod nadpisom „Stvorenie“.

 Dokazuje existencia zla a utrpenia, že Boh nejestvuje?

Uvažuj o príkladoch: Je skutočnosť, že niektoré nože boli použité na vraždu, dôkazom toho, že ich nikto nevyrobil? Je používanie prúdového lietadla na zhadzovanie bômb vo vojne dokladom toho, že nemalo nijakého projektanta? Alebo ľudstvu spôsobuje utrpenie skôr spôsob, akým sú tieto veci používané?

Nie je to tak, že mnoho chorôb je spôsobovaných zlými životnými návykmi človeka a tým, že človek znečisťuje životné prostredie sebe i druhým? Nie sú vojny, ktoré vedú ľudia, jednou z hlavných príčin ľudského utrpenia? A nie je to tak, že hoci milióny ľudí trpia nedostatkom potravy, v iných krajinách je jej viac než dosť, takže jedným z hlavných problémov je ľudská chamtivosť? Všetky tieto veci dokazujú nie to, že Boh neexistuje, ale že ľudia smutne zneužívajú svoje schopnosti, ktoré im dal Boh, i samu zem.

Skutočne sa Boh stará o to, čo sa deje s nami, ľuďmi?

Áno, určite! Všimni si, čo je toho dokladom: Biblia nám hovorí, že Boh dal človeku dokonalý začiatok. (1. Mojž. 1:27, 31; 5. Mojž. 32:4) No človek sa mohol trvale tešiť z Božej priazne len za predpokladu, že bude poslušný svojmu Tvorcovi. (1. Mojž. 2:16, 17) Keby bol človek poslušný, bol by sa stále tešil z dokonalého ľudského života — bez chorôb, utrpenia, smrti. Stvoriteľ by človeku poskytoval potrebné vedenie a používal by svoju silu na ochranu ľudstva pred akoukoľvek katastrofou. Ale človek zavrhol Božie vedenie; zvolil si cestu samovlády. V snahe robiť niečo, na čo nebol nikdy vybavený, priviedol sám seba do nešťastia. (Jer. 10:23; Kaz. 8:9; Rim. 5:12) No v priebehu stáročí Boh trpezlivo vyhľadával tých, ktorí sú z lásky k nemu a k jeho cestám ochotní mu slúžiť. Predkladá im príležitosť tešiť sa zo všetkých tých požehnaní, o ktoré boli pripravení vinou ľudskej nedokonalosti a zlej vlády. (Zjav. 21:3–5) Opatrenie, ktoré Boh urobil prostredníctvom svojho Syna, aby vykúpil ľudí z hriechu a smrti, je nádherným dokladom Božej veľkej lásky k ľudstvu. (Ján 3:16) Boh tiež určil čas, keď zničí tých, ktorí kazia zem, a spôsobí, že ľudia milujúci spravodlivosť sa budú tešiť zo života v súlade s jeho pôvodným predsavzatím. — Zjav. 11:18; Žalm 37:10, 11; pozri aj nadpisy „Utrpenie“„Zlo“.

Je Boh skutočná osoba?

Hebr. 9:24: „Kristus [vstúpil]... do samého neba, aby sa teraz za nás zjavil pred osobou Boha.“

Ján 4:24: „Boh je Duch.“

Ján 7:28: „Ten, ktorý ma poslal, skutočne jestvuje,“ povedal Ježiš.

1. Kor. 15:44: „Ak je hmotné telo, je aj duchovné.“

Má Boh také city, aké spájame so živými ľuďmi?

Ján 16:27: „Sám Otec má k vám náklonnosť, lebo ste mali náklonnosť ku mne a uverili ste, že som vyšiel ako Otcov zástupca.“

Iz. 63:9: „Počas všetkej ich tiesne to bolo tiesnivé pre neho... V svojej láske a v svojom súcite ich sám vyplatil.“

1. Tim. 1:11: ,Šťastný Boh.‘

Mal Boh začiatok?

Žalm 90:2: „Skôr ako sa zrodili vrchy alebo kým si akoby v pôrodných bolestiach zrodil zem a úrodnú pôdu, áno, ty si Boh od neurčitého času až na neurčitý čas.“

Je to rozumné? Naša myseľ to nemôže plne pochopiť. Ale to nie je dostatočný dôvod na to, aby sme to zamietli. Uvažuj o príkladoch: 1. Čas. Nikto nemôže označiť určitý moment za začiatok času. A skutočnosťou je, že hoci náš život sa končí, čas sa nekončí. Nezamietame pojem času len preto, že určité jeho aspekty úplne nechápeme. Naopak, v svojom živote sa ním riadime. 2. Priestor. Astronómovia nenašli začiatok ani koniec vesmíru. Čím hlbšie do vesmíru prenikajú, tým viac toho objavujú. Neodmietajú to, na čo poukazujú doklady; mnohí hovoria o priestore ako o nekonečnom. Rovnaké zásady sa vzťahujú aj na existenciu Boha.

Ďalšie príklady: 1. Astronómovia nám hovoria, že teplota Slnka v jeho jadre je 15 000 000 stupňov Celzia. Zamietame túto myšlienku len preto, lebo si nevieme plne predstaviť taký silný žiar? 2. Hovoria nám, že veľkosť našej Mliečnej cesty je taká, že lúč svetla pohybujúci sa rýchlosťou 300 000 kilometrov za sekundu by potreboval 100 000 rokov, aby ju preletel. Vie naša myseľ naozaj pochopiť takú vzdialenosť? A predsa ju prijímame, lebo ju podporujú vedecké doklady.

Čo je rozumnejšie — že vesmír je dielom živého, inteligentného Stvoriteľa, alebo že vznikol jednoducho náhodou z neživého zdroja bez inteligentného vedenia? Niektorí ľudia prijímajú tento druhý názor, lebo veriť niečomu inému by znamenalo, že musia uznať existenciu Stvoriteľa, ktorého vlastnosti nemožno plne pochopiť. Je však dobre známe, že vedci plne nechápu činnosť génov, ktoré sú v živých bunkách a ktoré určujú, ako budú tieto bunky rásť. Nechápu úplne ani činnosť ľudského mozgu. Kto by však popieral, že oboje existuje? Mali by sme vari očakávať, že pochopíme všetko o Osobe, ktorá je taká mocná, že môže vytvoriť vesmír s celou jeho zložitou štruktúrou a ohromnou veľkosťou?

Je dôležité používať Božie meno?

Rim. 10:13: „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.“

Ezech. 39:6: „Ľudia budú musieť poznať, že som Jehova.“

Ježiš povedal svojmu Otcovi: „Oznámil som im [svojim pravým nasledovníkom] tvoje meno a oznámim.“ — Ján 17:26.

Pozri aj strany 112, 113 pod nadpisom „Jehova“.

Je dôležité, ktorému Bohu slúžime, pokiaľ máme nejaké náboženstvo?

1. Kor. 10:20: „Veci, ktoré obetujú národy, obetujú démonom, a nie Bohu.“

2. Kor. 4:4: „Boh tohto systému vecí zaslepil mysle neveriacich, aby nepresvietilo osvietenie slávnym dobrým posolstvom o Kristovi, ktorý je obrazom Boha.“ ​(Tu je Diabol označený ako „boh“. Pozri 1. Jána 5:19; Zjavenie 12:9.)

Mat. 7:22, 23: „Mnohí mi [Ježišovi Kristovi] povedia v onen deň: ‚Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene a nevyháňali démonov v tvojom mene a nekonali mnoho mocných skutkov v tvojom mene?‘ A predsa im potom vyznám: Nikdy som vás nepoznal! Odstúpte odo mňa, páchatelia nezákonnosti.“ ​(Ani vyhlasovanie sa za kresťana nie je zárukou, že prijateľne slúžime pravému Bohu.)

Pozri aj strany 185, 186 pod nadpisom „Náboženstvo“.

Ak je Jehova „jediný pravý Boh“, akým „Bohom“ je Ježiš?

Ježiš sám označil svojho Otca za „jediného pravého Boha“. (Ján 17:3) Jehova sám povedal: „Okrem mňa niet nijakého Boha.“ ​(Iz. 44:6) Apoštol Pavol napísal, že pre pravých kresťanov „je... jeden Boh, Otec“. (1. Kor. 8:5, 6) Takže Jehova je jedinečný; nikto iný nemá rovnaké postavenie ako on. Jehova stojí v ostrom protiklade ku všetkým takým predmetom uctievania, ako sú modly, zbožňovaní ľudia a Satan. Tí všetci sú falošnými bohmi.

O Ježišovi sa v Písmach hovorí ako o „bohu“, dokonca ako o „Mocnom bohu“. (Ján 1:1; Iz. 9:6) Ale nikde sa o ňom nehovorí, že je Všemohúci ako Jehova. (1. Mojž. 17:1) O Ježišovi je povedané, že je „odleskom [Božej] slávy“, ale Zdrojom tejto slávy je Otec. (Hebr. 1:3) Ježiš sa rozhodne neusiluje o postavenie svojho Otca. Povedal: „Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.“ ​(Luk. 4:8) Existuje „v Božej podobe“ a Otec prikázal, „aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno“, ale to všetko je „na slávu Boha, Otca“. — Fil. 2:5–11; pozri aj strany 128–132.

Ak niekto povie:

,Neverím v Boha‘

Mohol by si odpovedať: ,Mali ste tento názor vždy?... Skúmali ste, skôr ako ste dospeli k tomuto záveru, nejaké doklady, ktoré vás presvedčili?‘ Potom môžeš dodať: ,Je to námet, ktorý ma veľmi zaujíma a veľa som o ňom uvažoval. Veľmi mi pomohli napríklad tieto myšlienky:... (Na  strane 51 pozri podnadpis „Existujú opodstatnené dôvody na vieru v Boha?“, pozri aj strany 313–315 pod nadpisom „Stvorenie“.)

Alebo by si mohol povedať: ,Myslíte tým, že neveríte v existenciu Stvoriteľa, alebo že vidíte toľko pokrytectva v náboženstvách, že neveríte tomu, čo učia?‘ Ak je to ten druhý dôvod, mohol by si dodať: ,Medzi cirkvami takzvaného kresťanstva a pravým kresťanstvom je veľký rozdiel. Je pravda, že takzvané kresťanstvo utláčalo ľudí, ale pravé kresťanstvo nie. Takzvané kresťanstvo viedlo vojny, ale pravé kresťanstvo nie. Takzvané kresťanstvo neposkytlo ľuďom správne mravné vedenie, ale pravé kresťanstvo áno. Božie Slovo, Biblia, nepodporuje takzvané kresťanstvo. Naopak, odsudzuje ho.‘

Ďalšia možnosť: ,Mal som zaujímavé rozhovory aj s inými ľuďmi, ktorí majú podobný názor ako vy. Niektorí z nich povedali, že proste nemohli zlúčiť vieru v Boha so všetkým tým utrpením a zlom vo svete. Uvažujete podobne aj vy? (Ak áno, použi látku na  stranách 52, 53 pod podnadpisom „Dokazuje existencia zla a utrpenia, že Boh nejestvuje?“)‘

,Verím iba tomu, čo vidím, a Boha som nikdy nevidel‘

Mohol by si odpovedať: ,Tento názor je dnes dosť bežný. A má to svoje dôvody. Žijeme v spoločnosti, ktorá zdôrazňuje hmotné statky. Ale vy ste človek, ktorý chce byť realistický, však?‘ Potom môžeš dodať: 1. ,Je niečo, čo očami nemôžeme vidieť, a predsa veríme, že to existuje, lebo máme na to opodstatnené dôvody? Napríklad vzduch, ktorý dýchame. Keď je vietor, cítime ho. Môžeme povedať, že nám napĺňa pľúca, hoci ho nevidíme. Pretože vidíme účinky, máme pádny dôvod veriť, že vietor existuje, však?‘ 2. ,Ani príťažlivosť nevidíme. Ale keď niečo pustíme, máme doklad o tom, že príťažlivosť funguje. Nevidíme ani vône, ale náš nos ich vníma. Nevidíme zvukové vlny, ale naše uši ich zachytávajú. Takže veríme vo veci, ktoré nemôžeme vidieť — za predpokladu, že máme na to pádny dôvod, je to tak?‘ 3. ,A sú nejaké doklady o tom, že neviditeľný Boh skutočne existuje? (Použi látku na  stranách 51, 52 pod podnadpisom „Existujú opodstatnené dôvody na vieru v Boha?“)‘

,Mám vlastnú predstavu Boha‘

Mohol by si odpovedať: ,Rád počujem, že ste človek, ktorý o tejto záležitosti uvažuje, a že veríte v Boha. Môžem sa vás opýtať, aká je vaša predstava Boha?‘ Potom môžeš dodať: ,Určite si uvedomujete, že je dôležité uistiť sa, či to, čomu veríme, je v súlade s tým, čo hovorí sám Boh. Môžem vám ukázať len jednu myšlienku z Biblie, ktorá súvisí s touto otázkou? (Žalm 83:18)‘