Narodeniny

Definícia: Výročie dňa, keď sa niekto narodil. Na niektorých miestach sa pri príležitosti výročia narodenia, najmä v prípade detí, usporadúva oslava a dávajú sa darčeky. Tento zvyk je nebiblický.

Zmieňuje sa Biblia o oslave narodenín v priaznivom svetle? Biblia o oslavách narodenín hovorí iba na dvoch miestach:

1. Mojž. 40:20–22: „Na tretí deň mal faraón narodeniny, a usporiadal hostinu... Vrátil preto hlavného čašníka na jeho miesto čašníka... Ale hlavného pekára obesil.“

Mat. 14:6–10: „Keď slávili Herodesove narodeniny, tancovala pri nich Herodiadina dcéra, a Herodesovi sa tak  zapáčila, že sľúbil s prísahou dať jej čokoľvek, o čo požiada. Povedala teda navedená svojou matkou: ‚Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.‘... Poslal a dal sťať Jána vo väzení.“

Všetko, čo Biblia uvádza, má nejaký dôvod. (2. Tim. 3:16, 17) Jehovovi svedkovia si všímajú, že Božie Slovo hovorí o oslavách narodenín nepriaznivo, a preto sa im vyhýbajú.

Aký názor na oslavy narodenín mali prví kresťania a Židia v biblických časoch?

„Predstava oslavy narodenín bola vo všeobecnosti vzdialená zmýšľaniu kresťanov v tomto období.“ — The History of the Christian Religion and Church, During the Three First Centuries (Dejiny kresťanského náboženstva a cirkvi v prvých troch storočiach), New York 1848, Augustus Neander (do angličtiny preložil Henry John Rose), s. 190.

„Neskorší Hebreji sa pozerali na oslavu narodenín ako na súčasť modlárskeho uctievania. Tento názor bol hojne podporovaný tým, čo videli pri bežných obyčajoch spojených s týmito dňami.“ — The Imperial Bible-Dictionary, Londýn 1874, vydal Patrick Fairbairn, zv. I, s. 225.

Odkiaľ pochádzajú všeobecne rozšírené zvyky, ktoré sú spojené s oslavou narodenín?

„Rôzne zvyky, ktorými ľudia oslavujú narodeniny, majú dlhú históriu. Svoj pôvod majú v ríši mágie a náboženstva. Gratulácie, dary a spoločná oslava, ku ktorej patria aj horiace sviečky, slúžili v staroveku na to, aby bol oslávenec ochránený pred démonmi a aby bola zaistená jeho bezpečnosť v budúcom roku... Do štvrtého storočia kresťanstvo zavrhovalo oslavy narodenín ako pohanský zvyk.“ — Schwäbische Zeitung (časopisecká príloha Zeit und Welt), 3./4. apríla 1981, s. 4.

„Gréci verili, že každého človeka ochraňuje duch alebo démon, ktorý bol prítomný pri jeho narodení a ktorý nad ním bdie počas jeho života. Tento duch mal mystické  spojenie s bohom, ktorého narodeniny pripadli na deň narodenia dotyčnej osoby. Túto predstavu mali aj Rimania... Tento názor sa v ľudských predstavách zachoval a odráža sa vo viere v existenciu anjela strážneho, dobrej víly a svätých patrónov... Zvyk dávať na torty sviečky a zapaľovať ich zaviedli Gréci... Na oltári v chráme bohyne [Artemis] boli položené medové koláče, ktoré boli okrúhle ako mesiac a ozdobené horiacimi sviečkami... Narodeninové sviečky majú podľa ľudovej povery zvláštnu magickú moc v súvislosti so spĺňaním želaní... Horiace sviečky a posvätné ohne majú od čias, keď človek prvýkrát postavil svojim bohom oltár, zvláštny mystický význam. Preto sú horiace sviečky prejavom úcty a pocty oslavujúcemu dieťaťu a prinášajú šťastie... Neoddeliteľnou súčasťou tejto oslavy sú pozdravy a blahoželania k narodeninám... Táto myšlienka má svoje korene v mágii... Pozdravy k narodeninám majú dobrú alebo zlú moc, pretože v ten deň je dotyčný bližšie svetu duchov.“ — The Lore of Birthdays (Tradícia narodenín), New York 1952, Ralph a Adelin Lintonovci, s. 8, 18–20.

Proti príjemnému stretnutiu rodiny alebo priateľov pri jedle, pití a zábave v inom čase nemožno nič namietať

Kaz. 3:12, 13: „Nie je pre nich nič lepšie, než aby sa radovali a konali dobro za svojho života, a každý človek by mal jesť a piť a vidieť dobré za všetku svoju tvrdú prácu. Je to dar od Boha.“

Pozri aj 1. Korinťanom 10:31.