Obrazy a sochy

Definícia: Zvyčajne viditeľné znázornenie osôb alebo vecí. Obraz alebo socha, ktoré sú predmetom uctievania, sú modlou. Tí, ktorí vykonávajú uctievanie pred obrazmi alebo sochami, často hovoria, že ich uctievanie je vlastne určené duchu, ktorého tento obraz či socha predstavuje. Takéto používanie obrazov a sôch je obvyklé v mnohých nekresťanských náboženstvách. New Catholic Encyclopedia (1967, zv. VII, s. 372) v súvislosti s rímskokatolíckym zvykom hovorí: „Keďže uctievanie obrazu či sochy sa dostane k osobe, ktorú obraz predstavuje, a nikam inam, ten istý druh uctievania, aký patrí nejakej osobe, môže byť preukazovaný obrazu, ktorý ju predstavuje.“ Nie je to biblické učenie.

Čo hovorí Božie Slovo o robení obrazov a sôch, ktoré sa používajú ako predmet uctievania?

2. Mojž. 20:4, 5, RP: „Neučiníš si rytiny ani nijakej podoby tých vecí, ktoré sú hore na nebi, ani tých, ktoré sú dole na zemi, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani im nebudeš slúžiť [„Nebudeš sa im klaňať a ani uctievať ich!“, NV], lebo ja [som] Hospodin, tvoj Bôh.“ ​(Kurzíva od nás.) (Všimni si, že zákaz platil na robenie obrazov či sôch a na klaňanie sa pred nimi.)

3. Mojž. 26:1, NV: „Nerobte si modly, nestavajte si vyrezávané podoby a pomníky [„posvätné stĺpy“, EP] a nepostavte namaľované kamene vo svojej zemi, aby ste sa  pred nimi klaňali, veď ja, Pán, som váš Boh!“ ​(Nikdy nemalo byť zhotovené žiadne vyobrazenie, ktorému by sa ľudia mohli klaňať pri uctievaní.)

2. Kor. 6:16, NV: „Ako súvisí Boží chrám s modlami?! A vy ste chrám živého Boha.“

1. Jána 5:21, NV: „Deti moje, chráňte sa modiel [„modiel“, EP, AH, ŠP, SEP, RP]!“

Môžu sa obrazy a sochy používať jednoducho ako pomôcky pri uctievaní pravého Boha?

Ján 4:23, 24, EP: „Praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.“ ​(Tí, ktorí sa spoliehajú na obrazy a sochy ako na pomôcky prejavu oddanosti, neuctievajú Boha „v duchu“, ale sú odkázaní na to, čo vidia svojimi telesnými očami.)

2. Kor. 5:7, NV: „Žijeme vo viere, a nie v nazeraní.“

Iz. 40:18, AH: „Komu teda pripodobníte Boha? Alebo aký obraz mu postavíte?“

Sk. 17:29, MJ: „Ak teda pochádzame z Boha, je nezmyselné sa domnievať, že sa Boh podobá modle, ktorú človek vytvoril zo zlata, zo striebra, alebo vytesal z kameňa.“

Iz. 42:8, NV: „Ja som Jahve, to je meno moje a slávu svoju inému nedám, ani chválu svoju modlám [„rytinám“, RP].“

Mali by sme uctievať „svätých“ ako orodovníkov u Boha a prípadne používať ich obrazy a sochy ako pomôcky pri uctievaní?

Sk. 10:25, 26, MJ: „Keď Peter vchádzal do [Kornéliovho] domu, kľakol si pred ním a hlboko sa mu poklonil. Ale Peter mu kázal vstať a povedal: ‚Vstaň, veď i ja som iba človek.‘“ ​(Ak Peter nesúhlasil s takýmto uctievaním, keď bol osobne prítomný, povzbudzoval by nás, aby sme pokľakli pred jeho obrazom alebo sochou? Pozri aj Zjavenie 19:10.)

 Ján 14:6, 14, NV: „Ježiš mu odpovedal: ,Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.‘“ ​(Ježiš tu jasne hovorí, že k Otcovi máme prístup iba prostredníctvom neho a že naše prosby majú byť predkladané v Ježišovom mene.)

1. Tim. 2:5, NV: „Jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi — človek Kristus Ježiš.“ ​(Tento text nepripúšťa, že by mohol niekto iný slúžiť v úlohe prostredníka pre členov kresťanského zboru.)

Pozri aj strany 318, 319 pod nadpisom „Svätí“.

Majú veriaci na mysli v prvom rade osobu, ktorú obraz či socha predstavuje, alebo sú niektoré obrazy a sochy považované za nadradené nad iné?

Postoj veriacich je dôležitý činiteľ, ktorý je potrebné vziať do úvahy. Prečo? Pretože kľúčový rozdiel medzi „obrazom“ či „sochou“ a „modlou“ je v tom, na čo sa obraz či socha používa.

Má v mysli veriaceho jeden obraz nejakého človeka väčšiu hodnotu alebo dôležitosť ako iný obraz toho istého človeka? Ak áno, tak to, čo má v prvom rade ten veriaci na mysli, je obraz, a nie osoba. Prečo robia ľudia dlhé púte, aby uctievali pri istých svätyniach? Či sa nepozerajú na samotný obraz ako na to, čo má „zázračnú“ moc? Napríklad v knihe Les Trois Notre-Dame de la Cathédrale de Chartres (Tri Madony z katedrály v Chartres), ktorú napísal kanonik Yves Delaporte, sa o vyobrazeniach Márie v katedrále vo francúzskom meste Chartres hovorí: „Tieto vyobrazenia, či už vo forme sôch, malieb, alebo tie, ktoré sú na farebných okenných tabuliach, nie sú rovnako slávne... Iba tri z nich sú predmetom skutočného uctievania: Panna Mária z krypty, Panna Mária zo stĺpa a Panna Mária z ‚Belle Verriere‘.“ Ale ak by mali veriaci v prvom rade na mysli osobu, a nie vyobrazenie, nemalo by sa jedno vyobrazenie považovať za práve také dobré ako iné?

 Ako sa Boh pozerá na obrazy, ktoré sú predmetom uctievania?

Jer. 10:14, 15, NV: „Hanby sa dožil pre modlu každý zlievač, lebo sú klam jeho liatiny a ducha nieto v nich. Ničotou sú, dielom na posmech.“

Iz. 44:13–19, NV: „Majster dreva rozťahuje mieru a zakresľúva rydlom, vypracúva kresačkou a vyobrazúva kružidlom i urobí to na obraz muža, ako skvost človeka, čo má bývať v dome. Vytína si cédry a vezme haštru a dub, vypestúva si v stromoví hory, zasadí sosnu, aby vzrastala dažďom. I bude človeku palivom a vezme z neho a zohreje sa, áno, zapáli a napečie chleba, i boha z neho spraví a klania sa mu, urobí modlu a korí sa jej. Polovičku spáli v ohni, pri polovičke požíva mäso, pečienku pečie a nasýti sa, i zohreje sa a povie: ‚Háj, ale som sa zohrial, cítim oheň!‘ A zvyšok spracuje na boha, modlu, korí sa mu a poklonkuje, modlí sa k nemu a vraví: ‚Vysloboď ma, veď si mi bohom!‘ Nevedia a nepochopia, veď oči sú im zaslepené, že nevidia, že ich srdcia nepochopia. A nepremieta si v srdci a nevie a neuvažuje takto: ‚Polovicu z neho v ohni som spálil, hej, nad jeho uhlím napiekol som chleba, upiekol som mäso a nasýtil som sa, a zo zvyšku mám spraviť ohavu? Polenu dreva mám sa koriť?‘“

Ezech. 14:6, NV: „Takto hovorí Pán, Jahve: Obráťte sa a odvráťte sa od modiel [„ukydaných bohov“, RP] svojich a odvráťte si tvár od všetkých ohavností svojich!“

Ezech. 7:20, NV: „Ozdobný jeho skvost obrátili na pýchu, ohavné svoje obrazy a ošklivosti svoje robili z neho, preto im ho obrátim v nečistotu.“

Aký by sme mali mať názor na akýkoľvek obraz, ktorý sme kedysi uctievali?

5. Mojž. 7:25, 26, NV: „Do ohňa pohádžeš ich liatych bôžikov, nezatúžiš po striebre a zlate, z ktorého sú urobení, a nič si nevezmeš pre seba, aby ti to nebolo na skazu, pretože je to ohavnosťou pred Pánom, Bohom tvojím.  Nedonesieš do svojho domu nijakú ohavnosť, aby si neupadol do záhuby ako ona; hrozne sa pred ňou des a maj ju v najväčšej ošklivosti [„nech sa ti to zoškliví a zhnusí“, EP].“ ​(Aj keď Jehovov ľud dnes nie je poverený ničením modiel, ktoré patria iným ľuďom, tento príkaz pre Izrael poskytuje vzor, ako by sa mali pozerať na akékoľvek obrazy, ktoré vlastnia a ktoré možno uctievali. Porovnaj Skutky 19:19.)

1. Jána 5:21, NV: „Deti moje, chráňte sa modiel!“

Ezech. 37:23, NV: „Ani sa nebudú viac poškvrňovať modlami svojimi... a budú ľudom mojím, ja však budem ich Bohom.“

Aký vplyv by mohlo mať používanie obrazov pri uctievaní na našu vlastnú budúcnosť?

5. Mojž. 4:25, 26, NV: „Urobili by ste si nejakú rytú modlu [„modlu akejkoľvek podoby“, EP; „rytinu nejakej podoby“, RP] a páchali by ste zlo pred Pánom, Bohom svojím, čím by ste ho rozhnevali, tak už dnes volám za svedkov nebo a zem proti vám, že... napospol budete vyhubení.“ ​(Božie stanovisko sa nezmenilo. Pozri Malachiáša 3:5, 6.)

1. Kor. 10:14, 20, NV: „Preto, moji milovaní, utekajte pred modloslužbou... To, čo obetujú, obetujú zlým duchom, a nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi zlých duchov.“

Zjav. 21:8, NV: „Zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť.“

Žalm 113:12–16, NV (115:4–8, NS): „Striebro a zlato sú ich bôžkovia, útvory ľudských rúk. Ústa majú, ale nerozprávajú, oči majú, ale nevidia. Uši majú, ale nečujú, nos majú, ale nevoňajú. Ruky majú, ale nemakajú, nohy majú, ale nechodia, nevydávajú hrdlom svojím hlas. Podobať sa im budú tí, čo stvárajú ich, každý, čo dôveruje v nich.“