Osud

Definícia: Neodvratný a často nepriaznivý výsledok. Fatalizmus je viera, že všetky udalosti sú určené božskou vôľou alebo nejakou silou, ktorá je väčšia ako človek, a že každá udalosť musí prebiehať tak, ako prebieha, lebo to bolo predurčené. Nie je to biblický výraz ani biblické učenie.

Má každý človek predurčený ,čas umrieť‘?

Táto viera bola rozšírená medzi Grékmi a Rimanmi. Podľa pohanskej gréckej mytológie sudičky boli tri bohyne, ktoré priadli niť života, určovali jej dĺžku a strihali ju.

Kazateľ 3:1, 2 hovorí, že je „čas umierať“. Ale Kazateľ 7:17 ukazuje, že to nie je vopred určený pevný okamih pre každého človeka, lebo radí: „Nebuď príliš skazený, ani sa nestaň pochabým. Prečo by si mal zomrieť, keď nie je tvoj čas?“ Príslovia 10:27 hovoria: „Roky skazených budú skrátené.“ A Žalm 55:23 dodáva: „Muži s vinou krvi a ktorí klamú, tí sa nedožijú polovice svojich dní.“ Čo teda znamenajú slová v Kazateľovi 3:1, 2? Hovorí sa tam proste o nepretržitom cykle života a smrti v tomto nedokonalom systéme vecí. Je čas, keď sa ľudia rodia, a čas, keď zomierajú — obvykle do 70 alebo 80 rokov, ale niekedy aj skôr a niekedy neskôr. — Žalm 90:10; pozri aj Kazateľa 9:11.

Keby okamih a spôsob smrti každého človeka bol pevne stanovený už pri jeho narodení alebo ešte skôr, nebolo by potrebné vyhýbať sa nebezpečným situáciám ani starať sa o svoje zdravie, a bezpečnostné opatrenia by neovplyvňovali úmrtnosť. Ale myslíš si, že bojové pole počas vojny je rovnako bezpečné ako domov ďaleko od  vojnovej zóny? Staráš sa o svoje zdravie a vodíš svoje deti k lekárovi? Prečo fajčiari zomierajú v priemere o tri až štyri roky skôr ako nefajčiari? Prečo je menej smrteľných nehôd, keď cestujúci v aute majú bezpečnostné pásy a keď vodiči poslúchajú dopravné predpisy? Je zrejmé, že bezpečnostné opatrenia sú užitočné.

Je všetko, čo sa deje, „Božou vôľou“?

2. Petra 3:9: „Jehova... je k vám trpezlivý, lebo si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu.“ ​(Ale nie všetci reagujú na jeho trpezlivosť. Je teda zrejmé, že keď niektorí nerobia pokánie, nie je to „Božia vôľa“. Porovnaj Zjavenie 9:20, 21.)

Jer. 7:23–26: „Toto slovo som im [Izraelu] povedal ako príkaz hovoriac: ,Počúvajte môj hlas a ja sa stanem vaším Bohom a vy sa stanete mojím ľudom; a budete chodiť po každej ceste, ktorú vám prikážem, aby sa vám dobre darilo.‘ Avšak nepočúvali... posielal som k vám všetkých svojich sluhov prorokov, denne zavčasu vstávajúc a posielajúc ich. Ale nepočúvali ma a nenaklonili ucho, ale zatvrdzovali svoju šiju.“ ​(Zlo, ktoré sa dialo v Izraeli, očividne nebolo „Božou vôľou“.)

Mar. 3:35: „Každý, kto koná Božiu vôľu, ten je môj brat a sestra a matka.“ ​(Keby všetko to, čo niekto robí, bolo „Božou vôľou“, každý by sa tešil z takého vzťahu s Ježišom, aký je tu opísaný. Ale Ježiš niektorým povedal: „Vy ste zo svojho otca, Diabla.“ — Ján 8:44.)

Čo je za mnohými zdanlivo nevysvetliteľnými vecami, ktoré sa dejú?

Kaz. 9:11: „Čas a nepredvídaná udalosť [„náhoda“, RP, EP] postihujú všetkých.“ ​(Takže človek sa môže stať obeťou nešťastných okolností nie preto, že by v jeho živote bolo niečo predurčené, ale náhodou.)

Nesú ľudia zodpovednosť za mnoho ťažkostí, ktoré postihujú ich aj iných ľudí?

Rim. 5:12: „Pre jedného človeka [Adama] prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na  všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ ​(Všetci sme po Adamovi zdedili nedokonalosť vrátane sklonu robiť to, čo je zlé.)

Kaz. 8:9: „Človek panoval nad človekom na jeho škodu.“

Prísl. 13:1: „Syn je múdry tam, kde je otcovská kázeň.“ ​(To, čo robia rodičia, má veľký vplyv na život ich potomkov.)

Gal. 6:7: „Nedajte sa zviesť: Bohu sa nemožno posmievať. Veď čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“ ​(Tiež Príslovia 11:17; 23:29, 30; 29:15; 1. Korinťanom 6:18)

Sú aj nejaké nadľudské sily, ktoré spôsobujú ľudstvu utrpenie?

Zjav. 12:12: „Beda zemi a moru, lebo k vám zostúpil Diabol, majúc veľký hnev, vediac, že má krátky čas.“ ​(Tiež Skutky 10:38)

Predvída a predurčuje všetko Boh?

Iz. 46:9, 10: „Som Božský a niet iného Boha, ani nikto nie je ako ja; Ten, ktorý od začiatku hovorí o konci a oddávna veci, ktoré sa ešte nestali; Ten, ktorý hovorí: ‚Moja rada bude stáť a urobím všetko, čo je mojím potešením.‘“ ​(Oznamuje svoje predsavzatie, predurčuje určité veci v súvislosti s uskutočnením tohto predsavzatia a má plnú moc zaistiť, aby sa splnili.)

Iz. 11:1–3: „Vyjde prútik z pňa Izaiho; a výhonok z jeho koreňov bude plodný. [Ježiš sa narodil v línii Izaiho.] A spočinie na ňom Jehovov duch... a bude sa radovať v bázni pred Jehovom.“ ​(Jehova to mohol s dôverou o svojom Synovi predpovedať, lebo pozoroval jeho postoj a správanie v nebesiach už od začiatku stvorenia.) (Čo sa týka Ježišovej predľudskej existencie, pozri stranu 133 pod nadpisom „Ježiš Kristus“.)

5. Mojž. 31:20, 21: „Privediem [izraelský národ] do zeme tečúcej mliekom a medom, o ktorej som prisahal ich predkom, a istotne budú jesť a nasýtia sa a stučnejú a obrátia sa k iným bohom a budú im slúžiť a so mnou budú zaobchádzať neúctivo a porušia moju zmluvu. A keď prídu na  nich mnohé nešťastia a tiesne, stane sa, že táto pieseň [rozprávajúca o tom, ako si počínali, lebo si nevážili Božiu priazeň] bude potom pred nimi odpovedať ako svedok... lebo dobre poznám ich sklon, ktorý sa u nich vyvíja dnes, skôr ako ich vovediem do krajiny, o ktorej som prisahal.“ ​(Všimni si, že Božia schopnosť rozoznať, aký bude výsledok ich počínania, neznamenala, že Boh je za to zodpovedný alebo že by si prial, aby to tak bolo, ale že na základe toho, čo robili, mohol predvídať výsledok. Podobne aj ten, kto predpovedá počasie, môže na základe pozorovania predvídať počasie s veľkou presnosťou. Avšak on sám počasie nespôsobuje ani sa mu také počasie nemusí páčiť.)

Dokazuje Božia schopnosť predvídať a predurčiť udalosti, že Boh predurčuje každý krok všetkých svojich tvorov?

Zjav. 22:17: „Každý, kto počuje, nech povie: ,Príď!‘ A každý, kto je smädný, nech príde; každý, kto si praje, nech si vezme zadarmo vodu života.“ ​(Rozhodnutie nie je predurčené; je ponechané na jednotlivca.)

Rim. 2:4, 5: „Pohŕdaš bohatstvom jeho láskavosti, trpezlivosti a zhovievavosti, lebo nevieš, že Božia láskavosť sa ťa snaží viesť k pokániu? Ale podľa svojej tvrdohlavosti a nekajúcneho srdca si hromadíš hnev na deň hnevu a zjavenia Božieho spravodlivého súdu.“ ​(Jednotlivci nie sú nútení ísť predpísanou cestou. Každý je zodpovedný za to, čo robí.)

Sof. 2:3: „Hľadajte Jehovu, všetci mierni zeme... Hľadajte spravodlivosť, hľadajte miernosť. Snáď budete môcť byť ukrytí v deň Jehovovho hnevu.“ ​(Povzbudzoval by spravodlivý a milujúci Boh ľudí, aby konali to, čo je správne, v nádeji na odmenu, keby vedel, že sú predurčení na to, aby sa im to nepodarilo?)

Znázornenie: Majiteľ rádioprijímača môže počúvať správy zo sveta. Ale skutočnosť, že môže počúvať určitú stanicu, ešte neznamená, že to aj robí. Musí najprv zapnúť prijímač a potom si vybrať stanicu. Podobne aj Jehova má  schopnosť predvídať udalosti, ale Biblia ukazuje, že túto schopnosť používa s výberom a rozlišovaním, pričom berie patričný ohľad na slobodnú vôľu, ktorou obdaril svoje ľudské stvorenie. — Porovnaj 1. Mojžišovu 22:12; 18:20, 21.

Keď Boh stvoril Adama, vedel, že Adam zhreší?

Boh povedal Adamovi a Eve toto: „Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a majte v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a každého živého tvora, ktorý sa pohybuje na zemi.“ „A Boh Jehova uložil tiež človekovi tento príkaz: ,Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti, ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.‘“ ​(1. Mojž. 1:28; 2:16, 17) Povzbudzoval by si svoje deti, aby sa podujali na nejaký projekt s nádhernou budúcnosťou, keby si od začiatku vedel, že je odsúdený na neúspech? Varoval by si ich pred škodou, keby si vedel, že si všetko vopred naplánoval tak, aby to určite dopadlo zle? Je teda rozumné pripisovať niečo také Bohu?

Mat. 7:11: „Preto ak vy, hoci ste zlí [alebo „ľudia tvrdého a hriešneho srdca“, MJ], viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo viac váš Otec, ktorý je v nebesiach, dá dobré veci tým, ktorí ho prosia?“

Keby Boh predurčil a predvídal Adamov hriech a všetko, čo to prinesie, znamenalo by to, že stvorením Adama Boh úmyselne uviedol do pohybu všetko to zlo, ktoré sa spáchalo v ľudskej histórii. Bol by Pôvodcom všetkých vojen, zločinnosti, nemravnosti, útlaku, lží, pokrytectva, chorôb. Ale Biblia jasne hovorí: „Ty nie si Boh, ktorý má potešenie zo zla.“ ​(Žalm 5:4) „Každého, kto miluje násilie, Jeho duša istotne nenávidí.“ ​(Žalm 11:5) „Boh... nemôže luhať.“ ​(Tít. 1:2) „Z útlaku a násilia [Ten, koho Boh ustanovil za mesiášskeho Kráľa] vykúpi ich duše a ich krv bude v jeho očiach drahocenná.“ ​(Žalm 72:14) „Boh je láska.“ ​(1. Jána 4:8) „Miluje spravodlivosť a právo.“ — Žalm 33:5.

 Predurčil Boh osud Jakoba a Ezaua?

1. Mojž. 25:23: „Tu jej [Rebeke] povedal Jehova: ,V tvojom bruchu sú dva národy a z tvojho vnútra sa oddelia dve národnostné skupiny; a jedna národnostná skupina bude silnejšia ako druhá národnostná skupina a starší [Ezau] bude slúžiť mladšiemu [Jakobovi].‘“ ​(Jehova bol schopný čítať genetickú stavbu nenarodených dvojčiat. Zrejme to vzal do úvahy, keď predvídal vlastnosti, ktoré sa mali prejaviť u každého z chlapcov, a keď predpovedal výsledok. [Žalm 139:16] Ale nie je tu žiaden náznak, že by pevne určil ich večný osud alebo že by predurčil, ako sa vyvinie každá udalosť v ich živote.)

Bol Judáš Iškariotský predurčený, aby zradil Ježiša?

Žalm 41:9: „Muž, ktorý bol so mnou v pokoji, ktorému som dôveroval, ktorý jedol môj chlieb, zvelebil proti mne svoju pätu.“ ​(Všimni si, že proroctvo nehovorí konkrétne, ktorý blízky druh Ježiša to bude. Jehova vedel, že Diabol použil Dávidovho radcu Achitofela, aby Dávida zradil, a nechal to zaznamenať, lebo to ukazovalo, ako Diabol pôsobí a čo urobí v budúcnosti. Nie Boh, ale „Diabol vložil do srdca Judáša Iškariotského, Šimonovho syna, aby ho [Ježiša] zradil“. [Ján 13:2] Namiesto toho, aby sa Judáš vzoprel, poddal sa satanskému vplyvu.)

Ján 6:64: „Ježiš totiž od začiatku vedel... kto je ten, ktorý ho zradí.“ ​(Nie od začiatku stvorenia, ani od času Judášovho narodenia, ale „od začiatku“ jeho zradcovského konania. Porovnaj 1. Mojžišovu 1:1, Lukáša 1:2 a 1. Jána 2:7, 13; v každom z týchto textov je „začiatok“ použitý v relatívnom zmysle. Všimni si aj Jána 12:4–6.)

Nehovorí apoštol Pavol o kresťanoch ako o „predurčených“?

Rim. 8:28, 29: „Vieme, že Boh necháva všetky svoje diela spolupôsobiť na dobro tých, čo milujú Boha, tých, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia, lebo tých, ktorých prvých uznal, tých aj vopred určil [„predurčil“, EP, NV], aby boli utvorení podľa obrazu jeho Syna, aby bol prvorodený medzi mnohými bratmi.“ ​(Tiež Ef. 1:5, 11) A predsa,  tým istým ľuďom 2. Petra 1:10 hovorí: „Usilujte [sa], aby ste si zaistili svoje povolanie a vyvolenie, lebo ak budete stále robiť tieto veci, určite nikdy nezlyháte.“ ​(Keby boli jednotlivci predurčení na záchranu, nemohli by zlyhať, bez ohľadu na to, čo by robili. Keďže od jednotlivcov sa vyžaduje úsilie, potom to, čo je predurčené, musí byť trieda. Boh si predsavzal, že celá trieda sa prispôsobí vzoru, ktorý dal Ježiš Kristus. Tí, ktorých Boh vybral, aby patrili k tejto triede, sa však musia dokázať ako verní, ak majú skutočne získať odmenu, ktorá im bola predložená.)

Ef. 1:4, 5: „Nás vyvolil v spojení s ním [Ježišom Kristom] pred založením sveta, aby sme boli svätí a bez poškvrny pred ním v láske. Lebo nás vopred určil, že nás prijme za synov prostredníctvom Ježiša Krista, podľa zaľúbenia svojej vôle.“ ​(Je povšimnutiahodné, že v Lukášovi 11:50, 51 Ježiš uvádza paralelu medzi ,založením sveta‘ a dobou Ábela. Ábel je prvý človek, ktorý mal Božiu priazeň po celý svoj život. Bolo to teda po vzbure v Edene, ale ešte pred počatím Ábela, keď Boh vytvoril svoje predsavzatie priviesť „semeno“, prostredníctvom ktorého príde vyslobodenie. [1. Mojž. 3:15] Boh si predsavzal, že s prvotným Semenom, Ježišom Kristom, bude spojená skupina jeho verných nasledovníkov, ktorí sa s ním budú podieľať na novej vláde nad zemou, na mesiášskom Kráľovstve.)

Ovplyvňujú hviezdy a planéty udalosti v našom živote alebo dávajú znamenia, ktoré by sme mali brať do úvahy pri svojich rozhodnutiach?

Aký je pôvod astrológie?

„Stopy západnej astrológie možno sledovať priamo až po teórie a praktiky Chaldejcov a Babylončanov z tretieho tisícročia pred Kr.“ — The Encyclopedia Americana, 1977, zv. 2, s. 557.

„Astrológia bola založená na dvoch babylonských predstavách: na zverokruhu a božskosti nebeských telies... Babylončania pripisovali planétam vplyvy, ktoré  sa očakávali od ich príslušných božstiev.“ — Great Cities of the Ancient World (Veľké mestá starovekého sveta), New York 1972, L. Sprague de Camp, s. 150.

„V Babylónii i v Asýrii ako priamej odnoži babylonskej kultúry... zaujíma astrológia svoje miesto v oficiálnom kulte ako jeden z dvoch hlavných prostriedkov, ktoré používali kňazi... na zistenie vôle a zámeru bohov, pričom tým druhým je skúmanie pečene obetného zvieraťa... Pohyby slnka, mesiaca a piatich planét sa považovali za prejavy činnosti piatich príslušných bohov, ktorí spolu s bohom mesiaca Sinom a bohom slnka Šamašom pripravovali dianie na zemi.“ — Encyclopædia Britannica, 1911, zv. II, s. 796.

Aký je názor Stvoriteľa ľudstva na tieto praktiky?

5. Mojž. 18:10–12: „Nemá sa nájsť v tebe nikto, kto... používa veštenie, kto pestuje mágiu, ani nikto, kto hľadá znamenie... Lebo každý, kto robí tieto veci, je niečím odporným Jehovovi.“

Babylončanom povedal: „Nech vstanú teraz a zachránia ťa, tí ctitelia nebies [„astrológovia“, EP], pozorovatelia hviezd, tí, čo počas novmesiacov oznamujú poznanie o veciach, ktoré prídu na teba. Hľa, stali sa podobní strnisku... Takými sa ti stanú tí, s ktorými si sa od mladosti namáhala ako so svojimi zaklínačmi. Budú skutočne putovať, každý do vlastného územia. Nebude nikoho, kto by ťa zachránil.“ — Iz. 47:13–15.