Satan Diabol

Definícia: Duchovný tvor, ktorý je hlavným protivníkom Jehovu Boha a všetkých, ktorí uctievajú pravého Boha. Dostal meno Satan, pretože sa stal Jehovovým odporcom. Satan je tiež známy ako Diabol, pretože je najpoprednejším ohováračom Boha. Satan je opísaný ako prahad, a to iste preto, lebo v Edene použil hada, aby zviedol Evu; tak sa „had“ stal označením pre „podvodníka“. V knihe Zjavenie je Satan symbolizovaný aj ako pohlcujúci drak.

Ako môžeme vedieť, či takáto duchovná osoba skutočne existuje?

Biblia je hlavným zdrojom dôkazov. Opakovane sa o ňom zmieňuje menom (Satan 52-krát, Diabol 33-krát). Je tu tiež zaznamenané očité svedectvo Satanovej existencie. Kto bol tým očitým svedkom? Bol to Ježiš Kristus, ktorý predtým ako prišiel na zem, žil v nebi, a opakovane nazýval toho zlého menom. — Luk. 22:31; 10:18; Mat. 25:41.

To, čo hovorí Biblia o Satanovi Diablovi, je logické. Zlo, ktoré ľudstvo zažíva, oveľa presahuje zlomyseľnosť ľudí, ktorí ho konajú. Biblické vysvetlenie Satanovho pôvodu a jeho činnosti objasňuje, prečo napriek túžbe väčšiny ľudí po živote v mieri je ľudstvo už tisícročia sužované  nenávisťou, násilím a vojnou a prečo to dospelo tak ďaleko, že celému ľudstvu hrozí zničenie.

Keby Diabol skutočne neexistoval, prijatie toho, čo o ňom hovorí Biblia, by človeku neprinieslo trvalý úžitok. Avšak mnohé prípady ľudí, ktorí sa predtým zaplietli do okultizmu alebo ktorí patrili k skupinám zaoberajúcim sa špiritizmom, ukazujú, že v tom čase pociťovali veľkú úzkosť, pretože počuli „hlasy“ z neviditeľného zdroja, boli „posadnutí“ nadľudskými bytosťami a pod. Skutočnú úľavu dosiahli, keď sa dozvedeli, čo hovorí Biblia o Satanovi a jeho démonoch, keď uplatnili biblickú radu, aby sa vyhýbali špiritistickým zvykom, a keď hľadali Jehovovu pomoc v modlitbe. — Pozri strany 332–337 pod nadpisom „Špiritizmus“.

Veriť, že Satan existuje, neznamená prijať myšlienku, že má rohy, špicatý chvost a vidly a že smaží ľudí v ohnivom pekle. Biblia takto Satana nikde neopisuje. To je výplod mysle stredovekých umelcov, ktorí boli ovplyvnení znázorneniami mytologického gréckeho boha Pana a dielom Peklo, ktoré napísal taliansky básnik Dante Alighieri. Na rozdiel od učenia o ohnivom pekle Biblia jasne hovorí, že „mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič“. — Kaz. 9:5.

Je azda Satan len zlo v ľuďoch?

Jób 1:6–12 a 2:1–7 hovorí o rozhovoroch medzi Jehovom Bohom a Satanom. Ak by bol Satan zlom v nejakej osobe, zlo by v tomto prípade muselo byť v Jehovovi. Ale to je v úplnom rozpore s tým, čo nám Biblia hovorí o Jehovovi — že je ‚Ten, v ktorom niet nespravodlivosti‘. (Žalm 92:15; Zjav. 4:8) Je pozoruhodné, že v správach v Jóbovi používa hebrejský text výraz has Satan (ten Satan), čím ukazuje, že sa tu hovorí o význačnom odporcovi Boha. — Pozri aj Zechariáša 3:1, 2, pozn. pod čiarou v NW.

Lukáš 4:1–13 udáva, že Diabol sa snažil zviesť Ježiša, aby konal jeho vôľu. Správa uvádza Satanove výroky a Ježišove odpovede na ne. Bol Ježiš pokúšaný zlom, ktoré bolo v ňom? Takýto pohľad nie je v súlade s biblickým  opisom Ježiša ako bezhriešneho. (Hebr. 7:26; 1. Petra 2:22) Hoci v Jánovi 6:70 je grécke slovo diabolos použité na opísanie zlej vlastnosti, ktorá sa prejavila u Judáša Iškariotského, v Lukášovi 4:3 je použitý výraz ho diabolos (ten Diabol), a tým je označená konkrétna osoba.

Je obviňovanie Diabla len prostriedkom používaným v úsilí vyhnúť sa zodpovednosti za zlé pomery?

Niektorí ľudia obviňujú Diabla za to, čo sami robia. Na rozdiel od toho Biblia ukazuje, že ľudia často nesú veľkú časť viny za zlo, ktoré znášajú, či už z rúk iných ľudí alebo ako následok svojho vlastného správania. (Kaz. 8:9; Gal. 6:7) Predsa nás však Biblia nenecháva v nevedomosti o existencii a zámeroch nadľudského nepriateľa, ktorý spôsobil ľudstvu toľko zármutku. A ukazuje, ako sa môžeme dostať spod jeho nadvlády.

Odkiaľ pochádza Satan?

Všetky Jehovove diela sú dokonalé; nie je pôvodcom nespravodlivosti; nestvoril teda nikoho zlého. (5. Mojž. 32:4; Žalm 5:4) Ten, ktorý sa stal Satanom, bol pôvodne dokonalým duchovným Božím synom. Keď Ježiš hovoril, že Diabol „nestál pevne v pravde“, naznačil tým, že v istom čase bol „v pravde“. (Ján 8:44) Ale tak ako všetci Boží inteligentní tvorovia aj tento duchovný syn bol obdarený slobodnou vôľou. Zneužil svoju slobodu voľby, dovolil, aby sa v jeho srdci rozvinul pocit vlastnej dôležitosti, začal túžiť po uctievaní, ktoré patrilo jedine Bohu, a tak podnietil Adama a Evu, aby počúvali jeho, namiesto aby poslúchali Boha. Teda svojím spôsobom správania sa sám stal Satanom, čo znamená „protivník“. — Jak. 1:14, 15; pozri aj strany 104, 105 pod nadpisom „Hriech“.

Prečo Boh nezničil Satana hneď po tom, ako sa Satan vzbúril?

Satan vzniesol vážne sporné otázky: 1. Spravodlivosť a oprávnenosť Jehovovej zvrchovanosti. Neupieral Jehova ľudstvu slobodu, ktorá by prispela k ich šťastiu?  Bola schopnosť ľudstva úspešne riadiť svoje záležitosti skutočne závislá od poslušnosti voči Bohu a závisel od toho aj ich ďalší život? Nebol Jehova nečestný, keď dal zákon stanovujúci, že neposlušnosť ľudí povedie k ich smrti? (1. Mojž. 2:16, 17; 3:3–5) Mal teda Jehova skutočne právo vládnuť? 2. Rýdzosť inteligentných tvorov pred Jehovom. Odklonom Adama a Evy bola nastolená otázka: Poslúchali Jehovu jeho služobníci skutočne z lásky, alebo by mohli všetci Boha opustiť a nasledovať vedenie, ktoré by im dal Satan? Túto druhú spornú otázku Satan ďalej rozvinul za dní Jóba. (1. Mojž. 3:6; Jób 1:8–11; 2:3–5; pozri aj Lukáša 22:31.) Tieto sporné otázky nemohli byť vyriešené iba popravou vzbúrencov.

Nie že by bolo potrebné, aby Boh dokázal niečo sebe. Ale aby tieto otázky už nikdy nenarušili pokoj a blaho vesmíru, Jehova poskytol dostatok času, aby boli vyriešené nad každú pochybnosť. To, že Adam a Eva po neuposlúchnutí Boha zomreli, sa v patričnom čase stalo zjavným. (1. Mojž. 5:5) Ale išlo o viac. Boh teda dovolil Satanovi aj ľuďom, aby vyskúšali každú formu vlády, ktorú si sami vytvoria. Žiadna nepriniesla trvalé šťastie. Boh dovolil ľudstvu, aby šli až do krajnosti v spôsobe života, ktorý neberie na vedomie Jeho spravodlivé normy. Ovocie hovorí samo za seba. Ako pravdivo hovorí Biblia: „Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ ​(Jer. 10:23) Zároveň dal Boh svojim služobníkom príležitosť, aby mu dokázali lojálnosť svojimi skutkami milujúcej poslušnosti, a to aj zoči-voči lákadlám a prenasledovaniu, ktoré podnecuje Satan. Jehova vyzýva svojich služobníkov, hovoriac: „Buď múdry, syn môj, a rozradostňuj moje srdce, aby som mohol dať odpoveď tomu, ktorý sa mi vysmieva.“ ​(Prísl. 27:11) Tí, ktorí sa dokazujú ako verní, žnú veľký úžitok už teraz a majú vyhliadku na večný život v dokonalosti. Tento život budú využívať na konanie vôle Jehovu, ktorého osobnosť a cesty skutočne milujú.

Akou mocnou postavou je Satan v dnešnom svete?

Ježiš Kristus o ňom hovoril ako o „vládcovi sveta“, o tom, koho ľudstvo vo všeobecnosti poslúcha tým, že  reaguje na jeho naliehania, aby nebrali na vedomie Božie požiadavky. (Ján 14:30; Ef. 2:2) Biblia ho tiež nazýva „boh tohto systému vecí“ a je uctievaný náboženskými praktikami ľudí, ktorí sa držia tohto systému vecí. — 2. Kor. 4:4; 1. Kor. 10:20.

Keď sa Diabol snažil pokúšať Ježiša Krista, vzal „ho... hore a v okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá celej obývanej zeme; a Diabol mu povedal: ‚Dám ti všetku túto moc a ich slávu, lebo mi bola daná, a dám ju, komu chcem. Teda ak mi preukážeš akt uctievania, to všetko bude tvoje.‘“ ​(Luk. 4:5–7) Zjavenie 13:1, 2 odhaľuje, že Satan dáva ‚silu, trón a veľkú právomoc‘ celosvetovému politickému vládnemu systému. Daniel 10:13, 20 odhaľuje, že Satan mal démonské kniežatá nad hlavnými kráľovstvami zeme. Efezanom 6:12 o nich hovorí, že tvoria ‚vrchnosti, moci, svetovládcov tejto tmy, zlé duchovné sily v nebeských miestach‘.

Nie div, že 1. Jána 5:19 hovorí: „Celý svet leží v moci toho zlého.“ Ale jeho moc je len na určité časové obdobie a je umožnená len zhovievavosťou Jehovu, ktorý je Boh Všemohúci.

Ako dlho bude Satanovi dovolené zvádzať ľudstvo?

Doklady toho, že teraz žijeme v posledných dňoch Satanovho zlého systému vecí, pozri na stranách 60–63 pod nadpisom „Datovanie“ a pod nadpisom „Posledné dni“.

Opatrenie na úľavu od Satanovho zlého vplyvu je symbolicky opísané takto: „Videl som anjela zostupujúceho z neba s kľúčom od priepasti a s veľkou reťazou v ruke. A uchopil draka, prahada, ktorý je Diabol a Satan, a zviazal ho na tisíc rokov. Vrhol ho do priepasti a zavrel ju a zapečatil ju nad ním, aby už nezvádzal národy, dokiaľ sa neskončí tisíc rokov. Potom musí byť uvoľnený na malú chvíľu.“ ​(Zjav. 20:1–3) Čo potom? „Diabol, ktorý ich zvádzal, bol uvrhnutý do jazera ohňa a síry.“ ​(Zjav. 20:10) Čo to znamená? Zjavenie 21:8 odpovedá: „To znamená druhú smrť.“ Bude navždy preč!

 Znamená Satanovo uvrhnutie do priepasti, že bude spútaný na 1000 rokov na pustej zemi, kde nebude nikto, koho by mohol pokúšať?

Niektorí ľudia sa odvolávajú na Zjavenie 20:3 (citované na strane 299), aby podporili túto myšlienku. Hovoria, že táto „priepasť“ alebo „bezodná diera“ ​(KJ) predstavuje zem v stave spustošenia. Je to tak? Zjavenie 12:7–9, 12 (EP) ukazuje, že niekedy pred uvrhnutím do priepasti bol Satan „zvrhnutý“ z neba dolu na zem, kde privádza na ľudstvo narastajúce strasti. Teda keď Zjavenie 20:3 (EP) hovorí, že Satan je ‚hodený do priepasti‘, určite nie je jednoducho nechaný tam, kde už je — neviditeľný, ale obmedzený na okolie zeme. Je odtiaľ odstránený ďaleko preč, „aby viac nezvádzal národy, dokiaľ sa nevyplní tisíc rokov“. Všimni si, že Zjavenie 20:3 hovorí, že na konci tisíc rokov bude Satan, a nie národy, uvoľnený z priepasti. Keď bude uvoľnený, ľudia, ktorí predtým tvorili tieto národy, už budú prítomní.

Niekedy sa na podporu tohto názoru cituje Izaiáš 24:1–6 a Jeremiáš 4:23–29 (EP). Tu sa hovorí: „Ajhľa, Hospodin spustoší zem a vyplieni ju... Zem bude celkom spustošená a celkom vylúpená, lebo Hospodin vyriekol toto slovo.“ „Pozrel som na zem, a hľa, beztvárna je a pustá... Pozrel som, a hľa, nebolo človeka... Lebo takto vraví Hospodin: Pustatinou bude celá krajina... Všetky mestá sú opustené a nikto nebýva v nich.“ Čo znamenajú tieto proroctvá? Svoje prvé splnenie mali na Jeruzaleme a judskej krajine. Jehova dovolil Babylončanom, aby dobyli krajinu, a tak vykonali božský rozsudok. Nakoniec všetko zostalo spustošené a pusté. (Pozri Jeremiáša 36:29.) Ale Boh potom neodstránil ľudstvo z celej zeme, a neurobí to ani teraz. (Pozri strany 410–413 pod nadpisom „Zem“, tiež nadpis „Nebo“.) Avšak úplne spustoší dnešný náprotivok neverného Jeruzalema, takzvané kresťanstvo, ktoré hanobí Božie meno svojím zlým správaním, ako aj celý zvyšok Satanovej viditeľnej organizácie.

Zem nebude bezútešnou pustatinou, ale počas Kristovho tisícročného panovania a zatiaľ čo Satan bude v priepasti, sa stane rajom. (Pozri „Raj“.)