Smrť

Definícia: Zastavenie všetkých životných funkcií. Keď sa zastaví dýchanie, tep a činnosť mozgu, životná sila v bunkách tela postupne prestáva pôsobiť. Smrť je opakom života.

Stvoril Boh človeka tak, aby zomieral?

Naopak, Jehova varoval Adama pred neposlušnosťou, ktorá by viedla k smrti. (1. Mojž. 2:17) Neskôr Boh varoval Izrael pred správaním, ktoré by viedlo dokonca k ich predčasnej smrti. (Ezech. 18:31) Časom poslal svojho Syna, aby zomrel za ľudstvo, aby sa tak tí, ktorí budú veriť tomuto opatreniu, mohli tešiť z večného života. — Ján 3:16, 36.

Žalm 90:10 hovorí, že bežná dĺžka ľudského života je 70 alebo 80 rokov. To bola pravda, keď to Mojžiš písal, ale nebolo to tak od začiatku. (Porovnaj 1. Mojžišovu 5:3–32.) Hebrejom 9:27 hovorí: „Je dané ľuďom, aby zomreli raz navždy.“ Aj to bola pravda, keď to bolo písané. Ale nebolo to tak predtým, ako Boh vyniesol rozsudok nad hriešnym Adamom.

Prečo starneme a zomierame?

Jehova stvoril prvý ľudský pár dokonalý, s vyhliadkou na večný život. Boli obdarení slobodnou vôľou. Budú poslúchať svojho Stvoriteľa z lásky a z ocenenia za všetko, čo pre nich urobil? Boli na to úplne spôsobilí. Boh povedal Adamovi: „Zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ Satan použil hada ako hovorcu, a tak zlákal Evu, aby porušila Jehovov príkaz. Adam svoju manželku nepokarhal, ale pripojil sa k nej v jedení zakázaného ovocia. Podľa svojho slova Jehova vyniesol nad Adamom rozsudok smrti, ale predtým ako prvý hriešny pár potrestal, milosrdne im dovolil priviesť na svet deti. — 1. Mojž. 2:17; 3:1–19; 5:3–5; porovnaj 5. Mojžišovu 32:4 a Zjavenie 12:9.

 Rim. 5:12, 17, 19: „Pre jedného človeka [Adama] prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili... Pre priestupok toho jedného človeka vládla smrť prostredníctvom neho ako kráľ... Neposlušnosťou jedného človeka sa stali mnohí hriešnikmi.“

1. Kor. 15:22: „V Adamovi všetci zomierajú.“

Pozri aj nadpis „Osud“.

Prečo zomierajú malé deti?

Žalm 51:7, RP (51:5, NS): „Hľa, v neprávosti som splodený, a v hriechu ma počala moja matka.“ ​(Pozri aj Jóba 14:4; 1. Mojžišovu 8:21.)

Rim. 3:23; 6:23: „Všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu... Mzda, ktorú platí hriech, je smrť.“

Boh „neberie“ rodičom deti, ako bolo niektorým rodičom povedané. Hoci sa na zemi urodí hojnosť potravy, sebecké politické a obchodné zložky často bránia rozdeliť ju medzi tých, ktorí ju najviac potrebujú, čo má za následok smrť z podvýživy. Niektoré deti, rovnako ako dospelí, zomierajú pri nehodách. Ale všetci sme zdedili hriech; všetci sme nedokonalí. Narodili sme sa v systéme, v ktorom každý — či už dobrý alebo zlý — nakoniec zomiera. (Kaz. 9:5) Avšak Jehovovou ‚túžbou‘ je opäť spojiť deti s ich rodičmi pomocou vzkriesenia a láskyplne pre to urobil opatrenie. — Ján 5:28, 29; Jób 14:14, 15; porovnaj Jeremiáša 31:15, 16; Marka 5:40–42.

Kde sú mŕtvi?

1. Mojž. 3:19: „V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý. Lebo si prach a do prachu sa vrátiš.“

Kaz. 9:10: „Všetko, čo nájde tvoja ruka robiť, rob celou svojou silou, pretože nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti v šeole [„v záhrobí“, EP; „v ríši mŕtvych“, RP; „v podsvetí“, NV], na mieste, na ktoré ideš.“

 Aký je stav mŕtvych?

Kaz. 9:5: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“

Žalm 146:4: „Jeho duch vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky [„zámery“, NV; „úmysly“, RP, EP; „zámysly“, AH].“

Ján 11:11–14: „‚Náš priateľ Lazar si šiel odpočinúť, ale idem tam, aby som ho prebudil zo spánku‘... Ježiš otvorene povedal: ‚Lazar zomrel.‘“ ​(Tiež Žalm 13:3)

Žije nejaká časť človeka po tom, ako telo zomrie?

Ezech. 18:4: „Duša [„duša“, AH, RP, NV; „osoba“, EP], ktorá hreší — tá zomrie.“

Iz. 53:12: „Vylial svoju dušu [„dušu“, NV, RP; „život“, EP, AH] až na smrť.“ ​(Porovnaj Matúša 26:38.)

Pozri aj nadpisy „Duša“ a „Duch“.

Sú mŕtvi schopní nejako pomáhať alebo škodiť živým?

Kaz. 9:6: „Zahynula aj ich láska aj ich nenávisť aj ich žiarlivosť, a na neurčitý čas už nemajú podiel na ničom, čo sa musí robiť pod slnkom.“

Iz. 26:14: „Sú mŕtvi; nebudú žiť. Nemohúci v smrti, nevstanú.“

Čo znamenajú správy od ľudí, ktorí boli oživení po tom, ako boli vyhlásení za mŕtvych, a ktorí rozprávali o inom živote?

Keď človek prestane dýchať a srdce sa zastaví, o niekoľko minút sa obyčajne začne postupne vytrácať životná sila z buniek tela. Ak je telo vystavené silnému chladu, tento proces sa môže začať až o niekoľko hodín. Preto je niekedy možné oživiť ľudí pomocou kardiopulmonálnej resuscitácie. Boli v stave zvanom „klinická smrť“, ale bunky ich tela stále žili.

Mnohí ľudia, ktorí prežili „klinickú smrť“, si nič nepamätajú. Iní rozprávajú, že mali pocit, akoby sa vznášali.  Niektorí hovoria, že videli nádherné veci; iní boli z tejto skúsenosti zdesení.

Existuje lekárske vysvetlenie pre niektoré z týchto skúseností?

Redaktor lekárskej rubriky v The Arizona Republic napísal: „Keď je fyzická zdatnosť na najnižšom bode, napríklad počas anestézie alebo následkom choroby či zranenia, zároveň klesá automatická kontrola telesných funkcií. Preto sú z nervového systému uvoľňované neurohormóny a katecholamíny a sú vylučované v nekontrolovanom množstve. Okrem iných prejavov sú výsledkom halucinácie, ktoré — keď sa vedomie vráti — sú vysvetľované ako smrť a návrat do života.“ — 28. mája 1977, s. C-1; tiež nemecký lekársky časopis Fortschritte der Medizin, č. 41, 1979; Psychology Today, január 1981.

Nie je ale svedectvo tých, ktorí boli oživení, potvrdené osobami, ktorým sa milovaní zomrelí zjavili a hovorili s nimi?

Prečítaj si opäť vyššie uvedené texty o stave mŕtvych. Čo nám hovorí Božie Slovo pravdy o stave mŕtvych?

Kto chce, aby ľudia verili niečomu inému? Kto po tom, ako Jehova varoval našich prvých rodičov, že neposlušnosť povedie k smrti, tieto slová popieral? „Na to povedal had [ktorého použil Satan; pozri Zjavenie 12:9] žene: ‚Určite nezomriete.‘“ ​(1. Mojž. 3:4) Samozrejme, neskôr Adam a Eva zomreli. Kto je teda logicky pôvodcom predstavy, že duchovná časť človeka prežíva smrť tela? Ako sme už videli, táto predstava nepochádza z Božieho Slova. Boží zákon daný starovekému Izraelu odsudzoval zvyk radiť sa s mŕtvymi ako „nečistý“ a „odporný“. (3. Mojž. 19:31; 5. Mojž. 18:10–12; Iz. 8:19) Odsúdil by Boh lásky tento zvyk, keby živí jednoducho komunikovali s milovanými zomrelými? Naproti tomu, ak démonskí duchovia predstierajú, že sú mŕtvymi ľuďmi, a zavádzajú ľudstvo tým, že im vkladajú do mysle dojmy, ktorými by upevnili túto lož, nebolo by od Boha láskavé chrániť svojich služobníkov pred takýmto podvodom? — Ef. 6:11, 12.

 Prečo sa Jehovovi svedkovia nezúčastňujú na tradičných smútočných zvykoch?

Zármutok nad smrťou milovanej osoby je normálny a môže byť primerane vyjadrený

Po smrti blízkeho priateľa Lazara „Ježišovi vyhŕkli slzy“. (Ján 11:35) Boží služobníci niekedy zažívali v súvislosti so smrťou silný zármutok. — 2. Sam. 1:11, 12.

Ale na základe nádeje na vzkriesenie sú kresťania vyzvaní: „Nechceme, bratia, aby ste boli v nevedomosti o tých, čo spia v smrti, aby ste nežialili ako ostatní, ktorí nemajú nijakú nádej.“ — 1. Tes. 4:13.

Jehovovi služobníci neodmietajú všetky zvyky, ktoré sú spojené so smrťou

1. Mojž. 50:2, 3: „Jozef potom prikázal svojim sluhom, lekárom, aby jeho otca nabalzamovali... a potrebovali naňho plných štyridsať dní, lebo toľko dní podľa zvyku potrebujú na balzamovanie.“

Ján 19:40: „Vzali teda Ježišovo telo a obviazali ho ovíjadlami a voňavými látkami, tak ako majú Židia vo zvyku pripravovať na pohreb.“

Tí, ktorí sa chcú páčiť Bohu, sa vyhýbajú zvykom, ktoré sú v rozpore s Božím Slovom

Niektoré zvyky dávajú smútok verejne na obdiv. Ale Ježiš povedal: „Keď sa postíte [zo žiaľu], prestaňte sa tváriť smutne ako pokrytci, lebo si znetvorujú tvár, aby dávali ľuďom najavo, že sa postia. Pravdivo vám hovorím, že už majú svoju plnú odmenu. Ale ty, keď sa postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby si nie ľuďom, ale svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, dal najavo, že sa postíš; potom ti tvoj Otec, pozerajúci sa v skrytosti, odplatí.“ — Mat. 6:16–18.

Niektoré zvyky odrážajú vieru, že človek má nesmrteľnú dušu, ktorá prežíva smrť tela a uvedomuje si, čo robia živí. Ale Biblia hovorí: „Mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“ ​(Kaz. 9:5) Tiež: „Duša, ktorá hreší — tá zomrie.“ — Ezech. 18:4.

 Mnohé zvyky vyplývajú z viery, že mŕtvi potrebujú pomoc živých, alebo zo strachu, že môžu živým ublížiť, ak nie sú uzmierení. Ale Božie Slovo ukazuje, že mŕtvi necítia ani bolesť, ani radosť. „Jeho duch vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky.“ ​(Žalm 146:4; pozri aj 2. Samuelovu 12:22, 23.) „Zahynula aj ich láska aj ich nenávisť aj ich žiarlivosť, a na neurčitý čas už nemajú podiel na ničom, čo sa musí robiť pod slnkom.“ — Kaz. 9:6.

Ak niekto povie:

‚Je to vôľa Božia‘

Mohol by si odpovedať: ‚To je všeobecne rozšírený názor. Ale zistil som, že je užitočné preskúmať, čo o tom hovorí sám Boh.‘ Potom môžeš dodať: 1. ‚(Prečítaj 1. Mojžišovu 2:17.) Povedali by ste, že otec, ktorý varuje svojho syna, že určité konanie ho bude stáť život, chce, aby to syn urobil?‘ 2. ‚Aká je potom skutočne Božia vôľa vzhľadom na ľudstvo? Ježiš povedal: „Toto je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna [to znamená pochopí a uzná, že Ježiš je skutočne Božím Synom] a prejavuje vieru v neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ ​(Ján 6:40)‘

‚Ľudia budú zomierať stále‘

Mohol by si odpovedať: ‚Iste, je to tak až dodnes.‘ Potom môžeš dodať: ‚Ale všimnite si tento nádherný Boží sľub v Zjavení 21:3, 4 (alebo v Izaiášovi 25:8).‘

‚Príde to, keď sa váš čas naplní‘

Mohol by si odpovedať: ‚Mnoho ľudí hovorí to, čo vy. Vedeli ste, že aj mnoho starovekých Grékov malo rovnaký názor? Verili, že existujú tri bohyne, ktoré každému človeku určujú dĺžku života. Ale Biblia podáva úplne iný pohľad na život.‘ Potom môžeš dodať: 1. ‚(Prečítaj Kazateľa 9:11.) Znázornenie: Z budovy sa môže odlomiť kus betónu a môže spadnúť na chodca. Spôsobil to Boh? Ak áno, je  správne viniť majiteľa budovy z nedbalosti?... Ako hovorí Biblia, pre chodca to bola neplánovaná a nepredvídaná náhoda, že bol práve tam, keď betón spadol.‘ 2. ‚Biblia nám hovorí, že ak sa vyhneme zlému správaniu, zachránime si život. (Prísl. 16:17) Ak ste rodič, som si istý, že uplatňujete túto zásadu u svojich detí. Varujete ich pred vecami, ktoré by ich mohli stáť život. Jehova dnes robí to isté pre celé ľudstvo.‘ 3. ‚Jehova vie, čo skrýva budúcnosť. Prostredníctvom Biblie nám hovorí, ako sa zo života môžeme tešiť oveľa dlhšie než ľudia, ktorí si nevšímajú to, čo hovorí. (Ján 17:3; Prísl. 12:28)‘ (Pozri aj nadpis „Osud“.)