Uctievanie predkov

Definícia: Zvyk preukazovať poctu mŕtvym predkom a uctievať ich (obradne alebo inak) v presvedčení, že sú pri vedomí v neviditeľnej ríši a môžu pomôcť alebo uškodiť živým, a preto ich treba uzmierovať. Nie je to biblické učenie.

 Uvedomujú si mŕtvi predkovia, čo robia živí, a sú títo predkovia schopní pomáhať živým ľuďom?

Kaz. 9:5: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“

Jób 14:10, 21: „Pozemský človek skoná, a kde je? Jeho synovia sú ctení, ale on nevie o tom.“

Žalm 49:10, 17–19: „I múdri umierajú, hlupák i nerozumný hynú spolu a svoje prostriedky na obživu zanechávajú iným... Pri svojej smrti si nemôže vziať so sebou vôbec nič; jeho sláva nezostúpi s ním... Jeho duša príde nakoniec iba tak ďaleko ako pokolenie jeho predkov. Tí už nikdy neuvidia svetlo.“

Nie je to azda tak, že jedlo položené na oltár alebo na hrob zostáva nedotknuté? Neukazuje to, že mŕtvi nie sú schopní to zužitkovať?

Pozri aj nadpis „Špiritizmus“.

Máme dôvod báť sa, že nám naši mŕtvi predkovia uškodia?

Kaz. 9:5, 6: „[Čo sa týka mŕtvych,] zahynula aj ich láska aj ich nenávisť aj ich žiarlivosť, a na neurčitý čas už nemajú podiel na ničom, čo sa musí robiť pod slnkom.“

Je v človeku nejaká duchovná časť, ktorá prežíva smrť tela?

Ezech. 18:4: „Hľa, všetky duše — mne patria. Ako otcova duša, tak synova duša — mne patria. Duša, ktorá hreší — tá zomrie.“ ​(Tiež 20. verš)

Žalm 146:3, 4: „Nevkladajte dôveru v urodzených ani v syna pozemského človeka... Jeho duch vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky.“

Vedci a chirurgovia nenašli žiaden doklad o nejakej živej súčasti ľudí, ktorá by mala vedomie a ktorá by prežila, keď telo zomrie.

Pozri aj strany 303, 304 pod nadpisom „Smrť“.

 Čomu by ste boli radšej: aby vám deti a vnúčatá prejavovali úctu a lásku, kým ste nažive, alebo aby vykonávali obrady pri vašom hrobe, keď zomriete?

Ef. 6:2, 3: „‚Cti svojho otca a svoju matku‘, čo je prvé prikázanie so sľubom: ,Aby sa ti dobre darilo a aby si zotrval dlhý čas na zemi.‘“ ​(Deti, ktoré sú školené v biblických zásadách, prejavujú takú úctu, ktorá robí radosť srdciam ich rodičov, kým sú nažive.)

Prísl. 23:22: „Počúvaj svojho otca, ktorý spôsobil tvoje narodenie, a nepohŕdaj svojou matkou len preto, že zostarla.“

1. Tim. 5:4: „Ak má však nejaká vdova deti alebo vnúčatá, nech sa najprv učia, ako prejavovať zbožnú oddanosť v svojej domácnosti a splácať patričnú náhradu svojim rodičom a starým rodičom, lebo to je v Božích očiach prijateľné.“

Keď špiritistické médiá tvrdia, že prinášajú správy od mŕtvych, od koho v skutočnosti také správy pochádzajú?

Iz. 8:19: „Keby vám hovorili: ,Obráťte sa na špiritistické médiá alebo na tých, ktorí majú ducha predpovedania, ktorí šepcú a tlmene mrmlú výroky‘ — či sa nemá ľud obracať na svojho Boha? Či sa má obracať na mŕtvych v prospech živých?“ ​(Varoval by nás Boh pred takým počínaním, keby nám to naozaj umožnilo spojenie s našimi milovanými?)

Sk. 16:16: „A stalo sa, keď sme išli na miesto modlitby, že nás stretla akási slúžka, ktorá mala ducha démona veštenia. Predpovedaním prinášala svojim pánom veľký zisk.“

Pozri aj strany 332, 333 pod nadpisom „Špiritizmus“.

Koho by sme mali uctievať?

Luk. 4:8: „Ježiš mu odpovedal a riekol: ,Je napísané: „Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.“‘“

 Ján 4:23, 24: „Prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú uctievať Otca duchom a pravdou, lebo Otec skutočne hľadá takýchto, aby ho uctievali. Boh je Duch, a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou.“

Aká je nádej na zjednotenie členov rodiny vrátane tých, ktorí zomreli?

Ján 5:28, 29: „Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas a vyjdú, tí, ktorí konali dobro, na vzkriesenie života, a tí, ktorí konali hanebne, na vzkriesenie súdu.“