Veľký Babylon

Definícia: Svetová ríša falošného náboženstva, do ktorej patria všetky náboženstvá, ktorých náuky a praktiky nie sú v súlade s pravým uctievaním Jehovu, jediného pravého Boha. Falošné náboženstvo vzniklo v Bábeli (neskôr známom ako Babylon) po potope za čias Noacha. (1. Mojž. 10:8–10; 11:4–9) Časom sa rozšírili babylonské náboženské názory a praktiky do mnohých krajín. Tak sa meno Veľký Babylon stalo vhodným označením falošného náboženstva ako celku.

Ako sa dá zistiť totožnosť Veľkého Babylona, o ktorom hovorí Zjavenie?

Nemohlo to byť staroveké mesto Babylon. Zjavenie bolo písané koncom prvého storočia n. l. a opisuje udalosti, ktoré siahajú až do našich dní. The Encyclopedia Americana píše: „Mesto [Babylon] dobyli v roku 539 pred n. l. Peržania pod vedením Cýra Veľkého. Neskôr mal Alexander Veľký v úmysle urobiť Babylon hlavným mestom svojej východnej ríše, ale po jeho smrti Babylon postupne strácal svoj význam.“ ​(1956, zv. III, s. 7) V súčasnosti je z mesta iba neobývaná zrúcanina.

Zjavenie sa vo svojej symbolickej reči zmieňuje o Veľkom Babylone ako o „veľkom meste“, o „kráľovstve“, ktoré panuje nad ďalšími kráľmi. (Zjav. 17:18) Podobne ako nejaké mesto Veľký Babylon zahŕňa mnoho organizácií; a rovnako ako kráľovstvo, ktoré má pod sebou ďalších kráľov, pôsobí v medzinárodnom rozsahu. Podľa opisu má vzťahy s politickými vládcami a veľmi prispieva k bohatstvu obchodníkov, zatiaľ čo on sám sa stal tretím prvkom, „bydliskom démonov“ a prenasledovateľom „prorokov a svätých“. — Zjav. 18:2, 9–17, 24.

Staroveký Babylon bol známy najmä svojím náboženstvom a svojím odporom voči Jehovovi

1. Mojž. 10:8–10: „Nimród... Ukázal sa ako mocný lovec v odpore voči Jehovovi... A začiatkom jeho kráľovstva sa stal Bábel [neskôr známy ako Babylon].“

 Dan. 5:22, 23: „A ty [Balsazár, kráľ Babylona]... vyvyšoval si sa proti Pánovi nebies... chválil si iba bohov zo striebra a zo zlata, medi, železa, dreva a kameňa, ktorí nič nevidia, ani nič nepočujú, ani nič nevedia; ale Boha, v ktorého ruke je tvoj dych a ktorému patria všetky tvoje cesty, toho si neoslávil.“

Jeden staroveký klinový nápis uvádza: „Dovedna je v Babylone 53 chrámov veľkých bohov, 55 kaplniek Mardukových, 300 kaplniek božstiev zeme, 600 pre božstvá neba, 180 oltárov pre bohyňu Ištaru, 180 pre bohov Nergala a Adada a 12 iných oltárov pre rozličných bohov.“ — Citované z knihy A Biblia má predsa pravdu, Bratislava 1969, W. Keller, s. 255.

The Encyclopedia Americana uvádza: „Sumerská civilizácia [ktorá bola časťou Babylónie] bola ovládaná kňazmi; na čele štátu bol lugal (čo doslovne znamená „veľký muž“), ktorý bol zástupcom bohov.“ — 1977, zv. 3, s. 9.

Z toho logicky vyplýva, že Veľký Babylon, o ktorom hovorí Zjavenie, je náboženským prvkom. Keďže je podobný mestu a ríši, nevzťahuje sa iba na jednu náboženskú skupinu, ale zahŕňa všetky náboženstvá, ktoré odporujú pravému Bohu, Jehovovi.

Náboženské predstavy a zvyky starovekého Babylona možno nájsť v náboženstvách celého sveta

„Egypt, Perzia a Grécko cítili vplyv babylonského náboženstva... Skutočnosť, že raná grécka mytológia a grécke kulty boli preniknuté semitskými prvkami, je dnes medzi učencami tak všeobecne uznávaná, že nie je k tomu potrebný žiadny ďalší komentár. V prevažnej miere sú tieto semitské prvky vlastne babylonské.“ — The Religion of Babylonia and Assyria (Náboženstvo Babylónie a Asýrie), Boston 1898, M. Jastrow ml., s. 699, 700.

Ich božstvá: Boli tu triády bohov, niektoré z božstiev znázorňovali rôzne prírodné sily a niektoré mali zvláštny vplyv na určité ľudské činnosti. (Babylonian and Assyrian Religion [Babylonské a asýrske náboženstvo], Norman, Oklahoma 1963, S. H. Hooke, s. 14–40) „Platónska  trojica, sama osebe iba prebudovanie starších trojíc pochádzajúcich od ranejších národov, sa javí ako racionálna filozofická trojica atribútov, ktoré dali zrod trom hypostázam alebo božským osobám, o ktorých učia kresťanské cirkvi... Koncepciu božskej trojice tohto gréckeho filozofa [Platóna]... možno nájsť vo všetkých starovekých [pohanských] náboženstvách.“ — Nouveau Dictionnaire Universel, Paríž 1865–1870, vydal M. Lachâtre, zv. 2, s. 1467.

Používanie zobrazení: „[V mezopotámskom náboženstve] bol obraz alebo socha stredobodom pozornosti pri verejných bohoslužbách, ako aj pri súkromnom uctievaní, ako to vidno z veľkého rozšírenia lacných kópií takýchto diel. V zásade sa verilo, že božstvo je v obraze alebo v soche prítomné, ak malo dielo určité zvláštne črty a príslušenstvo a ak sa s ním vhodne zaobchádzalo.“ — Ancient Mesopotamia—Portrait of a Dead Civilization (Staroveká Mezopotámia — portrét mŕtvej civilizácie), Chicago 1964, A. L. Oppenheim, s. 184.

Názor na smrť: „Ani ľud a ani hlavných náboženských mysliteľov [v Babylone] nikdy nenapadlo, že by mohlo niečo, čo už raz jestvovalo, úplne zaniknúť. Smrť bola prechodom k inému druhu života.“ — The Religion of Babylonia and Assyria (Náboženstvo Babylónie a Asýrie), s. 556.

Postavenie kňazstva: „Rozlišovanie medzi kňazom a laikom je charakteristickým rysom tohto [babylonského] náboženstva.“ — Encyclopædia Britannica, 1948, zv. 2, s. 861.

Zaoberanie sa astrológiou, veštením, mágiou a čarodejníctvom: Historik A. H. Sayce píše: „V náboženstve starovekej Babylónie... mal údajne každý predmet a sila v prírode svoje vlastné zi alebo ducha, ktorý sa dal ovládať magickými zaklínadlami šamana alebo kňaza čarodejníka.“ ​(The History of Nations [Dejiny národov], New York 1928, zv. I, s. 96) „Chaldejci [Babylončania] dosiahli v snahe predpovedať budúcnosť pomocou hviezd obrovské pokroky v astronómii. Toto umenie  nazývame ‚astrológia‘.“ — The Dawn of Civilization and Life in the Ancient East (Úsvit civilizácie a života na starovekom Východe), Chicago 1938, R. M. Engberg, s. 230.

Veľký Babylon je opísaný ako nemravná prostitútka, ktorá žije v nehanebnom prepychu

V Zjavení 17:1–5 sa píše: „‚Poď, ukážem ti rozsudok nad veľkou smilnicou, ktorá sedí na mnohých vodách [národoch], s ktorou smilnili králi [politickí vládcovia] zeme, zatiaľ čo tí, ktorí obývajú zem, boli opití vínom jej smilstva‘... A na čele mala napísané meno, tajomstvo: ‚Veľký Babylon, matka smilníc a ohavností zeme.‘“ Zjavenie 18:7 dodáva, že „sa sám oslavoval a žil v nehanebnom prepychu“.

Či sa neukázalo, že najvplyvnejšie náboženské organizácie sa zvyčajne prispôsobujú politickým vládcom kvôli moci a hmotnému zisku, i keď to vedie k utrpeniu prostého ľudu? Či nie je tiež pravda, že ich vyššie duchovenstvo žije v prepychu, i keď mnohí z tých, ktorým by mali slúžiť, môžu byť zbedačení?

Prečo možno náboženstvá, ktoré sa vydávajú za kresťanské, právom považovať za časť Veľkého Babylona spolu s tými, ktorí nič nevedia o Bohu Biblie?

Jak. 4:4: „Cudzoložnice, či neviete, že priateľstvo so svetom je nepriateľstvo s Bohom? Teda ktokoľvek chce byť priateľom sveta, stáva sa nepriateľom Boha.“ ​(I napriek tomu, že vedia, čo o Bohu hovorí Biblia, robia zo seba Božích nepriateľov, keď si volia priateľstvo so svetom tým, že napodobňujú jeho spôsob konania.)

2. Kor. 4:4; 11:14, 15: „Medzi ktorými boh tohto systému vecí zaslepil mysle neveriacich, aby nepresvietilo osvietenie slávnym dobrým posolstvom o Kristovi, ktorý je obrazom Boha.“ „Sám Satan sa stále premieňa na anjela svetla. Nie je to preto nič veľké, ak sa tiež jeho služobníci stále premieňajú na služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude podľa ich skutkov.“ ​(Teda všetci, ktorí neuctievajú Boha spôsobom, ktorý stanovil, ctia v skutočnosti  hlavného Jehovovho protivníka Satana Diabla aj napriek svojmu tvrdeniu, že sú kresťania. Pozri aj 1. Korinťanom 10:20.)

Mat. 7:21–23: „Nie každý, kto mi [Ježišovi Kristovi] hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto koná vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mnohí mi povedia v onen deň: ‚Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene a nevyháňali démonov v tvojom mene a nekonali mnoho mocných skutkov v tvojom mene?‘ A predsa im potom vyznám: Nikdy som vás nepoznal! Odstúpte odo mňa, páchatelia nezákonnosti.“

Prečo je naliehavé bez váhania vyjsť z Veľkého Babylona?

Zjav. 18:4: „Vyjdite z neho, ľud môj, ak nechcete mať s ním účasť na jeho hriechoch a ak nechcete dostať časť z jeho rán.“

Zjav. 18:21: „Silný anjel zdvihol kameň ako veľký mlynský kameň a vrhol ho do mora a povedal: ‚Tak bude Babylon, veľké mesto, zvrhnutý rýchlym vrhom, a už sa nikdy nenájde.‘“

Luk. 21:36: „Preto zostaňte bdelí a v každom čase pokorne proste, aby sa vám podarilo uniknúť všetkému, čo sa má stať, a stáť pred Synom človeka.“

Čo sa stane s tými, ktorí počas svojho života nespoznali biblickú pravdu a v minulosti zomreli ako súčasť Veľkého Babylona?

Sk. 17:30: „Boh síce prehliadol časy takejto nevedomosti, ale teraz hovorí ľudstvu, že majú všetci všade robiť pokánie.“

Sk. 24:15: „Nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ ​(O tom, ktorí „nespravodliví“ budú vzkriesení, rozhodne Boh.)

Jób 34:12: „Áno, Boh skutočne nekoná zlo a Všemohúci neprekrúca súd.“